Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 26, 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 5C/223/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314207550
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2314207550.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Bundzelovou, v právnej

veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava 26, IČO: 35 792 752,
zastúpený AK: JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, proti odporcovi v 1. rade: C. S.,
B.. XX.XX.XXXX, X. W. XXX, odporcovi v 2. rade: Y. S., B.. XX.XX.XXXX, X. V. XXX, R., za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcov: Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov,
Šafárikovo nám. 7, Bratislava, zastúpený advokátom: JUDr. Bohdan Jakubis, Dobrovičova 13, 811 09
Bratislava, o zaplatenie 107,47 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy vo výške 56,24 Eur spolu s 9%-ným ročným úrokom z

omeškania zo sumy 107,45 Eur od 18.6.2012 do 28.11.2013 a s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania
zo sumy 56,24 Eur od 29.11.2013 do zaplatenia zamieta.

Vo zvyšnej časti súd konanie zastavuje.

Súd odporcovi v 1. rade a odporcovi v 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.

Súd vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa XX.XX.XXXX domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal
odporcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie istiny vo výške vo výške 107,45 Eur
spolu s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 107,45 Eur od 17.06.2010 do zaplatenia a na
náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzatvoril dňa XX.XX.XXXX s odporcom
v 1. rade zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol odporcovi v
1. rade úver vo výške 664,41 Eur, ktorý sa odporca zaviazal splatiť spolu s úrokom v 36 mesačných
splátkach vo výške 36,91 Eur v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý

v zmluve. Odporca v 2. rade pristúpil k záväzkom odporcu v 1. rade zo zmluvy ako spoludlžník v zmysle
ust. § 533 OZ. V súlade s ustanovením zmluvy poskytol navrhovateľ odporcovi v 1. rade revolving dňa
29.07.2009 vo výške 885,84 Eur, ktorý sa zaviazal odporca v 1. rade splatiť v 24 mesačných splátkach
vo výške 36,91 Eur v termínoch splatnosti podľa nového splátkového kalendára. Odporca sa dostal do
omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 2 do uplatnenia práva navrhovateľa podľa § 565 OZ,
t.j. do okamžitej splatnosti úveru, napokon zaplatil len sumu vo výške 2033,33 Eur. Vzhľadom k tomu,
že odporca v 1. rade bol v omeškaní s úhradou splátky č. 56 o viac ako 3 mesiace navrhovateľ si uplatnil

právo veriteľa podľa § 565 OZ, t.j. okamžitú splatnosť úveru. Odporca mal uhradiť sumu neuhradených
splátok vo výške 181,27 Eur dňa 17.06.2012. Túto sumu neuhradil ani čiastočne. V súlade s § 517 ods.
2 OZ si navrhovateľ uplatňuje úrok z omeškania vo výške podľa Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Svojím
podaním zo dňa 22.01.2015 uviedol, že skutočnosť, že došlo k vyporiadaniu BSM medzi odporcaminemá žiaden vplyv na zmluvný záväzok odporcu v 2. rade ako spoludlžníka. Zároveň zobral návrh v
časti o zaplatenie sumy 51,21 Eur späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť a odporcov v 1. a 2. rade
zaviazaťspoločneanerozdielnenazaplateniesumyvovýške56,24Eurspolus9%-nýmročnýmúrokom

z omeškania zo sumy 107,45 Eur od 18.6.2012 do 28.11.2013 a s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania
zo sumy 56,24 Eur od 29.11.2013 do zaplatenia.

Odporca v 1. rade žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že je to vyložené úžerníctvo. Mal na základe zmluvy
dostať 20 076,- Sk, ale na účet mu poslali 18 576,- Sk. Rozdiel medzi sumou, ktorú mal dostať a dostal,

bola odmena navrhovateľa. Túto sumu obdržal v období, keď zmluvu podpísal. K samotnému revolvingu
udáva, že tento vôbec nežiadal, nakoľko s nimi mal problémy. Automaticky mu vyplatili na účet dňa
29.7.2009 sumu 451,80 Eur. Dokopy to bolo 31 656,- Sk. Navrhovateľovi zaplatil 2.033,33 Eur ako
uviedol navrhovateľ v návrhu, i keď to bolo zrejme viac. U tejto spoločnosti mal na základe iného úveru
preplatok vo výške 51,21 Eur a oni mu svojvoľne túto sumu zrazili na úhradu úveru, ktorý je predmetom
tohto konania. Oni ho sami vyzvali, aby písomne požiadal o vrátenie 51,21 Eur, čo i urobil a na základe

