Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. máj 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/259/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113228137
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113228137.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcu: ELCOM, spoločnosť s

ručením obmedzeným Prešov, IČO: 00 695 599, so sídlom Prešov, Jesenná 2695/26, právne zastúpený:
Mgr. Miroslav Baláž, advokát so sídlom Prešov, Sládkovičova 8 proti žalovaným: 1.) R.. Y. L., W..
XX.XX.XXXX, F. T., T. XXX, 2.) R.. Y. R., W.. XX.XX.XXXX, F. T., Š. X, 3.) JURISCONSULTI s.r.o., IČO: 31
679 790 so sídlom Prešov, Alexandra Matušku13, právne zastúpený: JUDr. Mária Sýkorová, advokátka
so sídlom Košice, Zoborská 13 v konaní o zaplatenie 756,14 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

žalobný návrh zamieta,

o trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 30.09.2013 sa žalobca domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovaným v 1. až 3.
rade spoločne a nerozdielne zaplatiť mu 756,13 Eur istinu s 8,75 %-ným ročným úrokom z omeškania od
13.07.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobný návrh odôvodnil tým, že žalovaný v 3. rade
je od 31.05.2007 zapísaný v obchodom registri OS Prešov, v odd. Sro, vložka 18671/5, ako univerzálny
právny nástupca v dôsledku zmeny právnej formy obchodnej spoločnosti JUSRISCONCULTI, v.o.s.,
ktorá bola zapísaná v obchodnom registri do 30.05.2007. Obchodná spoločnosť JUSRISCONCULTI,
v.o.s. bola založená spoločenskou zmluvou zo dňa 15.05.1993 podľa zák. č. 513/91 Zb. a v predmete

činnosti mala zapísanú aj komerčno-právnu činnosť podľa zák. č. 129/91 Zb. o komerčných právnikoch
v čase od 20.10.1993 do 30.05.2007. Žalobca a právny predchodca žalovaného v 3. rade uzavreli
dňa 01.08.1994 mandátnu zmluvu, kde podľa č.l. I. mandatár sa zaviazal poskytovať pre mandanta
komplexné právne služby. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a do dnešného dňa účastníkmi
nebola zrušená ani vypovedaná. Bez ohľadu na zákonnú úpravu, právne služby poskytovala žalobcovi
spoločnosť JUSRISCONCULTI, v.o.s. so sídlom na Hlavnej 111 v Prešove. Žalobca sa rozhodol ukončiť
spoluprácu s R.. L., ktorý v mene spoločnosti poskytoval právnu pomoc. Dňa 31.05.2013 došlo k

odovzdaniu právnej agendy R.. L. novému právnemu zástupcovi R.. R. Y.. V Zozname spisov, ktoré R.. L.
odovzdával R.. Y. je uvedený aj stav vybavenia jednotlivých vecí. Na tento stav reagoval R.. Y. podaním,
ktoré žalovaný v 1. rade prevzal 22.07.2013. V predmetnej právnej veci si žalobca uplatňuje právo na
náhradu škody - vo veci H. Š., ku ktorej žalovaný v 1. rade uviedol: „rozsudok 2003“ bez akéhokoľvek
ďalšieho určenia čo sa s vecou stalo. Rozsudkom OS Poprad č.k. 17Cb/2/2003 zo dňa 23.05.2003 bol
žalovaný H. Š. zaviazaný zaplatiť istinu v sume 10.196,70 Sk s 11,6 %-ným ročným úrokom z omeškania
od 12.07.2002 do zaplatenia, čo predstavuje dnes sumu 338,46 Eur, kapitalizovaná suma úroku za

obdobie 10 rokov sumu 392,61 Eur a súdny poplatok 25,22 Eur. Žalovaný v 1. rade neinformoval žalobcu
o právoplatnosti rozsudku, čím hrubým spôsobom porušil povinnosti. Žalobca si už nemôže uplatniť
právo na výkon rozhodnutia, pretože toto právo mu zaniklo 12.07.2012. Žalovaný v 1. rade ako spoločník
verejnej obchodnej spoločnosti svojim konaním spôsobil žalobcovi škodu v sume 756,14 Eur.Žalovaní v 1. až 3. rade v zastúpení právnou zástupkyňou zaujali k veci písomné stanovisko súdu
doručené 21.01.2015, v ktorom namietali nedostatok pasívnej legitimácie. Okrem nedostatku pasívnej

vecnej legitimácie namietala právna zástupkyňa premlčanie nároku.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie spisovým materiálom a rozsudkom Okresného súdu Poprad
17Cb/2/2003-32, zoznamom spisov spoločnosti ELCOM, s.r.o., Mandátnou zmluvou uzavretou medzi
ELCOM, s.r.o. a JUSRISCONCULTI, v.o.s. dňa 01.08.1994, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil

tento skutkový stav:

