Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Marta Melicherčíková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 25C/130/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112219918
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Melicherčíková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7112219918.2
Uznesenie
Okresný súd M. I v právnej veci žalobcu: U. M., O..X.X.XXXX, V. M., L. Z. Č..XX, zastúpený AK Steiner &
Associates,s.r.o.,Moyzesova46,Košiceprotižalovanej:L.I.,O..XX.X.XXXX,V.M.,S.Č..XX,zastúpená
AK JUDr.Peter Kerecman, s.r.o., Rázusova 1, Košice, v konaní o zaplatenie 3.319,40 € takto
r o z h o d o l :
P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 70%.
o d ô v o d n e n i e :
V pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I, č.k. 25 C 456/2009 žalobkyňa L. podala
žalobu proti žalovanému o vypratanie nehnuteľnosti, garáže súpis.čísla XXXX, zapísanej na LV
č.XXXXX,. katastrálneho územia F.
V priebehu konania, na pojednávaní dňa 4.11.2010 okrem vyjadrenia k predmetu sporu žalovaný uplatnil
vzájomný návrh, ktorým žiadal súd, aby zaviazal žalobkyňu na zaplatenie sumy vo výške 3.319,40 €
titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Vzájomný návrh predstavoval čiastku pôvodných 70.000,-
Sk, ktorú zaplatil nebohému manželovi žalobkyne za kúpu garáže, ďalších 30.000,-Sk požadoval za jej
zhodnotenie. O tvrdených skutočnostiach predložil kúpnopredajnú zmluvu, predmetom ktorej bol predaj
garáže a z ktorého listinného dokladu bolo zrejmé aj prevzatie finančného obnosu vo výške pôvodných
20.000,-Sk predávajúcim. V zmysle kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 10.8.2006, ktorá bola opätovne
uzatvorená medzi predávajúcim U. a žalovaným, jej predmetom je predaj garáže na Račom potoku v
Košiciach za dohodnutú kúpnu cenu 70.000,-Sk, ktorá bola jednorázovo predávajúcemu vyplatená v
plnej výške pri podpise zmluvy.
Proti uplatnenému vzájomnému návrhu žalovaného právny zástupca žalobkyne vzniesol námietku
premlčania.
Po vykonanom dokazovaní súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 27.1.2011, keď žalobe vyhovel a
žalovanému uložil povinnosť vypratať predmetnú garáž do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol
aj o trovách konania a vzájomný návrh vylúčil na samostatné konanie.
V dôsledku odvolania žalovaného rozhodoval Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 21.2.2012,
keď rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného vypratať nehnuteľnosť potvrdil, odmietol odvolanie
proti výroku o vylúčení vzájomného návrhu a rozhodol o trovách konania.
Žalobca podaním zo dňa 9.10.2012 oznámil súdu, že žalobu berie späť v celom rozsahu, konanie
žiada zastaviť. Dôvodom späťvzatia vzájomného návrhu bola skutočnosť, že právny zástupca žalovanej
vzniesol námietku premlčania, z ktorého dôvodu vedenie súdneho konania považuje za nehospodárne.
O trovách konania žiadal rozhodnúť podľa ust. § 150 O.s.p., keďže mal za to, že uplatnením vzájomnéhonávrhu vykonal svoje právo dôvodne a teda nešlo o zrejmé a bezúspešné uplatňovanie, resp. bránenie
práva.
O späťvzatí vzájomného návrhu súd rozhodol uznesením dňa 10.1.2013, keď konanie zastavil, o trovách
rozhodol podľa § 146 ods.2, veta prvá O.s.p., v spojení s ust. § 150 ods.1 O.s.p. a žalovanej náhradu
trov konania nepriznal. Mal za to, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré
spočívali v okolnostiach danej veci, keďže v konaní boli predložené listinné doklady o uzavretí kúpnej
zmluvy medzi nebohým manželom žalovanej ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim, predmetom
ktorej bola garáž na E.a kúpnu cenu 70.000,-Sk, vyplatená v plnej výške. Návrh na vklad do katastra
bol podaný niekoľko mesiacov neskôr, a keďže medzitým predávajúci zomrel, nenastali účinky vkladu.
