Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 30, 2016

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 7P/32/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616204819
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6616204819.1

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec vo veci starostlivosti o maloleté dieťa I. E., V.. XX.XX.XXXX, B. P. K., I. Q. X,
štátnyobčanSR,zastúpenýkolíznymopatrovníkomÚradpráce,sociálnychvecíarodinyLučenec,odbor
sociálnych vecí a rodiny dieťa matky E. E., V.. XX.XX.XXXX, P. K., I. Q. X, štátna občianka SR a otca JD.
O., V.. XX.XX.XXXX, P. K., I. Q. X, štátny občan SR o návrhu starej matky L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
K., I. Q. X, štátna občianka SR na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

súd z v e r u j e maloleté dieťa I. E., V. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke L.
E., V. XX.XX.XXXX, ktorá bude vykonávať osobnú starostlivosť o výchovu zdravie, výživu a všestranný
vývoj maloletého dieťaťa a v bežných veciach bude zastupovať a spravovať majetok maloletého dieťaťa
namiesto rodičov maloletého dieťaťa.

Otec maloletého dieťaťa J. O. je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého dieťaťa I. E., V.

XX.XX.XXXX sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Výživné je
splatné vždy do 25. dňa toho, ktorého mesiaca vopred k rukám starej matky.

Matka maloletého dieťaťa E. E., V. XX.XX.XXXX je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého dieťaťa

I. E., V. XX.XX.XXXX sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo
na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Výživné
je splatné vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám starej matky.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Stará matka maloletého dieťaťa sa domáhala zverenia maloletého dieťaťa do svojej starostlivosti a

zaviazanie rodičov maloletého dieťaťa na plnenie minimálneho výživného. Návrh odôvodnila tým, že sa
o maloleté dieťa stará osobne od jeho narodenia spolu s jeho matkou, pričom žije s maloletým dieťaťom
v spoločnej domácnosti. S maloletým dieťaťom má vytvorený kladný vzťah, pričom zabezpečuje jeho
celkovú starostlivosť. Matka maloletého dieťaťa žije ako bezdomovkyňa.

Matka maloletého dieťaťa uviedla, že je bezdomovkyňou 8 mesiacov. Domácnosť so svojou matkou

opustila pre vzájomné nedorozumenie. V súčasnosti si hľadá prácu cez agentúru. S maloletým
Romanom sa stretáva takmer každý deň, pričom prispieva na maloletého sumou 100 Eur na mesiac.
Matka maloletého dieťaťa s návrhom navrhovateľky súhlasila.

Otec maloletého dieťaťa sa k návrhu nevyjadril.

Kolízny opatrovník súhlasil so zverením maloletého dieťaťa do starostlivosti starej matky.Súd nariadil vo veci pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil otec maloletého dieťaťa, ktorý mal predvolanie
na pojednávanie riadne doručené. Súd prejednal vec v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa, nakoľko
tento neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a ani nežiadal z dôležitého dôvodu o odročenie

pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením a prečítaním rodného listu maloletého dieťaťa, lustrácie
navrhovateľky v registri obyvateľov, v registri priestupkov, lustráciou Sociálnej poisťovne otca, matky a
navrhovateľky, odpisom registra trestov, lustráciou v katastri nehnuteľností otca, matky a navrhovateľky,

odpoveďou Sociálnej poisťovne, lustráciou v evidencii vozidiel u otca, matky a navrhovateľky, správou
z prešetrenia pomerov.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil, že maloletý Roman žije v spoločnej domácnosti
navrhovateľky spolu s jej plnoletým synom. Navrhovateľka je v súčasnosti nezamestnaná, evidovaní
na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, pričom poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške

124,7 Eur mesačne. Maloletý Roman je vnukom navrhovateľky a je žiakom šiesteho ročníka Základnej
školy L. Novomeského v Lučenci, kde navštevuje špeciálnu triedu. Navrhovateľka býva v prenajatej
garsónke od spoločnosti T., D..T.. K.. Garsónka je vykurovaná pevným palivom a náklady z užívaním
predstavujú sumu 67 Eur mesačne za nájom a elektrickú energiu. matka maloletého dieťaťa žije
ako bezdomovkyňa, je nezamestnaná, nie je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na ÚPSVaR.

Matka maloletého dieťaťa poberá dávku v hmotnej núdzi a prídavok na plnoleté nezaopatrené
dieťa vo výške 130 Eur mesačne. Navrhovateľka sa dopustila siedmych priestupkov súvisiacich s
neoprávneným manipulovaním s odpadom a porušovaním pravidiel cestnej premávky, ktoré vzhľadom
na nižší stupeň spoločenskej nebezpečnosti boli riešené len miernymi trestami, t. j. navrhovateľke
boli uložené pokuty najviac do výške 30 Eur, resp. priestupok bol riešený napomenutím. Z odpisu

registra trestov má navrhovateľka osem vykázaných záznamov, z ktorých pred rokom 2000 sa hľadí
na navrhovateľku, akoby nebola odsúdená. Posledné odsúdenie navrhovateľky je z roku 2013 a
navrhovateľka sa osvedčila. Z charakteru spáchanej trestnej činnosti súd zistil, že sa jednalo o trestné
činy krádeže. Navrhovateľka nevlastní žiadny nehnuteľný ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty. Otec
maloletého dieťaťa nie je vlastníkom nehnuteľného majetku ani motorových vozidiel a nie ej evidovaný

v registri zamestnancov Sociálnej poisťovane, ani poistencom starobného dôchodkového sporenia.
Matka maloletého dieťaťa nie je vlastníkom nehnuteľného majetku, nie je evidovaná od 16.04.2010
ako sporiteľ starobného dôchodkového sporenia ani ako vlastník motorového vozidla. Navrhovateľka
vykonáva aktivačné práce.

