Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2015

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 4C/40/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614204005
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Brinčíková

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2015:3614204005.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou v právnej veci žalobcu W. G.,

nar. X.XX.XXXX, bytom B.M.S., U.. X. W. XXX/X, zastúpeného JUDr. Dášou Valachovou, advokátkou v
Partizánskom, R. Jašíka 158/8 proti žalovanému W.. V. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.M.S., O. T. XXXX/
XX, zastúpenému JUDr. Jozefom Dudzíkom a JUDr. Kristínou Gerovou, advokátmi v Topoľčanoch,
Škultétyho 1597/7, o zaplatenie sumy 3 797,95 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2 312,95 € s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne
zo sumy 616,95 € od 10.09.2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 678,40 € od 10.09.2013
do zaplatenia , vo výške 8,25 % ročne zo sumy 678,40 € od 14.05.2014 do zaplatenia , vo výške 8,15%

ročne zo sumy 339,20 € od 14.06.2014 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 124,32 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo
sumy 62,16 € od 10.01.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy
62,16 € od 28.02.2014 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 421,83 € s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % ročne od

01.11.2008 do zaplatenia z a s t a v u j e .

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 306,03 € s príslušenstvom z a s t a v u j e .

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáha proti žalovanému zaplatenia sumy 3 185,90 € spolu s úrokmi z

omeškania a sumy 612,05 € spolu s úrokmi z omeškania a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil
tým, že je vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území B.M.S., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva
č. XXXX ako pozemky parc. č. XXXX/X vo výmere 732 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č.
XXXX/X vo výmere 1475 m2, zastavané plochy a nádvoria a stavby sklad súp. č. XXXX postavený
na parcele č. XXXX/X a sklad súp. č. XXXX postavený na parcele č. XXXX/X. Žalobca a žalovaný
uzavreli v roku 2008 Zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníctva nebytových priestorov a pozemkov
v kat. území B.M.S., na základe ktorej sa dohodli, že žalovaný je oprávnený bezodplatne užívať časť

nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný bol oprávnený na základe Zmluvy o budúcej zmluve
užívať polovičnú časť stavby a k stavbe prislúchajúcu časť pozemku. Zároveň sa dohodli, že žalovaný
bude v súvislosti s bezplatným užívaním stavby a pozemku platiť všetky poplatky spojené s prevádzkou
nehnuteľností, ku ktorým patria úhrady za vodu, elektrinu, plyn, daň z nehnuteľností a akékoľvek inépovinnosti vyplývajúce zo zákona. Z uvedených nákladov súvisiacich s užívaním nehnuteľností, ktoré
bol žalovaný povinný hradiť, uhradil len ich časť, a to čiastočne daň z nehnuteľností za rok 2009 vo
výške 403,- € a čiastočne daň z nehnuteľností za rok 2010 vo výške 333,- €. Zvyšné náklady súvisiace

s užívaním nehnuteľností za obdobie od roku 2008 do roku 2014 žalovaný neuhradil napriek tomu, že
mu táto povinnosť vyplýva zo Zmluvy o budúcej zmluve. Žalovaného na úhradu nákladov súvisiacich s
užívaním časti nehnuteľností niekoľkokrát vyzval, ale bezúspešne. Žalobca, ako vlastník nehnuteľností,
ktorý má uzatvorené zmluvy s dodávateľmi médií, bol povinný hradiť všetky fakturované náklady za
celú nehnuteľnosť voči dodávateľom médií. V dôsledku uvedenej skutočnosti tak uhradil každý rok

za žalovaného náklady za spotrebu energií a náklady na daň z nehnuteľností. Vzhľadom k tomu, že
žalovaný neuhradil náklady na spotrebu energií, v roku 2011 ho od dodávok energií odpojil, v dôsledku
čoho už ďalej nevznikajú ďalšie náklady na úhradu energií. Náklady, ktoré naďalej žalobcovi vznikajú a
je povinný ich hradiť aj za žalovaného, sú náklady na daň z nehnuteľností. Do dnešného dňa ako vlastník
nehnuteľností hradí mestu B.M.S. celú výšku dane z nehnuteľností, t.j. aj časť dane, ktorú je povinný
hradiť žalovaný. Na nákladoch za daň z nehnuteľností za obdobie od roku 2008 do roku 2014 uhradil za

žalovaného sumu vo výške 3 185,90 €, ktorá suma predstavuje pomernú časť dane pripadajúcu na časť
nehnuteľnosti, ktorú je oprávnený užívať žalovaný na základe Zmluvy o budúcej zmluve. V dôsledku
toho má voči žalovanému pohľadávku v celkovej výške 3 185,90 €.
Ďalej žalobca uzatvoril dňa 25.9.2008 Zmluvu o nájme nebytových priestorov so spoločnosťou COOP
JEDNOTA TOPOĽČANY, spotrebné družstvo Topoľčany, predmetom ktorej bol prenájom vertikálnej

plochy na umiestnenie päť kusov reklamných panelov na konštrukčných pilieroch pod hotelom
Spoločenský dom I. I.. M. Č.. XXX/X O. B.M.T.. Z uvedených päť kusov reklamných panelov užíval tri
kusy. Dva kusy užíval na propagáciu svojej podnikateľskej činnosti žalovaný. Na reklamných paneloch
je umiestnená reklama žalovaného, a to činnosť realitnej kancelárie vykonávanej žalovaným. Žalovaný
reklamné panely na propagáciu tejto činnosti užíva. Za prenájom piatich reklamných panelov je žalobca

povinný hradiť prenajímateľovi každoročne príslušnú výšku nájomného. Za obdobie od roku 2008 až do
roku 2014 predstavovalo nájomné, ktoré uhradil prenajímateľovi sumu vo výške 1 530,14 €. Pomerná
časť nájomného pripadajúca na žalovaného za užívanie dvoch reklamných panelov za obdobie od roku
2008 až do roku 2014 predstavuje sumu vo výške 612,05 €. Náklady za užívanie dvoch reklamných
panelov za obdobie od roku 2008 až do roku 2014 neuhradil žalovaný ani čiastočne. V dôsledku toho má

voči nemu pohľadávku v celkovej výške 612,05 €. Povinnosť hradiť náklady súvisiace s užívaním časti
nehnuteľnosti vyplýva žalovanému zo Zmluvy o budúcej zmluve, ktorú žalovaný so žalobcom uzatvoril.
Žalovaný tak mal a má jednoznačnú a určitú vedomosť o svojich povinnostiach vyplývajúcich mu z
uzatvorenej zmluvy. Vedel, aké náklady má hradiť. Vedomosť žalovaného je okrem existencie platne
uzatvorenej Zmluvy o budúcej zmluve preukázaná aj vykonaním čiastočnej úhrady dane z nehnuteľností

za rok 2009 a za rok 2010.
Povinnosť žalovaného hradiť náklady za reklamné panely vyplýva žalovanému zo skutočnosti, že
reklamné panely pre svoje potreby od roku 2008 užíva. Zároveň bol účastníkom rokovaní o uzatvorení
Zmluvy o nájme nebytových priestorov, v dôsledku čoho tak mal a má jednoznačnú a určitú vedomosť
o výške nájomného za užívanie reklamných panelov. Z jeho strany tak ide v oboch prípadoch

o úmyselné neplnenie a vyhýbanie sa svojím povinnostiam, v dôsledku čoho vzniká na strane
žalovaného bezdôvodné obohatenie. Úmysel žalovaného, či už priamy alebo nepriamy, vždy smeroval k
bezdôvodnému obohacovaniu sa a existuje už od času získania bezdôvodného obohatenia, t.j. od času
uzatvorenia Zmluvy o budúcej zmluve a Zmluvy o nájme nebytových priestorov.