Návrh na vrátenie kúpnej ceny bol podaný dôvodne, tento bol vzatý späť z dôvodu vznesenej námietky
premlčania zo strany žalovanej účastníčky. Uviedol aj to, že priznanie uplatnených trov by bolo v rozpore
s dobrými mravmi, keďže garáž, ktorú žalobca mienil odkúpiť, za ňu zaplatil, a keďže nenastali účinky
vkladu bol súdnym rozhodnutím zaviazaný ju vypratať.
V dôsledku odvolania žalovanej odvolací súd uznesenie vo výroku o trovách konania zrušil a v zrušenom
rozsahu vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie uznesením zo dňa 30.5.2014.
Z odôvodnenia tohto rozhodnutia je zrejmá aplikácia pôvodného ustanovenia § 150 O.s.p., ktorá
pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky
predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody osobitného
zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom, alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný
prípad, ktorý musí byť v rozhodnutiach aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v
okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností
hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých
účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v
konaní.Nepriznanienáhradytrovkonaniamusízodpovedaťzvláštnymokolnostiamkonkrétnehoprípadu
a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť
voči účastníkovi, a aby neodporovalo dobrým mravom.
Ustanovenie § 150 O.s.p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť
aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú
zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť
trovy konania výnimočne prihliadnuť. Uvedené ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň
možné prihliadať kedykoľvek, bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.
Odvolací súd poukázal na ust. § 146 ods.2 veta prvá O.s.p., podľa ktorého ak niektorý z účastníkov
zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný nahradiť jeho trovy. Len výnimočne nemusí tomuto
účastníkovi náhradu trov priznať a to podľa ust. § 150 O.s.p., ktoré zákonné ustanovenie je výnimočné,
má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam
jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide
o výnimočný prípad a či sú dané dôvody osobitného zreteľa musí vychádzať z posúdenia všetkých
okolností konkrétnej veci. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné
prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov
konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je
nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka.
Významnýmihľadiskamiaplikáciecitovéhoustanoveniasútiežokolnosti,ktoréviedlikuplatneniunároku
na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a podobne.
V súlade s rozhodnutím odvolacieho súdu bolo vykonané doplnenie dokazovania ohľadom osobných,
sociálnych a majetkových pomerov oboch strán sporu.
Právny zástupca žalobkyne predložil súdu listinné doklady a to potvrdenie o výške príjmu zamestnanca,
podľa ktorého čistý priemerný mesačný príjem za obdobie január až september 2016 u žalovanej činí
444,56 €, predložil aj Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 31.10.2014, v zmysle ktorej bol
žalovanej poskytnutý úver vo výške 700,-€, ktorý sa zaviazala splácať v 120 mesačných splátkach vo
výške 11,67 €, vrátane poistného, v zmysle Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 7.3.2012
Všeobecná úverová banka, a.s. poskytla žalovanej úver vo výške 1.500,-€, ktorý sa zaviazala splácať v119 mesačných splátkach po 24,60 €, v zmysle úverovej zmluvy zo dňa 18.11.2013 bol žalovanej Prima
bankou Slovensko, a.s. poskytnutý úver vo výške 2.000,-€, ktorý sa zaviazala splácať v 120 mesačných
splátkach, pričom výške anuitnej splátky predstavuje 29,96 €. Podľa zálohového predpisu Územného
bytového družstva Hornád Košice žalovaná za 3-izbový byt na Watsonovej ul.č.55 v Košiciach uhrádza
mesačne 167,-€, podľa Dohody o uznaní dlhu za služby spojené s bývaním a splátkového kalendára
žalovaná uznala dlh voči ÚBD Hornád Košice za služby spojené s bývaním ku dňu podpísania dohody
vo výške 734,95 € a 26,89 € zmluvnú pokutu, ktorý dlh sa zaviazala uhrádzať až do úplného zaplatenia
v 50,-€ splátkach počnúc mesiacom január 2016 až do úplného zaplatenia. Právny zástupca žalovanej
predložil aj vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním a správou bytu za rok 2015, v zmysle
ktorého žalovaná má nedoplatok v celkovej výške 913,68 €. Podľa dokladu SIPO za plyn, elektrinu,
odpad a rozhlas uhrádza mesačne 50,18 €.
