Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 31, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/47/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615212822
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615212822.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v právnej veci navrhovateľky
S. N., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom N. XXX/XX, XXX XX X., právne zastúpenej JUDr. Ivetou
Bračokovou, advokátkou so sídlom Martina Rázusa 29, 984 01 Lučenec, proti odporcovi O. N., nar. XX.
XX.XXXX,strvalýmpobytomN.XXX/XX,XXXXXX.,právnezastúpenémuJUDr.RóbertomGombalom,

advokátom so sídlom Ulica P. Rádayho č. 14/A, 984 01 Lučenec, v konaní o rozvod manželstva a úpravu
pomerov manželov na čas po rozvode manželstva k maloletému M. N., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým
pobytom N. XXX/XX, XXX XX X., zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Lučenec, A. Petöfiho 3973/39, 984 01 Lučenec, na základe odvolania odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec č. k. 9P/55/2015-192 zo dňa 22. 06. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudokokresnéhosúduvovýrokoch,ktorýmimaloletéhoM.N.,nar.XX.XX.XXXX,načasporozvode

manželstva zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky S. N., nar. XX. XX. XXXX (druhý výrok); uložil
odporcovi O. N., nar. XX. XX. XXXX, povinnosť prispievať na výživu maloletého M. N., nar. XX. XX.
XXXX sumou 50,- Eur mesačne počnúc od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva (tretí výrok) a
zasielať výživné k rukám navrhovateľky vždy mesačne predom do 20.dňa toho ktorého mesiaca (štvrtý
výrok); upravil styk odporcu s maloletým M. N., nar. XX. XX. XXXX počas letných prázdnin (šiesty výrok),

vianočných prázdnin (siedmy výrok), jarných prázdnin (ôsmy výrok), veľkonočných prázdnin (deviaty
výrok); vo výroku, ktorým navrhovateľke uložil povinnosť maloletého na styk s odporcom pripraviť
a odporcovi uložil povinnosť maloletého v určených termínoch vrátiť (desiaty výrok) a v súvisiacich
výrokoch o trovách konania a trovách štátu (jedenásty, dvanásty, trinásty výrok) p o t v r d z u j e.

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým upravil styk odporcu s maloletým M. N., nar. XX. XX. XXXX

(piaty výrok) m e n í tak, že odporca je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým každý párny víkend
v mesiaci od piatka od 14.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že odporca si maloletého prevezme
pred bytom navrhovateľky a vráti ho navrhovateľke pred jej bytom a každú nepárnu stredu v mesiaci od
14.00 hod. do štvrtka (do nasledujúceho dňa) do 7.15 hod., pričom maloletého prevezme zo školského
zariadenia navštevovaného maloletým a zároveň ho do tohto školského zariadenia odovzdá.

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania (štrnásty výrok) z r u š u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“ resp. „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 22. 06.
2016 rozviedol manželstvo S. a O. N. (prvý výrok), maloletého M. N., nar. XX. XX. XXXX, na čas po

rozvodemanželstvazverildoosobnejstarostlivostinavrhovateľkyS.N.,nar.XX.XX.XXXX(druhývýrok)
a odporcu zaviazal prispievaním na výživu maloletému dieťaťu sumou 50,- Eur mesačne od 01. 07. 2016(tretívýrok)krukámnavrhovateľkyvždymesačnepredomdo20.dňatohoktoréhomesiaca(štvrtývýrok).
Ďalej okresný súd dočasne upravil styk otca s maloletým dieťaťom na každý párny piatok v mesiaci o
14.00 hod. do najbližšej nedele 18.00 hod. (piaty výrok), počas obdobia letných prázdnin od 01. 07. od

9.00 hod. do 15.07. do 18.00 hod. a od 01.08. od 09.00 hod. do 15. 08. do 18.00 hod. (šiesty výrok),
počas vianočných prázdnin od 9.00 hod. 2. sviatku vianočného toho ktorého roka do 31.12. toho ktorého
roka do 18.00 hod. (siedmy výrok), počas jarných prázdnin od prvej soboty 9.00 hod. toho ktorého roka
do najbližšej stredy toho ktorého roka do 18.00 hod. (ôsmy výrok) a počas veľkonočných prázdnin od
09.00 hod. Veľkonočnej soboty toho ktorého roka do 18.00 hod. do najbližšieho Veľkonočného pondelka

(deviaty výrok) s tým, že otec si prevezme maloletého pred bytom matky, kde ho aj vráti. Desiatym
výrokom uložil okresný súd matke povinnosť dieťa na stretnutie s odporcom pripraviť a otcovi povinnosť
dieťa v určených termínoch vrátiť. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že účastníci
nemajú právo na náhradu trov konania (jedenásty výrok). Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť
Slovenskej republike na účet Okresného súdu Lučenec trovy znaleckého dokazovania 189,13 Eur, v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (dvanásty výrok) a odporcovi povinnosť zaplatiť Slovenskej

republike na účet Okresného súdu Lučenec trovy znaleckého dokazovania 189,13 Eur, v lehote 3 dní
od jeho právoplatnosti (trinásty výrok). Napokon okresný súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania (štrnásty výrok).
V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu M. N., nar. XX. XX. XXXX je vedené od 28. 08.