Písomnýmpodanímzodňa15.1.2015vzalžalobca včastiozaplateniesumy421,83€,ktorápredstavuje
pomernú časť dane z nehnuteľností za rok 2008 žalobu späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť z
dôvodu, že nedisponuje dokladom o úhrade sumy vo výške 421,83 € predstavujúcej pomernú časť dane
z nehnuteľností za rok 2008.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 12.1.2015, doručenom súdu dňa 15.1.2015 k žalobe uviedol, že žaloba
je iba vyústením ich vzájomných sporov, ktoré spočívajú v tom, že mu v roku 2008 previedol jeho
nehnuteľnosti v B.M.T. a v N., ktoré mali slúžiť ich spoločnému podnikaniu. K tomu však nedošlo a
teda odpadol dôvod prevodu nehnuteľností na žalobcu, bolo dohodnuté, že mu ich mal vrátiť späť, no
doposiaľ sa tak nestalo. Pri nehnuteľnosti v B.M.T. boli medzi nimi aj niektoré vzájomne nevyriešené

finančné otázky a to ako zo strany žalobcu voči nemu , ale aj jeho voči žalobcovi. Predpokladom pre
ich urovnanie bolo, aby ich spoločne špecifikovali, zdôvodnili, preukázali a ustálili ich výšku. Prebehlo
medzi nimi niekoľko stretnutí, avšak výšku sa im ustáliť nepodarilo. Namiesto toho žalobca porušil ich
dohodu ohľadom nehnuteľností v N. a tieto predal tretej osobe, napriek ich dohode, že tak neurobí.Žalobca sa mal vyjadriť, že on aj tak príde o svoje nehnuteľnosti nielen v N., ale aj v B.M.T.. Tento
postup pokladá za agresívny a neprimeraný nátlak / či vydieranie / voči nemu a jeho rodine, pričom
hrubo zneužíva jeho dôveru. Žalobcom citovaný obsah Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve je nesprávny,

značne pozmenený a žalobcom uspôsobený na konanie o tejto žalobe. Správne má znieť, že účastníci
zmluvy sa dohodli, že až do času uzavretia kúpnej zmluvy bude predmet zmluvy výlučne, nerušene a
bezplatne užívať budúci kupujúci a bude si hradiť všetky náklady s tým súvisiace. Žalobca text pozmenil
tak, že žalovaný bude platiť všetky poplatky spojené s prevádzkou týchto nehnuteľností, ku ktorým patria
úhrady za vodu, elektrinu, plyn, daň z nehnuteľností a akékoľvek iné povinnosti vyplývajúce zo zákona.

V rovnakom čase uzavreli so žalobcom aj zmluvu o budúcej kúpnej zmluve pre nehnuteľnosti v N. a
žalobcom citovaný text sa nápadne podobá textu tejto zmluvy pre nehnuteľnosti v N., kde sa zaviazal
„všetky poplatky s prevádzkou chaty bude platiť budúci kupujúci / voda, el. energie a iné povinnosti
vyplývajúce zo zákona/“. Na tomto základe za dodávky za energie ale aj daň z nehnuteľnosti v N. riadne
a včas platil. Pri nehnuteľnosti v B.M.T. je to práve opačne , tak, že platiteľom energií a dane je žalobca.
Platenie dane pre neho nevyplýva ani zo znenia zmluvy. Dohodli sa, že nehnuteľnosť bude užívať a

bude hradiť len náklady s tým súvisiace, teda náklady na energie, pre daň z nehnuteľnosti úpravu z N.,
kde je to stanovené v zmluve, neprevzali. V zmysle zmluvy o budúcej zmluve sa zaviazal hradiť všetky
náklady s tým súvisiace, išlo len o prevádzkové náklady bez dane z nehnuteľností, ktorá sa vyrubuje
a platí podľa osobitného predpisu. Do daňových výdavkov sa v takomto prípade nemôžu zahrnúť napr.
ani výdavky na poistenie, ani daň z nehnuteľností. Z toho vyplýva aj skutočnosť, že ak by ju žalobcovi

hypoteticky aj zaplatil, nemohol by si ju zahrnúť do svojich výdavkov a išlo by o daň zaplatenú za
iného daňovníka a ako ostatný výdavok by bola zároveň považovaná za výdavok na osobnú spotrebu
daňovníka, spojenú s užívaním osobného majetku. Žaloba žalobcu je neoprávnená, preto navrhuje,
aby ju súd zamietol. Okrem toho je neoprávnená aj z iných dôvodov. Daň z nehnuteľnosti je povinný
platiť vlastník nehnuteľnosti správcovi dane. Za istých a medzi účastníkmi dohodnutých podmienok si ju

však môže vlastník napríklad aj zakomponovať do ceny nájmu. Prenajímať nehnuteľnosť môže každá
osoba bez ohľadu na to, či je alebo nie je podnikateľom. Ak však nemá podnikateľské oprávnenie,
môže pri prenájme poskytovať len základné služby. On však nehnuteľnosť neužíva na základe nájomnej
zmluvy, ale jej užívanie mu priamo vyplýva z uvedenej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, a to bezplatne,
takže v tomto prípade daň žalobca nemá do čoho zakomponovať. Podľa predpisov daň z nehnuteľnosti

nie je prevádzkovým výdavkom - nákladom spojeným s užívaním nehnuteľnosti. V tomto prípade nie
je daňovým výdavkom a znáša a platí ju vlastník nehnuteľnosti. V zmysle § 2 písm. i) Zák. o dani
z príjmov prevádzkovými výdavkami sú len preukázateľné výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a
udržanie príjmov z prenájmu na základe vedeného účtovníctva alebo na základe daňovej evidencie,
t.j. výdavky na energie a výdavky na ostatné služby súvisiace s nehnuteľnosťami, a teda nie daň z

nehnuteľností. Ak daňovník uplatňuje popri príjmoch aj preukázateľne vynaložené daňové výdavky,
vediepočasceléhozdaňovaciehoobdobiadaňovúevidenciuopríjmochaovýdavkochvrátanedokladov
majúcich náležitosti účtovných dokladov. Na to, aby bol výdavok považovaný za daňovo uznaný, musí
byť preukázateľne vynaložený a zaúčtovaný alebo zaevidovaný. Preukázaný výdavok je potrebné
dokázať účtovným záznamom na podklade účtovného dokladu, ktorým by mal žalobca žiadať presne čo

chce, aby mu žalovaný zaplatil, najmä ak by mal platiť bezhotovostným spôsobom. Ak by boli požiadavky
žalobcu voči nemu ustálené, vzájomne odsúhlasené a uznané, potom bolo potrebné, aby mu vystavil
- predložil účtovný doklad, dokument na základe ktorého by bolo nepochybné, komu, za čo, koľko a
kam má platba smerovať, resp. na aký účet má platiť. O toto ho neustále žiadal a žalobca mu takýto
dokument odmietal vydať a ani mu ho nepredložil. Daň z nehnuteľností nemá povinnosť žalobcovi

zaplatiť. Ak však napriek tomu chcel, aby mu ich zaplatil, bolo nevyhnutné, aby mu vystavil riadny doklad.
Doklady, ktoré v žalobe predkladá, sú nenáležité a nespĺňajú základné náležitosti dokladu. Čiastočne by
mohli slúžiť len ako podkladové materiály či príloha pre vystavenie riadneho účtovného dokladu alebo
iného dokumentu, na základe ktorého by eventuálne mohol žalobcovi zaplatiť. V uvedených výmeroch
vyrubuje správca dane žalobcovi nielen dane za nehnuteľnosť, ktorá je predmetom žaloby, ale sú v

