Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. máj 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 10Cb/114/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411200593
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1411200593.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom, JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci žalobcu: Ing. Štefan

Hromada - HYDRO, Blumentálska 17, 811 07 Bratislava, IČO: 17 409 012, zast. JUDr. Michalom
Špačekom, advokátom, Kresánkova 8, 841 05 Bratislava, IČO: 42 266 891, proti žalovanému: Ing. arch.
Kalin Cakov, Karola Adlera 10, 841 02 Bratislava, o zaplatenie 37.328,22 eura, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 37.328,22 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
14,75% zo sumy 4.740,09 eura od 01.07.2007 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške
14,25% zo sumy 22.910,44 eura od 23.10.2008 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 14,25% zo sumy 3.752,57 eura od 29.11.2008 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo

výške 14,25% zo sumy 4.542,59 eura od 01.12.2008 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 14,25% zo sumy 1.382,53 eura od 19.12.2008 do zaplatenia. Všetko v lehote 3 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasažaloboudoručenousúdu24.01.2011domáhalodžalovanéhozaplateniasumy4.740,09eura,
spolu s úrokom z omeškania z dôvodu, že odporcu mu neuhradil uvedenú pohľadávku, ktorá vznikla
neuhradením ceny za dielo, ktoré žalobca pre žalovaného dodal a fakturoval faktúrou č. 04/01/2007.

Žalobca sa k podanej žalobe vyjadril tak, že nespochybnil existenciu vykonaného diela ani výšku faktúry,
na svoju obranu uviedol, že žalobca dodal dielo oneskorene, za čo on žalovaný bol sankcionovaný
zmluvnou pokutou od investora projektu ,,Vinársky komplex IN VINO a.s. - Modra“, v celkovej výške
44.256,54 eura. Časť uvedenej zmluvnej pokuty si žalovaný započítal voči pohľadávke žalobcu, čím
mal nárok žalobcu voči žalovanému zaniknúť. Taktiež počas konania vzniesol námietku premlčania
a na uplatnený nárok za fakturované práce naviac vzniesol námietku pasívnej vecnej legitimácie,

nakoľko uvedené práce mali byť objednané spoločnosťou Cakov - Makara s.r.o.. Žalobu teda navrhol
z uvedených dôvodov zamietnuť.

Následne, podaniami z 19.10.2012 a 26.11.2012 žalobca svoj návrh rozšíril o ďalšie sumy, konkrétne
22.910,44 eura (faktúra č. 01/10/2008), 3.752,57 eura (faktúra č. 03/11/2008), 1.382,53 eura (faktúra
č. 04/11/2008), 3.160,06 eura (faktúra č. 05/11/2008), 1.382,53 eura (faktúra č. 02/12/2008). Súd
uznesením pripustil zmenu žaloby, jej rozšírenie. Celkovo uplatnená sumy v konaní teda predstavovala

sumu 37.328,22 eura.

Je nepochybné, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o dielo, predmetom ktorej bolo
vypracovanie dokumentácie zdravotechniky a vodohospodárskej časti projektu ,,Vinársky komplex INVINO a.s. - Modra“. Cena za dielo nebola pôvodne dohodnutá, táto sa dohodla neskôr a bola potvrdená
mailom na celkovú výšku 1.100.000,- Skk (36.513,31 eura). Žalovaný nikdy nespochybnil existenciu
zmluvy o dielo ani výšku jednotlivých faktúr, ktoré neboli ním uhradené a ich úhrada predstavovala

predmet tohto konania.