2015 na základe návrhu navrhovateľky - matky maloletého dieťaťa, ktorá navrhla zveriť maloletého do
svojej osobnej starostlivosti, pričom výšku výživného ponechala na úvahe súdu. Navrhla, aby súd upravil
styk maloletého s jeho otcom.
Navrhovateľka odôvodnila návrh tým, že do manželstva s odporcom vstupovala z citovej náklonnosti
po ich predošlej známosti trvajúcej asi dva roky. Od počiatku bolo ich manželské spolužitie ovplyvnené

tým, že bývali u rodičov odporcu. Odporca každý deň po skončení zamestnania išiel za svojimi rodičmi,
s ktorými sa porozprával. Následne sa krátky čas zdržoval doma a opätovne išiel pomáhať rodičom.
Problémy v rodine pretrvávali aj po presťahovaní sa manželov do vlastného bytu, pretože odporca
aj naďalej chodil za svojimi rodičmi. Komunikácia medzi nimi sa nezlepšila. Navrhovateľka postupne
dospela k záveru, že nezhody nedokážu preklenúť.

Odporca súhlasil s rozvodom manželstva. Vo svojej výpovedi uviedol, že aj on vstupoval do manželstva
z citovej náklonnosti. Po sobáši bývali pri jeho rodičoch, s čím navrhovateľka nesúhlasila. Odsťahovali
sa do samostatného bytu. Podľa jeho názoru žili usporiadaným rodinným životom, avšak v októbri 2014
sa navrhovateľka voči nemu nesprávala dobre, urazila ho. Stratil záujem na zachovaní manželského
spolužitia. Na čas po rozvode navrhol zveriť maloletého M. do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov,

pretože takýmto spôsobom budú mať možnosť rovnako sa podieľať na výchove maloletého M.. Naviac,
striedavá starostlivosť je v ich prípade funkčná.
Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloletého M. do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu
zaviazať na platenie výživného podľa jeho možností a schopností.
Súd prvej inštancie mal zo sobášneho listu preukázaný vznik manželstva účastníkov dňa XX.XX.XXXX

a z rodného listu mal. M. N. jeho narodenie dňa XX.XX.XXXX z manželstva navrhovateľky a odporcu. Zo
zhodných výpovedí manželov mal preukázaný vážny, hlboký a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi aj
to, že ich manželstvo neplní biologickú, hospodársku ani výchovnú funkciu, pretože manželia síce žijú
v jednom byte, ale oddelene. Prostredie hádok a nedorozumení medzi manželmi negatívne ovplyvňuje
psychiku a ďalší vývoj maloletého M.. Za príčinu nedorozumení v rodine označil súd najmä povahové

rozdiely a rozdielne predstavy o spoločnom živote manželov, ktoré sa začali prejavovať postupne.
Pri rozhodovaní o tom, komu bude maloletý M. N. zverený do osobnej starostlivosti na čas po rozvode
manželstva súd prvej inštancie aplikoval články 3 ods. 1 a 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ako
aj ustanovenie § 24 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine, zvažujúc najlepší záujem dieťaťa. Za účelom zistenia
skutkového stavu súd vypočul nielen rodičov maloletého, ale dvakrát aj samotného maloletého, nariadil

znalecké dokazovanie z odboru psychológia, odvetví klinická psychológia detí a klinická psychológia
dospelých znalkyňou S.. D. H., ktorá podala znalecký posudok č. 3/2016, zadovážil si správu zo L.
I. X., ktorú maloletý navštevuje a prostredníctvom kolízneho opatrovníka dvakrát prešetril pomery v
rodine. Okresný súd zistil, že maloletý M. N. bol ku dňu 26. 04. 2016 žiakom X. G. triedy L. I. X.. Žiak
dobre vychádza so svojimi spolužiakmi. Rodičia školu svojho syna pravidelne navštevujú a obidvaja

sa zúčastňujú všetkých triednych rodičovských združení. Kolízny opatrovník pri prešetrení pomerov
v domácnosti rodičov zistil, že účastníci konania bývajú v byte pozostávajúcom z kuchyne, troch
izieb a príslušenstva. Domácnosť je udržiavaná v čistote a v poriadku. Z výpovedí maloletého M. na
pojednávaniach (dňa 10. 11. 2015 a 22. 06. 2016, pozn. odvolacieho súdu) vyplynulo, že má silný citovývzťahkobidvomrodičomaporozvodebychcelzostaťsobidvomirodičmi.Vzávereznaleckéhoposudku
znalkyňa konštatovala, že dieťa je výrazne emočne naviazané na obidvoch rodičov, ktorých preferuje
pred starými rodičmi. Navrhovateľka je intenzívne naviazaná na svojho syna. V súčasnosti prežíva

