Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. september 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7C/133/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715204318
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6715204318.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu Orange

Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpeného
Advokátska kancelária URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 36 646 181, proti žalovanej L. O., (O. C.), G.. XX.XX.XXXX, E. K. Š. XXX/XX, XXX XX V., o
zaplatenie sumy 353,18 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 123,18 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 %
ročne zo sumy 123,18 Eur od 29.11.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 230,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy
230,- Eur od 29.11.2013 do zaplatenia z a m i e t a.

Žalovaná m á nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 30 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 09.03.2015, ktorá bola doručená súdu dňa 07.04.2015 domáhal voči
žalovanej zaplatenia sumy 353,18 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z tejto
sumy od 29.11.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradených telekomunikačných
služieb a náhrady škody na základe Zmluvy č. Q. v znení Dodatku k nej zo dňa 01.07.2013. V

zmysle predmetnej zmluvy vypožičal žalovanej 1 ks SIM kartu, ktorá umožňovala žalovanej využívať
telekomunikačné služby ním poskytované. K SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo
XXXX XXX XXX. Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo výške 123,18
Eur vyfakturovaných v období 2013/07-2013/09. Pokusom o pokonávku zo dňa 14.11.2013 oznámil
žalovanej sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie, pričom ju vyzval na úhradu dlžných súm v dodatočnej lehote uvedenej v tomto pokuse o
pokonávku. Po zaslaní pokusu o pokonávku žalovaná nereagovala žiadnou, ani čiastočnou úhradou

pohľadávky. Okrem sumy za neuhradené služby vo výške 123,18 Eur sa domáhal žalobou i náhrady
škody v sume 230,- Eur, ktorá mu vznikla za odpredaný žalovanej mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie Sony Xperia L a to vo výške 230,- Eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou
cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, t.j. predstavuje škodu,
ktorú mu žalovaná spôsobila tým, že získala mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej
tak, že podpisom dodatku sa zaviazala používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti, keď následne
porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti)

a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Pri výpočte spôsobenej škody zohľadnil počet celých
mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo
strany žalovanej. Výpočet spôsobenej skutočnej škody je nasledovný: akciová cena 35,- Eur, predajná
cena 275,- Eur, poskytnutá zľava 240,- Eur, uplatnená škoda 230,- Eur. V prípade, ak súd vzhľadomna individuálne okolnosti prípadu vhodné osobitného zreteľa bude považovať uplatnenú škodu za
neprimerane vysokú, ponechal na voľnom rozhodnutí súdu, akú časť škody, po využití práva súdu výšku
škodu znížiť, mu prizná. Celkovo žalobou žiadal prisúdiť sumu 353,18 Eur s úrokom z omeškania vo

výške 5,25 % ročne z tejto sumy od 29.11.2013 do zaplatenia (123,18 Eur za služby + 230,- Eur z titulu
náhrady škody).

2. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorým
bol zrušený OSP (§ 473 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), a v ktorom v prechodných

ustanoveniach v § 470 ods. 1 je zakotvené, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V § 470 ods. 2 prvej vete CSP sa uvádza, že
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované.

3. V zmysle § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konanie v súdenej veci, ktoré začalo predo dňom

nadobudnutia účinnosti CSP.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 20.09.2016. Právny zástupca žalobcu sa tohto pojednávania
zúčastnil, žalovaná sa tohto pojednávania nezúčastnila, na pojednávanie bola predvolaná riadne a
včas dňa 08.08.2016 (čl. 47 spisu), neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, nepožiadala zo žiadneho

dôležitého dôvodu o odročenie tohto pojednávania, keď potom súd rozhodol podľa § 180 CSP, že
pojednávanie vykoná v jej neprítomnosti.