Žalobca ako mandant a spoločnosť JUSRISCONCULTI, v.o.s. kancelária komerčných právnikov
zastúpenáR..Y.L.L.L.H.Y.XX,T.akomandatáruzavrelidňa01.08.1994mandátnuzmluvu,vpredmete
ktorej sa mandatár zaviazal pre mandanta poskytovať právne rady a konzultácie súvisiace s predmetom
zmluvy, zaujímať právne stanoviská k vzniknutým problémom, posudzovať a spracovávať návrhy zmlúv.

Podľa čl. II ods. 1 mandátnej zmluvy - mandatár bude pre mandanta poskytovať právne rady a
konzultácie súvisiace s predmetom zmluvy, zaujímať právne stanoviská k vzniknutým problémom,
posudzovať a spracovávať návrhy zmlúv.

Podľa čl. II ods. 2 mandátnej zmluvy - mandatár bude právne zastupovať mandanta pred súdmi všetkých
stupňov až do ukončenia súdnych sporov, pred orgánmi prokuratúry, polície a štátnymi orgánmi.

Dňa 31.05.2013 došlo k odovzdaniu spisov spoločnosti ELCOM, s.r.o. žalovaným v 1. rade, kde okrem
iných figuruje aj spor proti H. Š. s poznámkou: rozsudok 2003.

Žalobca doručil žalovanému v 1. rade list dňa 22.07.2013 v ktorom ho informoval, že ním podaná správa
o stave vybavenia právnych vecí je v rozpore s ich zisteniami a z dôvodu zanedbania povinnosti pri
zastupovaní, čím došlo k hrubému porušeniu povinnosti advokáta vyplývajúcich zo Zákona o advokácii,
si uplatňuje náhradu škody s príslušenstvom. K právnej veci voči H. Š. uviedol, že žalovaný v 1. rade

s poukázaním na jeho poznámku: „rozsudok 2003“ nepochybne vedel, že má rozsudok od roku 2003,
kde lehota na plnenie začala plynúť od 12.07.2002. Žalobcovi bol priznaný nárok na 10.196,70 Sk istiny
s 11,6 %-ným úrokom z omeškania od 12.07.2002, súdny poplatok 760,- Sk. Žalobcom vyčíslený nárok
tak predstavuje súčet priznanej istiny 10.196,70 Sk, kapitalizovaný úrok z omeškania 11.828,- Sk a
súdny poplatok 760,- Sk po spočítaní v prepočte na euro 756,14 Eur. Žalobca si tiež uplatňuje trovy

právneho zastúpenia 102,90 Eur.

Z pripojeného spisového materiálu Okresného súdu Poprad v právnej veci 17Cb/2/2013 súd zistil, že
žaloba bola súdu doručená 26.09.2002 a súd vydal dňa 23.05.2003 rozsudok č.k. 17Cb/2/2003-32,
ktorým zaviazal žalovaného H. Š. zaplatiť žalobcovi ELCOM, s.r.o. Prešov, Námestie mládeže 3, istinu

10.196,70 Sk s 11,6 %-ným úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 12.07.2002 do zaplatenia a
nahradiť trovy konania v sume 2.225,- Sk na účet právneho zástupcu R.. Y. L.. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť 03.09.2003. Zo spisového materiálu ďalej súd zistil, že žalobcu v konaní zatupoval priamo
R.. Y. L., komerčný právnik na základe plnomocenstva vystaveného dňa 12.09.2012.