úzkostné stavy a ťažko zvláda svoje emócie. Odporca je síce ústretový pre komunikáciu, avšak nie je
schopný odpútať sa od povinností voči rodičom, podlieha im a ich názorom. Maloletý M. vyjadril prianie
žiť s obidvomi rodičmi. Znalkyňa potvrdila, že dieťa má silné citové väzby k obidvom rodičom, avšak
pri vyšetrení dieťaťa zistila, že maloletý M. sa bráni prejaviť komukoľvek emočne bližší vzťah. Snaží sa
byť nečitateľný, aby nikomu z rodičov neublížil. Znalkyňa navrhla zveriť dieťa do osobnej starostlivosti

navrhovateľkyaupraviťstyksodporcom.NavrhovateľkamálepšiepredpokladyzabezpečiťM.včlenenie
dieťaťa do rovesníckeho kolektívu, čo je pre jeho vek veľmi dôležité. Striedavá starostlivosť, o ktorú sa
rodičia doteraz pokúšali, zlyhala a bola by pre dieťa ohrozujúcou vzhľadom na komunikačné bloky medzi
rodičmi. Znalkyňa vyšetrila aj starých rodičov maloletého dieťaťa. Starý otec Q. N. má vo vzťahoch
značné nevyrovnanosti. Voči najstaršiemu synovi a neveste pociťuje napätie a do značnej miery je takto
nastavený aj voči navrhovateľke. Odporca je vo vzťahu k rodičom veľmi podrobivý a ovplyvniteľný. U

S. N., starej matke dieťaťa, sú výrazné konfabulačné tendencie, s emočným nadšením prežíva život,
domov, vnúčika a seba, so strachom a nevôľou prežíva obidve nevesty. Veľmi sa bráni osamelosti.
Okresný súd zdôraznil, že nepochybným záujmom maloletého dieťaťa je, aby bolo predovšetkým v
starostlivosti obidvoch rodičov, a ak je to nie možné, potom toho z rodičov, ktorý má k tomu lepšie
predpoklady, okrem iného uznáva rolu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený,

že aj ten druhý je dobrým rodičom. Nekomunikatívnosť rodičov pri odovzdávaní dieťaťa je pre jeho
osobnostný vývoj aj duševné zdravie výrazne nežiaducim javom, ktorý veľmi pôsobí na psychiku dieťaťa.
V záujme maloletého je tento negatívny stav zmeniť. Striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo
strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu, schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať
a nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov. Súd zveril maloletého M. do osobnej starostlivosti

navrhovateľky, ktorá v mieste bydliska požíva dobrú povesť, riadne pracuje a má záujem o výsledky
dieťaťa v škole. Poukázal na to, že znalkyňa po vyhodnotení osobnostných predpokladov obidvoch
rodičov na výchovu maloletého M. preferovala výchovné prostredie navrhovateľky. Maloletý M. aj na
pojednávaniach opakoval, že chce mať obidvoch rodičov a s nimi bývať tak ako doposiaľ. Znalkyňa síce
potvrdila silné citové väzby dieťaťa k obidvom rodičom, avšak pri jeho vyšetrení zistila, že maloletý M.

sa snaží byť nečitateľný, aby nikomu z rodičov neublížil. Okresný súd konštatoval, že obidvaja rodičia
majú svoje predstavy o živote a nedostatočná komunikácia medzi nimi viedla k citovému odcudzeniu a
rozpadumanželstva. Vpriebehuceléhokonaniaorozvodmanželstvasanezhodymedzinimiprehlbovali
a premietajú sa aj do rozdielnych názorov pri výchove dieťaťa. Pri určovaní a posudzovaní záujmu
maloletého dieťaťa, ktorý je prvoradý, sa zohľadňuje okrem iného aj možné vystavenie dieťaťa konfliktu

lojality a následnému pocitu viny. Súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky aj preto,
že vzhľadom na nedostatočnú komunikáciu medzi rodičmi je dôvodné, aby bol maloletý M. vychovávaný
v stabilnom rodinnom prostredí.
Na druhej strane bolo potrebné zohľadniť veľmi silné citové väzby dieťaťa na odporcu, ale aj na starých
rodičov z jeho strany. Súd preto upravil styk odporcu s maloletým M. v širokom rozsahu tak, aby sa aj