5. Súd vykonal dokazovanie listinným dôkazmi, ktoré žalobca pripojil k žalobe, keď zistil tento skutkový
a právny stav:

6. Zo Zmluvy č. Q. zo dňa 01.07.2013 v znení Dodatku k nej zo dňa 01.07.2013 (ďalej len „zmluva“ a
„dodatok“) súd zistil, že žalobca poskytol žalovanej na základe tejto zmluvy v znení dodatku k nej ako
užívateľke SIM kartu, keď jej vypožičal na základe nej 1 ks SIM karty za účelom umožnenia prihlásenia
sa žalovanou do siete žalobcu a za účelom používania žalovanou služieb žalobcu v užívateľskom

programe dojednanom v zmluve v spojení s dodatkom k nej. K SIM karte bolo priradené účastnícke
tel. č.: XXXX XXX XXX. Žalobca sa podľa tejto zmluvy v spojení s dodatkom k nej zaviazal poskytnúť
žalovanej na kúpu mobilného telefónu identifikovaného v zmluve v spojení s dodatkom k nej, konkrétne
Sony Xperia L zľavu zo spotrebiteľskej kúpnej ceny mobilného telefónu a tento mobilný telefón jej so
zľavou predal za akciovú kúpnu cenu 35,- Eur. Žalovaná sa okrem iného podľa zmluvy v spojení s

dodatkom k nej zaviazala, že nedá svojim konaním žiaden taký podnet, aby pred uplynutím dohodnutej
doby viazanosti bol žalobca nútený skončiť jej platnosť, keď súčasne bola uzrozumená s tým, že pokiaľ
nesplní bezo zvyšku, alebo riadne a včas niektorý zo svojich záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy v spojení
s dodatkom k nej, bude povinná zaplatiť zmluvnú pokutu v dojednanej výške, v tomto prípade 240,-
Eur a tiež vyrovnať všetky finančné záväzky za verejné mobilné telefónne služby, ktoré jej žalobca

poskytoval podľa zmluvy v spojení s dodatkom k nej a pri ktorých už uplynula lehota ich splatnosti.
Doba viazanosti bola stranami dojednaná na 24 mesiacov. Žalovaná vzala tiež na vedomie, že bežná
maloobchodná (spotrebiteľská) cena mobilného telefónu bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH,
za ktorú podnik mobilný telefón zo svojho majetku predáva, pokiaľ sa so záujemcom o kúpu mobilného
telefónu nedohodne na podmienkach uvedených v tomto dodatku je 275,- Eur, keď súčasne vzala na

vedomie, že mobilný telefón je jej predávaný za kúpnu cenu 35,- Eur len z dôvodu, že sa zaviazala
užívať služby poskytované jej prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu
dohodnutú v dodatku, teda po dobu 24 mesiacov.

7. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy v spojení s dodatkom k nej boli Všeobecné podmienky poskytovania

verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti
Orange Slovensko, a.s., ktoré nadobudli platnosť a účinnosť dňa 01.01.2012 a ktoré bližšie upravovali
práva a povinnosti strán zmluvy.

8. Faktúrou č. 2204168543 zo dňa 25.07.2013, splatnou dňa 08.08.2013 žalobca fakturoval žalovanej

cenu služieb v sume 79,30 Eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.08.2013, splatnou dňa 08.09.2013
žalobca fakturoval žalovanej cenu služieb v sume 42,79 Eur a faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa
25.09.2013, splatnou dňa 09.10.2013 žalobca fakturoval žalovanej cenu služieb v sume 1,09 Eur, keď
žalobca fakturoval žalovanej týmito faktúrami spolu cenu poskytnutých služieb v sume 123,18 Eur.9. Pokusom o pokonávku zo dňa 14.11.2013 žalobca vyzval žalovanú na úhradu pohľadávky z titulu
neuhradených komunikačných služieb v sume 123,18 Eur a z titulu „zmluvnej pokuty“/“náhrady škody“

v sume 240,- Eur, ďalej poplatku za mimosúdne vymáhanie v sume 29,05 Eur, keď dlžnú čiastku vyčíslil
spolu na sumu 392,23 Eur, ktorú sumu žiadal uhradiť od žalovanej najneskôr do 28.11.2013.

