Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 12, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 37C/463/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113225252
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7113225252.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci žalobcu Z. C., D. XX.XX.XXXX,
N. U. XX, C., zastúpeného JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom so sídlom Námestie slobody 25,
Humenné, proti žalovanej Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, o
zaplatenie 2.649,20 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.649,20 eura spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 9,5% ročne zo sumy 2.649,20 eura od 14.7.2011 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo výške 556,41 eura, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť
na účet právneho zástupcu žalobcu Františka Svatušku, advokáta so sídlom Námestie slobody 25,
Humenné do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom na začatie konania zo dňa 5.9.2013 domáhal, aby mu žalovaná zaplatila
sumu 2.649,20 eura s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovanou dňa 11.7.1996
uzatvoril poistnú zmluvu typu UDP-K so začiatkom poistenia 12.7.1996 a koncom poistenia 12.7.2011,
na poistnú sumu pre prípad smrti na 50.000,- Sk a dožitia na 75.480,- Sk, číslo poistnej zmluvy
XXXXXXXXXX. Doba platenia poistného bola dohodnutá 10 rokov. Výška poistného bola v poistnej
zmluve dohodnutá na sumu 346,- Sk mesačne. Prvé poistné vo výške 346,- Sk navrhovateľ zaplatiť v
hotovosti pri podpise poistnej zmluvy, dodatkom k poistnej zmluve na antiinflačné zvýšenie finančných
parametrov zo dňa 12.7.2013 bolo poistné na základe poistnej zmluvy zvýšené na 432,- Sk mesačne.
Zároveň bola poistná suma na základe poistnej zmluvy pre prípad smrti zvýšená na 53.500 Sk, pre
prípad dožitia na sumu 79.810 Sk. Následne bola navrhovateľovi doručená písomnosť pre počet a
zvýšenie poistného k poistnému produktu UDP-K zo dňa 25.4.2008. V uvedenej písomnosti odporca
navrhovateľovi oznámil, že v roku 2008 odporca obdržal od Národnej banky Slovenska ako právneho
nástupcu Ministerstva financií SR v oblasti dohľadu nad finančným trhom list, v ktorom mu bolo uložené
prepočítať produkt UDP a tým zvýšiť poistné od začiatku, aby bolo možné zachovať poistné sumy.
Zároveň odporca navrhovateľovi ponúkol tri alternatívy riešenia uvedenej záležitosti. Odporca sa s
navrhovateľom nedohodol na žiadnej zmene poistnej zmluvy. Následne bola navrhovateľovi doručená
ďalšia písomnosť, oznámenie o zániku poistenia zo dňa 9.6.2008, v ktorej odporca navrhovateľovi
oznámil, že dňa 16.5.2008 na základe ustanovení Občianskeho zákonníka v nadväznosti na list
odporcu o prepočte pri produkte X.-G. došlo k zrušeniu poistnej zmluvy, pričom podľa odporcu došlo
k zániku poistenia ku dňu 16.5.2008 o 00:00 hod. v zmysle článku 11 ods. 2 všeobecných poistných
podmienok pre životné poistenie. Navrhovateľ však žiadosť o zrušenie poistnej zmluvy odporcovi nikdy
nezaslal. Z uvedeného dôvodu nemohlo dôjsť k zrušeniu poistnej zmluvy podľa článku 11 ods. 2
všeobecných poistných podmienok. Navrhovateľ do dnešného dňa nepristúpil k žiadnej zmene alebo

k doplneniu všeobecných poistných podmienok. K zrušeniu poistnej zmluvy nemohlo dôjsť ani podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko neboli splnené žiadne podmienky na zrušenie poistnej
zmluvy. Odporca navrhovateľovi do dnešného dňa sumu vo výške 2.649,20 eura, k uhradeniu ktorej
sa zaviazal z titulu dožitia vo vyššie uvedenej poistnej zmluve typu X.-G. Č.. XXXXXXXXXX zo dňa
11.7.1996, nezaplatil. Táto povinnosť vznikla odporcovi ku dňu 13.7.2011 titulom dožitia poisteného ku
dňu skončenia doby platnosti.

V odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 23.10.2013 žalovaná uviedla, že počas trvania poistenia
došlo v roku 2008 k takým mimoriadnym objektívnym okolnostiam nezávislým od vôle oboch zmluvných
strán, ktoré mali za následok zánik poistenia zo zákona. Právny základ uplatneného práva na poistné
plnenie nie je podľa názoru žalobcu daný, pretože medzi časom uzavretia poistnej zmluvy a okamihom,
ktorým mal byť dňom dožitia sa konca poistenia došlo k zániku poistnej zmluvy. Štát vydaním povolenia
na podnikanie ohľadom poistenia, ktorého sa žaloba dotýka, potvrdil, že kalkulácie a sadzby dotknutého
poistenia poistno-matematicky zohľadňujú dlhodobú splniteľnosť záväzkov v zodpovedajúcej miere.
Povolenie oprávňovalo a zaviazalo žalovanú uzatvárať poistné zmluvy na daný typ poistenia výhradne
so štátom povolenými sadzami poistného. V roku 1999 pri kontrole kalkulácie štát potvrdil, že kalkulácie
sú správne, a ani v roku 2003 kalkuláciám a sadzbám poistenia nič nevytkol a potvrdil, že poisťovňa
ich v zmysle zákona prísne dodržiava pri zmluvných vzťahoch. Až na základe protokolu Č.. P.-XXXXX/
XXXX R. XX.X.XXXX príslušný orgán štátu identifikoval nedostatok v činnosti žalovanej, ktorý spočíval
v tom, že poistné podľa príslušných poistno-matematických metód, nezohľadňovalo všetky záväzky z
poistenia. Žiadna zo zmluvných strán nedostatok zistený Národnou bankou Slovenska (nízke poistné)
nespôsobila. Žalovaná sa v krátkom čase po zistení uvedenej novej okolnosti aktívne usilovala uzavrieť
so žalobcom dohodu, ktorou by rozpor so zákonom odstránil. Iniciatíva žalovanej bola neúspešná.
Žalobca v súdnom konaní navrhuje zotrvanie v poistnom vzťahu za nezmenených podmienok s
poukazom na bezvýhradnú aplikáciu zásady, že zmluvy sa majú plniť. Táto zásada nie je absolútna a
má svoje obmedzenia. Podstatná zmena vonkajších zmluvnými stranami neovplyvniteľných okolností, o
ktorej sa zmluvné strany dozvedia počas trvania zmluvného vzťahu ak má vplyv na obsah záväzkového
vzťahu spôsobuje narušenie prirodzenej spravodlivosti medzi zmluvnými stranami, a dopadá obzvlášť
ťaživo na jednu zo zmluvných strán je okolnosťou, s ktorou je možné spojiť prelomenie zásady pacta
sunt servanda v podobe následnej úpravy zmluvného vzťahu alebo jeho zániku. K takémuto riešeniu sa
prikláňajú právne dokumenty Európskej únie, ako sú princípy európskeho zmluvného práva, európsky
návrh spoločného referenčného rámca, ako aj princípy zásad UNIDROIT. V okolnostiach prípadu sa
žalovaná pokúsila v roku 2008 zjednať nápravu nezákonného stavu, najprv rokovaním so samotným
žalobcom, ktorému ponúkla dve alternatívy zmeny v poistnej zmluve, ktorých výsledkom malo byť
odstránenie nedostatku, ktorý bola žalovaná do 30.4.2008 povinná učiniť. Žalobca ani jednu alternatívu
neakceptoval. Z uvedeného dôvodu poistná zmluva žalobcu pre rozpor so zákonom zanikla, čo viedlo k
tomu, že po zániku poistnej zmluvy v roku 2008 už žiadna poistná udalosť nebola zaniknutou poistnou
zmluvou krytá. Žalovaná sa v roku 2008 opakovane pokúšala žalobcovi zaplatiť plnenie z poistnej
zmluvy, na ktoré mu v tom čase vznikol nárok a to vo výške odkúpnej hodnoty. Žalovaná ďalej tvrdí, že
žalobca neplatil poistné počas trvania poistného vzťahu riadne a včas, a z tohto dôvodu, pokiaľ sa súd
nestotožní s predchádzajúcim právnym názorom žalovanej, žalobca by nemal nárok na poistné plnenie
uvedené v poistnej zmluve, ale iba na redukované poistné plnenie. Výška redukovaného poistného
plnenia sa stanoví v rámci šetrenia v rozsahu poistiteľa podľa § 797 ods. Občianskeho zákonníka a je
stanovená výpočtom podľa poistno-matematických zásad. Ďalej žalovaná napáda deň omeškania sa
splatením peňažného dlhu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením sa so žalobou žalobcu, s vyjadreniami
žalovanej, s poistnou zmluvou Č.. X.-G. Č.. XXXXXXXXXX R. W. XX.X.XXXX, s dodatkom k poistnej
zmluve na antiinflačné zvýšenie finančných parametrov zo dňa 27.6.2003 a s ďalšími listinnými dôkazmi
predloženými účastníkmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Z poistnej zmluvy X.-G. Č.. XXXXXXXXXX R. W. XX.X.XXXX súd zistil, že účastníci tohto konania medzi
sebou uzavreli dňa 11.7.1996 poistnú zmluvu, typu UDP-K, predmetom ktorej bolo životné poistenie a
to tak, že začiatok poistenia bol stanovený na deň 12.7.1996 a koniec na 12.7.2011. Poistná doba bola
stanovená na 15 rokov, doba platenia poistného na 10 rokov, mesačné poistné bolo dohodnuté vo výške
346 ,- Sk, poistná suma pre prípad smrti bola dohodnutá na sumu 50.000,- Sk a poistná suma pre prípad
dožitia bola dohodnutá na sumu 75.480,- Sk.

Z dodatku k poistnej zmluve na antiinflačné zvýšenie finančných parametrov zo dňa 27.6.2003 súd zistil,
že žalovaná ako poisťovateľ uzatvorila so žalobcom ako poisteným a poistníkom dodatok k poistnej
zmluve Č.. XXXXXXXXXX, ktorým sa zmenili finančné parametre a to poistná suma pre prípad dožitia
z hodnoty 75.480 Sk na sumu 79.810 Sk, t.j. 2.649,20 eura. Takisto sa zmenila výška poistného z 346,-
Sk na sumu 432,- Sk. Dodatok nadobudol účinnosť dňa 12.7.2003.

Z prepočtu a zvýšenia poistného k poistnému produktu X.-G. R. W. XX.X.XXXX súd zistil, že žalovaná
ním oznámila žalobcovi, že NBS ako orgán dohľadu uložila žalovanej prepočítať produkt UDP-K a tým
zvýšiť poistné od začiatku tak, aby bolo možné v poistno-matematicky zachovať ich poistné sumy. Z
uvedeného vyplýva, že zvyšovanie poistného resp. jeho spätné prepočítanie nezapríčinila poisťovňa,
ale nesprávny postup štátnych orgánov. V liste žalovaná ponúkla žalobcovi tri alternatívy a to: a) zotrvať
na pôvodných platbách poistného, b) zvýšenie platieb poistného alebo c) zrušenie poistnej sumy ku
dňu 15.5.2008. K tomu bolo pripojené aj stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve, ktoré mal
vyplniť a podpísať žalobca ako poistník. Mal si vybrať jednu z ponúknutých troch alternatív. Zároveň by
však podpisom poistník aj súhlasil so zmenou všeobecných poistných podmienok a to tak, aby sa všetky
prípadné sporné nároky dotýkajúceho sa tohto potvrdenia z poistenia, ak nejaké vzniknú, vysporiadali
pred Špeciálnym súdom postupom podľa čl. XV. Všeobecných poistných podmienok žalovaného zo dňa
21.5.2007 a tento súhlas by bol zároveň aj rozhodcovskou doložkou.