nej vyrubené aj dane za ďalšie nehnuteľnosti v jeho vlastníctve (dom, dvor, záhrada a pod.). Aj na
základe toho navrhuje, aby súd žalobu zamietol. V roku 2009 zaplatil žalobcovi na daň z nehnuteľnosti
sumu 403,- a v roku 2010 sumu 333,- €. V tom čase pripravovali spätné prevody nehnuteľností v N.
a v B.M.T. od žalobcu späť na neho. Žalobca zvyšoval svoje požiadavky o ďalšie peňažné, ale aj
nepeňažné plnenia, prevod nehnuteľnosti už napr. podmieňoval aj rôznymi odkladacími podmienkami

a väčšina z nich bola pre neho neprijateľná. Vrátenie nehnuteľností bolo pre neho prioritou, snažil sa
o kompromis a niektoré jeho požiadavky napr. za energie mu v tom čase v istých čiastkach aj zaplatil.
Žalobca si spätný prevod nehnuteľnosti podmieňoval aj zaplatením dane z nehnuteľností, hoci mu to
zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nevyplývalo. Peňažné čiastky 403,- a 333,- eur mu však i napriektomu tak, ako si ich žiadal, aj zaplatil. Bol to iba jeho prejav dobrej vôle nad rámec jeho povinnosti,
avšak smerujúci k tomu, aby mu nehnuteľnosti vrátil. Nevie, ako ho žalobca vyzýval, možno za výzvy
považoval ich rozpravy, kde si vyjasňovali vzájomné požiadavky. Svoje požiadavky mu prezentoval

súhrnne podľa ním naformátovaných položiek a výslednú, ním zosumarizovanú čiastku žiadal od neho
celúaihneďzaplatiť.Kjednotlivýmpoložkámtak,akoichvypočítavalažiadalzaplatiť,malvážnevýhrady
a mnohé rozporoval. Ani tieto požiadavky okrem toho, že boli nesprávne, nemali náležitosti účtovného
dokladu a dokumentu, preto ich neakceptoval, neprijal ani neplatil. Ak by žalobca postupoval spôsobom
v zmysle daňových a účtovných predpisov, energie si mohol zaradiť do daňovej evidencie ako výdavkové

položky a na ich základe by si ich potom aj uplatňoval od fyzickej osoby - živnostníka, ktorého mal v
podnájme. Spotrebované energie vlastne takmer výlučne spotreboval živnostník v jeho prevádzke, ktorý
mal dobrú vôľu za energie zaplatiť, ale ani on takto nemal žiadne doklady, na základe ktorých by ich aj
zaplatil.Poukazujenato,žežalobcavypočítalsvojupohľadávkurôznymspôsobomvčasovorozdielnych
termínoch, v požiadavke zo 17.4.2011 a v žalobe. Z toho dôvodu mu nemohol dôverovať a spoliehať
sa na žalobcove výpočty a údaje.

K časti týkajúcej sa platenia energií uviedol, že voda bola do roku 2010 vedená na jeho meno (na
meno žalovaného) a dodávateľom vystavené faktúry riadne platil. Žalobca však v roku 2011 evidenciu
u dodávateľa previedol na svoje meno, po čom ho odpojil okrem elektriny a plynu aj od vody, hoci na
to nemal dôvod. Ani požiadavky na zaplatenie energií neboli z jeho strany riadne uplatňované, boli

nepresné a nepodložené a nemohli byť ako podklad v jeho daňovej evidencii, či pre daňové priznanie.
Ak by bola spotreba energií riadne zdokladovaná, tak by si ich následne uplatňoval od živnostníka.
Žalobca si mohol a mal svoje finančné nároky uplatňovať na súde, čo neurobil. Nemal však právo od
energií ho odpojiť, svojím konaním porušil zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a je povinný zaplatiť mu
dohodnutú zmluvnú pokutu. Ak ho neoprávnene od energií odpojil, znemožnil mu tým nehnuteľnosť

riadneanerušeneužívať,takpotomužvôbecniejeanidôvod,abyodčasuodpojeniažalobcoviplatildaň
z nehnuteľností. Je tu aj dôvod, aby súd minimálne od času odpojenia od energií žalobu zamietol. Týmto
odpojením od energií mu vzniká škoda. Ani navrhované zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré žalobcovi
vyrubilsprávcadane,vôbec neobstojí.Zariadneavčasnéplateniedanesprávcovizodpovedádaňovník,
vtomtoprípadežalobcaakovlastníknehnuteľnosti,ktorýjeajpovinnýtietozaplatiť.Žiadaťichzaplatenie

je neopodstatnené. Navrhuje, aby súd žalobu aj v časti zaplatenia úrokov z omeškania, vyrubených
žalobcovi správcom dane zamietol. Daň z nehnuteľností za rok 2008 mu bola za jeho polovicu vyrubená
a túto aj riadne a včas zaplatil. Za druhú polovicu nehnuteľnosti bola vyrubená p. K.M.T. a tento bol
povinný ju aj zaplatiť. To, že ju odmietol za rok 2008 zaplatiť a zaplatil ju žalobca za neho, je jeho
osobným rozhodnutím. Vzhľadom na okolnosti a za čas od 1.1.2008 do 25.3.2008, kedy bola medzi

K.M.T., ním a žalobcom uzatvorená Zmluva o budúcej kúpnej zmluve a od kedy už K.M.F. odmietol
platiť daň z nehnuteľnosti, by mohol eventuálne žalobcovi na čas od 1.1.2008 do 1.4.2008 finančne a
alikvotnou čiastkou prispieť na jej zaplatenie, bolo by to však len jeho dobrovoľným rozhodnutím a to iba
pri vzájomnom porozumení a po dohode so žalobcom. Pre prípad, že sa s ním nedohodnú, navrhuje,
aby súd žalobu v časti zaplatenia dane z nehnuteľností vo výške 421,83 € zamietol.

K časti žaloby týkajúcej sa reklamných panelov vo vyjadrení uviedol, že V. Š., jeho synovec, uzatvoril
dňa 27.8.2007 zmluvu s COOP JEDNOTA TOPOĽČANY o nájme nebytových - 5 kusov reklamných
panelov na I. M. O. B.M.T.. Zmluva bola stanovená na čas určitý od 1.10.2007 do 30.9.2008 s dohodou
o možnosti jej predlženia. Na základe jeho súhlasu si za svoje finančné prostriedky na jedno reklamné
miesto vyhotovil a umiestnil svoju vývesnú tabuľu jeho realitnej kancelárie a na druhom reklamnom

mieste si umiestnil inú reklamnú tabuľu. Žalobca prejavil o voľné reklamné miesta záujem a preto sa s V.
Š. dohodol, že odstúpi od zmluvy s COOP JEDNOTA a dá im možnosť aby si k ním spolu so žalobcom
uzatvorili príslušné nájomné zmluvy. On uzavrel s COOP JEDNOTA nájomnú zmluvu na umiestnenie
jedného panela. Jeho zmluva zo dňa 25.9.2008 s dvomi dodatkami na tento vývesný panel platí doposiaľ
a doposiaľ zaň riadne uhrádza nájomné. Na zvyšné 4 kusy si na základe ich odporúčania mal žalobca s

