Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. september 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20C/46/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416201796
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6416201796.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: Prima
banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Q. S., H..
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, Ž., v konaní o zaplatenie 4.918,63 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.499,72 € s úrokom z omeškania vo výške 8
% ročne zo sumy 4.499,72 € od 12.03.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 83 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.02.2016 žiadal žalobca uložiť žalovanému povinnosť
zaplatiť sumu 4.918,63 € ako istinu, úrok 319,34 €, úroky z omeškania 4,43 €, ďalej úrok 15,9 % ročne

z istiny 4.918,63 € od 12.03.2013 do zaplatenia, ako aj úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 4.918,63
€ a úrokov 319,34 € od 12.03.2013 do zaplatenia.

2. Žalobu zdôvodnil tým, že žalovanému poskytol úver na základe úverovej zmluvy číslo 4630 zo dňa
06.09.2012,ktorýúvermalžalovanýsplácaťvpravidelnýchmesačnýchsplátkach,atoaždo15.08.2022.
Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný prestal úver splácať a preto bol listom z 15.02.2013 vyzvaný

na predčasné splatenie úveru.

3. Žalovaný na pojednávaniach uvádzal, že si je vedomý svojho dlhu. Spočiatku tvrdil, že uhradil viac
než bolo uvedené žalobcom, následne však od tohto tvrdenia upustil. Tvrdil tiež, že splácanie úveru
mal poistené a preto žiadal zistiť, či zo strany poisťovne bolo v prospech žalobcu realizované poistné
plnenie. Žiadal, aby mohol dlžnú sumu uhradiť v splátkach po 60,- € mesačne.

4. Po vykonanom dokazovaní zo žalobcom predloženej úverovej zmluvy č. 4630 súd zistil, že bola
uzavretá medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom dňa 06.09.2012. Jej predmetom bol
úver vo výške 5.000,- €. Žalovaný mal vrátiť tento úver v pravidelných mesačných splátkach v počte
120, ktoré boli splatné pätnásty deň kalendárneho mesiaca vo výške 83,38 € s tým, že prvá splátka bola
splatnou dňa 17.09.2012. Splatnosť úveru je v zmluve uvedená na deň 15.08.2022. V zmluve je uvedená
výška úrokovej sadzby 15,9 %, RPMN 18,14 %, priemerná RPMN 19,59 % a takisto je uvedená suma

10.244,40 € ako celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť. Ďalej je v zmluve uvedený úrok z omeškania
8 % a tiež sú uvedené určité poplatky (poplatok za správu úverového účtu 1,99 €/mesačne a za poistenie
schopnosti splácať úver 0,00 €/mesačne).5. Listom zo dňa 20.12.2012 (označeným ako posledná upomienka pred výzvou na predčasné splatenie
úveru) žalobca žiadal žalovaného o úhradu omeškaných splátok v sume 167,34 € do 10 dní od zaslania

listu s tým, že ho súčasne upozornil, že v opačnom prípade pristúpi k vyhláseniu predčasnej splatnosti
úveru a potom k jeho vymáhaniu súdom a súdnym exekútorom. Následne listom zo dňa 15.02.2013
(výzvou na predčasné splatenie úveru) žalobca žiadal žalovaného o úhradu celého úveru uvádzajúc, že
rozhodol o predčasnej splatnosti úveru, a to do termínu 28.02.2013.

6. Z hľadiska právneho posúdenia predmetnej úverovej zmluvy je nepochybné, že ide o spotrebiteľský
úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 1 ods. 2 ustanovuje, že spotrebiteľským
úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Žalobca mal pri uzavretí zmluvy postavenie veriteľa (dodávateľa) podľa § 2 písm. b) cit.

zákona a žalovaný postavenie spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) cit. zákona.

7. Okrem iných náležitostí zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretia úverovej zmluvy vyžadoval v ust. § 9 ods. 2 písm. k), aby v zmluve bola uvedená výška, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať

k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jehosplatenia,pričomabsenciutejtonáležitostivzmluve§11ods.1písm.a)cit.zákonavzneníúčinnom
ku dňu uzavretia zmluvy sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou spotrebiteľského úveru.