Z oznámenia o zániku poistenia zo dňa 9.6.2008 súd zistil, že k zániku poistenia malo dôjsť v zmysle čl. XI
ods. 2 Všeobecných poistných podmienok dňa 16.5.2008 a to s výplatou odbytného a nespotrebovaného
poistného vo výške 1.099,05 eura.

Z protokolu z dohľadu vykonaného u žalovaného Národnou bankou SR z 29.10.2007 súd zistil, že, výkon
dohľadu na mieste sa uskutočnil od 30.4.2007 do 5.9.2007. V protokole sa ako nedostatok uvádza, že
kalkulačné vzorce uvedené v danom dokumente nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na
výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky
záväzky voči poisteným, ktoré sa žalovaný zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. Skupina
dohľadu na danú skutočnosť upozornila zástupcov žalovaného. Zástupcovia žalovaného uviedli, že ich
informačný systém používa na výpočet poistného a technických rezerv správne poistno-matematické
metódy so zohľadnením všetkých záväzkov voči poisteným. V skupine dohľadu algoritmus výpočtu
technických rezerv v informačnom systéme žalovaného nebol sprístupnený a teda nebolo možné overiť
správnosť tohto algoritmu. K tomu doložili sprievodný list Národnej banky SR zo dňa 29.10.2007, taktiež
list Národnej banky Slovenska zo dňa 15.2.2008, ktorým boli určené a oznámené lehoty, v ktorých je
žalovaný povinný prijať a splniť svoje opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri
dohľade, list Národnej banky Slovenska zo dňa 18.3.2008, ktorým boli predĺžené lehoty na prijatie a
splnenie svojich opatrení na odstránenia a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade, pričom lehota
na prijatie opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených v protokole bola stanovená do
10.4.2008 a lehota na splnenie povinností prijať opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov
zistených v protokole bola stanovená do 30.4.2008. Na predloženie písomnej správy Národnej banke
Slovenska bola lehota stanovená do 12.5.2008.

Z notárskej zápisnice zo dňa 2.6.2008 pod č. N/29/2008, Nz 23331/2008 súd zistil, že ňou bol
osvedčený priebeh deja v sídle žalovaného v súvislosti s výkonom dohľadu na mieste Národnou bankou
Slovenska. K tomu bolo pripojené aj Vyhlásenie zodpovedného aktuára Mgr. Zatkalíka, že pre vyčíslenie
primeraného poistného sa môžu pri každej jednotlivej poistnej zmluve sadzby UDP-K vypočítať poistné
ako podiel poistnej sumy na dožitie a poistnej sumy na smrť a týmto koeficientom vynásobiť pôvodne
stanovené poistné.

Podľa ustanovenia § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom do 24.11.2004
typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch,
ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie
obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo
poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými
sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre
predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky,
ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ustanovenia § 788 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom
znení (ďalej len „Občiansky zákonník“) poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom
rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická
osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy
sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva
a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel,
oznámené. V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich
určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.

Podľa ustanovenia § 790 písm. b) Občianskeho zákonníka poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad
jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie
osôb).

Podľa ustanovenia § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu,
je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že
poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

Podľa ustanovenia § 798 Občianskeho zákonníka poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy
primerane znížiť, ak na základe vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede bolo určené nižšie
poistné.

Podľa ustanovenia § 493 Občianskeho zákonníka záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho
strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné
práva a povinnosti.

Podľa ustanovenia § 570 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že
doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť
nový záväzok. Ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového
záväzku uzavrieť písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok.

Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ustanovenia § 48 ods. 2 zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve predmetom dohľadu Národnej
banky Slovenska nad dohliadanými subjektmi uvedenými v odseku 1 je zisťovanie a vyhodnocovanie
informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich obchodov alebo
ich inej činnosti, pritom Národná banka Slovenska v rámci tohto dohľadu zisťuje a vyhodnocuje aj
informácie a podklady o dodržiavaní povolení a iných rozhodnutí vydaných podľa tohto zákona a
osobitných predpisov, o dodržiavaní ustanovení tohto zákona a o dodržiavaní ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na dohliadané subjekty alebo na ich činnosti,
vrátane právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré súvisia s poisťovacou činnosťou, so zaisťovacou
činnosťou alebo s inou činnosťou dohliadaných subjektov uvedených v odseku 1, ako aj informácie a
podklady o rizikách a dostatočnom krytí rizík, ktorým sú alebo môžu byť vystavené dohliadané subjekty
uvedené v odseku 1 alebo ktoré ohrozujú záujmy alebo môžu viesť k ohrozeniu záujmov klientov
dohliadaných subjektov uvedených v odseku 1.

