Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/123/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200879
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200879.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek

senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: U. R. s.r.o., so
sídlom J. Y. 52, Bratislava, IČO: 35 749 857, zastúpený: KPMG Legal s.r.o., advokátska kancelária, so
sídlom Dvořákovo nábrežie 10, Bratislava, IČO: 47 238 623, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo
dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozhodnutím Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. XXXXXXX/

X/XXXXXXX/XXXX/JanS zo dňa XX.XX.XXXX zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia
žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 70,- € titulom náhrady súdneho poplatku a trovy právneho
zastúpenia vo výške XXX,XX € k rukám právneho zástupcu žalobcu, všetko do 3 dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.05.2013 domáhal preskúmania zákonnosti a
následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,

v spojení s rozhodnutím správcu dane č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/JanS zo dňa XX.XX.XXXX.

V žalobe uviedol, že napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer správcu
dane, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november XXXX
v sume XXX.XXX,XX eur. G. na vyrubenie rozdielu dane bola skutočnosť, že žalobcovi nevznikla v
zdaňovacom období november XXXX na území K. federácie prevádzkareň, prostredníctvom ktorej by
na území K. federácie vykonával ekonomickú činnosť a teda miestom predaja služieb spojených s

prenájmom železničných vagónov je miesto, kde mal žalobca svoje sídlo - tuzemsko. Z uvedeného
dôvodu žalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty (ďalej iba G.) bol povinný za dodanie služby
prenájmu železničných vagónov pre zahraničných odberateľov za zdaňovacie obdobie november XXXX
priznať daň z pridanej hodnoty a túto daň odviesť do štátneho rozpočtu v súlade so zákonom o dani
z pridanej hodnoty (ďalej iba zákon o G.).

B. uviedol, že vzhľadom na charakter aktivít, ktoré si tento druh podnikania vyžaduje a špecifickosť

trhu, sa rozhodol dislokovať svoje podnikanie na územie K. federácie. Za týmto účelom si na území
K. federácie zriadil zastúpenie, prostredníctvom ktorého uskutočňoval všetky činnosti spojené s
prenájmom železničných vagónov. J. služieb prenájmu v K. federácii zabezpečoval na základe G. o
poskytnutí podpory zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou F.. Na základe tejtodohody vzniklo žalobcovi právo využívať pre aktivity jeho zastúpenia kancelárske priestory, vybavenie
výpočtovouatelekomunikačnoutechnikouakoajzamestnancovspoločnostiF.vH..B.podľajehonázoru
malo materiálne i personálne vybavenie na úrovni, ktorá mu umožňovala samostatné vykonávanie

podnikania týkajúce sa prenájmu železničných vagónov a žalobca ho z tohto dôvodu považoval za svoju
prevádzkareň podľa § 4 ods. X zákona o G.. X. pri posudzovaní miesta dodania služieb prenájmu
postupoval žalobca podľa ust. § X5 ods. 1 zákona o G. a služby považoval za dodané zo svojej
prevádzkarne na území K. federácie.

B. uviedol, že žalovaný v rozhodnutí dospel k záveru, že neboli splnené kritériá pre posúdenie
zastupiteľstva žalobcu v K. federácii ako prevádzkarne na účely G., pretože žalobca nemal v K. federácii
vlastný personál ani organizačnú zložku (štruktúru), ktorá na dostatočnej úrovni zabezpečovala stálosť,
ktorá môže uzatvárať zmluvy alebo prijímať rozhodnutia o správe a teda, ktorá je schopná samostatne
poskytovať predmetné služby, nemožno ju považovať za spoločnosť so stálou prevádzkou v K. federácii.

B. žalovaného uvedené v rozhodnutí nemajú oporu vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, a
preto nemožno na ne prihliadnuť z dôvodu rozširujúceho výkladu pojmu prevádzkareň pre účely G..
B. rozšíril definíciu prevádzkarne podľa § 4 ods. X zákona o G. o pojmové znaky samostatnosti a
nezávislosti, argumentujúc, že podľa jeho názoru tieto dodatočné a rozširujúce pojmové znaky vyplývajú
zo znenia R. K. XXXX/XXX/ES (ďalej len „R.“) a jej výkladu podľa ustálenej judikatúry R. dvora U. únie.

Z napadnutého rozhodnutia nie je zjavné, či žalovaný sa pri svojich záveroch odvoláva na priamy efekt
R. v národnom práve, alebo na jej nepriame vertikálne účinky v právnom poriadku R. republiky.