Podľa § 536 zákona číslo 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ,,Obchodný zákonník“)
zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za
jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž

určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený
výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby
alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia,
ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Podľa § 544 ods. 1 zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,Občiansky zákonník“)

ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto
povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti
nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní

musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 365 ods.1 Obchodného zákonníka je dlžník v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok,
a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.Akvýškaúrokovzomeškanianeboladohodnutá,dlžníkjepovinnýplatiťúrokyzomeškania
v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 3 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom ku dňu omeškania)
výška úrokov z omeškania je o 10 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V čase vzniku omeškania
v prejednávanej veci úrok z omeškania určený podľa uvedených právnych predpisov predstavoval výšku

14,75% resp. 14,25% ročne. Tieto výšky úrokov z omeškania boli žalobcovi z príslušných žalovaných
súm za rozhodujúce obdobie aj priznané.

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania sa súd primárne zaoberal otázkou prípadného premlčania

uplatneného nároku, pričom dospel k jednoznačnému záveru, že uplatnený nárok nemožno považovať
za premlčaný. Žaloba bola súdu doručená 24.01.2011. Žalobca uplatnený nárok odvíjal od uzavretej
zmluvy o dielo ním vystavených faktúr č. 04/01/2007, ktorú žalovaný prevzal 14.06.2007. Nárok z
faktúry č. 01/10/2008 so splatnosťou 22.10.2008 bol na súde uplatnený 19.10.2012. Nároky z faktúr
č. 03/11/2008 so splatnosťou 28.11.2008, č. 04/11/2008 so splatnosťou 30.11.2008, č. 05/11/2008 so

splatnosťou 30.11.2008 a č. 02/12/2008 so splatnosťou 18.12.2008 boli na súde uplatnené návrhom
na zmenu žaloby dňa 26.11.2012. Na základe uvedeného časového vyjadrenia uplatnených nárokov
z jednotlivých faktúr možno jednoznačne ustáliť, že všetky uplatnené nároky boli uplatnené v rámci
všeobecnej štvorročnej premlčacej doby. Vznesená námietka premlčania zo strany žalovaného je teda
nedôvodná.

Žalovaný na pojednávaní konanom 26.03.2014 uznal záväzok vo výške 27.650,53 eura, vyplývajúci z
faktúr 04/01/2007 a 01/10/2008. Faktúry č. 03/11/2008, č. 04/11/2008, č. 05/11/2008 a č. 02/12/2008
považoval za neoprávnené, nemali mu byť doručené. Voči uznanému záväzku vykonal započítací úkonsplatných pohľadávok z dôvodu, že voči nemu bola investorom uplatnená zmluvná pokuta, ktorú si
alikvotne započítal voči pohľadávke žalobcu vo výške 27.650,53 eura.

Vykonaným dokazovaním nebola nijakým spôsobom preukázaná pohľadávka žalovaného voči
žalobcovi, ktorú by si mohol započítať podľa § 580 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia ak
veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním,
pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu.
Žalovaný odôvodnil pohľadávku voči žalobcovi tým, že on (žalobca) bol povinný uhradiť zmluvnú pokutu

investorovi za isté vady projektu a oneskorenie odovzdania projektu, ktoré mal spôsobiť čiastočne aj
žalobca. Na margo toho, súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že žalovaný nijako nepreukázal
základ tohto nároku, teda že zmluvná pokuta bola voči nemu uplatnená zo strany investora. V súdnom
spise je doložený dokument (č.l. 131) označený ako započítanie vzájomných splatných pohľadávok
medzi investorom (ELESKO a.s., Ventúrska 1, 811 01 Bratislava) a žalovaným. Z uvedeného dokumentu
vyplýva, že investor si mal voči žalovanému uplatniť zmluvnú pokutu vo výške 44.256,54 eura faktúrou,

č. 2900274. Následne mal byť žalovanému doručený dobropis k tejto faktúre na sumu 4.871,84 eura.
Uplatnená zmluvná pokuta sa teda mala znížiť na 39.384,70 eura. Z uvedeného dokumentu, ani zo
žiadneho iného však pre potreby tohto súdneho konania nebol preukázaný fakt v akom skutočnom
rozsahu a či vôbec bola zmluvná pokuta voči žalobcovi uplatnená.