Podľa ustanovenia § 67 ods. 1 cit. zák., ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky v činnosti
poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne spočívajúce
v nedodržiavaní podmienok určených v povolení podľa § 5 alebo § 7 až 9 alebo v rozhodnutí o
predchádzajúcom súhlase, podmienok alebo povinností vyplývajúcich z iných rozhodnutí Národnej
banky Slovenska uložených poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke

zahraničnej zaisťovne, v nedodržiavaní alebo v obchádzaní iných ustanovení tohto zákona, osobitných
zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na výkon dohľadu,
alebo na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, alebo ak Národná banka
Slovenska zistí, že činnosť vykonávaná poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne alebo
pobočkou zahraničnej zaisťovne môže viesť k ohrozeniu záujmov jej klientov, môže podľa závažnosti,
rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov
a) uložiť poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zaisťovni, zaisťovni z iného členského štátu,
pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne opatrenia na odstránenie a na
nápravu zistených nedostatkov,
b) uložiť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne
vypracovať ozdravný plán,
c) uložiť poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zaisťovni, zaisťovni z iného členského štátu,
pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne predkladať osobitné výkazy,
hlásenia a správy,
d) uložiť poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zaisťovni, zaisťovni z iného členského štátu,
pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne skončiť nepovolenú činnosť,
e) uložiť poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zaisťovni, zaisťovni z iného členského štátu,
pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne pokutu od 20 000 Sk do 20 000
000 Sk,
f) obmedziť alebo pozastaviť poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zaisťovni, zaisťovni z iného
členského štátu, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne oprávnenie na
uzavieranie poistných zmlúv alebo zaisťovacích zmlúv a rozširovanie záväzkov,
g) nariadiť poisťovni alebo pobočke zahraničnej poisťovne prevod poistného kmeňa alebo jeho časti
na inú poisťovňu alebo pobočku zahraničnej poisťovne alebo zaisťovni alebo pobočke zahraničnej
zaisťovne prevod zaistného kmeňa alebo jeho časti na inú zaisťovňu alebo pobočku zahraničnej
zaisťovne,
h) obmedziť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne
voľné nakladanie s aktívami,
i) odobrať poisťovni alebo pobočke zahraničnej poisťovne povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti
pre niektoré poistné odvetvie, zúžiť rozsah poisťovacej činnosti pre niektoré poistenia v rámci poistného
odvetvia, odobrať poisťovni alebo pobočke zahraničnej poisťovne, ktorá súčasne vykonáva životné
poistenie a neživotné poistenie, povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti pre životné poistenie
alebo neživotné poistenie,
j) uložiť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne
opravu účtovnej alebo inej evidencie,
k) uložiť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne
uverejnenie opravy neúplnej, nesprávnej alebo nepravdivej informácie, ktorú uverejnila na základe
zákonom uloženej povinnosti,
l) uložiť poisťovni alebo zaisťovni zúčtovanie strát z hospodárenia so základným imaním po zúčtovaní
strát s nerozdeleným ziskom z minulých rokov a s fondmi tvorenými zo zisku,
m) zaviesť nútenú správu nad poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne alebo pobočkou
zahraničnej zaisťovne,
n) odobrať poisťovni alebo zahraničnej poisťovni, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na území
Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky, povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo
odobrať zaisťovni alebo zahraničnej zaisťovni, ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej
republiky prostredníctvom pobočky, povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti z dôvodov
uvedených v § 82.

Podľa ustanovenia § 6 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení účinnom v čase uzatvorenia
poistnej zmluvy predmetom podnikania v poisťovníctve je poisťovacia a zaisťovacia činnosť a ďalšie
činnosti s nimi súvisiace. Súčasťou poisťovacej činnosti je tiež činnosť zameraná na predchádzanie
škodám.

Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 cit. zák. poisťovacia činnosť je dojednávanie poistenia, správa poistných
zmlúv, likvidácia poistných udalostí a sprostredkovateľská činnosť s nimi súvisiaca.

Podľa ustanovenia § 7 ods. 4 cit. zák. činnosť, na výkon ktorej sa vyžaduje povolenie podľa osobitných
predpisov, môže poisťovňa vykonávať len po udelení tohto povolenia.

Podľa ustanovenia § 8 ods. 1 cit. zák. poistenie sa vykonáva na základe zmluvy alebo ako zmluvné
poistenie uložené zákonom alebo ako zákonné poistenie povinne vyplývajúce zo zákona.

Podľa ustanovenia § 8 ods. 3 cit. zák. právne vzťahy vznikajúce z poistenia a zaistenia sa riadia
osobitnými predpismi a poistnými podmienkami.

Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná a žalobca predložil na preukázanie svojich tvrdení relevantné dôkazy.

Z poistnej zmluvy X.-G. Č.. XXXXXXXXXX R. W. XX.X.XXXX, z dodatku k poistnej zmluve na antiinflačné
zvýšenie finančných parametrov zo dňa 27.6.2003 a z ďalších listinných dôkazov predložených
účastníkmi má súd za preukázané, že žalobca ako poistník a poistený uzavrel so žalovanou ako
poistiteľom poistnú zmluvu typu X.-G., predmetom ktorej bolo životné poistenie a to tak, že začiatok
poistenia bol stanovený na deň 12.7.1996 a koniec na 12.7.2011. Poistná doba bola stanovená na 15
rokov, doba platenia poistného na 10 rokov, pôvodné mesačné poistné dohodnuté vo výške 346,- Sk,
t.j. 11,49 eura bolo počnúc od 12.7.2003 zvýšené na sumu 432,- Sk, t.j. 14,34 eura, poistná suma pre
prípad smrti bola dohodnutá na sumu 50.000,- Sk a poistná suma pre prípad dožitia bola dohodnutá na
sumu 79.810 Sk, t.j. 2.649,20 eura (dodatkom).

Nepochybne bolo taktiež preukázané, že žalobca riadne zaplatil celé poistné vo výške 1.099,05 eura
(ako to vyplýva z platobného kalendára na č.l. 175 spisu).

Daný zmluvný vzťah medzi účastníkmi vyplývajúci z predmetnej poistnej zmluvy je nutné posudzovať
ako spotrebiteľský vzťah a to s ohľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a v Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993.