X., že ust. § 4 ods. X zákona o G. je výsledkom implementácie tzv. Y. R. K. XX/XXX/EHS a R. do
slovenského práva, keďže požiadavky Y. R. a R. boli v zdaňovacom období november XXXX dostatočne

implementované do slovenského práva, nevznikol v predmetnej veci dôvod na nepriamu aplikáciu
R.. Vzhľadom na to, že žalovaný vychádzal z rozširujúceho výkladu definície prevádzkarne, ktorý je
v neprospech žalobcu, pričom jeho aplikácia je neprípustná, došlo k porušeniu zásady zákonnosti
vyjadrenej v § 3 ods. X daňového poriadku. Zo strany žalovaného došlo k nesprávnemu právnemu
posúdeniu existencie stáleho miesta na podnikanie. B. sa vôbec nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že

napriek tomu, že žalobca nadobudol XX% podiel na základnom imaní spoločnosti F. dňa XX.XX.XXXX,
parametre zabezpečenia zastúpenia pred rokom XXXX, t.j. v dobe, keď ešte kapitálové ani personálne
prepojenie medzi týmito spoločnosťami neexistovalo, boli identické.
Podľa názoru žalobcu je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ďalej sa
nevysporiadal ani s námietkou žalobcu, že pre vznik prevádzkarne v zahraničí, nie je potrebná jej

registrácia v príslušnom obchodnom registri. S. pochybenia žalobcu vyplývajúce z neúplnosti informácií
uvedených v účtovnej závierke, či zo zanedbania povinnosti registrácie na území K. federácie, môžu byť
v prípade ich preukázania predmetom sankcií zo strany príslušných úradov, pričom tieto delikty nemajú
vplyv na správnosť vykázania G., nemôžu byť v rámci vyrubovacieho konania sankcionované.

B. ďalej uviedol, že žalovaný tiež nesprávne právne posúdil spôsob určenia miesta dodania služieb pre
účely G.. Podľa § X5 ods. 1 zákona o G., je miestom dodania služby miesto, kde má dodávateľ služby
svoje sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, z ktorej sa služba dodáva. K. miesto dodania služby
upravuje čl. XX R.. B. v súvislosti s touto argumentáciou poukázal aj na článok XX rozsudku R. dvora vo
veci C-XXX/XX D. L. vs O. P. - H.- C. je miesto, v ktorom má dodávateľ založený svoj podnik, primárnym

bodom referencie, iná prevádzka podniku by mala byť vzatá do úvahy iba v prípade, ak by referencia na
miesto, kde má dodávateľ založený svoj podnik, neviedla k racionálnemu výsledku z pohľadu daňového
alebo by viedla ku konfliktu s iným členským štátom.

Podľa názoru žalobcu postup žalovaného, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutí bol v rozpore s § 30a

zákona o správe daní a poplatkov, keď žalovaný neoznačil zložitosť prípadu za mimoriadnu, tak ako na
to bol podľa zákona o správe daní a poplatkov povinný a napriek tomu o odvolaní rozhodol až po uplynutí
X a pol mesiaca od doručenia upovedomenia žalobcovi, pričom takýmto postupom vytvoril protiprávny
stav (stav právnej neistoty), ktorý nezákonne zasahoval do jeho práv pri výkone verejnej moci.

B.vovyjadreníkžalobeuviedol,žeužalobcubolivykonanékontrolynaG.zazdaňovacieobdobiajanuár
- december XXXX, za všetky kontrolované obdobia boli zistené v merite veci rovnaké kontrolné zistenia.
K námietkam žalobcu uviedol, že spornou v tomto prípade bola skutočnosť, že žalobca v kontrolovanom
zdaňovacom období roku XXXX vyhotovil pre zahraničných odberateľov faktúry (podrobne uvedenév rozhodnutí prvostupňového aj odvolacieho orgánu), ktorých predmetom fakturácie bolo dodanie
služieb - prenájom železničných vagónov na základe uzatvorených nájomných zmlúv s predmetnými
odberateľmi.

K uvedeným plneniam žalobca v liste „J. podnájmu železničných vagónov“ zo dňa XX.XX.XXXX uviedol,
že „vychádzajúc z danej problematiky - vagóny boli prenajaté na území tretej krajiny z dôvodu, že sa
tam fyzicky nachádzali, to znamená, že služba bola poskytnutá na území tretej krajiny.

B. v ďalšom liste „Y. sa k miestu dodania služieb dodávaných v roku XXXX spoločnosťou U. R.
s.r.o.“ zo dňa XX.XX.XXXX uviedol odlišné vyjadrenie k fakturovaným plneniam a to, že „spoločnosť
U. R. s.r.o. poskytovala svojím zákazníkom na území K. federácie podnájom železničných vagónov
na základe písomných zmlúv, ktoré s nimi uzatvárala. V. druh podnikania vyžaduje pomerne úzky
kontakt s ruským trhom, na ktorom spoločnosť U. R. s.r.o. pôsobí. Keďže slovenské sídlo spoločnosti
U. R. s.r.o. je geograficky značne vzdialené, zabezpečovala poskytovanie služby priamo z územia K.

federácie prostredníctvom pracovníkov umiestnených vo svojej dcérskej spoločnosti so sídlom v H.. J.
určení miesta dodania služieb spočívajúcich v podnájme železničných vagónov sme usúdili, že miestom
ich dodania bola K. federácia, t.j. krajina kde bola umiestnená prevádzkareň našej spoločnosti, ktorá
poskytovanie služieb uskutočňovala. Z tohto dôvodu nebolo poskytnutie služieb predmetom dane z
pridanej hodnoty a naše faktúry boli vystavené bez G..“

B. preto vychádzajúc zo znenia príslušných ustanovení zákona o G. (§ 15 ods. 1, § 4 ods. 7, § 3 ods. 2) a
z vyššie uvedených vyjadrení žalobcu preveroval v priebehu daňovej kontroly skutočnosti potrebné pre
správne určenie miesta, odkiaľ a kým boli fakturované služby - prenájom železničných vagónov reálne
poskytované. Ak má prevádzkareň spĺňať kritériá prevádzkarne na účely G., musí mať personálne a

materiálne vybavenie potrebné na výkon ekonomickej činnosti, pritom musí ísť o ekonomickú činnosť
z ktorej sa dosahuje príjem, teda nie činnosť vykonávanú napr. len pre svojho zriaďovateľa so sídlom
v zahraničí.