Právna zástupkyňa za žalovaných namietala nedostatok pasívnej vecnej legitimácie s poukázaním na
to, že subjekt žalovaný ako žalovaný v 3. rade je právnym nástupcom JUSRISCONCULTI, v.o.s., ktorý
má uzatvorenú mandátnu zmluvu so žalobcom, avšak ust. § 3 zák. č. 129/1991 umožňovalo poskytovať
právnu pomoc aj právnickej osobe s osobným ručením len do 01.10.1994, pretože potom táto zákonná
možnosťzanikla.Žalovanív1.a2.radesúžalovanílenakoručiteliasubjektuv.o.s.,ktorýškoduspôsobiť

nemohol a teda ani oni nemôžu byť pasívne legitimovaní. Právna zástupkyňa za žalovaných vzniesla aj
námietkupremlčaniaodkazomnaust.§398Obch.zák..Vpredmetnejvecič.k.17Cb/2/2003sarozsudok
Okresného súdu Poprad stal právoplatným 03.09.2003 a vykonateľným 07.09.2003, prvým dňom kedy
žalovaní porušili povinnosť informovať klienta bol najneskôr 08.09.2003, kedy začala plynúť objektívna
10-ročná premlčacia doba a uplynula 08.09.2013, pričom žaloba bola podaná 30.09.2013. Žalovaný v

1. rade odovzdal spisy 31.05.2013, kedy žalobca už mal vedomosť o stave vecí a do 07.09.2013 mohol
podať návrh na výkon exekúcie, čím by predišiel vzniku škody.Právny zástupca za žalobcu v písomnom podaní súdu doručenom 13.04.2015 argumentoval, že na
premlčanie pôvodného nároku je potrebné aplikovať ust. § 408 Obchodného zákonníka. To znamená, že
od splatnosti pohľadávky 12.07.2002 došlo k premlčaniu 12.07.2012. V tom čase žiaden zo žalovaných

žalobcovi neoznámil existenciu rozhodnutia súdu, čo by smerovalo k tomu, že žalobca si mohol nárok
exekučne vymáhať. Žalobcovi začala 4-ročná subjektívna premlčacia lehota plynúť až potom, ako ho
R.. L. 31.05.2013 informoval o skutočnom stave právnych vecí a odovzdal agendu novoustanovenému
právnemu zástupcovi. Je preto zrejmé, že nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovaným premlčaný
nie je.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 2 ods. 1,2 zák. č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch
(1) Komerčný právnik poskytuje právnu pomoc fyzickým i právnickým osobám, najmä vo veciach
súvisiacich s ich podnikateľskou činnosťou, a to tým, že ich zastupuje v konaní pred súdmi, ak osobitný

právny predpis neustanovuje inak, štátnymi notárstvami, ostatnými štátnymi orgánmi a inými právnymi
subjektmi, poskytuje právne rady, spracúva právne rozbory a spisuje zmluvy a iné listiny.
(2) Komerčný právnik môže poskytovať právnu pomoc len podľa tohto zákona.

Podľa § 3 zák. č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch, právnu pomoc za odmenu môže poskytovať

aj právnická osoba s osobným ručením, ak má túto činnosť zapísanú v podnikovom registri. Na fyzické
osoby, ktoré v jej mene poskytujú právnu pomoc, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona.

Novelou zák. č. 129/1991 Zb. účinnou od 01.10.1994 č. 149/1994 bolo ustanovenie § 3 zo zákona
vypustené.Jepretozrejmé,žepočnúcdňom01.10.1994nebolamožnosťposkytovaniaprávnychslužieb

verejnou obchodnou spoločnosťou, čím z pohľadu súdu nie je daná zodpovednosť žalovaného v 3.
rade za škodu od 01.10.1994 do budúcna. Je to zrejme aj s poukázaním na to, že konanie v právnej
veci vedenej pred Okresným súdom Poprad začalo podaním žaloby dňa 26.09.2002 a žalobcu ELCOM,
spoločnosť s ručením obmedzeným Prešov v konaní zastupoval priamo R.. Y. L. ako komerčný právnik,
nie verejná obchodná spoločnosť.

Podľa § 13 zák. č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch
(1) Komerčný právnik je pri poskytovaní právnej pomoci povinný zachovávať Ústavu a ostatné zákony,
ako aj iné všeobecne záväzné právne predpisy a v ich medziach sa riadiť príkazmi klienta.
(2) Komerčný právnik je povinný chrániť práva a oprávnené záujmy svojho klienta, konať pri tom čestne

a svedomite, dôsledne využívať všetky zákonné prostriedky a uplatňovať všetko, čo podľa svojho
presvedčenia a príkazu klienta pokladá za užitočné.
(3) Komerčný právnik nie je viazaný príkazmi klienta, ak ide o obsah právneho názoru.