COOP JEDNOTA možnosť uzavrieť príslušnú nájomnú zmluvu. Predpokladá, že takúto nájomnú zmluvu
aj uzatvoril. Na jednej z týchto 4 kusov reklamných panelov zostala visieť aj jeho reklamná plocha ešte
z času platnosti nájomnej zmluvy medzi V. Š. a COOP JEDNOTA s tým, že na základe dohody ju
zatiaľ žalobca nepotrebuje a bezplatne ako vďaku za ich vybavenie ju ponecháva v pôvodnom stave s
jeho reklamou. V prípade, že žalobca mal potrebu ju využívať pre svoje potreby, mohol ju kedykoľvek

žiadať zvesiť a nahradiť svojou, prípadne nájomnú zmluvu zrušiť. Medzi ním a žalobcom neboli v tomto
smere uzatvorené žiadne písomné zmluvy, išlo iba o čas dočasný, t.j. do doby, do ktorej bude žalobca
dohoduakceptovaťaonbudemaťzáujemtamsvojreklamnýpanelponechať.Žalobcahodoposiaľnikdy
nežiadal, aby za ňu platil. Ak by však za ňu mal platiť, toto by neakceptoval a tabuľu zvesil a reklamnémiesto ponechal žalobcovi pre jeho potreby. Až teraz žalobca žiada, aby mu zaplatil nájomné za dve
reklamné miesta, i keď si za jedno z nich zmluvne s COOP JEDNOTA riadne platí a druhé je využívané
v zmysle uvedeného. A to žiada dokonca až od roku 2008. Opäť sa tu vytvára priestor na konštatovanie,

že ak by zase hypoteticky chcel, aby mu za 1 kus mal platiť, mal si to už dávno, riadne a včas a náležitou
formou (účtovným dokladom) u neho uplatňovať, čo sa taktiež doposiaľ nestalo. Ak by mal vedomosť,
že chce za to odplatu, určite by ho nechcel odplatne užívať. Ak žalobca bude i naďalej trvať aj na tejto
časti žaloby, nie je ochotný sa podieľať na zaplatení dane z nehnuteľností za p. K.M.U.. Preto navrhuje,
aby súd v celom rozsahu žalobu zamietol aj v tejto časti, t.j. v časti zaplatenia za reklamné miesta.

Tvrdenie o jeho bezdôvodnom obohatení odmieta. Toto tvrdenie je právne neakceptovateľné. Nemôže
ísť o neoprávnené obohatenie s údajným cieľom a dokonca úmyslom vyhnúť sa svojím povinnostiam
a tak sa obohatiť. Takéto tvrdenie pokladá za útok na svoju osobu a svoju česť. Žiada, aby súd toto
tvrdenie žalobcu odmietol a naň pri svojom rozhodovaní neprihliadal. Žiada, aby súd žalobcu zaviazal
na zaplatenie nákladov konania i jeho právneho zastúpenia. Vznáša námietku premlčania žalobného
návrhu. Ako poškodený v celom spore je on, nie žalobca. Žalobca nerešpektuje ich dohody či zmluvy,

nehnuteľnosti mu nechce vrátiť, naopak niektoré v rozpore so zmluvou prevádza na tretie osoby, na čom
s veľkou pravdepodobnosťou profituje. Bráni mu nehnuteľnosti nerušene užívať, čím mu vzniká nemalá
škoda a žalobca by mu mal platiť dohodnutú zmluvnú pokutu. Ak by plnil to, na čom sa zmluvne dohodli,
najmä ak by mu už dávno vrátil nehnuteľnosti v Kolačne či v Partizánskom, už nemusel platiť napr. daň
z nehnuteľností on, ale túto povinnosť by mal on.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a ich právnych zástupcov, oboznámením obsahu spisu,
najmä žaloby, výpisu z listu vlastníctva, príjmových pokladničných dokladov, platobných výmerov a
rozhodnutí o vyrubení dane z nehnuteľností, rozhodnutí o vyrubení úroku z omeškania, zmluvy o nájme
nebytových priestorov a dodatkov k nej, zobrazenia reklamných panelov, výpisu zo živnostenského

registra, vyčíslenia nároku, doplnenia žaloby, návrhu na späťvzatie časti návrhu, vyčíslenia nároku,
zmluvy o nájme vrátane dodatkov k nej, faktúry, príjmových pokladničných dokladov, zmluvy o
nájme, plnomocenstva, vyjadrenia žalovaného, dokladov o úhradách, vyjadrenia žalobcu a pripojených
dokladov, doplnenia vyjadrenia k žalobe od žalovaného, výpisu z obchodného registra, dokladov
o úhradách za reklamné panely, zmluvy o budúcej zmluve, obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn.

4C/8/2012,fotokópiídokladovoúhradáchžalovanéhozareklamnýpanelanávrhužalobcunaspäťvzatie
časti návrhu na začatie konania a zistil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom
území mesta Partizánske, zapísaných Okresným úradom Partizánske, odborom katastrálnym na liste
vlastníctva č. XXXX ako pozemok parc. č. XXXX/X vo výmere 732 m2 zastavané plochy a nádvoria,
pozemok parc. č. XXXX/X vo výmere 1475 m2 zastavané plochy a nádvoria a stavby súpisné číslo XXXX

na parc. č. XXXX/X sklad a súpisné číslo XXXX na parc. č. XXXX/X sklad.

Z príjmových pokladničných dokladov vystavených žalobcom dňa 19.5.2009 a dňa 1.6.2010 vyplýva,
že žalovaný mu uhradil sumu 403,- € ako pomernú časť na daň z nehnuteľnosti za rok 2009 a sumu 333
€ ako pomernú časť na daň z nehnuteľnosti za I. pol. 2010.

Z platobných výmerov a rozhodnutí mesta Partizánske vyplýva, že za rok 2008 bola daňovníkovi V.
K.M.T. vyrubená daň z nehnuteľností v sume 25 821,- Sk (857,10 €), z čoho pripadá 25 416,- Sk (843,66
€) na stavby na podnikateľskú a zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu. Za rok 2009 bola
žalobcovi vyrubená daň z pozemkov za zastavané plochy a nádvoria pri základe 1 961 m2 vo výške

35,03 € a daň zo stavieb za priemyselné stavby pri základe 732 m2 vo výške 1 105,32 €. Za rok 2010
bola žalobcovi vyrubená daň z pozemkov pri rovnakom základe ako v roku 2009 vo výške 36,39 € a daň
zo stavieb pri rovnakom základe vo výške 1 197,552 €. Za rok 2011 mu bola z rovnakých nehnuteľností
vyrubená daň z pozemkov vo výške 36,39 € a daň zo stavieb 1 197,552 €. Za rok 2012 mu bola z
rovnakých nehnuteľností vyrubená daň z pozemkov vo výške 40,03 € a daň zo stavieb vo výške 1

316,868 €. Za rok 2013 mu bola z rovnakých nehnuteľností vyrubená daň z pozemkov vo výške 40,03
€ a daň zo stavieb vo výške 1 316,868 €. Za rok 2014 mu bola z rovnakých nehnuteľností vyrubená daň
z pozemkov vo výške 40,03 € a daň zo stavieb vo výške 1 316,868 €.

Za omeškanie so zaplatením dane za obdobie od 12.5.2011 do 12.10.2012 mu bol vyrubený úrok z

omeškania 136,80 €. Za omeškanie so zaplatením dane za obdobie od 5.5.2012 do 18.12.2012 mu bol
vyrubený úrok z omeškania 15,20 €. Za omeškanie so zaplatením dane za obdobie od 1.11.2012 do
18.12.2012 mu bol vyrubený úrok z omeškania 13,80 €. Za omeškanie so zaplatením dane za obdobie
od 1.11.2013 do 13.12.2013 mu bol vyrubený úrok z omeškania vo výške 12,40 €. Za omeškanie sozaplatením dane za obdobie od 31.5.2013 do 13.12.2013 mu bol vyrubený úrok z omeškania vo výške
29,40 €. Za omeškanie so zaplatením dane za obdobie od 24.4.2013 do 12.12.2013 mu bol vyrubený
úrok z omeškania vo výške 20,70 €. Za omeškanie so zaplatením dane za obdobie od 1.11.2013 do

12.12.2013 mu bol vyrubený úrok z omeškania vo výške 7,20 €.

Zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej medzi spoločnosťami COOP JEDNOTA
Topoľčany, spotrebné družstvo Topoľčany a spoločnosťou MORICCONI s.r.o., Partizánske, IČO: 36
707 759, zastúpenou žalobcom ako konateľom vyplýva, že spoločnosť COOP JEDNOTA Topoľčany,

spotrebné družstvo Topoľčany mu ako prenajímateľ prenechalo 5 kusov reklamných panelov na
konštrukčných pilieroch pod hotelom Spoločenský dom v B.M.T., I. I.. M. Č.. XXX/X. Doba nájmu bola
dohodnutá na dobu určitú od 1.10.2008 do 31.12.2009 a cena nájmu vo výške 9 375,- Sk (311,19 €)
+ DPH za celú dobu prenájmu. Dodatkom č. 1 bola platnosť nájomného vzťahu predĺžená od 1.1.2010
na dobu neurčitú a výška nájomného bola dohodnutá na 248,95 € + DPH ročne. Dodatkom č. 2 bola
zmenená výška nájomného na 259,- € + DPH ročne.

Zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej medzi spoločnosťami COOP JEDNOTA
Topoľčany, spotrebné družstvo Topoľčany a žalovaným vyplýva, že spoločnosť COOP JEDNOTA
Topoľčany, spotrebné družstvo Topoľčany ako prenajímateľ prenechala do nájmu žalovanému jeden kus
reklamného panelu na konštrukčných pilieroch pod hotelom Spoločenský dom v B.M.T., I. I.. M. Č.. XXX/

X, a to na dobu určitú od 1.10.2008 do 31.12.2009 za nájomné vo výške 1 875,- Sk (62,24 €) za celú
dobu prenájmu. Dodatkom č. 1 k zmluve bola zmenená platnosť zmluvy na dobu neurčitú od 1.1.2010
a výška nájomného na 49,79 €. Dodatkom č. 2 bola výška nájomného zmenená na 52,- € ročne.

Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.10.2008 vyplýva, že žalobca ako prenajímateľ a

žalovaný ako nájomca uzavreli nájomnú zmluvu, predmetom ktorej boli nebytové priestory v prednej
časti administratívno-výrobnej haly súp. č. XXXX v kat. úz. B.M.S. na parc. č. XXXX/X na dobu neurčitú
od 1.10.2008. Dohodli sa na nájomnom vo výške 1 000,- Sk (33,19 €) ročne.

Z plnomocenstva zo dňa 5.8.2008, ktoré udelil žalovaný ako splnomocniteľ žalobcovi ako

splnomocnencovi vyplýva, že ho splnomocnil, aby v jeho mene odhlásil služby súvisiace s užívaním a
tietoprehlásilnasvojuosobu,atonajmävovzťahukdodávateľovivody,elektrickejenergie,plynu,osobe
uskutočňujúcej odvoz a likvidáciu odpadu, poskytovateľovi telefonického pripojenia a iným orgánom,
ktoré vykonávajú služby dotýkajúce sa stavby.

Z výpovede žalobcu na pojednávaní vyplýva, že v roku 2008 mu žalovaný ponúkol, aby od neho odkúpil
budovu za riekou Nitrou. Nehnuteľnosť od neho a od p. K.M.U. odkúpil. Išlo o budovu rozdelenú na dve
časti, v jednej je on so svojou spoločnosťou a v druhej je žalovaný v nájme a užíva ju od roku 2008.
Ide o budovu označenú ako sklad. Po tom, ako budovu kúpil, bola medzi ním a žalovaným uzavretá
zmluva o nájme nebytových priestorov. Na základe tejto zmluvy žalovaný užíva priestory nachádzajúce

sa v jeho budove, a to doteraz. On nemá kľúče od objektu a nevie sa do prenajatej časti dostať. V čase,
keď budovu kupoval, bola rozdelená medzi žalovaného a p. K.M.U.. On prevažne užíva tú časť, ktorú
užíval pred kúpou p. K.M.F.. Plocha celej budovy je 734 m2. Časti , na ktorej je nehnuteľnosť medzi
žalovaným a ním rozdelená , nie sú úplne rovnaké . On užíva menšiu časť budovy, ale presnú výmeru
nevie. Po tom, ako budovu kúpil, boli na neho prevedené všetky energie. Nechceli to komplikovať a mali

so žalovaným priateľský vzťah, preto vybudovali podružné meranie energie a plynu. Voči dodávateľom
vystupoval ako odberateľ len on. K 12.2.2010 považuje náklady za energie zo strany žalovaného za
vyrovnané, potom mu prestal platiť za vodu, elektrinu a plyn. Po viacerých výzvach pristúpil k odpojeniu
tej časti budovy, ktorú užíva žalovaný, od vody, plynu a elektriny. Zaplatil všetky náklady dodávateľom
až do roku 2011 alebo 2010. Po 12.2.2010 žalovaný dal prenajaté priestory do podnájmu reštaurácii, tí

brali elektrinu. Daň z nehnuteľností platí on. Pomernú časť dane za rok 2008, 2009 a 2010 mu žalovaný
uhradil. Neuhradil mu žiadnu úhradu za roky 2011 až 2014. On má prenajatých od COOP JEDNOTA
Topoľčany 5 reklamných pútačov. O nájme dvoch reklamných panelov písomná zmluva nie je, na tom
sa dohodli ústne v roku 2008. Za tieto reklamné panely mu žalovaný neplatí. On nájomné platí COOP
JEDNOTA Topoľčany raz ročne na základe faktúry, žalovaná suma 612,05 € je nájomné za 2 reklamné

panely od roku 2008 do roku 2014.

Z výpovede žalovaného na pojednávaní vyplýva, že zmluve o budúcej zmluve z roku 2008 predchádzala
zmluva o prevode nehnuteľností. Je pravda, že on a p K.M.F. boli spoluvlastníkmi nehnuteľností,každý v jednej polovici. Bola uzavretá zmluva o prevode nehnuteľností na žalobcu, podľa ktorej sa
stal výlučným vlastníkom. Prevod sa uskutočnil na nehnuteľnosti v B.M.T. a v N. z dôvodu, že chceli
spoločne podnikať, pripravovali podnikateľský zámer a nemali dostatok finančných prostriedkov. Bolo

potrebné, aby získali úver, dohodli sa, že ho bude brať žalobca. Aby bola posilnená jeho bonita, bolo
potrebné založiť nehnuteľnosti, preto boli prevedené na žalobcu. Bola dohodnutá zmluva o budúcej
zmluve, ktorá predpokladala, že ak odpadne dôvod, pre ktorý boli nehnuteľnosti prevedené, teda že
nebudú podnikať alebo brať úver, tak mu nehnuteľnosti vráti. Oni spolu nepodnikali a žalobca si ani
nevzal úver, nehnuteľnosti mu ale nevrátil. Nehnuteľnosť v Kolačne previedol na tretiu osobu. V zmluve