on mohol podieľať na výchove dieťaťa.
Súd nenariadil kontrolné znalecké dokazovanie navrhované odporcom vychádzajúc z toho, že
podrobovať dieťa ďalšiemu znaleckému vyšetreniu by nebolo v jeho záujme. Dlhotrvajúce konanie o
rozvodmanželstvaaúpravuvýkonurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémuM.negatívnezasahuje
do psychiky dieťaťa. Rodinné prostredie je potrebné stabilizovať. V prípade ak by v budúcnosti došlo

k zmene pomerov či už na strane rodičov alebo na strane maloletého dieťaťa, možno sa podľa § 26
Zákona o rodine domáhať zmeny rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností.
O výške vyživovacej povinnosti odporcu okresný súd rozhodol zohľadniac majetkové a zárobkové
potrebyobidvochrodičov,akoajvekapotrebydieťaťa.Unavrhovateľkyvychádzalzpriemernéhočistého
mesačného zárobku 551,- Eur, u odporcu trpiaceho zdravotnými problémami z invalidného dôchodku

404,- Eur mesačne. Obidvaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k maloletému M..
Výrok o trovách konania, ktorým rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania, súd prvej
inštancie zdôvodnil odkazom na § 144 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“).
Okresný súd obidvom účastníkom konania uložil povinnosť nahradiť štátu trovy vzniknuté pri znaleckom
dokazovaní s poukazom na § 148 O. s. p.. Znalkyni bolo priznané znalečné 678,26 Eur. Každý

účastník zložil zálohu na znalecké dokazovanie 150,- Eur, zvyšok znalečného vo výške 378,26 Eur
bude zaplatený z rozpočtových prostriedkov okresného súdu. Okresný súd na odôvodnenie tejto časti
rozsudku uviedol, že znalecké dokazovanie bolo nariadené na návrh obidvoch rodičov a bolo vyvolané
aj potrebou vyriešenie odborných otázok v súvislosti s výchovou maloletého dieťaťa na čas po rozvode,preto je dôvodné, aby obidvaja rodičia zaplatili polovicu priznaného znalečného, t. j. 189,13 Eur každý
zvlášť.

2. Proti výrokom rozsudku okresného súdu o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti
navrhovateľky a o úprave styku odporca (otec) podal v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zdôraznil, že od
začiatku konania navrhuje zverenie maloletého M. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov,
ktorá bola neformálne uplatňovaná cca jeden a pol roka. Maloletý M. bol na takúto starostlivosť zvyknutý

a nakoľko chce byť v starostlivosti obidvoch rodičov, je v jeho záujme rozhodnutie o striedavej osobnej
starostlivosti.Podľajehonázorurozsudokjenedostatočneodôvodnenéohľadomtoho,ženavrhovateľka
sa o dieťa dobre starala a mala o jeho výchovu záujem, pričom vzhľadom na nedostatočnú komunikáciu
medzi rodičmi je dôvodné, aby bol maloletý vychovávaný v stabilnom prostredí. Pokiaľ okresný
súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku č. 3/2016 S.. D. H., konal nesprávne. Ďalej vytýkal
okresnémusúdu,žesarovnakoakoznalkyňabezbližšiehovysvetleniapriklonilnastranunavrhovateľky,

ktorú preferoval ako osobu vhodnejšiu na vykonávanie osobnej starostlivosti o maloletého bez ohľadu
na to, že aj on maloletému poskytoval riadnu starostlivosť počas neformálne vykonávanej striedavej
osobnej starostlivosti. Znalkyňa neuviedla, v čom striedavá osobná starostlivosť zlyhala, keď preferovala
len názory a vyjadrenia navrhovateľky, ktoré na viacerých miestach znaleckého posudku uvádzala ako
zistenia znalca. Znalkyňa ani súd nedocenili zistenie, že práve navrhovateľka nedokáže racionálne

uvažovať v rámci ponúkanej komunikácie s ním. Okresný súd mal podrobnejšie skúmať dôvody zlyhania
komunikácie medzi rodičmi a mal vyvodiť záver, že komunikácia zlyháva zavinením navrhovateľky.
Po zohľadnení tejto skutočnosti ju nemal hodnotiť ako osobu, ktorá má vhodnejšie predpoklady
pre osobnú starostlivosť o maloletého. Práve navrhovateľka svojím správaním neumožňuje naplniť
právo dieťaťa na rovnoprávny vzťah k obom rodičom. Na tieto okolnosti mal súd doplniť znalecké

dokazovanie, prípadne nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie. Pre posúdenie veci nebol relevantný
len samotný nesúhlas navrhovateľky so striedavou osobnou starostlivosťou. Dôvodom odmietnutia
striedavej osobnej starostlivosti nie je ani negatívny vzťah navrhovateľky a starej matky maloletého z
jeho strany, ani tvrdenia navrhovateľky o vedení maloletého proti nej.
Následne odmietol zistenie súdu prvej inštancie, že medzi ním a navrhovateľkou neexistuje dostatočná

