Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/499/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114213393
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114213393.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Anny Snopčokovej a sudcov

JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci navrhovateľky: C. O., rod. P., nar. XX.
XX. XXXX, trvalý pobyt mesto J. J., t. č. bytom T. XX, XXX XX J. J., štátna občianka Slovenskej republiky,
zastúpená JUDr. Andreou Forgáčovou, AK so sídlom Dolná Strieborná 2, 974 01 Banská Bystrica, proti
otcovi maloletého dieťaťa: C. E., rod. E., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt P. P., okres P., naposledy bytom
B. XXX, XXX XX P., t. č. v Z. L. E. E. S. Z. L. E. P. M. D., Q. X, XXX XX L., štátny občan Slovenskej
republiky, o určenie zaostalého výživného k maloletej C. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom toho času u
starej matky Y. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XX, XXX XX J. J., maloleté dieťa zastúpené v konaní

kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, so sídlom ČSA 7, 974
01 Banská Bystrica, IČO: 37 949 799, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica zo dňa 24. 03. 2016 č. k. 12C/13/2014 - 209, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil povinnosť otcovi maloletého dieťaťa zaplatiť zaostalé
výživné na maloletú C. O., nar. XX. XX. XXXX, za obdobie od 16. 06. 2014 do 21. 01. 2016 vo výške
520,28 Eur v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30,- Eur mesačne, splatných vždy do 15. dňa
toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom apríl 2016 až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s

plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil otcovi maloletého dieťaťa povinnosť
prispievať na výživu maloletej C. O. výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené, neplnoleté dieťa určenú osobitným zákonom od 16. 06. 2014 do 21. 01. 2016, splatným
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zaostalé výživné na maloleté dieťa za obdobie od 16.
06. 2014 do 21. 01. 2016 vo výške 520,28 Eur uložil otcovi maloletého dieťaťa zaplatiť v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 30,- Eur mesačne splatných do 15. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc
mesiacom apríl 2016 až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má

za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol. O trovách konania
rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vo veci vedenej pod sp. zn. 12C/13/2014 konal a rozhodol o návrhu navrhovateľky,
ktorým sa domáhala určenia otcovstva k maloletému dieťaťu, s ktorým konaním v zmysle § 113 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku (platného a účinného v čase rozhodovania okresného súdu, ďalej len
„O. s. p.“) je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa. Okresný súd rozsudkom sp. zn.

12C/13/2014 - 101 zo dňa 19. 02. 2015 rozhodol, že navrhovateľkou označený C.C. je otcom maloletého
dieťaťa. Maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, uložil vyživovaciu povinnosť otca
k maloletému dieťaťu sumou 60,- Eur mesačne a povolil mu splácať zaostalé výživné. Vo zvyšnej časti
návrh navrhovateľky zamietol a rozhodol o náhrade trov konania. Na podané odvolanie navrhovateľky,ako aj otca maloletého dieťaťa v časti výroku, ktorým bola otcovi maloletého dieťaťa uložená vyživovacia
povinnosť a bolo mu povolené splácať zaostalé výživné, ako aj v časti rozhodnutia, ktorým súd návrh
navrhovateľky zamietol a bolo rozhodnuté o náhrade trov konania, Krajský súd v Banskej Bystrici

uznesením č. k. 14Co/400/2015 - 148 zo dňa 30. 06. 2015 rozsudok okresného súdu zrušil a v tejto
časti vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V ďalšom konaní okresný súd už konal iba o
určení vyživovacej povinnosti otca maloletého dieťaťa k maloletému dieťaťu, pričom zároveň rozhodol o
zaostalom výživnom za obdobie od 16. 06. 2014 do 21. 01. 2016. Na základe vykonaného dokazovania
súd určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu vo výške 30 % sumy životného minima

mesačne, počnúc dňom podania návrhu, pričom pri určení sumy výživného vychádzal zo skutočnosti,
že otec maloletého dieťaťa je v súčasnosti vo výkone väzby, má obmedzenú osobnú slobodu a tým aj
možnosť a schopnosť zamestnať sa a získať tak finančné prostriedky. Vzhľadom k tomu, že maloleté
dieťa bolo rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/223/2015 - 91 zo dňa 16. 12. 2015,
ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21. 01. 2016, zverené do náhradnej osobnej starostlivosti
starej matke Y. P. a týmto rozsudkom zároveň boli rodičia maloletého dieťaťa zaviazaní prispievať na