R. dane na základe v daňovej kontrole zistených skutočností dospel k záveru, že žalobca nepreukázal,

žeslužbyprenájmuželezničnýchvagónovdodalzdeklarovanejprevádzkarneumiestnenejvK.federácii,
t.j. činnosti deklarované ako činnosti vykonané tzv. zastupiteľstvom, nevykonali vlastní zamestnanci
žalobcu, ale zamestnanci F., pričom žalobca sa žiadnym spôsobom finančne nepodieľal na mzdových
nákladoch týchto zamestnancov spoločnosti F.; zmluvy o prenájme so zahraničnými odberateľmi neboli
uzatvorené zastupiteľstvom v H.; faktúry za služby prenájmu železničných vagónov pre zahraničných

odberateľov a ani iné dokumenty vzťahujúce sa k fakturácii nevyhotovilo zastupiteľstvo vo svojom
mene; platby za prenájom železničných vagónov od zahraničných odberateľov neprijalo zastupiteľstvo;
činnosti spočívajúce v uskutočnení rokovaní a uzatvárania zmlúv, v kontrole platobnej disciplíny,
zabezpečenia kontroly technického stavu a plánovaných opráv železničných vagónov, deklarované
ako činnosti vykonané zastupiteľstvom v skutočnosti nevykonalo zastupiteľstvo pre žalobcu a na jeho

účet; zastupiteľstvo zabezpečilo uzavretie zmlúv medzi spoločnosťou F. a jej vlastnými odberateľmi
ako aj vykonanie iných činností súvisiacich so spoločnosťami, ktoré neboli v zmluvnom nájomnom
vzťahu so žalobcom. B. v priebehu daňovej kontroly nepredložil žiaden doklad podpísaný riaditeľkou
zastupiteľstva, ktorý by ho zaväzoval voči tretím osobám v záležitostiach prenájmu železničných
vagónov pre zahraničných odberateľov. Vzhľadom na to žalovaný konštatoval, že neboli splnené kritériá

pre posúdenie zastupiteľstva spoločnosti žalobcu v K. ako prevádzkarne žalobcu podľa § 4 ods. X
zákona o G..

X. žalobca nemal v K. federácii vlastný personál, ani organizačnú zložku, ktorá na dostatočnej úrovni
zabezpečovala stálosť, ktorá mohla uzatvárať zmluvy alebo prijímať rozhodnutia o správe a teda,

ktorá bola schopná samostatne poskytovať predmetné služby (aby sa zaručilo poskytovanie služieb
na nezávislom základe), nemôže sa žalobca považovať za spoločnosť so stálou prevádzkarňou v K.
federácii. B. ďalej poukázal na tú skutočnosť, že správca dane u žalobcu vykonal aj kontrolu dane z
príjmov právnickej osoby za rok XXXX, počas ktorej nebola žiadna zmienka zo strany žalobcu o vzniku
a fungovaní stálej prevádzkarne na území K. federácie, prostredníctvom ktorej by žalobca v roku XXXX

na území K. federácie podnikal.

B. poukázal na R. K. XXXX/XXX/ES z XX.XX.XXXX o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty,
ktorá od XX.XX.XXXX nahradila Y. R., v úvodnom slove v bode XX. uvádza: J. nájme dopravnýchprostriedkov je vhodné, aby sa z dôvodu kontroly prísne uplatňovalo všeobecné pravidlo a teda, aby
sa za miesto poskytovania služieb považovalo miesto, kde je poskytovateľ usadený. Podľa čl. XX (F. 3,
H. poskytovania služieb, S. 1, Všeobecné pravidlo) R. K. XXXX/XXX/ES miestom poskytovania služieb

je miesto, kde má dodávateľ zriadené sídlo svojej ekonomickej činnosti, alebo stálu prevádzkareň,
odkiaľ poskytuje služby alebo, ak takéto sídlo ekonomickej činnosti alebo stála prevádzkareň neexistujú,
miesto, kde má trvalé bydlisko, alebo kde sa obvykle zdržiava.

J. posúdení miesta dodania služieb prenájmu železničných vagónov a postavenia prevádzkarne

kontrolovaného daňového subjektu na účely dane z pridanej hodnoty, žalovaný vychádzal aj zo záverov
rozhodnutí R. dvora ES a to v prípade C-XXX/XX D. L. vs O. P. - H.- C., v prípade C-XXX/XX C. Z. BV
proti A. des L. Grote Ondernemingen te C., v prípade C-XXX/XX Z. J. Z. SA proti L., v prípade C-XX/
XX J. Z. R. proti L. fúr R., v prípade C-XXX/XX G. A/S proti M. of M. and U., v prípade C-XXX/XX E. G.
proti G. úradu v L.-D., v prípade C-XXX/XX O.-D. Z. A/S proti G. úradu vo O..

