Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 19, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/709/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114202900
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114202900.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu U. K. P., s. r. o., so sídlom U. XX, Q.,
IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. J. K., s. r. o., so sídlom U. XX, Q., B.
XX, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému L. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., G. XXXX/XX, do 30.06.2016
za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného F., zastúpeného JUDr. U. U., advokátom so sídlom

S. XX, Q., o zaplatenie 732,92 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín zo dňa 23. marca 2015, č. k. 20C/59/2014-66, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaný n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

Združenie F., so sídlom F. M. m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu o zaplatenie 732,92 eur s príslušenstvom
zamietol, žalovanému náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 119,68 eur, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že

žalovaný uhradil žalobcovi viac ako bol povinný zaplatiť a voči žalobcovi nemal ku dňu podania žaloby na
súd žiadne nesplatené záväzky vyplývajúce z ich vzťahu. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 497
Obchodného zákonníka, § 2 písm. a), § 2 písm. b), d) zák. č. 129/2010 Z. z., § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010
Z. z., § 39, § 40 ods. 1, § 44 ods. 2, § 46 ods. 2, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 451 ods. 1, 2 a § 456 Občianskeho
zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Konštatoval, že úspešný žalovaný
mal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko si však náhradu trov konania neuplatnil

a z obsahu spisu mu trovy konania nevyplývali, súd prvej inštancie mu náhradu trov konania nepriznal.
Vedľajšiemu účastníkovi, ktorý na strane žalovaného vystupoval do 30.06.2016 priznal náhradu trov
právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby á 51,45 eur - prevzatie veci a príprava zastúpenia
(2014), písomné vyjadrenie k žalobe zo dňa 06.03.2015, režijný paušál 8,04 eur za úkon z roku 2014 a
8,39 eur za úkon z roku 2015 v zmysle § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

2. Proti tomuto rozsudku, a to vo výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy
konania, podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca. Navrhol
napadnutý výrok rozsudku zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov právneho zastúpenia
nebude priznaná. Súdu prvej inštancie vytýkal, že jeho rozhodnutie neobsahuje zdôvodnenie účelnosti
trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Uviedol, že nenapáda samotné právne zastúpenie,
ale účelnosť nákladov na toto zastúpenie a nepreskúmateľnosť aplikácie zákonného ustanovenia, na

základe ktorého súd rozhodol o povinnosti nahradiť trovy konania. Tvrdil, že trovy právneho zastúpenia
predstavujú náhradu odmeny za právnu pomoc pri predložení podania vedľajšieho účastníka, ktoré jesvojim obsahom šablónovitým opakovaním podaní predkladaných v nespočetnom množstve prípadov,
pričom vedľajší účastník na strane žalovaného sa deklaruje ako subjekt na ochranu spotrebiteľa a
práve vďaka tomu mu právna úprava priznáva osobitné postavenie medzi subjektmi rovnakej právnej

formy. Vyslovil názor, že ak už raz zákonodarca priznal nejakému subjektu určité osobitné postavenie
aj vo vzťahu k súdnemu konaniu, potom vychádzal z logického predpokladu, že tento subjekt bude
odborne, personálne a materiálne pripravený na vykonávanie svojej činnosti. Poukázal na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo/5/2013 a 6 M Cdo/9/2013.

3. Vedľajší účastník na strane žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu
navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny a uplatnil si
náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že vo svojom vyjadrení dňa 25.03.2015 poukázal na viaceré
nedostatky zmluvných dojednaní, a to aj na to, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a že dohoda o výške úrokov alebo odmeny za poskytnutie úveru sa prieči
dobrým mravom, a je preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Trovy, ktoré vynaložil na

právne zastúpenie považoval za účelné. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS
457/2014-27, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 M Cdo/4/2010 a viaceré rozhodnutia krajských
súdov. Mal za to, že trovy právneho zastúpenia v konaní boli účelne vynaložené a boli dostatočne
preukázané.

4. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len
CSP) a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutej časti
ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1
CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol účastníkmi spochybnený vo výroku, ktorým bola žaloba
zamietnutá, ani vo výroku, ktorým žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal. V týchto výrokoch
rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ich nedotýkal.

6. V preskúmavanej veci odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodoval za platnosti

pôvodného procesného predpisu zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok) a rovnako odvolanie
bolo podané za platnosti Občianskeho súdneho poriadku, preto odvolací súd vec posudzoval podľa
právnej úpravy účinnej v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, t. j. zák. č. 99/1963 Zb.

7. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému

domáhal zaplatenia sumy 732,92 eur s príslušenstvom s odôvodnením, že žalovanému na základe
zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXX zo dňa 20.07.2010 poskytol úver v sume 870 eur,
ktorý sa zaviazal žalovaný žalobcovi splatiť spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach po 49,39 eur,
v termínoch splatnosti podľa zmluvy. Žalovaný sa dostal do omeškania už s úhradou prvej splátky a
napokon zaplatil len sumu 1.045,12 eur. Pretože žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky viac ako

3 mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlásil okamžitú
splatnosť úveru s účinnosťou ku dňu 03.05.2011, pričom oznámenie o tom bolo doručené žalovanému
dňa 05.04.2011. Uplatnená suma 732,92 eur predstavuje súčet neuhradených splátok. Zmluvnú pokutu
uplatnilžalobcapodľačl.14ods.14.1zmluvyzdôvodu,žežalovanýsadostaldoomeškaniasosplnením
svojich povinností. V priebehu konania vstúpil do konania vedľajší účastník na strane žalovaného, na čo

žalobca reagoval návrhom na nepripustenie vedľajšieho účastníka. Súd prvej inštancie uznesením zo
dňa 01.12.2014, č. k. 20C/59/2014-34, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.01.2015 pripustil vedľajšie
účastníctvo. Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení doručeným súdu dňa 06.03.2015 navrhol žalobu
v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že žalobca v konaní uplatňuje neprimerane vysoké úroky a
poplatky za poskytnutie úveru, ktoré dojednania sú v rozpore s dobrými mravmi, a preto sú neplatné.