žiadosti mu poslali oznámenie z 2.12.2013, kde mu oznámili, že k jeho žiadosti o vrátenie preplatku
zo zmluvy č. XXXXXXXXXX v sume 51,21 Eur udávajú, že nakoľko bolo zistené, že u nich má ešte
nesplatené záväzky po lehote splatnosti na druhom úvere č. XXXXXXXXXX, ich spoločnosť danú sumu
priradila na túto zmluvu, kde sa rozpočítala na omeškané záväzky.

Odporkyňa v 2. rade uviedla, že pokiaľ ide o samotný návrh, nechápe čo od nej žiadajú po toľkých
rokoch po rozvode. Inak sa pridržiava svojho vyjadrenia, kde uviedla, že pôžičku si zobral jej manžel v
čase, keď ešte boli manželia. Po rozvode manželstva prebehlo medzi nimi majetkové vysporiadanie v
podobe Dohody o vysporiadanie BSM. Keďže uvedené finančné prostriedky obdržal až po rozvode a po
vysporiadaní BSM, všetky jeho finančné operácie súvisiace s jej osobou po tomto termíne sú výlučne

záležitosťou jej bývalého manžela.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcov v 1. a 2. rade, oboznámením sa so Zmluvou o
revolvingovom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o zosplatnení, doručenkou,
oznámením veriteľa o schválení úveru, kartou klienta, ako i ďalším náležitým obsahom spisového

materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 07.06.2007 bola medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom v 1. rade ako dlžníkom a
odporcom v 2. rade ako spoludlžníkom uzatvorená Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXX,
na základe ktorej bol odporcom poskytnutý úver vo výške 20.016,- Sk (664,41 Eur), v skutočnosti

vyplatený vo výške 614,62 Eur a ktorý sa zaviazali odporcovia uhradiť v pravidelných 36 mesačných
splátkach po 1112,- Sk (36,91 Eur). Dňa 29.07.2009 bola automaticky odporcovi v 1. rade vyplatená
sumavovýške451,80Eurakorevolving.RPMNbolouvedenévovýške75,24%aprirevolvingu67,69%,
pričom ročná úroková sadza uvedená nebola.

Podľa karty klienta, odporcovia uhradili na úvere (vrátane revolvigu) sumu vo výške 2107,15 Eur.

Podľa listu navrhovateľa zo dňa 06.05.2012 malo byť odporcovi oznámené, že k uvedenému dňu je v
omeškaní s úhradou splátok č. 56, 57, 58 spolu vo výške 110,73 Eur. Aktuálne omeškanie na najstaršej
splátke je 76 dní a v prípade ak sa dostane do omeškania s úhradou s ktoroukoľvek z uvedených splátok

o viac ako tri mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky
zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti.

Podľa § 497 Obch.Z, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol

individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.Podľa § 52 ods. 3 OZ, platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 23a ods. 1 z.č. 634/1992 Z.z, o ochrane spotrebiteľa, platného a účinného v čase uzavretia
zmluvy, Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 4 ods. 1 z.č. 258/2001 Z.z. platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 z.č. 258/2001 Z.z., platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, (2) Zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 5 z.č. 258/2001 Z.z., platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, od spotrebiteľa
nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa§6ods.3z.č.634/1992Z.z.,oochranespotrebiteľa,platnéhoaúčinnéhovčaseuzavretiazmluvy,

Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na
účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,

zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že odporcovia uzatvorili s navrhovateľom zmluvu o
revolvingovom úvere, v zmysle ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 614,62 Eur a ktorý sa zaviazali

odporcovia uhradiť v pravidelných 36 mesačných splátkach po 1112,- Sk (36,91 Eur). Dňa 29.07.2009
bola automaticky odporcovi v 1. rade vyplatená suma vo výške 451,80 ako revolving.

Právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou o úvere je nevyhnutné posudzovať
podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Hoci

maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách
ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu
zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením
§ 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto
vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru
úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 1M

Cdo 1/2009)

Zmluva o revolvingovom úvere je zmluvou o úvere, ktorá bola uzatvorená v zmysle ust. § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka. Keďže však odporcovia uzavreli predmetnú zmluvu ako spotrebitelia (§ 52 ods.
3 Obč. zák.), na daný právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa ( zákona NR SR č. 634/1992 Z. z.). Podľa § 6 ods. 3 z.č. 634/1992 Z.z., platného
a účinného v čase uzavretia zmluvy, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním

v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných

strán a porušovanie zmluvnej slobody.

V zmysle zmluvy výška ročného úroku z úveru uvedená nebola, avšak RPMN bola dojednaná vo výške
75,24%. Po prepočítaní RPMN podľa výšky poskytnutej čiastky (uvedenej v zmluve) vo výške 20.016,-
Sk (664,41 Eur) a sumy, ktorú mali odporcovia uhradiť 40.032,- Sk (1328,82 Eur), je zjavné, že výška

RPMNnebolauvedenásprávne(jevovýške66,89%)apretomásúdzato,žezmluvaRPMNneobsahuje.
Úroky v zmluve uvedené neboli a preto má súd opäť za to, že tu platí ust. § 4 ods. 5 z.č. 258/2001 Z.z.
a preto navrhovateľ od odporcov úroky ani nemôže požadovať. Na základe uvedeného, keďže zmluva
neobsahuje RPMN, kedy je úver v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) z.č. 258/2001 Z.z. potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov a neobsahuje výšku úroku, potom navrhovateľ by mal nárok iba na vrátenie

sumy, ktorú odporcom poskytol vo výške 664,41 Eur a na revolvingu sumu 451,80 Eur, t.j bez úrokov
a bez poplatkov. Súd má preukázané, že odporcovia navrhovateľovi uhradili 2107,15 Eur + 51,21 Eur,
ktorú si navrhovateľ započítal na inú zmluvu. Preto, keďže odporcovia uhradili navrhovateľovi viac ako
mali, nárok navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy vo výške 56,24 Eur spolu s 9%-ným ročným úrokom
z omeškania zo sumy 107,45 Eur od 18.6.2012 do 28.11.2013 a s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania

zo sumy 56,24 Eur od 29.11.2013 do zaplatenia je nedôvodný a preto tento súd zamietol.

V ďalšom súd udáva, že za predpokladu ak by sme mali uvažovať o tom, že zmluva úrok obsahuje, po
prepočítaní poskytnutej čiastky (664,41 Eur) a počtu a výšky splátok vychádza výška úrokov 25,99 %,
pričom z internetovej stránky NBS boli priemerné úrokové miery z úverov od 1 do 5 rokov v júni r. 2007 vo

výške 15,07 %. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie
sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Súd považuje za rozporné s dobrými
mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu priemernú cenu porovnateľných úverov
poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa jeho neskúsenosť, ľahkomyselnosť,
rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v

takomto prípade je úverová zmluva v časti odplaty neplatná. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo
v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Vzhľadom na

vyššie uvedené závery by súd považoval dohodu o úvere v časti úrokov za absolútne neplatnú.

Občiansky zákonník, ani iné právne predpisy neurčujú, do akej výšky je možné dohodnúť úroky
pri pôžičke peňazí. Z tejto skutočnosti však nemožno vyvodiť, že by výška úrokov závisela iba
na dohode účastníkov zmluvy a nepodliehala by žiadnym obmedzeniam, aj v tomto prípade platí

ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Dobrými mravmi (boni mores), ktoré sú používané
ako kritérium, u ktorého je daný osobitný záujem na ich dodržiavaní, nie sú zákonom definované. V
súdnej praxi sú všeobecne posudzované ako obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie sa, pričom sú
dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol právny úkon uzatvorený. Ich obsah spočíva v

uvedenom mimoprávnom súbore pravidiel chovania, ktorý je všeobecne uznávaným vo vzájomných
vzťahoch medzi ľuďmi a rešpektuje právne princípy spoločenského poriadku. V rozpore s dobrými
mravmi je právny úkon vtedy, ak odporuje takýmto pravidlám chovania, ktoré povahu právnych noriem
samé osebe nemajú.

Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo
v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Vzhľadom na
vyššie uvedené závery, by súd považoval dohodu o úvere v časti odplaty, pri ktorej bola s ohľadom na
výšku poskytnutej sumy a počet a výšku splátok výška úrokov 25,99 % za absolútne neplatnú, nakoľko

podstatným spôsobom prevyšovala úroky, ktoré boli poskytované v čase uzavretia zmluvy peňažnými
ústavmi.

Ak sa podľa § 41 Občianskeho zákonníka dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za

ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nie je možné oddeliť od ostatného obsahu. Tam, kde sa
dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon (dôvod neplatnosti sa týka jeho podstatnej zložky), je
právny úkon neplatný v celom rozsahu. Otázku možnosti a nemožnosti oddelenia právneho úkonu treba
posudzovať z hľadiska povahy a obsahu celého právneho úkonu a nielen z hľadiska oddeľovanej časti.
Zmluvu, pokiaľ ide o jej zákonnom určené pojmové znaky, treba chápať ako nedeliteľný celok, v danom

prípade bolo možné oddeliť časť zmluvy o pôžičke, ktorá v sebe obsahovala dohodu o výške úrokov, od
samotnej zmluvy (platnosť zmlúv o pôžičke medzi účastníkmi nebola namietaná), avšak jej obsah tvorí
nedeliteľný celok vo vzťahu k ujedaniu o dohodnutej výške úrokov. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z
26. apríla 2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011)

Na základe vyššie uvedeného záveru, keďže časť dohody o úrokoch by súd považoval za absolútne
neplatnú a nakoľko tvorí nedeliteľný celok (dôvod neplatnosti sa týka podstatnej zložky zmluvy o úvere)
nebolo by možné považovať zmluvu o úvere za platnú, nakoľko podľa obsahu ju nebolo možné deliť
tak, ako to má mysli § 41 Občianskeho zákonníka, preto by súd považoval za neplatnú zmluvu o úvere
ako celok.

Nakoľko vzhľadom k vyššie uvedeným záverom by súd i tak považoval dojednanú zmluvu o
revolvingovom úvere za neplatnú, navrhovateľ by mal nárok opäť iba na vrátenie toho čo odporcovia z
poskytnutého úveru nevrátili a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konania zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Nakoľko navrhovateľ pôvodne žaloval sumu vo výške 107,45 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

9% ročne od 17.06.2012 do zaplatenia a svojím podaním zo dňa 22.01.2015 zobral návrh v časti o
zaplatenie 51,21 Eur späť, súd vzhľadom k dispozičnému právu navrhovateľa, konanie v tejto časti
zastavil.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď odporcovia mali úspech v konaní, i
keď v časti zastavenia konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., kde by mal
nárok na náhradu trov konania navrhovateľ, nakoľko odporcovia zavinili zastavenie konania v časti o

zaplatenie sumy 51,21 Eur. V konečnom dôsledku však s ohľadom na pomer, v ktorej mali odporcovia
úspech v konaní a na časť konania, ktoré bolo zastavené zavinením odporcov (s ohľadom na pôvodne
žalovanú sumu), majú odporcovia právo na náhradu trov konania. Nakoľko si však odporcovia žiadne
trovy konania neuplatnili a zo spisu im žiadne nevyplývajú, súd o trovách konania vo vzťahu k odporcom
rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia.

Obdobne súd nepriznal trovy konania ani vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vstúpil do viacerých konaní
prebiehajúcich na tunajšom súde, pričom nemal ani vedomosť o tom, čo je predmetom konaní a ani o
tom, kto sú jeho účastníci, preto je súd toho názoru, že právny zástupca vedľajšieho účastníka nevykonal
žiadenúkon,zaktorýmumožnopriznaťpodľavyhl.č.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátov
za poskytovanie právnych služieb odmenu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže

oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov.