Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza

Rozhodutie vydal sudca JUDr. František Kováč

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/76/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3215010067
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3215010067.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.

Ondreja Samaša a JUDr. Beáty Javorkovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 8. novembra 2016
prejednal odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry v Bánovciach nad Bebravou a obžalovaného

L. Q.

nar. XX.X.XXXX v Z. I. Z., trvale bytom Z. I. Z., Ul. K. č. XXXX/X, t.č. v mieste bydliska,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 3T/33/2015-226 zo dňa
30.3.2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný podľa § 285 písm. b) Tr. por.
o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Bánovciach nad Bebravou č.

Pv 359/14/3301-23 zo dňa 08.04.2015 pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že v Z. dňa 8.6.2014
v čase asi o 18.35 hod. v priebehu futbalového zápasu medzi družstvami TJ Z. a TJ Z. na futbalovom
ihrisku po prerušení hry počas svojho odchodu z hracej plochy z dôvodu vylúčenia fyzicky napadol
protihráča W. W. tým spôsobom, že po tom, ako ho poškodený kolenom odzadu zasiahol do zadnej časti
stehna tohto následne úderom ruky zasiahol do oblasti tváre, následkom čoho menovaný poškodený
spadol na trávnik, kde zostal bezvládne ležať, pričom po ošetrení lekárom na miesto privolanej rýchlej
zdravotnej pomoci bol v období od X.X.XXXX do XX.X.XXXX hospitalizovaný, čím mu spôsobil otras
mozgu s dobou práceneschopnosti v trvaní od 8.6.2014 do 14.7.2014, kedy pre bolesti zhoršujúce sa pri

pohybe poškodený W. W. nemohol vykonávať svoje povolanie, žiadnu fyzickú prácu ani šport po dobu
4 až 5 týždňov, v priebehu ktorej bol čiastočne obmedzený i pri vykonávaní bežných životných úkonov,
pri ktorých nebol odkázaný na pomoc inej osoby a ktorý obžaloba kvalifikovala ako prečin výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., pretože
skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodení O. G., B. XXXX G., M. B. G., I. M. R. O. XXXX/XX, G. a

W. W., nar. XX.XX.XXXX v Z. nad Z., trvale bytom Z. č. XX, odkazujú s nárokom na náhradu škody na
civilný proces, prípadne konanie pred iným príslušným orgánom.

Odvolanie prokurátora sa na toto rozhodnutie odkazuje.

o d ô v o d n e n i e :Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 3T/33/2015-226 zo dňa 30.3.2016 bol
obžalovaný L. Q. uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe tak, ako je uvedený vo výrokovej

časti tohto rozsudku. Bol za to odsúdený k peňažnému trestu vo výške 500 €, k náhradnému trestu
odňatia slobody na 4 mesiace a zaviazaný k náhrade škody poškodeným O. E. G., B. XXXX G., M. B.
G., I. M. R. O. XXXX/XX, G. a W. W., nar. XX.XX.XXXX v Z. nad Z., trvale bytom Z. č. XX.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaniami obžalovaného a

prokurátora okresnej prokuratúry. Prokurátor sa svojim odvolaním domáhal, aby obžalovanému bol
uložený trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby s podmienečným odkladom, prípadne
prísnejší peňažný trest vo výške 1.000 €, pretože trest uložený súdom prvého stupňa nepovažuje za
primeraný z hľadiska naplnenia zásad individuálnej ani generálnej prevencie. Obžalovaný sa odvolaním
domáhal,abyjehokonanieboloposúdenéakonedbanlivostné,reflexívne,obrannévsnaheodvrátiťútok
zo strany poškodeného W. následne oslobodenia spod obžaloby. Eventuálne navrhoval, aby odvolací

súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa s pokynom preveriť zdravotný stav
poškodeného z obdobia pred skutkom, pretože už v tejto dobe bola k nemu vo viacerých prípadoch
volaná záchranná služba práve v súvislosti s obdobnými stavmi, aký sa vyskytol u neho v inkriminovanej
dobe a ktorý u neho vznikol nezávisle od konania obžalovaného.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní podľa § 316 ods.
1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade
podaných odvolaní vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mupredchádzalo.Uvedenýmpostupomzistil,že dôvodnéjeibaodvolanieobžalovaného.Nezistilpritom

chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Tr. por.

Súd prvého stupňa vykonal v predmetnej trestnej veci potrebné dokazovanie a následne správne
ustálil skutkový stav tak, ako je to uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Na druhej

strane však odvolací súd vzhľadom na okolnosti prípadu dospel k záveru, že konanie obžalovaného
nenapĺňa znaky skutkovej podstaty žalovaných trestných činov v zmysle podanej obžaloby. Podľa
názoru odvolacieho súdu z hľadiska naplnenia subjektívnej stránky konania obžalovaného tu absentuje
úmysel, či už priamy alebo nepriamy spôsobiť inému, v tomto prípade poškodenému W. W. ujmu na
zdraví. Ohliadnuc od výpovede svedka B. W. - brata poškodeného, ktorý hovoril o údere päsťou priamo

do oblasti tváre poškodeného, obžalovaný a všetci ďalší svedkovia jednoznačne popísali úder rukou
obžalovaného dozadu po napadnutí jeho osoby kopnutím zozadu poškodeným, ako obranný reflex,
keď sa zahnal otvorenou rukou dozadu a nešťastne trafil pravdepodobne hranou ruky poškodeného
do oblasti nosa. Podľa názoru odvolacieho súdu obžalovaný reagoval na svoje napadnutie celkom
prirodzene, nemohol vedieť, či útok preňho ešte neznámeho útočníka nebude pokračovať a je iba

zhoda okolností vzhľadom na výšku poškodeného, že pri tomto obrannom zákroku urobenom v podstate
naslepo, zasiahol poškodeného do oblasti tváre niekde v okolí koreňa nosa. V takomto prípade potom
podľa názoru odvolacieho súdu však obžalovaný svojim konaním naplnil znaky ustanovenia § 25 ods.
1 Tr. zák. upravujúceho podmienky nutnej obrany, ako jednej z okolností vylučujúcej protiprávnosť činu.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok v celom rozsahu a keďže mu v tom nebránilo ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol vo veci
rozsudkom sám tak, že podľa § 285 písm. b) Tr. por. obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pretože
skutok, ktorého sa obžalovaný dopustil a ktorý súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania
správne ustálil, nie je trestným činom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.