N., že z rozsudku C-XXX/XX D. L. vyplýva, že služby nemožno pokladať za poskytnuté v prevádzke inej
ako miesto sídla podniku poskytovateľa služieb, ak tá prevádzka nemá určitú minimálnu veľkosť a nie
sú permanentne prítomné potrebné ľudské ako aj technické zdroje nevyhnutné na poskytovanie služieb.
V rozsudku C-XXX/XX C. Z. R. dvor ES zdôraznil, odvolávajúc sa na rozsudok C-XX/XX F. P., že
vzhľadom na to, že dopravné prostriedky môžu ľahko prekročiť štátnu hranicu, je ťažké, či dokonca

nemožné stanoviť miesto ich používania. Je preto potrebné v každom prípade stanoviť reálne kritérium
preodvodG..ZtohodôvoduY.R.nepovažujezamiestoprenájmuakýchkoľvekdopravnýchprostriedkov
miesto používania prenajímaného tovaru, ale v záujme zjednodušenia a stále v súlade so základným
pravidlom, miesto sídla hospodárskej činnosti poskytovateľa. B. sa v tomto rozsudku konštatuje, že
na to, aby sa prevádzka mohla účelne považovať, v rámci výnimky z prioritného kritéria sídla za

miesto poskytnutia služby zdaniteľnej osoby, musí na dostatočnej úrovni zabezpečovať stálosť a
organizáciu, ktorá z hľadiska ľudského a materiálneho vybavenia je schopná poskytovať predmetné
služby samostatne. Preto, ak spoločnosť nemá v členskom štáte ani vlastný personál, ani organizačnú
zložku, ktorá na dostatočnej úrovni zabezpečuje stálosť, ktorá môže uzatvárať zmluvy alebo prijímať
rozhodnutia o práve, a teda, ktorá je schopná samostatne poskytovať predmetné služby, nemožno mať

za to, že táto spoločnosť má stálu prevádzku v danom členskom štáte.

Na základe skutočností zistených v priebehu daňovej kontroly žalobca nesplnil kritériá pre posúdenie
tzv. zastupiteľstva spoločnosti U. R. s.r.o. v K. federácii ako prevádzkarne na účely zákona o G.. V
zmysle uvedeného sa v danom prípade miesto dodania fakturovaných služieb prenájmu železničných

vagónov určí podľa základného pravidla a to podľa § X5 ods. 1 zákona o G., t.j. miestom dodania
služby je miesto, kde má dodávateľ služby t.j. žalobca svoje sídlo, teda tuzemsko. B. bol teda povinný
vyhotoviť predmetné preverované faktúry za dodanie služby prenájmu železničných vagónov pre svojich
zahraničných odberateľov s tuzemskou G. v zmysle § 69 ods. X v spojení s § X9 ods. X a § 22 ods.
1 zákona o G..

B. tým, že nepriznal G. v daňovom priznaní za jednotlivé kontrolované zdaňovacie obdobia roku XXXX
a príslušnú daň za dodanie služieb prenájmu železničných vagónov v tuzemsku z odberateľských
faktúr vyhotovených pre zahraničných odberateľov v príslušných zdaňovacích obdobiach neodviedol do
štátneho rozpočtu, porušil ust. § 69 ods. X v nadväznosti na § 19 ods. X zákona o G.. B. bol s uvedenými

skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole oboznámený pri ústnom pojednávaní a do zápisnice zo
dňa XX.XX.XXXX sa vyjadril, že údaj - celková hodnota faktúry, ktorá je uvedená na odberateľských
faktúrach za prenájom železničných vagónov predstavuje protihodnotu, ktorú žalobca požadoval od
odberateľov, pre ktorých boli uvedené faktúry vystavené a od svojich odberateľov nebude požadovať
zaplatenie G. vzťahujúcu sa k predmetným faktúram za prenájom vagónov. R. dane v nadväznosti na

uvedené vyjadrenie žalobcu a v súlade s § 22 ods. X zákona o G. vyčíslil základ dane k faktúram za
prenájom vagónov.

K námietke žalobcu, že neoprávnene rozšíril výklad pojmu prevádzkareň uviedol, že žalobca v liste
„Y. k otázkam zo zápisnice zo dňa XX.XX.XXXX“ uviedol, že pojmom zastupiteľstvo sa rozumie

prevádzkareň daňového subjektu umiestnená na území K. federácie, k čomu správca dane zistil, že
B. tvorili kancelárske priestory spoločnosti F. so sídlom ul. R. XX, str. 3, XXXXXX H., K. federácia,
ktoré poskytla žalobcovi spoločnosť F. vrátane technického a materiálneho zabezpečenia a zamestnanci
spoločnosti F. pridelení žalobcovi spoločnosťou F. na základe G. o poskytnutí podpory.B. poukázal na to, že daňové orgány nevyvodili závery napadnutých rozhodnutí zo skutočností, že
žalobca nemal na území K. federácie zaregistrovanú prevádzkareň u príslušného orgánu K. federácie.