o budúcej zmluve bolo dohodnuté čo bude kto užívať, že nehnuteľnosti až do ich vrátenia bude výlučne,
nerušene a bezplatne užívať. Tieto nehnuteľnosti aj užíva. Zmluva o nájme nebytových priestorov bola
uzavretá formálne len z dôvodu, že on časť užívanej nehnuteľnosti dával do podnájmu živnostníkovi,
ktorý tam išiel zriaďovať prevádzku reštaurácie a k tomu potreboval zmluvu. Výpoveď tejto zmluvy dával
žalobca a má ju k dispozícii. Pokiaľ sa v zmluve uvádza, že mal platiť energie a ostatné náklady, to
znamená, že to boli prevádzkové náklady, v stručnosti energie, nie dane. Tak je to upravené aj v zmluve

o budúcej zmluve. Zmluva o nájme nebytových priestorov bola vypovedaná, preto si žalobca nemôže
uplatňovať plnenie na jej základe. Môže sa opierať iba o zmluvu o budúcej zmluve, ktorú si ale žalobca
prispôsobil a v žalobe jej text upravil. Vôbec nie je pravda, že by mu nehnuteľnosť na odkúpenie ponúkal
on, oni sa dohodli so zámerom spoločného podnikania. Užívanie nehnuteľnosti nie je rozdelené presne
na polovicu, ale aký pomer užíva on a aký žalobca nevie povedať. Tým, že ho žalobca odpojil od

elektriny, vody a plynu, tak túto časť v podstate nemôže užívať a vzniká mu škoda. Žalobca bol povinný
preukázať spotrebu energií a predložiť mu riadny účtovný doklad, čo odmietol. Výmery sú vedené na
meno žalobcu, v ktorom je zahrnutý aj jeho osobný majetok. Energie tiež neboli správne vypočítané.
Pokiaľideoenergie,ježalobanedôvodná,pretožekeďhoodpojilodenergií,nemôžeodnehopožadovať
ani dane. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, ktoré mu vyrubil správca dane, za riadne a včasné plnenie

dane zodpovedá výlučne daňovník, teda vlastník, preto je zaplatenie od neho neopodstatnené. V roku
2009-2010 rokovali o vrátení nehnuteľností, aby k prevodu došlo, zaplatil mu 403 € za rok 2009 a 333
€ za rok 2010. Pokiaľ ide o rok 2008, zaplatil si sám za svoju časť, pretože bol spoluvlastníkom v jednej
polovici. V nasledujúcich rokoch na dani nezaplatil nič, nemal na to dôvod. On s K.M.T. nemal dohodnuté
žiadne rozdelenie, rozdelenie nehnuteľnosti vzišlo iba z dohody so žalobcom. Žalobca si po prevode na

seba prepísal len elektrinu a plyn, zmluvu o dodávke vody mal uzavretú on (žalovaný). Vodu spotrebúvali
obaja, žalobca ju potom prehlásil na seba bez toho, aby mu to oznámil. Reklamné panely vybavoval
on so svojím synovcom, COOP JEDNOTA Topoľčany uzavrela zmluvu o nájme s jeho synovcom. V
tom čase po dohode s V. Š. umiestnil na jednom paneli svoju tabuľu. Neskôr sa dohodol s V. Š., aby
vypovedal svoju zmluvu, aby následne mohol zmluvu uzavrieť žalobca s COOP JEDNOTA Topoľčany.

Zmluvu na jedno reklamné miesto, ktorá stále platí, uzavrel on. Preto žalobca nemôže žiadať zaplatiť za
dve reklamné miesta. Na druhom reklamnom paneli má umiestnenú tabuľu, žalobca ho mohol vyzvať,
aby ju nepoužíval. Túto tabuľu mu žalobca ponechal ako vďaku za to, že mu umožnil uzavrieť zmluvu
s COOP JEDNOTA Topoľčany.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní vo svojom stanovisku k žalobe uviedol , že vznášajú
námietku premlčania časti nároku, pretože všetko čo bolo žiadané pred 25.6.2012, teda 2 roky pred
podaním žaloby je premlčané.

Z výpovede právnej zástupkyne žalobcu vyplýva, že pohľadávka na úhradu nájomného za reklamné

panely bola postúpená spoločnosťou MORICCONI s.r.o. na žalobcu.

Z výpisov z účtu predložených žalobcom vyplýva, že platil mestu B.M.S. vyrubené dane z nehnuteľností.

Z vyjadrenia žalobcu a dokladov k nemu pripojených vyplýva, že nie je pravda, že by žalovaný nevedel

o prepise energií, respektíve že by k nemu nedal súhlas. Zavádzajúce sú tvrdenia žalovaného o
plánoch na spoločné podnikanie a úver. Žalobca nemal žiadne finančné problémy, už 12.5.2008 mu
poskytla úver mBank vo výške 1,3 milióna korún. Motív prevodu nehnuteľností si žalovaný vymyslel.
Zmluva o budúcej zmluve jednoznačne stanovuje, že si bude žalovaný hradiť všetky náklady súvisiace s
užívaním nehnuteľnosti. Vlastnícke právo k časti nehnuteľnosti bolo na žalobcu prevedené len dočasne

s tým, že žalovaný ju bude užívať naďalej ako keby bol vlastníkom. Dohodli si preto aj hradenie
nákladovsužívanímsúvisiacich,právezdôvodubezodplatnosti.Zmyslombolodohodnúťsibezodplatné
užívanie žalovaným tak, aby žalobca nemal žiadne náklady spojené s časťou nehnuteľnosti, ktorú
užíval žalovaný. Neboli medzi nimi pochybnosti, čo predstavujú uvedené náklady. Dohoda o hradenívšetkých nákladov vyplýva nielen zo Zmluvy o budúcej zmluve a ústnej dohody, ale aj zo zavedenej
praxe a následného správania strán. Žalovaný počas rokov 2009 a 2010 uhradil ním spotrebované
náklady a daň z nehnuteľností. Úhrady prebiehali až do zhoršenia vzťahov v roku 2011. V rokoch

2008 až 2010 boli vzťahy medzi žalobcom a žalovaným priateľské, preto neexistuje motív, aby si
žalobca voči žalovanému niečo podmieňoval alebo uplatňoval ďalšie nároky. Skutočnosť, že medzi
stranami existovala dohoda o úhrade nákladov aj o tom, čo predstavujú, je preukázaná vyjadrením
žalovaného zo dňa 28.3.2014, v ktorom odpovedá na špecifikáciu nákladov, pričom potvrdzuje dohodu
o úhrade všetkých nákladov a o tom, že daň z nehnuteľností v rokoch 2008 až 2010 zaplatil. Žalovaný

nepredložil zmluvu na druhý reklamný panel. Žalobca ho vyzval na úhradu nákladov za panely písomne
listom zo dňa 3.3.2014, od kedy mohol pristúpiť k zveseniu panela, čo však neurobil. Žalobca vyvinul
úsilie na vrátenie nehnuteľností, vyzýval žalovaného na riešenie a uzavretie dohody, avšak žalovaný
neakceptoval návrhy žalobcu. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 3.6.2014 žalobca preukázal, že
spoločnosť MORICCONI - EDY RACING s.r.o., Partizánske na neho ako postupca postúpila pohľadávku
na nájomné za užívanie 2 kusov vertikálnych plôch proti žalovanému.

Z doplnenia vyjadrenia k žalobe predloženého žalovaným vyplýva, že podľa neho aj nájomná zmluva
potvrdzuje jeho tvrdenia, že sa so žalobcom nedohodli na platení daní z nehnuteľností. Túto zmluvu mu
však žalobca dňa 18.1.2011 vypovedal. Žalovaný poukázal na to, že sa nedohodol so žalobcom, pretože
ten vypočítaval náklady v nesprávnej výške a neakceptoval jeho rozporné stanoviská k výpočtom a

preukazovaniu nákladov.