komunikácia. Komunikácia medzi nimi nebola vždy na určitej kvalifikovanej úrovni (vzhľadom na ich
negatívne naladenie voči sebe ani nemohla byť), ale sa dokázali vždy dohodnúť (vykonávali cca jeden
a pol roka striedavú osobnú starostlivosť neformálne). Maloletý striedavú osobnú starostlivosť preferuje
a je na ňu dlhodobo zvyknutý. Znalkyňa zistila jeho výraznú emočnú naviazanosť na oboch rodičov.
Súd zistil záujem dieťaťa o to, aby sa o neho v týždňových intervaloch starali obidvaja rodičia. Na tento

opakovane prednesený názor maloletého okresný súd neprihliadal. Podľa jeho názoru práve zmena v
osobnej starostlivosti vyvolaná súdnym rozhodnutím bude na maloletého pôsobiť nepriaznivo.
Namietol aj rozsah súdom stanoveného styku s maloletým tvrdiac, že súd neprihliadol na jeho návrhy
ani na návrh kolízneho opatrovníka. Požiadal o jeho úpravu v širšom rozsahu počas školského roka,
najmä ak maloletý s ním trávil každý druhý týždeň po dobu jeden a pol roka a odlúčenie od neho na

dobu skoro dvoch týždňov bude na maloletého vplývať výrazne nepriaznivo.

3. Navrhovateľka v replike z 01. 08. 2016 k podanému odvolaniu navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok
odvolacím súdom poukazujúc na svoje predošlé prednesy. Zdôraznila, že znaleckým dokazovaním
bolo preukázané, že s odporcom nevedia komunikovať. Striedavá osobná starostlivosť doposiaľ nimi

vykonávaná nie je vhodná a zlyhala, teda za daných okolností by bola pre maloletého ohrozujúcou.
Uplatňovanie striedavej osobnej starostlivosti by mohlo viesť k zhoršeniu psychickej rovnováhy u
maloletého, s čím by boli spojené ďalšie riziká jeho vývoja. Závery znaleckého posudku nenamietla.
Uviedla, že s odporcom nevedia komunikovať a maloletý by bol naďalej vystavovaný nevhodne
vykonávanej striedavej osobnej starostlivosti oboma rodičmi, preto je nutné prisvedčiť znalkyni, že dieťa

potrebuje jedno stabilné prostredie. Práve vykonávaním rodičovských práv a povinností k maloletému
tak, ako boli určené rozhodnutím okresného súdu je možné stabilizovať dieťa aj komunikáciu medzi
rodičmi. Odvolaním odporca presadzuje výlučne jeho záujmy, bez ohľadu na vývoj a záujem maloletého
dieťaťa.

4. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu, poukazujúc na znalecký posudok
č. 03/2016 znalkyne S.. D. H. z 26. 11. 2015 uviedol, že napadnutý rozsudok je v záujme maloletého
dieťaťa.5. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd rozhodol dňa 22. 06. 2016, za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku.

6. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej aj „CMP“), ktorý v prechodnom ustanovení § 395 ods. 1 uvádza: „Ak § 396
neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“
Z tohto ustanovenia zákona teda vyplýva, že v odvolacom konaní je potrebné aplikovať príslušné
ustanovenia CMP, nakoľko odvolacie konanie prebieha počas účinnosti CMP a § 396 CMP neustanovuje

inak. Zároveň s poukazom na § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého: „Na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak“ odvolací súd aplikoval aj
ustanovenia všeobecnej právnej úpravy Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) tam, kde CMP
neobsahuje špeciálnu právnu úpravu.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) preskúmal

v rozsahu určenom ustanoveniami § 65 a § 66 CMP. Konanie o rozvod a konanie o úprave pomerov
manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode sú konania, ktoré majú samostatný
skutkový základ, takže sa v opravnom konaní preskúmavajú samostatne. Z tohto dôvodu odvolaním
nenapadnutý výrok o rozvode manželstva (prvý výrok) zostal s poukazom na § 367 ods. 2 CSP
nedotknutý. Odporca odvolaním napadol výrok o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti

navrhovateľky (druhý výrok), s ktorým však súvisia výroky o určení výživného a jeho splatnosti (tretí a
štvrtývýrok),pretosaodvolacísúdzaoberalajichvecnousprávnosťou.Predmetomodvolaniapodaného
odporcom sú aj výroky o úprave jeho styku s maloletým dieťaťom (piaty, šiesty, siedmy, ôsmy, deviaty a
desiaty výrok). S napadnutými výrokmi súvisia aj výroky o náhrade trov konania (jedenásty až štrnásty
výrok), ktoré sa z tohto dôvodu stali tiež predmetom preskúmania odvolacím súdom.