N. skutočnosti poukazujú na rozporuplnosť predložených dokladov a vyjadrení žalobcu. B. sa správal
voči správcovi dane tak, ako keby zastupiteľstvo ako zložka podnikania žalobcu v prípade dane z
príjmov neexistovala, avšak pre účely G. v dôsledku skutočností zistených a preverovaných v priebehu
kontroly G. za zdaňovacie obdobia roku XXXX už podľa tvrdenia žalobcu na území K. federácie
existovala a to ako stála prevádzkareň, (ktorou malo byť práve zastupiteľstvo). B. skutočnosťou, ktorá

spochybňuje vierohodnosť tvrdenia žalobcu o reálnosti existencie stálej prevádzkarne na území K.
federácie z hľadiska G. je skutočnosť, že z hľadiska dane z príjmov žalobca neuviedol v daňovom
priznaní za zdaňovacie obdobie roku XXXX v účtovných výkazoch, ani v poznámkach k účtovnej
závierke k XX.XX.XXXX žiadnu informáciu o príjmoch dosiahnutých v stálej prevádzkarni zriadenej
na území K. federácie. V., že na území K. federácie nemal žalobca v roku XXXX zriadenú stálu
prevádzkareň podporuje aj skutočnosť, že žalobca zahrnul všetky príjmy z hľadiska dane z príjmov ako

príjmy dosiahnuté na území R. republiky, bez zmienky o príjmoch prislúchajúcich k stálej prevádzkarni
zriadenejnaúzemíK.federácie. K.ajvpoznámkachkúčtovnejzávierkekXX.XX.XXXXžalobcauviedol,
že neeviduje žiaden majetok prenajatý formou finančného alebo operatívneho leasingu, rovnako ani
neúčtoval o žiadnom majetku, ktorý má v prenájme, pričom v danej veci ide o prenájom železničných
vagónov, ktoré žalobca ďalej prenajímal.

B. poukázal na to, že ak daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou vykonáva činnosť v zahraničí
prostredníctvom stálej prevádzkarne, je povinný na území R. republiky v súlade so zákonom č. XXX/
XXXX Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov viesť „celosvetové“ účtovníctvo, t.j. zahrnúť do
účtovníctva všetky náklady a výnosy vykázané v organizačných zložkách vrátane stálych prevádzok

umiestnených v zahraničí.
K námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia uviedol, že vo svojom rozhodnutí popísal
postup správcu dane v daňovej kontrole pri zisťovaní skutkového stavu, zistené dôkazy, ich
vyhodnotenie, závery správcu dane a vysporiadal sa s námietkami odvolania, a preto nepovažuje
napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

K námietke žalobcu ohľadne predĺženia lehoty na rozhodnutie o odvolaní uviedol, že u žalobcu bola
vykonaná kontrola dodržiavania zákona o G. za zdaňovacie obdobie január - december XXXX, z
ktorej bolo vydaných XX dodatočných platobných výmerov, ktoré boli napadnuté odvolaniami žalobcu.
B. tohto prípadu spočívala v posúdení dodania služby prenájmu železničných vagónov zahraničným

odberateľom na základe množstva odberateľských faktúr a zmluvných vzťahov a v potrebe dôkladného
vyhodnotenia množstva zistených skutočností a dôkazov, predložených písomností a vyjadrení žalobcu
počas daňovej kontroly, záverov rozhodnutí R. dvora EÚ a rozsah odvolania v počte XX-tich námietok, s
ktorými sa musel žalovaný písomne vysporiadať vo vydaných rozhodnutiach o odvolaniach. Vzhľadom
na zložitosť prípadu žalovaný požiadal H. financií SR listom zo dňa XX.XX.XXXX o predĺženie lehoty

na rozhodnutie o odvolaniach a o tejto skutočnosti pred uplynutím XX-dňovej lehoty na rozhodnutie
o odvolaní žalovaný upovedomil žalobcu listom zo dňa XX.XX.XXXX, doručeným žalobcovi dňa
XX.XX.XXXX, na základe uvedeného je toho názoru, že postupoval pri predĺžení lehoty na rozhodnutie
o odvolaní zákonne. B. žiadal žalobu zamietnuť.

F. súd v L., ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. X O.s.p.) na prejednanie veci preskúmal
napadnuté rozhodnutie ako aj konanie ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe
(§ X49 ods.2 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Podľa § 244 ods. X O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. J. preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutiasúdskúma,čižalobounapadnutérozhodnutiejevsúladesprávnymporiadkomR.republiky,
t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. X O.s.p. súd
preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu.

I. súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej
časti je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané
v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti,teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. B. rozhodnutia
správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu

namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§250i ods. X O.s.p.).

B. č. XXX/XXXX Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov
v znení neskorších predpisov v § 2 zakotvuje základné zásady daňového konania. E. z týchto zásad

je zásada zákonnosti. Podľa citovaného ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní
o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá
pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb
zúčastnených v daňovom konaní.

B. zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorá je

vyjadrená v čl. XX ods. X I. R. republiky.

Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane
správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou
zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho

zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne
záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových
subjektov, to znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu
právnej istoty daňových subjektov.