Zmluvná pokuta je vzťahom rýdzo zmluvným medzi zmluvnými stranami. Zmluvnú pokutu si dohodol
žalovaný s investorom bez akejkoľvek účasti žalobcu na tejto dohode. Spôsob akým ,,preniesol“
žalovaný zodpovednosť za prípadný vznik zmluvnej pokuty na žalobcu, s ktorým mal uzavretý iný
zmluvný vzťah považuje súd za neprípustný. Žalovaný si voči žalobcovi ,,započítal pohľadávku“ vo
výške 4.740,09 eura (pôvodne žalovaná suma) dňa 04.12.2009 a refakturoval mu spôsobené škody na

akcii „Vinársky komplex IN VINO a.s.“ vo výške 29.558,63 eura faktúrou č. 590020 zo dňa 04.12.2010.
Následne na pojednávaní konanom 26.03.2014 žalovaný vyhlásil započítanie k časti uplatneného
nároku vo výške 27.650,03 eura z titulu náhrady škody, ktorú mu mal žalobca spôsobiť.

Podľa názoru súdu v konaní nebolo žalovaným preukázané, že mu vznikol nárok na náhradu škody voči

žalobcovi, ktorú by si voči nemu mohol započítať. Neboli preukázané základné atribúty vzniku nároku na
náhradu škody. Odôvodnenosť existencie nároku na náhradu škody totiž vznikne jedine vtedy, keď sa
preukážeporušeniepovinnosti(zákonnejalebozmluvnej)nastranepovinnéhosubjektu,vtomtoprípade
žalobcu. Ďalej musí byť preukázaný vznik samotnej škody a príčinná súvislosť medzi konaním alebo
opomenutím (porušením povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). V tomto prípade na uplatnenie

nároku na náhradu škody a jej prípadné započítanie úplne absentuje príčinná súvislosť medzi konaním
žalobcu a následkom - vzniknutou škodou respektíve jej výškou. Výšku škody totiž žalovaný odvodil od
zmluvnej pokuty, ktorá mala byť uplatnená voči nemu. Žalobca nijakým spôsobom nemohol ovplyvniť
výšku prípadnej škody, ktorá bola odvodená od výšky zmluvnej pokuty dohodnutej medzi žalovaným a
investorom. Ak by aj vznikla škoda žalovanému činnosťou resp. nečinnosťou žalobcu, táto by musela byť

kvantifikovaná úplne iným spôsobom ako tomu bolo v tomto prípade, keď výška škody bola žalovaným
stanovená na výšku zmluvnej pokuty, ku ktorej sa sám zmluvne zaviazal. Iba zákonným spôsobom
vyjadrená a uplatnená škoda by mohla byť ako pohľadávka predmetom započítania v zmysle § 580
Občianskeho zákonníka.

V otázke započítania pohľadávky žalovaným voči žalobcovi súd konštatuje, že žalovaným označená
pohľadávka - nárok na náhradu škody, ktorá mala byť započítaná voči nároku žalobcu nemohla byť
spôsobilá na započítanie, nakoľko ju súd považuje za neexistentnú.

K nárokom z faktúr č. 03/11/2008, č. 04/11/2008, č. 05/11/2008 a č. 02/12/2008 v celkovej výške 9.677,69

eura žalovaný uviedol, že tieto sa týkajú obchodnej spoločnosti Cakov - Makara, s.r.o., neuznal ich. Mali
byť vystavené oveľa neskôr ako došlo k odovzdaniu jednotlivých častí projektu.