8. Po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním napadnutými výrokmi, ako aj výrokmi s nimi
súvisiacimi (druhým, tretím, štvrtým, šiestym, siedmym, ôsmym, deviatym, jedenástym, dvanástym a
trinástym) odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods.1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu účinne sa zaoberať

námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi účastníkov, avšak s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie ( pozri I. ÚS 46/05, II. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08, II. ÚS 220/08). Odôvodnenie odvolaním
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia, nemá
znaky ľubovôle a náhodnosti. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, vec posúdil
správne aj po právnej stránke. Odvolací súd sa (v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP) v

zásade stotožňuje s dostatočne zrozumiteľným a presvedčivým odôvodnením rozsudku okresného
súdu. Rozsudok okresného súdu stručne, jasne a výstižne vysvetľuje, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a ako
vec právne posúdil, čím spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.
Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s § 387 ods. 2 CSP) preto

poukazuje len na najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu uvedené v odvolaní.

9. Konanie o rozvod manželstva je zo zákona spojené s konaním o úprave pomerov manželov k
ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode (§ 100 CMP, do 30. 06. 2016 § 113 ods. 1 O. s. p. v
spojení s § 24 ods. 1 Zákona o rodine). Cieľom takéhoto spojenia konaní je poskytnutie súdnej ochrany

nielen rozvádzajúcim sa manželom, ale aj ich maloletému dieťaťu. Rozhodnutie o tom, komu bude
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, zohľadňuje množstvo faktorov (napr. osobnosť rodiča,
osobnosť dieťaťa, vzťah rodiča k dieťaťu, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov, možnosť rodiča poskytnúť
maloletému vhodný vzor pre vytvorenie sociálnej identity aj jeho možnosť a schopnosť odovzdať
dieťaťu nadobudnuté poznatky a skúsenosti, šírka rodinného zázemia, kontinuita prostredia pre dieťa).

Striedavá osobná starostlivosť kladie na rodičov vysoké ľudské a osobnostné požiadavky, vrátane
vzájomného rešpektu, ohľaduplnosti a tolerancie. Zo skutkového stavu, dôsledne zisteného okresným
súdom vyplýva, že vzťah rodičov maloletého M. v súčasnosti tieto známky nevykazuje, čím nie je
daný základný predpoklad pre jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti. Tomu nasvedčuje aj
zlyhanie neformálnej striedavej osobnej starostlivosti realizovanej rodičmi po dobu cca 1 1 roka, pričom

zistenie, na strane ktorého z rodičov spočívajú dôvody jej zlyhania je možno relevantné pre hľadanie
riešenia na zlepšenie vzájomného vzťahu rodičov, ale nie pre záujem ich maloletého dieťaťa. Aktuálne je
prioritouvyriešenieprehlbujúcejsakonfliktnejsituácieprivýchovedieťaťa,ktoránegatívneohrozujejeho
zdravý vývoj. Dôvodom, prečo okresný súd nezveril maloletého M. do striedavej osobnej starostlivosti,teda nebol len odvolateľom tvrdený nesúhlas navrhovateľky ani neexistencia dostatočnej komunikácie
rodičov. Obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať po stránke fyzickej aj psychickej, obaja majú
k M. silný citový vzťah, obaja majú o dieťa opravdivý záujem (prezentovaný napr. aj spoluprácou so

školou). K tvrdeniu odvolateľa o tom, že z dôvodu zlyhávania komunikácie medzi rodičmi zavinením
navrhovateľky ju okresný súd nemal hodnotiť ako osobu s vhodnejšími predpokladmi pre zabezpečenie
osobnej starostlivosti o maloletého odvolací súd udáva, že vzájomná komunikácia rodičov je len jedno
z ďalších kritérií, na ktoré súd prihliada pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti na čas po rozvode manželstva. Súdna znalkyňa v znaleckom posudku uvádza, na čo

poukazuje odporca, že navrhovateľka toho času nedokáže zvládať svoje emócie a nedokáže racionálne
uvažovať v rámci ponúkanej komunikácie s odporcom, ale tiež uvádza, že je to prežívaním úzkosti (má
pocit utláčanosti, pocit zrady zo strany odporcu a neprimeraný strach, že svokrovci spolu s odporcom
dieťa nainfikujú proti nej /str. 18 znaleckého posudku/). Zrejmé zásahy rodičov odporcu (starých rodičov
maloletého dieťaťa) do manželstva účastníkov aj do výchovy maloletého boli v konaní preukázané nielen
svedeckými výpoveďami S. (brata odporcu) a D. (manželky odporcovho brata) N., Q. N. (otca odporcu)