Podľa § 18 zák. č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch

(1) Komerčný právnik zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s poskytovaním
právnej pomoci. Za škodu spôsobenú klientovi zodpovedá aj vtedy, ak bola škoda spôsobená v súvislosti
sposkytnutímprávnejpomocijehozástupcomalebojehopracovníkom;zodpovednosťtýchtoosôbpodľa
občianskoprávnych alebo pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
(2) Komerčný právnik sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť

ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať.

Podľa § 22 zák. č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch
(1) Právne vzťahy vyplývajúce zo spoločného poskytovania právnej pomoci si komerční právnici upravia
písomnou dohodou o spoločnom poskytovaní právnej pomoci.

(2) Klientom zodpovedá každý komerčný právnik samostatne. Ak ide o spoločného klienta a nie je
dohodnuté inak, zodpovedajú komerční právnici tomuto klientovi spoločne a nerozdielne.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu,
je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo

spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.Podľa § 76 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb., verejnou obchodnou spoločnosťou je spoločnosť,
v ktorej aspoň dve osoby podnikajú pod spoločným obchodným menom a ručia za záväzky spoločnosti
spoločne a nerozdielne všetkým svojím majetkom.

Podľa § 86 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. verejná obchodná spoločnosť zodpovedá za svoje
záväzky celým svojím majetkom. Spoločníci ručia za záväzky spoločnosti všetkým svojím majetkom
spoločne a nerozdielne.

Podľa § 87 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb.
(1) Spoločník, ktorý do spoločnosti pristúpil, ručí aj za záväzky spoločnosti vzniknuté pred jeho
pristúpením. Môže však požadovať od ostatných spoločníkov, aby mu poskytli náhradu za poskytnutie
tohto plnenia a nahradili náklady s tým spojené.

(2) Ak zanikne účasť spoločníka za trvania spoločnosti, ručí len za záväzky, ktoré vznikli pred zánikom
jeho účasti.

Podľa § 304 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb.
(1) Ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni,

ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom
ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel.
(2) Ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od
splnenia podmienky.

Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba nie je dôvodná voči
žalovanému v 3. rade pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného v 3. rade. Ako to
už súd konštatoval, novelou zák. č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch účinnou od 01.10.1994 bolo
zo zákona vypustené ust. § 3, ktoré predtým umožňovalo poskytovanie právnej pomoci aj právnickej
osobe s osobným ručením, ak mala túto činnosť zapísanú v podnikovom registri. Právny predchodca

žalovaného v 3. rade prestal spĺňať predpoklady od 01.10.1994, preto zodpovednosť jeho právneho
nástupcu za škodu spôsobenú žalobcovi v konaní začatom v roku 2002 nemôže byť daná. Súd preto
žalobu voči žalovanému v 3. rade pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietol.

K žalobe voči žalovaným v 1. a 2. rade súd uvádza, že žalobca žalovaných v 1. a 2. rade žaluje ako

ručiteľov verejnej obchodnej spoločnosti podľa ust. § 86 Obchodného zákonníka (strana 2. žaloby).

Podľa § 153 ods. 2 O.s.p., súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú,
iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

Z dispozičného princípu vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po
skutkovej a právnej stránke, a tým jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti súdu petitom
vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú. Napriek
tomu, že znenie zákona to neuvádza bude nepochybné, že zásada viazanosti súdu petitom bude

vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než ktorého sa účastníci domáhali. Súd musí rešpektovať
predmet konania vymedzeným žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného
skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Naopak však nie je
porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom
konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady „iura novit curia“, preto ani právna

kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby (§ 79 O.s.p.).

Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie
nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než akým bol predmet konania vymedzený v žalobnom
návrhu. (Nález Ústavného súdu SR I ÚS 122/2012)

I. Občiansky súdny poriadok pojmy „skutok“ a „totožnosť“ skutku nevymedzuje. Definícia skutku sa v
tzv. sporovom konaní odvíja predovšetkým od žaloby, ku ktorej nutným obsahovým náležitostiam patrí
popísanie rozhodujúcich skutočností nevyhnutných k tomu, aby bolo jasné o čom má súd rozhodnúť(ich absencia spôsobuje vadu žaloby, kvôli ktorej nie je možné v konaní pokračovať). Nepostačuje len
všeobecné označenie právneho dôvodu, o ktorý žalobca svoj nárok opiera, naopak je potrebné, aby boli
všetkyskutkovéokolnostijednotlivo,aleajtak,akoidújednazadruhouaakosajednaoddruhejodvíjajú,