Z výpisu z LV č.XXXXX Katastrálne územie F. je zrejmé, že žalovaná L. je spoluvlastníčkou bytu
č.XX na Watsonovej XX v Košiciach v spoluvlastníckom podiele 1 na základe prevodu bytu
č. X. a spoluvlastníckeho podielu 3/8 na základe Osvedčenia o dedičstve XXD/XXX/XX. Rovnako je
spoluvlastníčkou pozemku v podiele 3128/200000-in i spoluvlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV
č.XXX Katastrálne územie V., obec KD. a to parcely I., ornej pôdy o výmere 449 m2 a parcely č.605
zastavané plochy a nádvoria o výmere 355 m2 ako aj domu súp.č. XXX, postaveného na parcele č.XXX
a to vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/6. Podľa tvrdenia žalovaná je zamestnaná, okrem mesačnej
mzdy iný príjem nemá, nevlastní žiadnu inú nehnuteľnú, ani hnuteľnú vec, navyše je povinná platiť
pravidelné mesačné splátky na základe predložených zmlúv o poskytnutí úverov.
Právny zástupca tejto strany v písomnom podaní zo dňa 27.10.2016 okrem iného poukázal aj na to,
že otázka majetkových a finančných pomerov žalovanej nie je jediným rozhodujúcim kritériom pre
posúdenie, či vo veci sú splnené podmienky pre výnimočnú aplikáciu ust. § 257 CSP. Pre posúdenie
splnenia rozhodnutia citovaného ustanovenia považuje za potrebné zohľadniť aj existenciu okolností
súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu i s okolnosťami
uplatnenia nároku. V zmysle zákonnej úpravy, ak dôvodom späťvzatia žaloby je oprávnene uplatnená
námietka premlčania vznesená žalovaným, z procesného hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania
zavinil žalobca a ten je povinný nahradiť trovy konania, ktoré žalovanému vznikli. Žalovaná opätovne
poukázala na to, že dôvodom späťvzatia žaloby žalobcom bolo vznesenie námietky premlčania z jej
strany na pojednávaní dňa 4.11.2010, pričom žalobca vzal žalobu späť až podaním zo dňa 9.10.2012,
teda skoro po dvoch rokoch od vznesenia námietky premlčania, čím zavinil vznik trov. V súvislosti so
stavom pred začatím sporu považovala za potrebné uviesť aj to, že predtým ako žalobca vzal návrh
späť, predmetnú garáž užíval bez právneho dôvodu a žalovanej za užívanie neplatil žiadnu odplatu.
Nakoľko žalobca dobrovoľne nesplnil povinnosť uloženú mu vykonateľným súdnym rozhodnutím a garáž
nevypratal, žalovaná podala návrh na vykonanie exekúcie, následkom ktorej žalobca garáž vypratal,
pričom trovy žalovanej doposiaľ neuhradil.
Súd zisťoval aj majetkové, sociálne a finančné pomery na strane žalobcu. Podľa čiastočného výpisu z LV
č.XXXX žalobca U. je spoluvlastníkom parcely č.., ostatné plochy v spoluvlastníckom podiele 2x 1/144,
podľa výpisu zo Živnostenského registra žalobca podnikal pod obchodným menom MC. s miestom
podnikania Košice - O. od 17.7.1996 do 31.8.2001, kedy podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch
podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení ukončil. Písomným podaním zo dňa
2.9.2015 uviedol, že nie je nikde zamestnaný, ani vedený na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie,
nepoberá žiadnu sociálnu dávku a nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, ani hnuteľnej veci vyššej
hodnoty.