Režim spotrebiteľských zmlúv (zmlúv na ochranu spotrebiteľa) bol výslovne upravený v Občianskom
zákonníku až novelou prevedenou zákonom č. 150/2004 Z.z., a to s účinnosťou od 1.4.2004. Jej
cieľom bolo zaistiť harmonizáciu slovenského zmluvného práva s európskym spotrebiteľským právom,
resp. s acquis communautaire dosiahnutým v tejto oblasti (pre teraz posudzovanú skutkovú situáciu
sú relevantné hlavne smernice Rady 85/577/EHS zo dňa 20.12.1985 o ochrane spotrebiteľa v prípade
zmlúv uzavretých mimo obchodných priestorov a smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o
neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom
do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom do
31.12.2007 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka").

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom
od 1.1.2008 do 28.2.2010 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov každý spotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa článku 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci
zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Spotrebiteľské zmluvy, ktoré možno nazvať aj typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom
predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s
tým, že dodávateľ ako navrhovateľ (oferent) zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a
stanovuje aj podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv je veľmi často predtlačený na formulároch s tým,
že fyzická osoba spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a
môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. U tohto druhu zmlúv sa dopĺňajú údaje
o jednom z účastníkov zmluvy - o spotrebiteľovi.

Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom
postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku
kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a
lepšiu dostupnosť právnych služieb a možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou
formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému konaniu prichádza
spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvnú dohodu pripravený, pri kontraktácii je
využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej
právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať tuto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzení
autonómie vôle (Nález ÚS ČR zo dňa 6.11.2007, sp. zn. II. ÚS 3/06).

Ústavný súd ČR vo svojej judikatúre dôvodil autonómiu vôle z čl. 2 odst. 3 Listiny základných práv a
slobôd, podľa ktorej každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal
niečo, čo zákon neukladá. Ústavný súd v tomto ustanovení vidí ako štrukturálny princíp, tak subjektívne
právo jednotlivca, ktoré je obmedziteľné k presadeniu iného práva či verejného záujmu na základe
zákona, pričom takéto obmedzenie musí byť primerané sledovanému cieľu, ktorý má byť dosiahnutý
(porov. napr. nález I. ÚS 167/04, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu ČR, zväzok 33, nález č.
70). Je teda nepochybné, že súčasná kogentná úprava spotrebiteľských zmlúv tieto ústavné podmienky
obmedzenia autonómie vôle kontrahentov splňuje. Ochrana autonómie vôle nemôže byť absolútna tam,
kde existuje iné základné právo jednotlivca alebo ústavný princíp či iný ústavnou aprobovaný verejný
záujem, ktoré sú spôsobilé autonómiu vôle proporcionálne obmedziť.

Týmto druhým princípom je zásadná ochrana tej osoby, ktorá urobila právny úkon s dôverou v určitý,
jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav. Ten, kto vyvolal určité konanie, sa nesmie ex post
dovolávať vád jednotlivých úkonov, ktoré sám spôsobil. Uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších
osôb pri akomkoľvek sociálnom styku s nimi je základným predpokladom pre fungovanie komplexnej
spoločnosti (X U., D..: S.. I. O. W. F. Z. G.. Z. XXXX, Z..). Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu
kategóriu sociálneho života. Jednak vyjadruje vnútorný postoj odrážajúci eticky odôvodnené predstavy
a očakávania jednotlivých členov spoločnosti a na druhej strane je výrazom princípu právnej istoty,
ktorý predstavuje jednu z faziet materiálne, tj. hodnotovo chápaného právneho štátu. Naznačená
konkretizácia princípu právneho štátu je tým princípom, ktorý pôsobí na strane žalobcu. Je tak primárne
úlohou súdu nájsť praktickú konkordanciu medzi oboma protikladne pôsobiacimi princípmi tak, aby
zostalo zachované maximum z oboch, a tak, aby výsledok bol zlučiteľný so všeobecnou predstavou
spravodlivosti (Nález ÚS ČR zo dňa 6.11.2007, sp. zn. II. ÚS 3/06).

Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných
podmienkach (ďalej len „smernica 93/13“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s
predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred
predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (F. Z. W. I. R. W. XX. X. XXXX, P.D. B. I. V. Z. I.,
Y.-XXX/XX, V. Y.-XXX/XX, V. V. R. XX. XX. XXXX O. Y., Y.-XXX/XX R.. L.-XXXXX, N. XX, H. Č.. XX X.
Z. W. S. S. Y.-XX/XX A.).

Súd v prejednávanom prípade priznal princípu dôvery hore uvedené postavenie a s ohľadom na zistené
skutkové okolnosti dospel k záveru, z ktorého možno dôvodiť, že žalovaná ako poistiteľ vypracovala
predmetnú poistnú zmluvu, s ktorej obsahom žalobca súhlasil, čo potvrdil svojim podpisom na zmluve.
Z oznámenia o zániku poistenia zo dňa 9.6.2008 má súd za preukázané, že k zániku predmetného
poistenia malo dôjsť dňa 16.5.2008 a to s výplatou odkupnej hodnoty resp. odbytného vo výške 33.110,-
Sk v zmysle čl. XI ods. 2 Všeobecných poistných podmienok, podľa ktorého je poistenie zrušené
nasledujúci deň, keď poisťovňa žiadosť poistníka o zrušenie poistenia s výplatou odbytného obdŕžala.
V konaní nebolo preukázané, že žalobca požiadal žalovanú o zrušenie poistenia.

Žalovaná v konaní nepreukázala, že by bolo došlo medzi účastníkmi k dohode o zmene poistnej
zmluvy, pokiaľ ide o možnosť ukončenia poistenia, ani že by bola naplnená niektorá zo skutočností
spôsobujúca neplatnosť predmetnej poistnej zmluvy. V oznámení o zániku poistenia žalovaná oznámila,
že k zániku poistenia došlo v zmysle čl. 11 ods. 2 všeobecných poistných podmienok pre životné
poistenie žalovanej. Podľa uvedeného ustanovenia však mohol poistenie zrušiť len poistník, nie poistiteľ.
Uvedené oznámenie žalovanej teda nemohlo spôsobiť deklarované účinky zániku poistenia vzniknutého
na základe poistnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom.

V danom prípade nemožno konštatovať, že by poistná zmluva bola neplatná pre chyby v písaní a
počítaní, nakoľko význam týchto úkonov bol pre obe strany nepochybný. Dojednaná výška poistných
súm bola bez pochýb jedným z určujúcich činiteľov, ktoré žalobcu viedli k uzavretiu zmluvy so žalovanou.
Taktiež nemožno hovoriť o tom, že by zmluva bola obsahom alebo účelom odporujúca zákonu alebo
ho obchádzala, ani že by bola v rozpore s dobrými mravmi. Poisťovňa ako aj iní podnikatelia musí
rátať s určitým rizikom z podnikania. Nebol to žalobca, ktorý ponúkol produkt UDP-K, ale žalovaná. Ani
skutočnosť, že zmluva mohla byť uzatvorená v dôsledku omylu, nezakladá povinnosť zmluvných strán
zmeniť zmluvu. Omyl konajúcej strany totiž iba umožňuje uplatniť si tzv. námietku relatívne neplatnosti.
Nie každý omyl je pritom dôvodom neplatnosti zmluvy. Zmluva by mohla byť pomýlenou stranou úspešne
napadnutá iba v prípade, ak by druhá strana o tomto omyle musela vedieť alebo ho vyvolala. Okrem
toho neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Zmluvný partner teda spravidla nemá
niesť následky omylu konajúceho.

V zmysle ust. § 48 ods. 1 Obč. zák. od zmluvy môže účastník odstúpiť len, ak je to v tomto zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. A. R. Č.. XXXXXXXXXX neupravuje vôbec zrušenie alebo
výpoveď poistnej zmluvy. Všeobecné poistné podmienky, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy, uvádzajú
v čl. 5 dôvody zániku poistenia a to v ods. 1, ak poisťovňa odmietne plniť pre vedomé porušenie
povinnosti pravdivo a úplne odpovedať na písomné dotazy poisťovne, poistné zanikne dňom odmietnutia
plnenia. Podľa čl. 2 ak poisťovňa odstúpi od poistnej zmluvy z dôvodu vedomého nepravdivého a
neúplného zodpovedania dotazov, pričom pri ich pravdivom zodpovedaní by zmluvu neuzatvorila. V čl.
9 všeobecných poistných podmienok sú uvedené dôsledky neplatenia poisteného a to v tomto zmysle,
že ak poistné nebolo zaplatené tak, ako je to uvedené v čl. 9, poistenie zanikne. Iné dôvody zániku
poistenia nie sú dohodnuté a zo zákona ani iné dôvody nemôžu nastať. V Občianskom zákonníku je
zánik poistenia upravený v ust. § 800 - 802. Podľa § 800 Obč. zákonníka poistenie zanikne výpoveďou
ku koncu poistného obdobia. V tomto prípade takáto situácia nenastala. § 801 hovorí o zániku poistenie
pre neplatenie poistného. V tomto prípade žalobca poistné plnil riadne a včas. Ustanovenie § 802
Občianskeho zákonníka hovorí o zániku poistenia z dôvodu, že ten, s kým je poistná zmluva uzatvorená,
musí odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného
poistenia. Ak by žalovaný zistil vedomé porušenie tejto povinnosti, má právo od zmluvy odstúpiť a to do
troch mesiacov odo dňa, keď takúto skutočnosť zistil, inak mu právo zanikne. V tomto prípade sa však
ani takáto skutočnosť nezistila.

Žalovaná sa taktiež dovolávala zániku povinnosti plniť z dôvodu nemožnosti plnenia v zmysle ust. §
575 Obč. zák.. Poukazuje na okolnosti, ktoré nastali po vykonanom dohľade v r. 2007 resp. začiatkom
roku 2008 zo strany Národnej banky Slovenska a v dôsledku jej konštatovaní, že inkasované poistné je
matematicky nízke voči niektorým nárokom z poistenia, čo odporuje ust. § 35 zák. č. 8/2008 Z.z. (predtým
§ 31a zák. č. 95/2002 Z.z.). Tieto skutočnosti preukazujú to, že ide o jednoznačnú objektívnu právnu
nemožnosť plnenia na strane žalovanej. Zotrvávanie v tomto právnom vzťahu bez zmeny jeho obsahu v
súlade so zákonom by na strane žalovanej znamenalo jasné porušenie kogentných ustanovení zákona
o poisťovníctve a nevyhnutne by viedlo k uloženiu sankcií zo strany orgánu dohľadu, ktoré by mohli pre
žalovaného v extrémnom prípadne predstavovať zásah do povolenia na výkon poisťovacej činnosti, či
dokonca úplné ukončenie jeho činnosti. Za týchto okolností, najmä ak súčasný právny stav nevznikol
z viny žalovanej, ale z viny tretieho subjektu, nie je možné dôvodne a ani spravodlivo požadovať, aby
žalovaná bola naďalej, porušujúc tak priamo zákon, zaviazaná na potenciálne budúce podmienené
plnenie vo výške, ktoré odporuje zákonu a vystavuje ho sankciám ohrozujúcim jej samotnú existenciu.

Žalovaná v konaní dostatočným spôsobom nepreukázala tvrdenie, že plnenie podľa pôvodnej zmluvy
sa stalo nemožným, a teda v tej časti zaniklo. Súd poznamenáva, že plnenie nie je nemožné, najmä ak
ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.
Taktiež zo skutočnosti (ktorá navyše nebola dostatočne preukázaná), že v zmluve nebola určená výška
poistného na základe poistných matematických metód v zmysle neskoršieho zákona o poisťovníctve
tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov, vrátane tvorby
dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia, nemožno všeobecne usudzovať, že by
táto inak so všetkými potrebnými náležitosťami uzavretá zmluva svojím obsahom a účelom odporovala
zákonu. Súd má za to, že v danom prípade ide o odlišné okolnosti, ako sú uvedené v rozsudku
NS SR sp.zn. 1 Cdo 169/96 z 20.3.1997 a že pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý
schvaľoval konkrétne vzorce produktov, je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou,
pre žalovanú by to neznamenalo zánik záväzku zo zmluvy, ktorou je viazaný, ale vznik jej nároku na
náhradu škody resp. ušlého zisku voči štátu (vzniknutej po splnení jeho záväzkov voči poistníkovi).

Podľa § 31a zákona č. 186/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve,
poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-
matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov
vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia.

Národná banka Slovenska ako orgán vykonávajúci dozor nad finančným trhom po kontrole u žalovanej
prebiehajúcej od apríla 2007 do februára 2008 zistila, že kalkulačné vzorce poisťovne (žalovanej) nie sú
v súlade s poistnými a matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv s poukazom
na vyššie citované ustanovenie § 31a zákona č. 186/ 2004 Z. z.. Zákon č. 186/2004 Z. z., v rámci ktorého
bolo prijaté aj uvedené zákonné ustanovenie nadobudol účinnosť dňa 15. 04. 2004.

Podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie v predmetnej veci je, že zmluvný vzťah založený medzi
účastníkmi konania zmluvou o poistení vznikol dňa 12.7.1996, teda v čase kedy vyššie citované zákonné
ustanovenie ešte nebolo účinné. K základným znakom právneho štátu patrí požiadavka (princíp) právnej
istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok. Súčasťou tohto princípu je i zákaz spätného
pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. Retroaktivita je spätným pôsobením neskoršej
právnej normy do minulosti. V zásade právne normy pôsobia a majú pôsobiť do budúcnosti a nie do
minulosti. Princíp, že právne normy pôsobia v zásade do budúcnosti a nie do minulosti, to znamená
princíp aretroaktivity ovláda oblasť verejného aj súkromného práva. Uvedený princíp vychádza zo
zásady, že kto konal s dôverou v určitý zákon, nemá byť v svojej dôvere sklamaný. Princíp aretroaktivity
sa dotýka aj právnych úkonov a individuálnych právnych aktov, ktoré vznikli na základe skoršieho
zákona. Tieto právne úkony a individuálne právne akty musí rešpektovať neskorší zákon.

Aj v danom prípade bolo potrebné vec posúdiť podľa všeobecne platných pravidiel a zásad upravujúcich
vzťah starého a nového predpisu, ktoré spočívajú v nutnosti ochrany nadobudnutých práv a nepripúšťajú,
aby sa právne vzťahy a nároky z nich, ktoré vznikli podľa starého práva, posudzovali podľa nového práva.

S prihliadnutím na vyššie uvedený princíp, dospel súd k záveru, že napriek tomu, že po uzavretí zmluvy
o poistení došlo k zmene právnej úpravy, ktorá sa dotkla spôsobu výpočtu poistného poisťovateľom,
nie je prípustné, aby táto skutočnosť ovplyvnila obsah predtým riadne a platne uzavretej zmluvy

medzi žalobcom a žalovanou. Keďže žalobca žalovanou navrhnuté alternatívne riešenia zmeny obsahu
poistnej zmluvy neakceptoval, t. j. jej návrh na zmenu pôvodne uzavretej zmluvy neprijal, účastníci
konania sú viazaní svojimi prejavmi vôle obsiahnutými v poistnej zmluve zo dňa 11.7.1996.

Žalovaná poukazuje na to, že dôvodom zrušenia poistnej zmluvy bola tá skutočnosť, že poistné, ktoré
bolo uvedené v poistnej zmluve, bolo nesprávne kalkulované, resp. kalkulačné vzorce pre výpočet
poistného nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a nezohľadňujú
všetky záväzky z poistenia.

Z listinných dôkazov predložených v súvislosti s vykonaným dohľadom Národnej banky Slovenska
u žalovanej ako aj z vyjadrenia samotnej Národnej banky Slovenska vyplynulo, že Národná banka
Slovenska neuložila žalovanej prepočítať produkt X.-G. a tým zvýšiť poistné od začiatku tak, aby bolo
možné poistno-matematicky zachovať dohodnuté poistné sumy. Národná banka Slovenska uviedla,
že poisťovne vykonávajúce svoju činnosť na území SR s nedostatočnou výškou technickej rezervy
na životné poistenie sa môžu vysporiadať viacerými spôsobmi, napr. zohľadniť túto nedostatočnosť
technickej rezervy v hospodárskom výsledku a následne doplniť aktíva na krytie technickej rezervy
(prípadne využiť na krytie technickej rezervy voľné aktíva poisťovne, tzv. vlastné zdroje, alebo po
písomnej dohode s jednotlivými poistenými vhodne zmeniť svoje zmluvné záväzky (poistné zmluvy)
voči poisteným a tým si znížiť potrebu tvorby technických rezerv, prípadne previesť časť poistného
kmeňa (skupinu poistných zmlúv) na inú poisťovňu alebo pobočku zahraničnej poisťovne vykonávajúcu
poisťovaciu činnosť na území SR.

Ako z vyššie uvedeného vyplýva, žalovaná mala teda možnosť plniť z poistnej zmluvy bez toho, aby bola
nútená porušiť zákon o poisťovníctve a to aj v prípade, ak žalobca nesúhlasil so zmenou poistnej zmluvy.
Podľa názoru súdu teda nemohla zaniknúť povinnosť dlžníka z dôvodu, že plnenie sa stalo nemožným.