popísané síce stručne, napriek tomu úplne. Z ich súhrnu musí vyplynúť o aký právny pomer žalobca
svoj nárok opiera (právny dôvod žaloby), pričom nie je potrebné, aby žalobca sám tento právny dôvod
v žalobe výslovne uvádzal. Aby bolo možné zo skutkového deja žaloby odvodiť tiež jej dôvod, musia
popísané skutkové okolnosti záver, ktorý z nich žalobca v žalobe vyvodzuje, podľa hmotného práva
aspoň pripúšťať. Totožnosť skutku k pomeru žaloby a rozhodnutia o nej je zachovaná, ak je zachovaná

aspoň totožnosť konania, alebo totožnosť následku.

II. Inou vadou konania podľa § 241a ods. 2 písm. a/ O.s.p. je aj skutočnosť, ak si súd vyloží skutkový
základ sporu natoľko vadne, že v skutočnosti rozhodne o skutku inom a prekročí tak súd medze
ustanovené v § 153 O.s.p. bez zákonného dôvodu. (rozsudok NS ČR sp.zn. 32Odo/1414/2006)

Súd je viazaný žalobou a môže rozhodnúť iba o tom, čo žalobca požadoval. Nápravu omylu v
právnom názore, ku ktorému došlo pri podaní žaloby, môže žalobca urobiť iba tak, že svoju požiadavku
vyjadrenú v tzv. žalobnom petite zmení za podmienok uvedených v ust. § 95 O.s.p. (NS ČR sp.zn.
30Cdo/1782/2006).

V zmysle ust. § 18 zák. č. 129/1991 Zb. komerčný právnik zodpovedal klientovi za škodu, ktorú mu
spôsobil v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci. Za škodu spôsobenú klientovi zodpovedal aj vtedy,
ak bola spôsobená v súvislosti s poskytnutím právnej pomoci jeho zástupcom, alebo jeho pracovníkom,
zodpovednosť týchto osôb podľa občiansko-právnych, alebo pracovno-právnych predpisov nie je tým
dotknutá. Podľa tvrdení žalobcu mu škodu mal spôsobiť žalovaný v 3. rade, čo je však z pohľadu súdu

vylúčené, nakoľko jeho právny predchodca počnúc dňom 01.1.1994 stratil zákonnú možnosť poskytovať
právne služby vrátane zastupovania pred súdom. Zodpovednosť žalovaného v 1. a 2. rade tým nemôže
byť daná pre akcesorický charakter ručiteľského záväzku. Ručenie v dôsledku svojej akcesorickej
povahy sleduje právny osud zabezpečovaného záväzku, čo teda znamená, že pokiaľ nevznikol hlavný
záväzok, nemohol vzniknúť ani ručiteľský záväzok. Pokiaľ by súd zisťoval zodpovednosť za škodu

žalovaných v 1. a 2. rade (žalobca poukazuje na hrubé porušenie povinnosti žalovaného v 1. rade
ako advokáta, avšak nárok si u neho neuplatňuje ako u škodcu, ale ako u ručiteľa), prekročil by tak
hranice skutku opísané žalobcom. Žalovaní v 1. a 2. rade neboli v žalobe žalovaní ako osoby, ktoré
svojim konaním porušili objektívne právo, čo viedlo ku vzniku škody u žalobcu. Z uvedeného dôvodu nie
je daná pasívna vecná legitimácia žiadneho zo žalovaných účastníkov konania. Námietka nedostatku

vecnej legitimácie je stav vyplývajúci z hmotného práva a jej nedostatok spôsobuje neúspech žaloby,
pretože žalobca zažaloval žalovaných, ktorí nie sú nositeľmi tvrdenej povinnosti, čo má za následok
nedostatokpasívnejvecnejlegitimácie.Spoukázanímnasúdomuvádzanédôvodyvedúcekzamietnutiu
žaloby, nebolo dôvodné dopĺňať dokazovanie v zmysle návrhu právneho zástupcu žalobcu výsluchom
žalovaných, nakoľko by to nemalo vplyv na rozhodnutie vo veci. Keďže súd žalobu zamietol pre

nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, nebolo dôvodné zaoberať sa vznesenou námietkou premlčania
zo strany žalovaných.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania

rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodne v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Prešove.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.