Podľa Správy KR PZ v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, oddelenie evidencie vozidiel zo dňa
3.9.2015 je zrejmé, že žalobca je vedený v evidencii ako držiteľ a vlastník motorových vozidiel podľa
prílohy. Podľa zoznamu vozidiel žalobca je vlastníkom motorového vozidla Renault, EČ: M. AA sedan,
Motocykla, osobného vozidla značky Ford, EČ: M.a ktoré všetky vozidla je exekútorská blokácia.
Podľa správy Sociálnej poisťovne zo dňa 2.9.2015 žalobca nie je vedený v sociálnej poisťovni ako
platiteľ poistného, podľa oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je vedený ani v evidencii
uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, nepoberá pomoc v
hmotnej núdzi, ani iné sociálne dávky.Podľa ust. § 256 ods.1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
Podľa ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami možno uzavrieť, že žalobca uplatnením vzájomného
návrhu voči žalovanej inicioval pokračovanie konania o vypratanie garáže, ktorú žalobupodala žalovaná,
a ktorej súd vyhovel, preto si musel byť vedomý zodpovednosti za podaný vzájomný návrh, z čoho plynie
aj zodpovednosť za prípadné trovy konania.
Tak ako bolo konštatované, zavinenie vo vzťahu k zastaveniu konania je možné posudzovať len z
procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Predpokladom použitia ustanovenia § 257 CSP je,
aby išlo o prípady hodné osobitného zreteľa tak ako bolo konštatované aj v rozhodnutí odvolacieho
súdu s tým, že ide o výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za
zavinenie a náhodu. Je odôvodnený tým, že by prípadná strohá aplikácia ustanovení o náhrade trov
konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti. Účelom uvedeného citovaného
ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem, upravujúcich náhradu trov
konania, zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočností, že
tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára
sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za
splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by vyplynul
z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Aplikácia tohto ustanovenia pri rozhodovaní o
náhrade trov konania teda prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na
priznanie náhrady trov podľa ust. § 255 a násl. CSP, súd však dôjde k záveru, že existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.
Žalobca z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, keďže zobral žalobu späť, z ktorého dôvodu
je povinný nahradiť trovy žalovanej. Na strane druhej však súd dospel k záveru, že v danom prípade
existujú na jeho strane dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce zníženie tejto náhrady trov.
Dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce zníženie trov konania súd vidí predovšetkým v zistení
jeho majetkových, sociálnych a osobných pomerov, keďže je bez práce a bez akéhokoľvek príjmu,
nepoberá ani pomoc v hmotnej núdzi, ani iné sociálne dávky. Je vlastníkom motorových vozidiel
a motocykla, tie však podliehajú niekoľkým exekútorským blokáciám a podnikateľskú činnosť, ktorú
prevádzkoval od 17.7.1996 ukončil vo všetkých predmetoch podnikania k 31.8.2001. Pri rozhodovaní
o nároku na náhradu trov konania prihliadol aj na postoj žalobcu v konaní, keď ten garáž, ktorá bola
predmetom pôvodného konania XXC/XXX/XXXX, a podľa rozsudku ktorého ju bol povinný vypratať, túto
vypratal až po začatí exekúcie. Tak ako uviedol právny zástupca žalovanej prihliadol aj na žalovanou
vznesenú námietku premlčania na pojednávaní dňa 4.11.2010, na ktorom žalobca uplatnil svoj nárok
vzájomným návrhom, a ktorá skutočnosť bola nakoniec aj dôvodom späťvzatia žaloby v tejto časti.
Z uvedených dôvodov súd znížil a priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v časti, t.j. vo výške
70%.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na súde,
proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.