výživu maloletého dieťaťa, a to vo výške 60,- Eur mesačne matka maloletého dieťaťa a vo výške 30 %
zo sumy životného minima otec maloletého dieťaťa, súd určil dobu platenia výživného k rukám matky za
obdobie do 21. 01. 2016. Keďže matka maloletého dieťaťa sa domáhala určenia vyživovacej povinnosti
odo dňa narodenia dieťaťa, t. j. odo dňa 25. 03. 2014 vo výške 130,- Eur mesačne, okresný súd v
prevyšujúcej časti návrh matky maloletého dieťaťa zamietol. O zaostalom výživnom za obdobie od

podania návrhu, t. j. od 16. 06. 2014 do 21. 01. 2016 vo výške 520,28 Eur rozhodol tak, že toto zaostalé
výživné povolil otcovi maloletého dieťaťa splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30,-
Eur splatných vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom apríl 2016 (mesiac nasledujúci
po mesiaci, v ktorom súd rozhodol) až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením čo i len
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia a povinnosť uhradiť celé zaostalé výživné naraz,

pričom poukázal na to, že vzhľadom na to, že rozsudok určujúci vyživovaciu povinnosť je predbežne
vykonateľný, otec maloletého dieťaťa je povinný plniť vyživovaciu povinnosť odo dňa jeho doručenia, a to
bez ohľadu na to či tento nadobudne právoplatnosť, alebo nie. Z uvedených dôvodov je otec maloletého
dieťaťa povinný plniť súdom určenú vyživovaciu povinnosť bez ohľadu na to, či voči tomuto rozsudku
bude podané odvolanie alebo nie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. a

žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu v časti povolených splátok výživného
podal odvolanie otec maloletého dieťaťa. V podanom odvolaní uviedol, že je vo výkone väzby, a teda
nemá žiaden príjem ani možnosť si príjem zabezpečiť, nie je schopný splácať súdom povolené splátky

výživného, existuje teda objektívna prekážka, pre ktorú nie je schopný dodržať povolené splátky, čo by
v zmysle rozhodnutia okresného súdu malo za následok zročnenie výživného. Žiadal okresný súd o
povolenie začať splácať výživné až po odpadnutí tejto objektívnej prekážky, teda až po jeho prepustení
z väzby, keď zároveň bude mať aj možnosť zabezpečiť si príjem.

4. Matka maloletého dieťaťa k podanému odvolaniu uviedla, že s jeho odvolaním nie je možné súhlasiť,
nakoľko skutočnosť, že momentálne sa nachádza v Z. L., nie je objektívna príčina na neplnenie si
vyživovacej povinnosti, pričom tento stav si spôsobil otec dieťaťa sám vlastným konaním, jeho aktuálnu
situáciu nie je možné považovať za objektívnu príčinu na neplnenie si vyživovacej povinnosti. Okresný
súd dostatočne skúmal skutkový aj právny stav, pričom prihliadol a vysporiadal sa aj so stavom otca

maloletého dieťaťa a jeho možnosťami. Matka maloletého dieťaťa aj napriek ťažšej životnej situácii sa
snaží zabezpečovať maloletému dieťaťu potrebnú starostlivosť; navrhla, aby odvolanie otca maloletého
dieťaťa odvolací súd v celom rozsahu zamietol a rozsudok okresného súdu potvrdil v celom rozsahu
ako vecne a právne správny.

5. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca maloletého dieťaťa
uviedol, že úrad berie na vedomie aktuálnu situáciu otca, ktorý sa nachádza vo výkone väzby a má
obmedzenú možnosť zabezpečiť si finančné prostriedky, zároveň poukazuje na fakt, že si situáciu otec
dieťaťa privodil vlastným pričinením, čo nemôže byť na ujmu maloletého dieťaťa. Otcovi maloletého
dieťaťa bola v napadnutom rozhodnutí určená vyživovacia povinnosť v minimálnom rozsahu, navrhol

rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny.

6. Otec maloletého dieťaťa k vyjadreniu kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa uviedol, že je vo
vyšetrovacej väzbe, čo znamená, že si príjem nevie zabezpečiť, aj keby ako veľmi chcel, vyšetrovaciaväzba je iba prechodný stav, je si schopný príjem zabezpečiť hneď, ako to situácia dovolí, teda po jeho
prepustení z vyšetrovacej väzby. Z týchto dôvodov žiadal, aby splácanie zaostalého výživného mu bolo
odložené do momentu jeho prepustenia z vyšetrovacej väzby. V zaobstaraní príjmu, a teda v splácaní

zaostalého výživného, mu bráni objektívna prekážka (vyšetrovacia väzba), ktorá automaticky vyvolá
splatnosť celej sumy, hoci túto prekážku, a teda aj nemožnosť zaobstarať si príjem a splácať zaostalé
výživné, on nevytvoril. Je vytvorená uznesením súdu o jeho vzatí do vyšetrovacej väzby. Tvrdenie
kolízneho opatrovníka, že si tento stav zavinil on sám, považuje za právne irelevantné.

7. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 65 a §
66 Zákona č. 161/2015 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

8. Podľa § 395 ods. 1 a 2 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 105 písm. b/ CMP, konaniami vo veciach určenia rodičovstva sú konanie o určenie otcovstva.

12. Podľa § 110 CMP s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností a o výžive maloletého dieťaťa.

13. Podľa § 111 písm. b/ a c/ CMP v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje

o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletého.

14. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, považuje za potrebné poukázať na to, že
od 01. 07. 2016 nadobudli právnu účinnosť nové procesné predpisy, a to Zákon č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok a Zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ktoré sa v zmysle

vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení použijú aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti týchto zákonov.

15. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Odvolací súd uvádza, že odvolaním otca maloletého dieťaťa bol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie len v časti určenia zročnosti povolených splátok, keď súd rozhodol, že mesačné splátky

zaostalého výživného, ktoré splátky súd určil sumou 30,- Eur mesačne, sú splatné do 15. dňa toho
ktorého mesiaca, počnúc mesiaca apríl 2016 až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením
čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Odvolací súd uvádza, že s rozhodnutím
súdu prvej inštancie vyslovenej v napadnutom rozhodnutí, ako aj s jeho dôvodmi sa v celom rozsahu
stotožňuje a na tieto v plnom rozsahu poukazuje. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k názoru, že

súd vo veci rozhodol vecne správne, pričom prihliadol predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa;
námietky otca maloletého dieťaťa uvedené v jeho odvolaní súd nepovažuje za prijateľné. Odvolací
súd naviac poukazuje na to, že predbežne vykonateľnými v zmysle ustanovenia § 162 ods. 2 O. s. p.
(platného a účinného právneho predpisu v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) priamo zo zákona súrozsudky odsudzujúce na plnenie výživného. Predbežne možno vykonať rozsudky ukladajúce povinnosť
platiť všetky druhy výživného podľa Zákona o rodine bez obmedzenia a ohľadu na to, kedy nastala
jeho splatnosť. Z týchto dôvodov okresný súd aj posúdil počiatok lehoty, kedy otec maloletého dieťaťa

je povinný poskytovať splátky zaostalého výživného, a to počnúc mesiacom apríl 2016 až do úplného
zaplatenia. Okresný súd zároveň správne aplikoval ustanovenie § 160 ods. 1 O. s. p. (platného a
účinného právneho predpisu v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), podľa ktorého, ak súd uložil
v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť
dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a

podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia. Keďže okresný súd vo vzťahu k zaostalému výživnému za obdobie od 16. 06. 2014 do
21. 01. 2016 neaplikoval prvú vetu ustanovenia § 160 ods. 1 časť pred bodkočiarkou, podľa ktorého
povinnosť je potrebné splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku, mohol súd určiť buď dlhšiu lehotu,
alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, pričom výšku splátok a podmienky
zročnosti určil tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Odvolací súd zdôrazňuje, že prvoradou povinnosťou každého rodiča je plniť si zákonnú vyživovaciu
povinnosť. Odvolací súd poukazuje na to, že poskytnutie splátok alebo dlhšej lehoty je pri aplikácii
ustanovenia § 160 ods. 1 O. s. p. skôr výnimkou. Odvolací súd ďalej poukazuje na spotrebný charakter
výživného, pričom maloleté dieťa je odkázané na zabezpečovanie svojich potrieb, na plnenie si zákonnej
povinnosti rodičov maloletého dieťaťa. V konaniach vo veci starostlivosti o maloleté deti je prvoradý

záujem maloletého dieťaťa, ktorým sa riadil súd prvej inštancie ako aj odvolací súd. Nemožno prisvedčiť
odvolacej námietke otca maloletého dieťaťa, že skutočnosť, že toho času sa nachádza vo výkone väzby,
by mala byť skutočnosťou pre ktorú by mali byť odložené splátky zaostalého výživného, keďže takýmto
rozhodnutím by neboli chránené záujmy maloletého dieťaťa, na ktoré musí súd v prvom rade prihliadať.
Z dôvodov vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď v odvolaní otca maloletého dieťaťa

neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok prípadnú zmenu rozhodnutia súdu
prvej inštancie, odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil v zmysle § 378 ods. 1
a 2 CSP. Vo zvyšnej časti, v ktorej rozsudok nebol napadnutý odvolaním, zostáva rozsudok okresného
súdu nedotknutý.

17. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol
v súlade s ustanovením § 57 CMP, podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o
trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Keďže takýto návrh účastníkmi konania podaný nebol,
odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodol.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).