8. Účastníkmi uzavretá zmluva obsahuje iba uvedenie mesačnej splátky vo výške 83,38 € bez

podrobnejšej špecifikácie, čo vlastne zahŕňa. Zo zmluvy to zistiť nemožno. I keď zo zmluvy je zistiteľné,
žepopriuvedenejsplátkemalžalovanýplatiťajsumu1,99€mesačneakopoplatokzasprávuúverového
účtu, nemožno už zo zmluvy zistiť podrobnejšiu štruktúru splátky. Nikde v zmluve teda nie je uvedené,
aká časť splátky tvorí úhradu na istinu a aká na úroky. Zneniu ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.
129/2010 Z.z. nezodpovedá len uvedenie úhrnnej splátky, lebo z princípov spotrebiteľskej ochrany

vyplýva, že dané zmluvné dojednanie má vymedzovať konkrétnu výšku splátky istiny, výšku splátky
úrokov a prípadne výšku splátky iných poplatkov. Zmyslom tejto právnej úpravy je, aby spotrebiteľ pri
rozhodovaní medzi viacerými úverovými produktmi mal prehľad o tom, aká časť splátky pripadá na
istinu a aká na úroky, resp. iné poplatky, inými slovami, aké nároky veriteľa úverovou splátkou vlastne
spotrebiteľ plní, čo opätovne musí do zmluvného textu zakotviť veriteľ, v danom prípade žalobca, ktorý

zmluvu o spotrebiteľskom úvere pripravoval. Absencia členenia splátok na úhradu istiny, úrokov a iných
poplatkov sa potom prejavila aj v tom, že žalobca si v podstate ľubovoľne započítaval uhradené splátky,
keď prvú uhradenú splátku v sume 83,38 € započítal v sume 24,29 € na úrok, zvyšok 59,09 € na istinu
a z druhej splátky zasa započítal na úrok sumu 61,10 € a zvyšok 22,28 € na istinu.

9. Preto súd s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
považoval žalovanému poskytnutý úver za bezúročný a bezpoplatkov, čoho právnym následkom je
povinnosť žalovaného vrátiť len poskytnutú istinu. Žalobca tak nemá nárok na vyčíslené úroky 319,34 €,
ani na úrok 15,9 % ročne dojednaný v úverovej zmluve, ktorý požadoval od 12.03.2013 do zaplatenia zo
sumy 4.918,63 € a ani na úrok z omeškania 8 % ročne z kapitalizovaných úrokov 319,34 € od 12.03.2013

do zaplatenia. Súd preto žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

10. Žalovaný podľa vyjadrenia žalobcu (č.l. 40 spisu) uhradil len dve splátky po 83,38 €, a to dňa
17.09.2012 a dňa 15.10.2012. Žalovaný síce najskôr tvrdil, že uhradil žalobcovi viac, no žiaden dôkaz
o tom nepredložil a ani neoznačil. Preto jeho dlh predstavuje sumu 4.833,24 € (poskytnutých 5.000,-

€ mínus uhradených 166,76 €). Pokiaľ sa tiež žalovaný bránil tým, že splácanie úveru mal v zmluve
poistené, toto je vylúčené už samotným obsahom úverovej zmluvy zo dňa 06.09.2012, v ktorej sa
vyslovene uvádza kolónka „Typ poistenia - nie“ a aj žalobca na výzvu súdu potvrdil, že k uzatvorenému
úveru neeviduje žiadne poistenie. Iný dôkaz o poistení úveru žalovaný nepredložil ani neoznačil.

11. Z vykonaného dokazovania je súčasne zrejmé, že sa v prípade uzavretej úverovej zmluvy jedná
nielen o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ale ide súčasne aj o spotrebiteľský vzťah v zmysle § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka, konkrétne podľa jeho § 52 ods. 1 účinného od 01.01.2008, podľa
ktorého je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľso spotrebiteľom. Žalobca ako banka vystupoval ako dodávateľ, žalovaný ako spotrebiteľ (§ 52 ods.
3 a 4 Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení). Preto aj keď sa v prípade úverovej zmluvy (ako
tzv. absolútneho obchodu) aplikuje na prvom mieste Obchodný zákonník (§ 497), nemožno prehliadať

spotrebiteľskú občianskoprávnu úpravu.

12. Ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008 ustanovuje
prednosť zákonných ustanovení týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv a tiež tých, v ktorých bol
účastníkom spotrebiteľ a tieto je potrebné použiť vždy vtedy, keď je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Zákonodarca v dôsledku aplikačných nejasností (a to aj v
súdnej praxi) si uvedomil problematickosť tejto úpravy v spotrebiteľských vzťahoch pokiaľ sa týka vzťahu
Obchodného a Občianskeho zákonníka ako dvoch základných právnych predpisov súkromného práva
a s účinnosťou od 01.04.2015 zakotvil úpravu do druhej vety, podľa ktorej na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj

keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

13. Z tohto je podľa názoru súdu zrejmý zámer zákonodarcu preferovať v rámci spotrebiteľskej
ochrany aplikáciu spotrebiteľských predpisov bez ohľadu na prejav vôle zmluvných strán - spotrebiteľa
a dodávateľa. Aj keď teda zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená v § 497 Obchodného

zákonníka a je tzv. absolútnym obchodom, majú sa prednostne v prípade spotrebiteľského úverového
vzťahu ako klasického občianskoprávneho vzťahu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ potom aj podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 06.09.2012 platilo,
že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa (pričom spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu

tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie), niet rozumného dôvodu, aby
za stavu kedy Občiansky zákonník premlčanie upravuje a jeho právna úprava je pre spotrebiteľa
výhodnejšia,savprípadespotrebiteľskéhoúveruakovtejtoprejednávanejveciaplikovalanapremlčanie
obchodnoprávnaúpravaregulujúcavzťahyzásadnepodnikateľské.Taktopodanémuvýkladudotknutých
ustanovení, v rámci ktorých Občiansky zákonník iba implicitne vyjadroval prednosť občianskoprávnej

úpravy v spotrebiteľských vzťahoch nasvedčuje aj následný prístup zákonodarcu, ktorý s účinnosťou
od 01.04.2015 vyjadruje tento princíp už explicitne doplnením poslednej vety do ust. § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka.

14. V súčasnosti už teda niet podľa názoru súdu pochýb, že spotrebiteľský právny vzťah je primárne

občianskoprávnym vzťahom, i keď podstata daného právneho vzťahu môže vychádzať z úpravy
obchodného práva. Znamená to, že v každom prípade sa prioritne aplikuje úprava občianskoprávna.

15. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie

nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

16. Ide o špeciálnu právnu úpravu majúcu prednosť pred všeobecnými ustanoveniami Občianskeho

zákonníka o premlčaní, ktorý v § 100 ods. 1 určuje, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
zákone ustanovenej (§ 101 až 110) s tým, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka
a ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa teda súd musí prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi
aj v prípade, že sa tento premlčania nedovolá. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka je všeobecná

premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

17. Vo svojich dôsledkoch uvedené znamená, že potom aj premlčanie (ktoré inak treba z
hľadiska procesnej ekonómie skúmať v konaní ako prvú otázku) treba v prejednávanej veci kvôli
spotrebiteľskému charakteru daného právneho vzťahu posudzovať podľa Občianskeho zákonníka a nie

podľa Obchodného zákonníka.

18. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka plynie trojročná premlčacia doba odo dňa, kedy bolo možné z
objektívneho hľadiska právo uplatniť podaním žaloby na súde (okamih tzv. actio nata).19. V danom prípade bola prvá splátka úveru vo výške 83,38 € splatnou dňa 17.09.2012, druhá dňa
15.10.2012, tretia dňa 15.11.2012, štvrtá dňa 15.12.2012, piata dňa 15.01.2013 a šiesta dňa 15.02.2013.