Z výsluchu svedka C. O. vyplynulo, že je architektom, ktorý spolupracuje so žalovaným na istých
projektoch, aj na projekte IN VINO bol objednaný na poskytnutie služieb, združením Cakov - Makara

ako koordinátor prác. Jeho práca spočívala aj v komunikácii s jednotlivými subdodávateľmi, čiže aj
komunikácia so žalobcom. Od roku 2007 pokračovala táto činnosť, avšak už bola na ňu objednaná spol.
Cakov - Makara, s.r.o.. Pôvodný termín odovzdania realizačného projektu, ktorý bol v zmluve medzi
investorom a architektmi - projektantmi, dohodnutý nebol dodržaný, bol predĺžený, čo investor schválilna nové termíny ako jednotlivých odovzdaní dielčích častí realizačného projektu. Nové termíny si udávali
sami dodávatelia týchto častí realizačného projektu - voda, plyn, kanalizácia, takže žalobca si sám určil
termín kedy je schopný dodať dielo po konzultácii s nami ako architektmi a investorom. Toto predĺženie

termínov bolo čiastočne zavinené aj investorom, kvôli jeho dispozičným zmenám na projekte, avšak
tieto zmenené termíny niektoré boli a niektoré neboli dodržané, avšak boli záväzné, bolo to aj obsahom
dodatku zmluvy o dielo medzi investorom a nami ako architektmi. Z dôvodu omeškania diela zo strany
žalobcu voči nám vznikli sankcie zo strany investora.

Na otázku právneho zástupcu žalobcu, kto bol dodávateľom pre spoločnosť IN VINO uviedol, že Cakov
- Makara, s.r.o., avšak po predložení dodatkov č. 1 a č. 2 k Zmluve o dielo z 20.02.2006 medzi Cakov
- Makara združenie a IN - VINO, svedok uviedol, že dodávateľom bolo Cakov - Makara, združenie
a asi si to zle pamätal, jeho mala objednávať spoločnosť s ručením obmedzeným. Svedok potvrdil,
že objednávku projektových prác, ktorú zaslal žalobcovi mailom z 25.10.2006 vystavilo Cakov Makara
združenie, ale realizačný projekt, hlavne nové termíny, ktoré si zvolili profesisti boli objednávané Cakov

- Makara, s.r.o..

Ďalej svedok uviedol, že požiadavky na zmeny v projektovej dokumentácii vo fáze zhotovenia
realizačného projektu vyplývali so stretnutí s investorom, s ktorým sa stretávali architekti alebo
aj s profesisti. Tieto zmeny potom zapracovali do technických výkresov a tie potom rozosielali

mailom profesistom. Na otázku právneho zástupcu žalobcu či posielal nové požiadavky na projektovú
dokumentáciu zhotovovanú žalobcom aj v období máj až september 2007, svedok uviedol, že si
nepamätá, možno v máji ešte áno, neskôr už nie. Po predložení mailov z 04.06.2007, 05.09.2007,
10.09.2007 a 11.09.2007, ktoré svedok adresoval žalobcovi, svedok na otázku právneho zástupcu či
obsahujú tieto maily podklady ovplyvňujúce alebo potrebné pre úspešné realizovanie projektu uviedol,

že obsahom niektorých mailov sú práce naviac, ktoré si objednal investor, niektoré sa týkajú interiéru,
ktoré sa netýkajú projektu žalobcu. K mailu k 11.09.2007, ktorý adresoval žalobcovi (č.l. 173 spisu)
uviedol, že do 17.09.2007 sa mala asi stihnúť palivovka (žiadosť na SPP), ale presne si to nepamätá,
mohol to byť aj iný termín, ktorý sa netýka realizačného projektu. Taktiež si svedok nepamätal presne
či mali zmeny zaznačenia vedenia plynu (mail z 11.09.2007 zaslaný žalobcovi) vplyv na zhotovovanie

projektovej dokumentácie žalobcom. Za záväzný poklad pre vypracovanie realizačného projektu,
plynovodu vnútroareálového a prípojke STL plynu svedok označil stavebno-technicko-architektonické
podklady, ktoré dodávajú oni - architekti.

Na základe ustáleného skutkového stavu a vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že uplatnený

nárok je opodstatnený a v plnom rozsahu mu vyhovel. Obrana žalovaného, ktorý nespochybnil
oprávnenosť existencie ani jednej z faktúr, na základe ktorých si žalobca uplatnil svoj nárok spočívala v
tom, že nárok na sumu vyplývajúcu z prvých dvoch faktúr v celkovej výške 27.650,53 eura považoval za
zaniknutú z dôvodu započítania. Oprávnenosť započítania a existencia samotnej pohľadávky spôsobilej
na započítanie však bola v konaní vyvrátená. K nárokom z faktúr č. 03/11/2008, č. 04/11/2008, č.

05/11/2008ač.02/12/2008vcelkovejvýške9.677,69euražalovanýuviedol,žetietosatýkajúobchodnej
spoločnosti Cakov - Makara, s.r.o., neuznal ich. Nijakým spôsobom však žalovaný svoje tvrdenie, že nie
je pasívne vecne legitimovaný nepreukázal. Bez akejkoľvek pochybnosti bolo preukázané a nebolo ani
sporné,žežalobcauzatvorilzmluvusozdruženímCakov-Makaraavočičlenovizdruženiasiuplatnilsvoj
nárok. Ani náznakovo nebolo preukázané, že by v pokračovacom zmluvnom vzťahu mal byť žalobca s

iným subjektom ako pôvodne uzavrel zmluvu. Ani z výpovede svedka Ing. Obušeka nebolo preukázané,
že žalobca by mal zmluvný vzťah s obchodnou spoločnosťou Cakov -Makara s.r.o.. Uviedol len, že
on bol vo vzťahu s uvedenou spoločnosťou. Celkovo výpoveď svedka B.. O. vyznela nedôveryhodne
nakoľko sám uviedol, že jeho komunikácia s žalovaným ohľadom projektu trvala do mája 2007, pričom
je nepochybné, že trvala minimálne do septembra 2007, pričom aj z mailu zo dňa 09.10.2007, ktorý

adresoval žalobcovi vyplýva, že žalobcu žiadal o doplnenie ,,odvzdušnenia GK DN 25 v poklope na
hlavnom stl potrubí“. Z celkovej e-mailovej komunikácie medzi svedkom a žalobcom zjavne vyplýva, že
komunikácia a zadávanie inštrukcií k projektu prebiehala až do októbra 2007.

Odhliadnucodskôruvedenéhosúdtaktiežnemalzapreukázané,žebyomeškaniedielabolospôsobené

zo strany žalobcu, čo by teoreticky mohlo zakladať právo na náhradu škody. Z doloženej mailovej
komunikácie medzi svedkom O. a žalobcom bolo preukázané (táto komunikácia nebola spochybnená),
že ohľadom technickej špecifikácie diela prebiehala komunikácia aj v čase, keď podľa tvrdenia
žalovaného už malo byť dielo odovzdané. Je zrejmé, že ,,palivovka,, ako žiadosť na SPP bola žalobcovidoručená 2. júla 2007, pričom a apríli 2007 bol žalobca vyzvaný, aby počkal (s dokončením projektu)
nakoľko sa zvýšila požiadavka na výkon vzduchotechnických zariadení s dopadom na ,,palivovku,,.
Je nepochybné, že taký projekt aký bol realizovaný pre investora, si vyžaduje a zákonite prináša aj

veľa zmien, ktoré sa spracovávajú počas realizácie diela. Takéto zmeny v projekte, požadovanom
zadaní logicky prinášajú aj predĺženie celkovej doby určenej na odovzdanie diela. Takéto zmeny a z
toho rezultujúce predĺženie doby na odovzdanie diela, však nemožno pripisovať na vrub zhotoviteľa
konkrétnej časti projektu, nakoľko tento potrebuje na dokončenie svojej časti diela jasné zadanie. Ak sa
toto zadanie zmení musí sa zmeniť aj doba na odovzdanie diela. V konaní teda nebolo preukázané, že

by bol žalobca v omeškaní s odovzdaním diela po jeho jasnom a nemennom špecifikovaní.

Z uvedených dôvodov súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

Súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne o trovách konania do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3

O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v
dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený
na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.