10. Žalobca ďalej predložil prehľad faktúr a úhrad (čl. 26 spisu).

11. Žalobca nepredložil okrem vyššie uvedených žiadne iné listinné dôkazy a ani nenavrhol vykonať
žiadne iné dôkazy.

12. Žalovaná v konaní žiadnu obranu nevzniesla.

13. Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, v znení

neskorších predpisov, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

14. Podľa § 43 ods. 1 písm. d/ bod 2. zákona č. 351/2011 Z.z., podnik má právo dočasne prerušiť
alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu
v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku

zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po
predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie.

15. Podľa § 43 ods. 12 písm. a) až c) zákona č. 351/2011 Z.z., účastník je povinný používať verejnú
službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú

verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na
základe predloženej faktúry, používať iba telekomunikačné zariadenie spĺňajúce požiadavky osobitných
predpisov.

16. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z., zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik

zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby.
Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní
verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom
verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní
verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú;

to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej
forme.

17. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

18. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

22. Po prejednaní veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je

dôvodná v časti o zaplatenie sumy 123,18 Eur s príslušenstvom z titulu neuhradenej žalovanou ceny
telekomunikačných služieb a nedôvodná v časti o zaplatenie sumy 230,- Eur s príslušenstvom z
titulu náhrady škody. Žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu, v znení dodatku k nej dňa 01.07.2013,
na základe ktorej poskytoval žalovanej dojednané telekomunikačné služby v cenách dojednaných vplatnom Cenníku. Žalobca ako dodávateľ sa zaviazal podľa tejto zmluvy v spojení s dodatkom k
nej poskytovať žalovanej dojednané služby, žalovaná sa podľa zmluvy v spojení s dodatkom k nej
zaviazala ako užívateľka týchto služieb platiť za ich odobratie riadne a včas ich dojednanú cenu. Služby

boli dojednané v rámci dojednaného programu. Žalovaná zmluvu uzatvorila ako spotrebiteľka. Cenu
poskytnutých telekomunikačných služieb za obdobie od 2013/07-2013/09 fakturoval žalobca žalovanej
spolu v sume 123,18 Eur faktúrami označenými v dôvodoch tohto rozsudku. Žalovaná túto sumu
žalobcovi z titulu ceny poskytnutých služieb doposiaľ neuhradila, nepreukázala úhradu týchto služieb,
pričom dodávku služieb vyfakturovaných týmito faktúrami nerozporovala, ani ich cenu, preto súd uložil

povinnosť žalovanej žalobcovi z titulu ceny poskytnutých služieb uhradiť sumu 123,18 Eur. Predmetná
zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, spravuje sa právnym režimom osobitného zákona, ktorým je zákon
č. 351/2011 Z.z., o elektronických komunikáciách, v znení neskorších predpisov, avšak aj príslušnými
všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, konkrétne § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca listinným dôkazmi preukázal tento nárok za opodstatnený.

23. Žalobca v súdnom konaní voči žalovanej uplatnil popri nároku na zaplatenie sumy 123,18 Eur i nárok
na zaplatenie úrokov z omeškania z tejto sumy od 29. 11. 2013 do zaplatenia, a to vo výške 5,25 %
ročne, keď i v tejto časti podal žalobu dôvodne.
24. Žalovaná je preukázateľne v omeškaní so zaplatením sumy 123,18 Eur od 29. 11. 2013, pričom
toto omeškanie trvá, keď žalobca žalovanú vyzval pokusom o pokonávku zo dňa 14. 11. 2013 na

úhradu, okrem iného i nezaplatenej ceny telekomunikačných služieb najneskôr do 28. 11. 2013. Odo dňa
nasledujúceho, teda odo dňa 29.11.2013, keďže žalovaná v tejto dodatočnej lehote, ktorú jej poskytol
žalobca na plnenie, neplnila, je v omeškaní s plnením veriteľovi, preto žalobca má nárok voči žalovanej
z prisúdenej sumy i na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa 29.11.2013 až do zaplatenia.