Zo Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva nebytových priestorov a pozemkov v
kat. území Partizánske uzavretej medzi žalobcom ako budúcim predávajúcim a žalovaným ako budúcim
kupujúcim vyplýva, že sa dohodli na budúcom predaji nehnuteľností v registri „C“ evidovaných na

katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/X zast. plochy a nádvoria vo výmere 732 m2, parc. č. XXXX/X
zast. plochy a nádvoria vo výmere 1475 m2 a stavby s.č. XXXX, sklad postavenej na parc. č. XXXX/
X a XXXX/X vedených na LV č. 2533 a 2852 pre kat. úz. B.M.S.. Kúpnu zmluvu sa zaviazali uzavrieť
do 31.12.2018. V čl. III bod 8. zmluvy sa účastníci dohodli: „Účastníci tejto zmluvy sa dohodli, že až do
času uzavretia kúpnej zmluvy, podľa ustanovení tejto zmluvy, bude predmet zmluvy výlučne, nerušene

a bezodplatne užívať budúci kupujúci podľa čl. III ods. 1 písm. a), b) a c)., bude si hradiť všetky náklady
s týmto súvisiace. Pri uzatváraní budúcej kúpnej zmluvy budúci kupujúci zohladní vek a opotrebovanosť
uvedenej nehnuteľnosti, ktorú bezplatne využíval pre seba.“

Z výpovede nájomnej zmluvy na nebytové priestory zo dňa 18.1.2011 vyplýva, že žalobca vypovedal

nájomnú zmluvu uzavretú so žalovaným, predmetom ktorej bol nájom nebytových priestorov v prednej
časti budovy súp. č. XXXX v kat. úz. B.M.S..

Zo žiadosti žalobcu zo dňa 28.1.2015 vyplýva, že žiadal žalovaného o demontáž reklamného panela na
vertikálnej ploche pod hotelom Spoločenský dom v B.M.T. do 28.2.2015.

Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4C/8/2012 vyplýva, že žalobca žaloval žalovaného o vypratanie
nehnuteľností v katastrálnom území obce N., pričom išlo o nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým uzavreli
zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Rozsudkom zo dňa 3.9.2013 č.k. 4C/8/2012-56 súd žalobu zamietol.

Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä
k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom
spájajú.

Podľa § 35 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;

môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale
najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle
znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho,

komu bol právny úkon určený.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.Podľa § 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného
príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu
konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u
iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Podľa§451ods.1,2Občianskehozákonníkabezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 490 ods. 1 Občianskeho zákonníka vznik zmlúv, ktorými sa zakladajú záväzky, sa spravuje

ustanoveniami § 43 a nasl., pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak.

Podľa § 491 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone

neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná
zmluva neurčuje inak. Na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia zákona
upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa

zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 5 ods. 1, 2 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne
odpady a drobné stavebné odpady daňovníkom dane z pozemkov, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak,
je a) vlastník pozemku, b) správca pozemku vo vlastníctve štátu, správca pozemku vo vlastníctve obce

alebosprávcapozemkuvovlastníctvevyššiehoúzemnéhocelkuzapísanývkatastrinehnuteľností(ďalej
len "kataster"). Daňovníkom dane z pozemkov je a) fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej boli
pridelené na obhospodarovanie náhradné pozemky vyčlenené z pôdneho fondu užívaného právnickou
osobou až do vykonania pozemkových úprav, b) nájomca, ak 1. nájomný vzťah k pozemku trvá alebomá trvať najmenej päť rokov a nájomca je zapísaný v katastri, 2. má v nájme pozemky spravované
Slovenským pozemkovým fondom, 3. má v nájme náhradné pozemky daňovníka uvedeného v písmene
a).

Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona základom dane z pozemkov podľa § 6 ods. 1 písm. b), c) a e) je
hodnota pozemku určená vynásobením výmery pozemkov v m2 a hodnoty pozemkov za 1 m2 uvedenej
v prílohe č. 2, ak v odseku 7 nie je uvedená iná hodnota pozemku podľa § 6 ods. 1 písm. e).

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona daňovníkom dane zo stavieb je vlastník stavby alebo správca stavby
vo vlastníctve štátu, alebo správca stavby vo vlastníctve obce, alebo správca stavby vo vlastníctve
vyššieho územného celku (ďalej len "vlastník stavby").

Podľa § 11 citovaného zákona základom dane zo stavieb je výmera zastavanej plochy v m2. Zastavanou
plochou sa rozumie pôdorys stavby na úrovni najrozsiahlejšej nadzemnej časti stavby, pričom sa

do zastavanej plochy nezapočítava prečnievajúca časť strešnej konštrukcie stavby. Základom dane
pri stavbe hromadných garáží umiestnenej pod zemou je výmera zastavanej plochy v m2, pričom
zastavanou plochou sa rozumie pôdorys na úrovni najrozsiahlejšej podzemnej časti stavby.

Podľa § 18 ods. 1, 2 citovaného zákona daňová povinnosť vzniká 1. januára zdaňovacieho obdobia

nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal vlastníkom, správcom, nájomcom
alebo užívateľom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dane, a zaniká 31. decembra zdaňovacieho
obdobia, v ktorom daňovníkovi zanikne vlastníctvo, správa, nájom alebo užívanie nehnuteľnosti. Ak sa
daňovník stane vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti 1. januára bežného
zdaňovacieho obdobia, vzniká daňová povinnosť týmto dňom. Na vyrubenie dane z nehnuteľností je

rozhodujúci stav k l. januáru zdaňovacieho obdobia. Na zmeny skutočností rozhodujúcich pre daňovú
povinnosť, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia, sa neprihliada, ak tento zákon neustanovuje
inak. V prípade nadobudnutia nehnuteľnosti vydražením v priebehu roka daňová povinnosť vzniká
prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa vydražiteľ stal vlastníkom nehnuteľnosti
alebo prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni schválenia príklepu súdom. Pri zániku vlastníckych

práv vydražením daňová povinnosť zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom zanikli vlastnícke
práva k vydraženej nehnuteľnosti. Pri nadobudnutí nehnuteľnosti dedením v priebehu roka daňová
povinnosť dedičovi vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa dedič stal vlastníkom
nehnuteľnosti na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve alebo rozhodnutia o dedičstve.

Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania a po ich zhodnotení dospel k záveru, že žaloba je
podaná dôvodne ale nie v celom rozsahu. Súd vychádzal z toho, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností
v katastrálnom území B.M.S., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemky parc. č. XXXX/
X vo výmere 732 m2 zastavané plochy a nádvoria , parc. č. XXXX/X vo výmere 1475 m2 zastavané
plochy a nádvoria a stavby , sklad súpisné číslo XXXX postavenej na parc. č. XXXX/X a na parc.

č. XXXX/X. Žalobca ako budúci predávajúci a žalovaný ako budúci kupujúci uzavreli v roku 2008
zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a o prevode vlastníctva nebyt. priestorov a pozemkov v kat.
území B.M.S., predmetom ktorej bol budúci predaj uvedených nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu
žalovanému. Predmetom zmluvy bolo aj dojednanie, že „až do času uzavretia kúpnej zmluvy, podľa
ustanovení tejto zmluvy, bude predmet zmluvy výlučne, nerušenie a bezodplatne užívať kupujúci podľa

čl.IIIods.1písm.a),b)ac).,budesihradiťvšetkynákladystýmtosúvisiace.“Predmetombudúcejkúpnej
zmluvy mal byť prevod spoluvlastníckeho podielu 1/2 k budove skladu a k pozemkom pod budovou
skladu vo výmere 429,8 m2 a k priľahlému pozemku k celkovej výmere 646 m2.