a S. N. (matky odporcu), ale aj závermi znaleckého posudku (znalkyňa S.. D. H. znalecky vyšetrila
aj Q. a S. N.). Odvolací súd pripomína, že znalecký posudok vyhotovila znalkyňa, ktorá je zapísaná
v zozname znalcov, má požadovanú odbornú - znaleckú spôsobilosť a je zodpovedná za exaktnosť
vykonaného posudku. Zo znaleckého posudku vyplýva metodika použitá znalkyňou. Jej znalecké závery
boli spochybnené nerelevantnými námietkami, sú hodnoverne a exaktne vysvetlené a odvolací súd,

rovnako ako súd prvej inštancie, nemá o nich pochybnosti a nepovažoval v danom čase za potrebné
preskúmanieznaleckéhoposudkuinýmznalcom,vedeckýmústavomaleboinouinštitúciou(označované
súdnou praxou ako nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania). Navyše, procesná právna úprava
účinná od 01. 07. 2016 takúto možnosť explicitne nezakotvuje.

10. Pri rozhodovaní o zverení maloletého M. do osobnej starostlivosti rodiča na dobu po rozvode
manželstva okresný súd prihliadal aj na záujem maloletého M., ktorý má silné citové väzby ku
každému rodičovi a na pojednávaniach prezentoval vôľu byť zverený do striedavej osobnej starostlivosti.
Jeho výpovede však treba hodnotiť v kontexte poznatkov získaných vedeckými metódami použitými
znalkyňou S.. H.. Pri znaleckom vyšetrení (str. 15 znaleckého posudku) maloletý odmietol spolupracovať

napr. pri kresbe rodiny, bolo citeľné jeho vnútorné napätie zrejme vychádzajúce z tlaku oboch strán -
dieťa vedelo, že si ho chcú všetci získať. Maloletý M. sa stránil prejaviť komukoľvek emočne bližší vzťah,
snažil sa byť nečitateľný, aby nikomu neublížil. Záujem maloletého dieťaťa sa navonok neprejavuje
len názorom dieťaťa. Je potrebné skúmať aj možnosti zachovania a rozvíjania jeho vzťahu k obom
rodičom, schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove s druhým rodičom, vývinové potreby dieťaťa a

stabilitu budúceho výchovného prostredia. V čase rozhodovania súdov rodičia nie sú schopní dohodnúť
sa na riešení výchovných otázok, čo potvrdil aj samotný odporca na pojednávaní dňa 22. 04. 2016, kedy
na otázku sudkyne, prečo nedokáže zladiť predstavy o výchove dieťaťa s navrhovateľkou odpovedal,
že cit.: “Matka má iné predstavy ako ja. Má iné predstavy o živote.“ Ako konštatuje súdna znalkyňa (str.
16 znaleckého posudku), matrimoniálna situácia (napätie medzi rodičmi až vzájomná nevraživosť) dieťa

zneisťuje, stratilo pocit bezpečia a istoty a zo vzájomnej komunikácie rodičov prežíva stres a úzkostné
napätia. O striedavej starostlivosti sa nedá uvažovať, dieťa potrebuje predovšetkým stabilné prostredie.
Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne rozhodol o zverení
maloletého M. N. do osobnej starostlivosti navrhovateľky.

11. Okresný súd postupoval v súlade so zákonom aj pri rozhodnutí o výživnom, ktoré určil na základe
zákonne vykonaného dokazovania, po riadnom zistení osobných, majetkových a zárobkových pomerov
rodičov a po zistení odôvodnených potrieb maloletého. Zo spisu vyplýva, že ani jeden rodič nevlastní
okremspoločnéhobytumajetokväčšejhodnoty.Navrhovateľkajezamestnaná,odporcasaakoinvalidný
dôchodca nevzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, lebo pracovať mu neumožňuje

jeho zdravotný stav. Maloletý M. má bežné výdavky na svoju výživu, primerané veku. Výživné bolo
určené v súlade s návrhom odporcu predneseným na pojednávaní 22. 04. 2016, s ktorým navrhovateľka
súhlasila. Správne bola určená aj splatnosť výživného. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu
vo výrokoch týkajúcich sa výživného (tretí a štvrtý výrok) podľa § 387 ods.1, 2 CSP ako vecne správne
potvrdil.

12. Odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o úprave styku odporcu s maloletým
(piaty výrok) odvolací súd zmenil (§ 388 CSP), lebo neboli dôvody na jeho potvrdenie ani zrušenie
(§ 387, § 389 CSP). Nie je sporný záujem maloletého dieťaťa na zachovaní a rozvíjaní vzťahu skaždým zo svojich rodičov, ktorých miluje a má k nim silný, pozitívny vzťah. Rovnako má pozitívny
vzťah k starým rodičom z odporcovej strany. Odvolací súd vyhovel podanému odvolaniu a rozšíril
styk odporcu s maloletým, upravený pôvodne na každý párny piatok v mesiaci od 14.00 hod. do

najbližšej nedele 18.00 hod., aj na pracovný týždeň. V tejto súvislosti odvolací súd prihliadal na verejne
publikovaný (T.)> začiatok vyučovania v L. X., ktorú maloletý navštevuje, denne od 7.30 hod.. Odporca
je rovnako ako navrhovateľka plne spôsobilý dieťa vychovávať a o osobnú starostlivosť o maloletého
má skutočný, nefalšovaný záujem. Európska legislatíva právo styku poníma širšie, nielen ako právo na
stretávanie sa, ale aj právo na informácie o dieťati a právo na komunikáciu s ním. Právo stretávania

subsumuje právo dieťa vidieť, právo na prístup k nemu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas
stretávania a právo výlučne výchovne na dieťa počas tohto času pôsobiť. Základným prvkom rodinného
života je vzájomná radosť rodiča a dieťaťa z blízkosti toho druhého, ktorá je chránená aj článkom 8
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vzhľadom na doterajší spôsob
života rodiny, keď maloletý M. trávil so svojimi rodičmi (aj keď nie súčasne) väčšinu svojho voľného
času, je úprava styku odporcu s maloletým vykonaná okresným súdom počas pracovného týždňa

nedostatočná. Odvolací súd preto rozšíril dobu týchto stretnutí aj na každú nepárnu stredu od 14.00
hod. do nasledujúceho štvrtka 07.15 hod. tak, aby sa odporca mohol podieľať aj na príprave maloletého
na školské vyučovanie a na jeho vyzdvihnutí a odprevadení do školy. Odvolací súd pripomína, že
maloletý M. ako chlapec potrebuje vnímať a poznať aj mužské modely správania sa, ktoré mu prioritne
má a môže poskytovať odporca (jeho otec). Dieťa odporcu pozná, trávilo s ním aj noc počas obdobia

realizácie faktickej striedavej osobnej starostlivosti. Navrhovateľka neprejavila žiadne obavy ani výhrady
voči starostlivosti odporcu o dieťa, s výnimkou častých návštev v domácnosti starých rodičov zo strany
odporcu. Nielen odporca, ale aj navrhovateľka trávi čas s maloletým dieťaťom v prostredí a spôsobom
podľa vlastnej voľby. Tento výber nesmie preferovať záujem rodičov, ale musí byť v súlade so záujmami
maloletého dieťaťa. Odvolací súd pripomína, že predmetom tohto konania je úprava výkonu práv a

povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Vzťah iných osôb k maloletému dieťaťu predmetom tohto
konania nie je. Styk odporcu s maloletým počas ostatných období roka (šiesty, siedmy, ôsmy, deviaty
a desiaty výrok) bol okresným súdom upravený v dostatočnom rozsahu, zohľadňuje súčasné rodinné
pomery aj vek maloletého M., preto bol rozsudok aj v tejto časti odvolacím súdom ako vecne správny
a riadne odôvodnený potvrdený (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

13. Aj rozhodnutie o náhrade trov konania účastníkov (jedenásty výrok) je správne, zodpovedá zákonnej
úprave účinnej v čase vyhlásenia rozsudku, zohľadňujúcej špecifiká konania o rozvod manželstva (§
144 veta prvá O. s. p.). Z obsahu preskúmavaného spisu odvolací súd nezistil skutočnosti odôvodňujúce
iné rozhodnutie o trovách konania, preto aj v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387

ods. 1, 2 CSP). Ďalší výrok o trovách konania: „Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania“ (štrnásty výrok) však nemá oporu v zákone. Zrejme je uvedený vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku nedopatrením (v rozsudku nie je nijako zdôvodnený), preto ho odvolací súd ako nadbytočný
podľa § 389 CSP ods. 1 písm. d) zrušil, lebo nezistil dôvody na jeho potvrdenie ani zmenu (§ 387, §
388 CSP).

14. Výroky o uložení povinnosti nahradiť Slovenskej republike trovy konania (dvanásty a trinásty výrok)
každému z účastníkov sú v súlade s § 148 O. s. p. účinným do 30. 06. 2016, sú riadne a presvedčivo
zdôvodnené, preto ich odvolací súd taktiež s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

15. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania aplikoval odvolací súd ustanovenie § 57 CMP, ktoré
ustanovuje: “ O povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len
na návrh.“ Návrh na prisúdenie náhrady trov odvolacieho konania nebol podaný, preto odvolací súd v
súlade s § 52 CMP vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže CMP
neustanovuje inak.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o

zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo

na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).