Uviedol, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 740,51 eur, no keďže žalovaný zaplatil žalobcovi
spolu 1.045,12 eur, nemá žalobca s poukazom na § 3 ods. 1 a § 53 Občianskeho zákonníka nárok na
zaplatenie žiadnej sumy od žalovaného. Namietal, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, z ktorého dôvodu sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň
vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, keď žalobca právo požadovať vrátenie poskytnutého

úveru požaduje od 29.08.2010 a žalobu na súd podal až dňa 31.03.2014, teda po uplynutí premlčacej
doby. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
tak, že žalobcu zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške119,68 eur za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie k žalobe)
po 51,45 eur, 1x režijný paušál 8,04 eur a 1x režijný paušál 8,39 eur.

8. Žalobca v podanom odvolaní namietal predovšetkým účelnosť vynaložených trov vedľajšieho
účastníka.

9. V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhodovalo podľa zásady zodpovednosti
za výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. Ust. § 142 O.s.p. upravovalo

rozhodovanie o náhrade trov konania podľa miery úspechu účastníka v konaní. Bolo založené na
zásade zodpovednosti za výsledok alebo na zásade úspechu, ako základnom princípe, určujúcom, ktorý
z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých súdnych trov. Predpokladom, splnením
ktorého vznikol nárok na náhradu trov konania bol v prvom rade úspech vo veci, ktorý sa zisťoval
porovnaním petitu žaloby a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Pokiaľ išlo o rozsah náhrady trov
konania, v posudzovanom prípade bolo potrebné vychádzať zo základnej zásady vyplývajúcej z ust. §

142 O.s.p., a to miery úspechu vo veci. Len ak mal účastník plný úspech vo veci priznala sa mu podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p. celá náhrada trov konania. Ak mal účastník úspech len čiastočný, náhrada trov sa
podľa § 142 ods. 2 O.s.p. pomerne rozdelila, prípadne (ak úspech vyvážil neúspech) súd vyslovil, že
žiadny z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania.

10. Súd prvej inštancie sa pri určení rozsahu trov konania týmito zásadami riadil.

11. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že vedľajšiemu účastníkovi nie je možné priznať náhradu
trov konania, nakoľko tieto neboli v konaní vynaložené účelne a súčasne vytýkal rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, že sa účelnosťou vynaložených trov vedľajšieho účastníka nezaoberal. K tomu

odvolací súd uvádza, že v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že vedľajšiemu
účastníkovi za účelne vykonané úkony právnej služby patrí priznaná odmena a režijný paušál, z
čoho nepochybne vyplýva, že súd prvej inštancie sa zaoberal úvahami o účelnosti trov vynaložených
vedľajším účastníkom, a to pri svojom rozhodovaní o trovách konania.

12. K námietke neúčelnosti trov konania vynaložených vedľajším účastníkom odvolací súd uvádza, že
vedľajší účastník doručil súdu prvej inštancie podanie, v ktorom predostrel konkrétnu argumentáciu
týkajúcu sa zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá mala byť medzi účastníkmi uzavretá. Poukázal na
neprijateľné zmluvné podmienky, na nedostatok náležitostí zmluvy, uviedol celkovú výšku poskytnutého
plnenia, aj celkovú výšku žalovaným vrátených prostriedkov, vzniesol námietku premlčania. Pokiaľ

žalobca namietal, že v danom prípade sa jedná o podania, ktoré svojím obsahom sú šablónovitým
opakovaním podaní predkladaných v nespočetnom množstve prípadov a odvolací súd uvádza, že je
prirodzené, že niektoré formulácie sa vo vyjadreniach vedľajšieho účastníka podávaných vo viacerých
veciachopakovali,opakovalisarovnako,akosaopakovalizmluvnépodmienkyvzmluváchuzatváraných
žalobcom. Aj napriek tomu, že vedľajší účastník doručil súdu vyjadrenie dňa 11.12.2014 a dňa

06.03.15, tieto na účely priznania náhrady trov boli považované len za jedno vyjadrenie a rozhodne
nemožno tieto považovať za všeobecne formulované podanie, ale ide o individualizované vyjadrenie ku
konkrétnemu predmetu konania. Je nepochybné, že vedľajší účastník aktívne bránil práva žalovaného.
Je tak nesporné, že vedľajší účastník na strane žalovaného vyvinul aktivitu v záujme „pomoci v
spore“ účastníkovi na strane, ktorého v konaní do 30.06.2016 vystupoval. Trovy vedľajšieho účastníka

spočívajúce v trovách právneho zastúpenia - odmene právneho zástupcu vedľajšieho účastníka za dva
úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci, vyjadrenie k návrhu), vrátane režijných paušálov, preto
nie je možné považovať za neúčelne vynaložené.

13. Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny

podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, nemá nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Podľa rovnakých

zákonných ustanovení rozhodol odvolací súd i o nároku na trovy odvolacieho konania Združenia F.,
ktoré v konaní do 30.06.2016 (do účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z), t. j. Civilného sporového poriadku
vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovaného, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, a preto
má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.15. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).