Prvé dve splátky žalovaný uhradil, ďalšie už nie. Od nasledujúceho dňa po splatnosti každej splátky
začala plynúť trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka, keď podľa ust. § 103 prvá
veta Občianskeho zákonníka platí, že ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Premlčacia doba ohľadne tretej až šiestej splátky
uplynula v dňoch 16.11.2015, 16.12.2015, 16.01.2016 a 16.02.2016. Žaloba bola podaná na tunajší súd

dňa 29.02.2016 a preto nebolo možné kvôli premlčaniu žalobcovi priznať sumu 333,52 € (4 x 83,38 €). Z
dôvodupremlčaniatýchtosplátoknebolopotommožnéprisúdiťžalobcovianiprávonazaplatenieúrokov
z omeškania vzhľadom na akcesorickú povahu tohto úrokového vzťahu. Žaloba tak bola dôvodnou v
istine len čo do sumy 4.499,72 € (dlh žalovaného 4.833,24 € mínus 333,52 €), vo zvyšku ju súd preto
zamietol.

20. Pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania sa súd vzhľadom na spotrebiteľský charakter úverovej
zmluvy (§ 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy) riadil
právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom do 31.01.2013 vzhľadom na
prechodné ustanovenie § 10c uvedeného nariadenia, ktoré určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred

01. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013
aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia účinného v čase od 01.01.2009
do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Právny
vzťah medzi žalobcom a žalovaným totiž vznikol dňa 06.09.2012.

21. Keďže žalovaný nedodržiaval platobné podmienky v zmysle úverovej zmluvy, žalobca žalovanému
najskôr zaslal list zo dňa 20.12.2012 s upozornením o možnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru. Následne žalobca dôvodne listom zo dňa 15.02.2013 určil predčasnú splatnosť úveru na deň
28.02.2013, keďže žalovaný neuhradil splátku splatnú dňa 15.11.2012. Na to žalobcu oprávňovalo

znenie čl. V. časť I. bod 1 Všeobecných obchodných podmienok banky (ktorými sa spravuje úverová
zmluva podľa jej bodu 1.1), podľa ktorého je banka oprávnená rozhodnúť o predčasnom zosplatnení
zostatkuistinyúveruspríslušenstvom,akjeklientvomeškanísúhradoučoilenjednejsplátkyminimálne
tri mesiace. Žalovaný sa so zaplatením zvyšku úveru dostal do omeškania podľa § 563 Občianskeho
zákonníka dňom 01.03.2013 (čo ani nenamietal), kedy základná úroková sadzba ECB predstavovala

0,75 % ročne. Žalobca má tak právo na úrok z omeškania 8,75 % ročne, no požadoval ho len v rozsahu
8 % ročne od 12.03.2013. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania 8 % ročne z istiny 4.499,72
€ od 12.03.2013 do zaplatenia a vo zvyšku úrokov z omeškania žalobu zamietol (čo do sumy 4,43 €,
ktorej určenie súdu nebolo zrejmé - za aké obdobie, z akých súm, atď.).

22. Vo vzťahu k žiadosti žalovaného o splátkový kalendár vo výške 60,- € mesačne súd uvádza, že v
takom prípade by dlžnú čiastku splácal takmer 10 rokov, čo je neprimerane dlho prihliadajúc na fakt,
že úver mu bol poskytnutý v roku 2012, bol by splácaný ešte v nižších splátkach než boli pôvodne
dojednané splátky úveru a k splateniu by došlo potom až niekedy v roku 2025. Súd preto žalovanému
nepovolil požadované splátky, keď sa sám vyjadril, že väčšiu sumu mesačne splácať nemôže.

23. Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a to podľa
pomeru úspechu sporových strán. Žalobca bol úspešný čo do sumy 4.499,72 € s príslušenstvom, čo
je po zaokrúhlení 91,50 % zo žalovanej sumy 4.918,63 € s príslušenstvom. Žalovaný mal v úspech
vo zvyšku, t.j. v rozsahu 8,50 % (100 % mínus 91,50 %). Po odpočítaní úspechu žalobcu a úspechu

žalovaného predstavuje čistý úspech žalobcu hodnotu 83 % (91,50 % mínus 8,50 %). Súd preto priznal
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 83 %, ktorých výška bude určená samostatným uznesením
ako to vyplýva z § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne

vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.