R., že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov
daňových subjektov a ďalších osôb nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo
vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu
nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos z daní ako príjmov rozpočtu dosiahol
na úkor nedodržania práva. G. orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré

priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho
zo zákona. J. daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne
predpisy, ktoré sú podľa § 1 zákona č. X/XXXX Z.z. o B. zákonov R. republiky zverejnené v B. zákonov.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že G. úrad pre vybrané daňové subjekty na základe zákona

č. XXX/XXXX Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších
predpisov, zákona č. XXX/XXXX Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblastí daní a poplatkov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, zákona č. XXX/XXXX Zb. o správe daní a poplatkov a zákona č. XXX/
XXXX Z.z. o správe daní (daňový poriadok) vydal dodatočný platobný výmer podľa § 44 ods. X písm.
b) bod X zákona č. XXX/XXXX Zb. v nadväznosti na § 16X ods. 5 zákona č. XXX/XXXX Z.z. vyrubil

daňovému subjektu U. R. s.r.o. rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november XXXX
v sume XXX.XXX,XX eur.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe skutočností zistených v priebehu výkonu daňovej
kontroly platiteľ nesplnil kritéria pre posúdenie zastupiteľstva spoločnosti žalobcu v K. ako prevádzkarne

na účely G.. J. na to, že zmysle vyššie uvedených skutočností je miesto dodania služieb prenájmu
železničných vagónov v tomto prípade určené podľa § X5 ods. 1 zákona o G. t. j. miestom dodania
služby je miesto, kde má dodávateľ služby svoje sídlo - tuzemsko. J. bol povinný vyhotoviť faktúry
za dodanie služby prenájmu železničných zákonov pre zahraničných odberateľov podľa V. s daňou z
pridanej hodnoty v súlade so zákonom o G..

Na včas podané odvolanie platiteľa G., O. riaditeľstvo R. republiky napadnutým rozhodnutím
č.XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX ako vecne správne prvostupňové
rozhodnutie potvrdilo plne sa stotožňujúc s právnym záverom správneho orgánu prvého stupňa a s
dôvodmi v ňom uvedenými.

G. konanie predstavuje jeden z rozhodovacích procesov v oblasti verejnej správy. J. daňovom konaní
nejde o konanie v zmysle ustanovení R. poriadku, nasvedčuje tomu aj znenie ust. § 101 zákona R. č.
XXX/XXXX Zb. o správe daní a poplatkov a sústave územných finančných orgánov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len zákon o správe daní a poplatkov), ktoré výslovne vylučuje pôsobnosť správneho
poriadku.

Podľa § X5 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov, daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane
zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo
vznik daňovej povinnosti a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. G.
kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona
aleboosobitnéhopredpisu.Zadaňovúkontrolusapovažujeajkontrolaoprávnenostivráteniadanealebo

kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,
alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru
oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.

Podľa § X9 ods. 1, 2 zákona o správe daní a poplatkov, dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie
daňové konanie. R. dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli

zistené čo najúplnejšie, a nie je pri tom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 29 ods. X zákona o správe daní a poplatkov, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré
majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinné uvádzať v priznaní, hlásení a
vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania,

ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým
subjektom.

Podľa § 4 ods. X zákona o G., na účely tohto zákona sa prevádzkarňou rozumie stále miesto podnikania,
ktoré má personálne a materiálne vybavenie potrebné na výkon podnikania.

Podľa § X ods. 1, X zákona o G., zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle
akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku X bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. U.
činnosťou (ďalej len "podnikanie") sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa
činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej

činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, 1) duševnú tvorivú
činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného
majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere
u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.

Podľa § X5 ods. 1 zákona o G.., miestom dodania služby je miesto, kde má dodávateľ služby svoje
sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, z ktorej sa služba dodáva; ak dodávateľ nemá sídlo,
miesto podnikania alebo prevádzkareň, je miestom dodania služby miesto, kde má bydlisko alebo kde
sa obvykle zdržiava, ak sa v odsekoch X až XX a v § 16 neustanovuje inak.

Podľa § X50j ods. 2 písm. a/ O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na
ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel
k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

I. súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/
XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu č.
XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/JanS zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november XXXX v sume XXX.XXX,XX.

Súd s ohľadom na obsah žaloby posudzoval, či správne orgány pri rozhodovaní predmetnú vec správne
právne posúdili, čo znamená, že správny orgán podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá
sa vzťahuje na vec.
V danom prípade súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a tiež jemu predchádzajúce

rozhodnutie správcu dane, rovnako pri preskúmaní postupu správnych orgánov vychádzal zo
skutkového stavu zisteného správcom dane, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
Z písomných dôkazov predložených žalobcom podľa súdu vyplýva existencia prevádzkarne v K.
federácii, na adrese ul. R. XX, str. 3, XXXXXX H., táto spĺňa požiadavky predpokladané ust. § 4ods. X zákona o G., keď súd sa celkom stotožnil s argumentáciou žalobcu, že správca dane, ako aj
žalovaný, neprihliadali na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom hlavnými argumentmi
žalovaného, prečo sa žalobcovi nepodarilo preukázať existenciu prevádzkarne v K. federácii je

skutočnosť, že sa finančne nepodieľal na mzdových nákladoch zamestnancov spoločnosti F.; zmluvy o
prenájme so zahraničnými odberateľmi neboli uzatvorené zastupiteľstvom; faktúry za služby prenájmu
železničných vagónov pre zahraničných odberateľov a ani iné dokumenty vzťahujúce sa k fakturácii
nevyhotovilo zastupiteľstvo vo svojom mene; platby za prenájom železničných vagónov od zahraničných
odberateľov nevykonalo zastupiteľstvo pre žalobcu na jeho účet; zastupiteľstvo zabezpečilo uzavretie

zmlúv medzi spoločnosťou F. a jej vlastnými odberateľmi ako aj vykonanie iných činností súvisiacich so
spoločnosťami, ktoré neboli v zmluvnom nájomnom vzťahu so žalobcom; žalobca v priebehu daňovej
kontroly nepredložil doklad podpísaný riaditeľkou zastupiteľstva, ktorý by ho zaväzoval voči tretím
osobám v záležitostiach prenájmu železničných vagónov pre zahraničných odberateľov.

Z obsahu administratívneho spisu mal súd za preukázané, že žalobca v konaní pred správcom dane na

základe viacerých skutočností preukázal, že poskytovanie služieb prenájmu v K. federácii zabezpečoval
vo svojom zastúpení zriadenom v priestoroch spoločnosti F. v H.. F. priestory, vybavenie výpočtovou a
telekomunikačnou technikou žalobca zabezpečil na základe G. o poskytnutí podpory uzavretej medzi
žalobcom a spoločnosťou F., pričom žalobca mal právo využívať pre aktivity svojho zastúpenia aj
zamestnancov spoločnosti F.. V zmysle čl. X.X G. o poskytnutí podpory prijímali pridelení zamestnanci

pokyny výlučne od žalobcu a za plnenie svojich pracovných úloh zodpovedali taktiež iba žalobcovi
s tým, že spoločnosť sa zaviazala neprideľovať týmto zamestnancom žiadne pracovné úlohy bez
predchádzajúceho súhlasu žalobcu. J. činnosti pridelených zamestnancov bolo uskutočňovať činnosti
súvisiace s prenájmom železničných vagónov v mene žalobcu.

K. faktorom pre účely preukázania existencie personálneho vybavenia prevádzkarne je existencia
závislosti vo vzťahu medzi spoločnosťou a konkrétnymi pracovníkmi, čo znamená že pokiaľ spoločnosť
žalobcu mala právo prideľovať týmto pracovníkom úlohy a zároveň niesla zodpovednosť za výsledky
ich práce, poskytovala im pracovné pomôcky, potom takíto pracovníci mali charakter zamestnancov
spoločnosti žalobcu. B. za poskytnutie personálneho a materiálneho zabezpečenia platil spoločnosti F.

odmenu, ktorá bola zohľadnená v dohodnutej obchodnej marži, a ktorá vznikla ako rozdiel medzi cenou
za podnájom ktorú platili koneční zákazníci a cenou podnájmu účtovaného spoločnosti F., čo vyplývalo
z článku X.X v G. o poskytnutí podpory.

J. ide o právne posúdenie miesta dodania služieb v rozhodnutí žalovaného, ktoré boli predmetom

pre účely G. súd konštatoval, že nebolo v súlade s ust. § X5 ods. 1 zákona o G., v zmysle ktorého
miestom dodania služby je miesto, kde má dodávateľ služby svoje sídlo, miesto podnikania alebo
prevádzkareň, z ktorej sa služba dodáva. C. bolo už vyššie uvedené, žalobca na území K. federácie
vykonával činnosť prenájmu železničných vagónov. V konaní bolo nesporné, že tieto vagóny na R.
nikdy neboli, pričom žalobca na R. nezamestnával dostatočný počet zamestnancov na technické

a personálne zabezpečenie prenájmu železničných vagónov ruským spoločnostiam. Už na základe
uvedeného možno uzavrieť, kde sa skutočne obchody dohadovali. B. prostredníctvom pridelených
pracovníkov dojednávalo, pripravovalo, uzatváralo dodávateľské i podnájomné zmluvy spojené s
prenájmom železničných vagónov. K. skutočnosťou, ako už bolo vyššie uvedené, bola existencia
a výkon poverenia a plnej moci oprávňujúcej pracovníkov zastupiteľstva samostatne vstupovať do

rokovaní tretích strán, dohadovať príslušné obchodné podmienky a zaväzovať žalobcu, pričom tieto
činnosti sa v ústredí žalobcu nikdy nevykonávali. N. preukazujú fotokópie G. o poskytnutí podpory
zo dňa XX.XX.XXXX, spolu s prílohou č. 1, v ktorej bol uvedený zoznam poskytnutých pracovníkov
spolu s popisom ich funkcií, generálna plná moc udelená vedúcej zastúpenia pani S. B., ktorá ju
oprávňovala najmä konať v mene daňového subjektu vo vzťahu k tretím osobám, viesť rokovania s

obchodnými partnermi, či dojednávať obchodné podmienky, vizitky pridelených pracovníkov, pečiatka
zastupiteľstva daňového subjektu, prehľady prác vykonaných pracovníkmi zastupiteľstva, inštrukcie
zasielané spoločnosti F. na uzavretie obchodných zmlúv na účet zastupiteľstva.

R. dane mal podklady a dôkazy preukazujúce existenciu prevádzkarne v K. federácii v priebehu daňovej

kontroly, pretože daňová kontrola je podľa § 15 ods. XX zákona o správe daní a poplatkov ukončená
až dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom, čo bolo
v danom prípade dňa XX.XX.XXXX.J. v zmysle § 4 ods. X zákona o G. je stále miesto podnikania, ak sa v ňom vykonáva akákoľvek
ekonomická činnosť uvedená v § 3 ods. X zákona o G. a pokiaľ toto stále miesto na jej poskytovanie
je vybavené po materiálnej i personálnej stránke. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že vyššie

citované ust. § 4 ods. X zákona o G. je výsledkom implementácie tzv. Y. smernice a R. do slovenského
právaapretovzdaňovacomvobdobínovemberXXXXneprichádzaladoúvahynepriamaaplikáciaR..B.
potom v danom prípade vychádzal z rozširujúceho výkladu definície prevádzkarne, keď rozšíril definíciu
prevádzkarne o ďalšie pojmové znaky samostatnosti a nezávislosti, čo bolo v neprospech žalobcu a z
tohto dôvodu došlo k porušeniu zásady zákonnosti vyjadrenej v § 3 ods. X daňového poriadku.

Súddospelkzáveru,žežalovanýakoajprvostupňovýorgánvosvojomrozhodnutínesprávnevyhodnotili
existenciu prevádzkarne žalobcu v K. federácii, čo je podstatou v danej veci a z uvedeného dôvodu je
rozhodnutie žalovaného nezákonné.

Podľa názoru súdu, správca dane vo svojom rozhodnutí nesprávne posúdil existenciu prevádzkarne

žalobcu v K. federácii, ktorej existencia dôkazmi, ako sú vyššie uvádzané nesporne osvedčená bola
a potom žalovaný nesprávne vyhodnotil zhromaždené dôkazy a dospel k nesprávnemu právnemu
záveru. Ak žalovaný v odvolacom konaní neodstránil chyby konania pred správcom dane a bez ďalšieho
dodatočný platový výmer správcu dane potvrdil, potom aj jeho rozhodnutie a postup, ktorý predchádzal
jeho vydaniu, trpí rovnakými vadami.

Súd sa v celosti stotožnil s argumentáciou žalobcu, že žalovaný a pred ním správca dane,
bez preukázania nesprávnosti dôkazných prostriedkov predložených žalobcom, všetky skutočnosti
svedčiace v prospech žalobcu odmietli a dospeli k nesprávnym právnym zisteniam, že žalobca
nepreukázal existenciou jeho prevádzkarne v K. federácii.

H. súd považuje za potrebné uviesť, že žalovaný sa v rozhodnutí vôbec nevysporiadal so skutočnosťou,
že žalobca odo dňa XX.XX.XXXX participuje XX% - ným podielom na základnom imaní spoločnosti F.. Z
uvedených dôvodov súd nemôže súhlasiť so záverom žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že záver
správcu dane zodpovedá zásadám správneho uváženia a že žalobca počas výkonu daňovej kontroly

nepredložil žiadne dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia. R. dane sa pri použití správneho
uváženia zameral predovšetkým na zistenie skutočností odôvodňujúcich dodatočné vyrubenie dane,
pričom na základe svojvoľného použitia voľnej úvahy dospel k záverom, že žalobca nepreukázal
existenciu prevádzkarne, a teda oprávnenosť s tým súvisiaceho odpočtu dane z pridanej hodnoty a z
tohto dôvodu neuniesol dôkazné bremeno.

R. uváženie pri ustálení skutkového stavu spočíva v hodnotení dôkazov, pri ktorom má správca dane
právo, ale aj povinnosť prikloniť sa k jednému z viacerých tvrdení a iné odmietnuť, ale to všetko len
za použitia zásad logického myslenia. J. je povinný hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom

konaní vyšlo najavo. V napadnutom rozhodnutí však žalovaný považoval dôkazné prostriedky žalobcu
za nepresvedčivé bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom preukázal nepravdivosť z nich vyplývajúcich.

Z uvedených dôvodov má súd za to, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie,
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto bolo potrebné, aby súd napadnuté

rozhodnutia podľa § X50j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil, keďže v zmysle judikatúry týkajúcej sa správneho
súdnictva je jednoznačne zastávaný právny názor, že prvostupňové aj druhostupňové správne konanie
tvorí jeden celok a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom má za to, že skutkový stav
veci bol zistený dostatočne, avšak získané dôkazy neboli správnymi orgánmi správne vyhodnotené.

V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opätovne posúdiť otázku prevádzkarne žalobcu s poukazom
na uvedený právny názor F. súdu v L..

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. X O.s.p. a v konaní úspešnému žalobcovi priznal
proti žalovanému náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo sumy XX,- € titulom náhrady súdneho

poplatku a z trov právneho zastúpenia vo výške XXX,XX €.
Trovy právneho zastúpenia boli stanovené v zmysle vyhlášky č. XXX/XXXX Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb nasledovne :X/ prevzatie a príprava zastúpenia dňa XX.XX.XXXX - XXX,XX €
X/ podanie žaloby na súd dňa XX.XX.XXXX - XXX,XX €
3/ účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX - XXX,XX €, spolu XXX,XX €

plus 2 x režijný paušál X,XX€ ( r. XXXX) a 1 x X,XX € (r. XXXX) je XXX,XX €.
S. advokáta, režijné paušály a XX% G. spolu predstavujú 501,58 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia

zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.