Maloleté dieťa uviedlo, že u navrhovateľky sa cíti dobre, navrhovateľka sa o neho stará. S matkou je v
kontakte keď ju stretne na ulici, s otcom nie je v žiadnom kontakte. S navrhovateľkou býva v spoločnej
domácnosti jej syn E. E., ktorý je zamestnancom SBS v obchodnom dome Kaufland a Lidl.

Podľa § 44 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych

predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných,
na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú
starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu
zabezpečiť. Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou
osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom

alebo súdnym rozhodnutím. Náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť"), b) pestúnska
starostlivosť a c) ústavná starostlivosť. Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej
starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.

Podľa § 45 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd
môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa
takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá
má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné
a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude

náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje
osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím
súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti
na čas trvania odňatia dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivostiuprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého
dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území

Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo
súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území
členského štátu Európskej únie. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do
náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej bolo
maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť

o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté
dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je
povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné
premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o
mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným
premiestnením.Právozastupovaťmaloletédieťaaspravovaťjehomajetokmáibavbežnýchveciach.Ak

táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach
nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom
rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane
použijú ustanovenia § 32 a 33. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z
rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené

do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené,
nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
Vyživovaciapovinnosťrodičovvočimaloletémudieťaťurozhodnutímsúdupodľaodseku1nezaniká.Súd
prirozhodovaníozverenímaloletéhodieťaťadonáhradnejosobnejstarostlivostiurčírodičomaleboiným

fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti
a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti,
najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení
plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Ak je osobou, ktorej je maloleté dieťa
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec

rodiča maloletého dieťaťa podľa § 45 ods. 2 druhej vety, súd rodičom alebo iným fyzickým osobám
povinnýmposkytovaťmaloletémudieťaťuvýživnéuložípovinnosť,abyvýživnépoukazovaliosobe,ktorej
bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.

Podľa § 46 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej

starostlivosti manželom.

Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení
ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných

poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa

na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Na základe tatkov vykonaného dokazovania a za použitia vyššie uvedených právnych predpisov
súd mal za preukázané, že maloletému Romanovi nie je zabezpečovaná rodičovská starostlivosť,
nakoľko matka maloletého dieťaťa nežije s maloletým dieťaťom v jednej domácnosti a momentálne
je bezdomovkyňa. Otec maloletého dieťaťa sa o maloletého nezaujíma a preto vyžaduje záujem
maloletého dieťaťa aby bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. Pri určovaní

náhradnej osobnej starostlivosti súd v súlade s § 45 ods. 2 ZR uprednostnil starú matku maloletého
dieťaťa ako príbuznú osobu. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že táto spĺňa predpoklady podľa
§ 54 ods. 1 ZR, ktoré zaručujú, že náhradnú osobnú starostlivosť bude vykonávať v záujme maloletého
dieťaťa. Súd posudzoval charakteristiku starej matky z hľadiska jej spôsobu života, ktorý vyhodnocoval
vzhľadom na spáchanie priestupkov menšej intenzity a drobnej trestnej činnosti v minulosti. Keďže
mal preukázané, že starostlivosť o maloleté dieťa je riadne vykonávaná zo strany starej matky, stará

matka vykonáva aktivačné práce a zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa, pričom jej zdravotný stav
je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa. Z uvedených dôvodov súd návrhu na náhradnú osobnú
starostlivosť vyhovel. Súd taktiež vychádzal z toho, že osoby, ktoré žijú s maloletým dieťaťom v spoločnej
domácnosti zaručujú spôsobom svojho života, že rozhodnutie o náhradnej osobnej starostlivosti je
v záujme maloletého dieťaťa. Tento záver pre súd vyplynul z toho, že strýko maloletého dieťaťa je

zamestnaný, vykonáva prácu ako ochrankár SBS služby. Stará matka má vytvorené vhodné podmienky
na starostlivosť a výchovu maloletého dieťaťa a doteraz túto starostlivosť zaobstarávala. Stará matka
spôsobom svojho života zabezpečuje riadnu starostlivosť o maloleté dieťa v lepšom rozsahu než matka
maloletého dieťaťa alebo otec, ktorý sa o neho nezaujíma. Súd vzhľadom na terajší spôsob života starej
matky mal za to, že táto spĺňa podmienky na zverenie maloletého dieťaťa do jeho starostlivosti podľa §

§ 45 ZR. V súlade s § 45 ZR ustanovil rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu tak je uvedené
vo výrokovej časti rozsudku. Vzhľadom na skutočnosť, že matka maloletého dieťaťa je nezamestnaná,
bezdomovkyňa a nemajetná a ako aj skutočnosť, že otec maloletého dieťaťa nie je nikdy zamestnaný,
nevlastní žiadny majetok určil výživné obom rodičom v súlade s § 62 a 75 ZR v minimálnom rozsahu
a do rúk starej matky.

Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplnezistilskutočnýstavveci.Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutiaoodvolaní.

Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno
začať konanie aj bez návrhu.

Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.Podľa § 67 CMP na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa § 367 ods. 3 CMP uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak
sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.