Dohodou možno zmeniť doterajší celý záväzkovoprávny vzťah tak, že namiesto neho vznikne nový
záväzkovoprávny vzťah. Rovnako v rámci už existujúceho záväzkovoprávneho vzťahu možno dohodnúť,
že zaniknú iba niektoré záväzky (povinnosti), ktoré budú nahradené novými záväzkami. To treba posúdiť
z prejavu vôle a z obsahu dohody, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi pôvodného záväzkovoprávneho
vzťahu. Zákon pre túto dohodu nepredpisuje osobitnú formu, ale ak bola písomná forma predpísaná pre
pôvodný záväzok, aj túto dohodu treba uzavrieť písomne (§ 40 ods. 2).

Ak teda záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje
inak (§ 493 Obč. zák.), súd má za to, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania
uzatvorením poistnej zmluvy X.-G. Č.. XXXXXXXXXX R. W. XX.X.XXXX v znení dodatku k poistnej
zmluve na antiinflačné zvýšenie finančných parametrov zo dňa 27.6.2003 naďalej trval za nezmenených
podmienok. K zániku poistenia v zmysle čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné
poistenie žalovanej dňom 16.5.2008 tak ako to žalovaná uviedla vo svojom oznámení o zániku poistenia
zo dňa 9.6.2008, nemohlo v žiadnom prípade dôjsť a to z dôvodu, že k takémuto zrušeniu poistenia môže
v zmysle všeobecných poistných podmienok dôjsť len na žiadosť poistníka, teda žalobcu, čo sa nestalo.

Keďže k zániku poistenia nedošlo dohodou a súd nezistil ani žiaden zákonný dôvod zániku poistenia,
súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi bola platne uzavretá poistná zmluva X.-G. Č.. XXXXXXXXXX
R. W. XX.X.XXXX v znení dodatku zo dňa 27.6.2003, v ktorej bola medzi účastníkmi dohodnutá poistná
suma pre prípad dožitia 79.810 Sk, t.j. 2.649,20 eura. Súd teda zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi
poistnú sumu pre prípad dožitia vo výške 2.649,20 eura.

Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že žalobca neuhrádzal poistné včas, súd ju považuje za bezdôvodnú,
pretože z predmetnej poistnej zmluvy, z jej dodatku a ani zo všeobecných poistných podmienok (čl. 4 ods.
1 a 2) jednoznačne nevyplýva deň splatnosti poistného za ďalšie poistné obdobia. Navyše z výpovede
žalobcu vyplynulo, že zástupca poisťovne povedal, že je povinný platiť poistné v mesačných intervaloch.
Nebolo z jeho strany vyslovene povedané, v ktorý deň má byť splatnosť lehotného poistného v mesiaci,
tak to stanovili na 12. deň v mesiaci. Trvalý príkaz si nastavil na 12. v mesiaci, kde mu zamestnávateľ
zrážal túto sumu poistného zo mzdy, Nebol nijako upozornený ani písomne ani ústne zo strany žalovanej,
že to platí nesprávne alebo spôsobuje nejakú ujmu sebe alebo poisťovni. Má za to, že poistná zmluva
bola platená stále načas bez omeškania, vo výške, ktorú stanovil poisťovateľ.

V nadväznosti na vyššie uvedené, pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky a to požadované úroky z
omeškania, súd konštatuje, že podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník,
ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote
poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa
odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je
o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom výška základnej úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky bola k 14.7.2011 1,5%.

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobe vyhovel a
zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške vo výške 2.649,20 eura spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 9,5% ročne zo sumy 2.649,20 eura od 14.7.2011 do zaplatenia.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.

Podľa ustanovenia § 137 O.s.p. trovami konania sú aj súdny poplatok a odmena za zastupovanie, ak
je zástupcom advokát.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. nakoľko žalobca mal vo veci
plný úspech a priznal mu preto náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 556,41 eura.

Podľa ustanovení § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb patrí advokátovi za úkon prevzatia a prípravy
obhajoby odmena vo výške 101,25 eura, za úkon podania návrhu na začatie konania odmena vo výške
101,25 eura, za úkon vyjadrenia k odporu odmena vo výške 101,25 eura a za úkon účasti na pojednávaní
dňa 12.6.2015 odmena vo výške 101,25 eura, t.j. spolu 405,- eur a podľa ustanovenia § 16 ods. 3
vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. patrí advokátovi režijný paušál za 3 úkony po 7,81 eura a jeden úkon
po 8,39 eura, t.j. spolu režijný paušál 31,82 eura, teda odmena spolu 436,82 eura.

Podľa ustanovenia § 15 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v platnom znení advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu
hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb,
najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké
posudky, preklady a odpisy a na náhradu za stratu času (§ 17).

Paušálne náhrady podľa ust. § 1 ods. 2 písm. a) a ust. § 7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných
náhradách v znení neskorších predpisov v nadväznosti na opatrenie MPSVR SR č. 632/2008 Z.z.
o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách
sú za každý začatý 1km jazdy 0,183 eura pre osobné cestné motorové vozidlá, teda súd priznal
advokátovi paušálnu náhradu vo výške 26,35 eura (0,183 eura x 144 km). Náhrada za spotrebované
pohonné látky patrí advokátovi podľa cien pohonných látok v čase použitia cestného motorového vozidla,
prepočítaných podľa spotreby pohonných látok uvedenej v technickom preukaze cestného motorového
vozidla, teda súd priznal advokátovi náhradu za spotrebované pohonné látky vo výške 9,36 eura.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v platnom znení pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste,
ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za
stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu, t.j. 13,98
eura cesta C. - G. a späť, spolu 6 hod., t.j. 6 x 13,98 eura, t.j. 83,88 eura.

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný
dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).

V Košiciach, dňa 12.6.2015

JUDr. Boris Brondoš
s u d c a