25. Pri právnom posúdení nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania súd vychádzal z § 517 ods.
1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa ktorých, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď podľa § 3 tohto vládneho nariadenia,
výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. V posudzovanom prípade k prvému dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky 0,25 % ročne, zvýšená o 5 percentuálnych bodov bola 5,25 % ročne, preto žalobca má
nárok voči žalovanej na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne z prisúdenej sumy.

28. Žalobca v súdnom konaní uplatnil voči žalovanej i nárok na zaplatenie náhrady škody v sume 230,-
Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z tejto sumy od 29. 11. 2013 do zaplatenia, keď v tejto
časti uplatneného nároku súd posúdil žalobu žalobcu za neopodstatnenú, nepreukázanú, keď potom
ju v tejto časti zamietol.

29. Žalobca v súdnom konaní tvrdil, že škoda mu mala vzniknúť tak, že ju spôsobila žalovaná tým,
že získala mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej, podpisom dodatku sa zaviazala
používať jeho služby a za tieto platiť po dobu viazanosti, pričom však porušila svoj základný záväzok
zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za
poskytnuté služby.

30. Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené
nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik
zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú

objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na
poškodenom, v danom prípade na žalobcovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo
forme nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie), keď dôkazné bremeno o tom,
že tento vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi.31. Vo vzťahu k prvému predpokladu žalobca uviedol, že žalovaná porušila záväzok vyplývajúci zo
zmluvy v znení dodatku k nej, konkrétne záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním počas dohodnutej

doby, a platiť riadne a včas cenu za poskytované služby. Žalobca v konaní bližšie nerozlišoval, ktorú
z uvedených dvoch povinností žalovaná porušila, či povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu, alebo
povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby, keď z predložených listinných dôkazov mal
súd však za preukázané, že žalovaná porušila povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby,
keď žalobcovi neuhradila faktúry, ktorými túto cenu žalobca vyfakturoval, resp. ich neuhradila v lehote

splatnosti, teda riadne a včas. Žalobca neuvádzal žiadne skutočnosti, a ani z listinných dôkazov, ktoré
predložil do súdneho konania nevyplynulo, žeby žalovaná porušila povinnosti zotrvať s ním v zmluvnom
vzťahu napríklad tým, žeby zmluvu vypovedala, odstúpila od nej pred dohodnutou dobou viazanosti
alebo si zmenila účastnícky program na program s nižšou cenou, ako bol ten, na ktorom sa žalobca so
žalovanou dohodli pri podpise zmluvy v spojení s dodatkom k nej.

32. Napriek uvedenému, prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, porušenie právnej povinnosti
vyplývajúcej zo zmluvy mal súd za preukázaný, keď žalovaný porušila zmluvnú povinnosť platiť riadne
a včas cenu za poskytnuté služby.

33. Ďalej súd skúmal, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti

žalovanou za škodu a to vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

34. Škodu treba vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako právnu
kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku
poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. V danej veci súd

skúmal existenciu zmenšenia majetku žalobcu ako poškodeného, a ďalej to, čím toto zmenšenie bolo
vyvolané, teda či bolo v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovanej.

35. V súdnom konaní bolo tak potrebné vyriešiť, či suma 230,- Eur ako zľava z kúpnej ceny mobilného
telefónu, ktorú žalobca žalovanej poskytol pri kúpe predstavuje skutočnú škodu, ktorá vznikla žalobcovi

v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovanej platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby
po celú dobu viazanosti dohodnutú v dodatku k zmluve.

36. Povinnosť žalovanej zaplatiť, alebo vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny mobilného
telefónu v prípade porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nevyplýva

priamo z dodatku k zmluve, resp. zo samotnej zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné
podmienky, a nemožno ju vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava z kúpnej ceny mobilného telefónu
totiž nepredstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s porušením tejto povinnosti žalovanou.
Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú žalovanej pri kúpe mobilného telefónu
poskytol, nie je následkom porušenia povinnosti žalovanou platiť žalobcovi za poskytnuté služby riadne

a včas. K menšeniu majetku žalobcu nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti
žalovanou platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby počas celej doby viazanosti, ale len na
základe vôle žalobcu vyjadrenej v zmluve. Na formovaní vôle žalobcu, ako aj žalovanej pri uzatváraní
dodatku, keď súčasťou tohto bola i kúpa mobilného telefónu zo strany žalovanej od žalobcu, mali určite
vplyv mnohé faktory, ako sú na strane žalovanej napríklad ponuky iných mobilných operátorov, jej

majetkové pomery, potreba mobilného telefónu, predpokladaný rozsah využívania služieb mobilného
operátora a na strane žalobcu to bola snaha získať nového klienta alebo podržať si starého klienta, ďalej
predpokladaný zisk zo zvoleného účastníckeho programu a podobne. Je len samozrejmé, že aj z dôvodu
predpokladaného zisku v podobe pravidelných mesačných platieb za poskytované služby po dobu
viazanosti urobil žalobca rozhodnutie, výsledkom ktorého bola ním vyjadrená vôľa v zmluve v spojení

s dodatkom k nej odpredať žalovanej mobilný telefón so zľavou. Avšak jediným možným následkom
porušenia povinností žalovanou platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby by bolo nenadobudnutie
práve tohto očakávaného brutto zisku v podobe mesačných platieb žalovanej za aktivovaný mesačný
program. Zmenšenie majetku žalobcu o poskytnutú zľavu z kúpnej ceny mobilného telefónu, takýmto
následkom však nie je.

37. Pre prípad porušenia povinnosti žalovanou riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby
počas celej doby viazanosti si strany dohodli zmluvnú pokutu. Situáciu, v ktorej zmluvná pokuta bola
v obdobných prípadoch vyhlásená za neprijateľnú podmienku a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5Občianskeho zákonníka, keď plnenie z takejto zmluvnej podmienky už súd nemôže žalobcovi ani v
iných obdobných konaniach priznať, si zavinil sám žalobca, keďže povinnosť žalovanej platiť zmluvnú
pokutuformulovalvdodatkukzmluvepráveonnaformulárovomtlačive.Takútosituáciunemôžežalobca

úspešne sanovať tým, že nárok na zmluvnú pokutu, ktorý by mu nebyť vyššie uvedenej vady podľa
dodatku patril, sa bude snažiť prekvalifikovať na iný právny nárok, teda nárok na náhradu škody, ktorým
tento nie je.

38. Ďalej súd musí skonštatovať, že žalobca v konaní dostatočne nepreukázal ani výšku uplatňovanej

škody v sume 230,- Eur. Škoda podľa žalobcu mala predstavovať rozdiel medzi predajnou cenou
mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, za ktorú bol mobilný telefón žalovanej odpredaný. Žalobca do
súdnehokonanianepredložilžiadnedôkazypreukazujúcevýškuškody.Takneuniesoldôkaznébremeno
preukázať ani výšku škody.

39. Vzhľadom na to, že žalobca v konaní nepreukázal, že by boli splnené všetky zákonné predpoklady

pre vznik zodpovednosti za škodu, nepreukázal príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a škodou, a nepreukázal ani výšku uplatnenej škody riadnym spôsobom, súd žalobu žalobcu z titulu
náhrady škody v sume 230,- Eur s príslušenstvom zamietol, keď príslušenstvo žalovanej pohľadávky v
tejto časti zamietol preto, lebo nepriznal ani samotnú pohľadávku.

40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadne zo strán
nemá na náhradu trov konania právo.

41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

42. Žalovaná mala vo veci väčší úspech než žalobca, preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania
pomerom úspechu a neúspechu vo veci, ktorý je 30 % (123,18 ÷ 353,18 = 0,35, t.j. 35 %, 230 ÷ 353,18
= 0,65, t.j. 65 %, 65 % - 35 % = 30 %).

43. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnejforme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).