Žalobca sa podanou žalobou domáha proti žalovanému zaplatenia časti dane z nehnuteľností, ktorú

zaplatil ako vlastník uvedených nehnuteľností správcovi dane mestu B.M.S. v rokoch 2008 až 2014. Ako
dôvod vzniku záväzku žalovaného uviedol dojednanie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, podľa ktorej sa
účastníci zmluvy dohodli, že žalovaný bude bezodplatne užívať nehnuteľnosti a bude si hradiť všetky
náklady s týmto súvisiace. Spor medzi žalobcom a žalovaným spočíva v tom, či ich dohoda o tom,
že budúci kupujúci si bude hradiť všetky náklady súvisiace s výlučným , nerušeným a bezodplatným

užívaním nehnuteľnosti uvedená v zmluve zahŕňa aj daň z nehnuteľností alebo nie.

Čo všetko /aké náklady/ pojem „všetky náklady s týmto súvisiace“ obsahuje, nie je v zmluve výslovne
uvedené a špecifikované. Jeho obsah je preto potrebné vyložiť v súlade s vôľou účastníkov zmluvy.Skutočnú vôľu účastníkov je možné vyvodiť okrem explicitného obsahu právneho úkonu aj z ich
správania pred uzavretím zmluvy, ako aj po jej uzavretí . Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi
žalobcom a žalovaným došlo v roku 2008 k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorou žalovaný previedol svoj

podiel k nehnuteľnostiam na žalobcu a v tom istom roku bola medzi nimi uzavretá Zmluva o uzavretí
budúcej kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva nebytových priestorov a pozemkov v kat. úz. B.M.S.. Z
uvedených skutočností vyplýva, že síce formálne došlo k prevodu vlastníctva k podielu žalovaného na
nehnuteľnostiach ale k iným podstatným zmenám nedošlo, pretože žalovaný naďalej zostal užívať svoju
časť nehnuteľnosti. Po prevode nehnuteľností v roku 2008 mal žalovaný podľa zmluvy o budúcej zmluve

nehnuteľnosti užívať výlučne, nerušene a bezodplatne /v podstate ako vlastník / až do 31.12.2018, kedy
najneskôr mala byť uzavretá zmluva o prevode vlastníctva časti nehnuteľností naspäť na žalovaného. Z
uvedeného vyplýva, že k prevodu časti nehnuteľností zo žalovaného na žalobcu podľa uzavretej zmluvy
došlo ale išlo len o prevod na určitú dobu , po uplynutí ktorej sa časť nehnuteľností mala žalovanému
vrátiť späť. Zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy dohodnutým obsahom zabezpečuje žalovanému
po túto dobu výlučné, nerušené a bezodplatné užívanie časti nehnuteľností / ktorá mu predtým patrila

ako vlastníkovi / s tým, že si bude hradiť náklady s týmto súvisiace. Je veľmi málo pravdepodobné a
nelogické, že by skutočnou vôľou žalobcu bolo, ak by sa stal skutočným vlastníkom / nielen formálnym/
aj tej časti nehnuteľností , ktorú užíval žalovaný, uzavrieť zmluvu s takým obsahom, že bude platiť
dane aj za časť nehnuteľností, ktorú výlučne, nerušene a bezodplatne bude užívať žalovaný. Tvrdenie
žalovaného o tom, že podľa zmluvy mal po dobu 10 rokov užívať nehnuteľnosti výlučne nerušene a

bezodplatne / v podstate ako vlastník / len za náklady na energie a žalobca bude aj za jeho časť
nehnuteľností po túto dobu platiť dane, nebolo preukázané. Je veľmi málo pravdepodobné, že žalobca
by s takouto dohodou súhlasil a za takýchto podmienok zmluvu uzavrel. Dôvod, pre ktorý by žalobca voči
žalovanému takýmto spôsobom postupoval, že by sa teda zaviazal platiť dane aj za časť nehnuteľnosti
užívanú bezodplatne žalovaným nebol preukázaný. Výsledky vykonaného dokazovania preukazujú to,

že vlastnícke právo k časti nehnuteľnosti bolo na žalobcu prevedené len dočasne a v podstate formálne s
tým,žežalovanýjubudeužívaťnaďalejakokebybolvlastníkom.Nasvedčujetomuajdohodaúčastníkov
o hradení nákladov s užívaním časti nehnuteľnosti súvisiacich, práve z dôvodu bezodplatnosti. Zmyslom
dohodyouzavretíbudúcejkúpnejzmluvybolodohodnúť bezodplatnéužívanienehnuteľnostižalovaným
tak, aby žalobca nemal žiadne náklady spojené s časťou nehnuteľnosti, ktorú užíval žalovaný. To ,

že súčasťou nákladov súvisiacich s užívaním nehnuteľnosti bola aj daň z nehnuteľností vyplýva aj z
ďalších skutočností. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný uhradil časť dane z nehnuteľnosti
za roky 2009 a 2010, z toho vyplýva, že v rokoch 2009 a 2010 nemal pochybnosti o tom, že je jeho
povinnosťou časť dane z nehnuteľností žalobcovi nahradiť. Žalovaný v konaní tvrdil, že túto časť dane
zaplatil na nátlak a nad rámec svojich povinností, avšak toto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal.

Ani z ostatných vykonaných dôkazov, najmä z komunikácie právnej zástupkyne žalobcu a žalovaného
nevyplýva,žebynanehožalobcavyvíjalvsúvislostisichzmluvnýmvzťahomnátlakalebožebysplnenie
akýchkoľvek povinností podmieňoval zaplatením alikvotnej časti dane z nehnuteľností žalovaným.
Súd preto dospel k záveru, že alikvotnú časť dane z nehnuteľností za roky 2009 a 2010 zaplatil na
základe vlastného rozhodnutia a dobrovoľne. Ak žalovaný spočiatku po uzavretí zmluvy so žalobcom

nespochybňoval svoju povinnosť platiť zodpovedajúcu časť dane z nehnuteľností, súd z tohto jeho
správania vyvodil, že bolo skutočnou vôľou účastníkov zmluvy o budúcej zmluve pod pojem „všetky
náklady s týmto súvisiace“ zahrnúť aj príslušnú časť dane z nehnuteľností, ktorej daňovníkom je žalobca.

Je nepochybné, že daňovníkom dane z nehnuteľností je vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam žalobca.

Jeho postavenie daňovníka vyplýva zo zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom
poplatkuzakomunálneodpadyadrobnéstavebnéodpady,podľaktoréhojedaňovníkomdanezostavieb
a dane z pozemkov vlastník pozemku a vlastník stavby. Je nepochybné, že žalobcovi vznikla z titulu jeho
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam daňová povinnosť na zaplatenie dane z nehnuteľností. Priama
povinnosť voči správcovi dane vznikla priamo žalobcovi ako vlastníkovi, bez ohľadu na to, že časť

nehnuteľností užíval na podklade dohody so žalobcom žalovaný.

Keďže súd na základe všetkých uvedených skutočností dospel k záveru, že skutočnou vôľou účastníkov
zmluvy o budúcej zmluve - žalobcu a žalovaného bolo, aby žalovaný platil žalobcovi tú časť žalobcom
zaplatenej dane z nehnuteľností, ktorá pripadá na polovicu sporných nehnuteľností, priznal žalobcovi

proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy 2 312,95 €. Nejde o nárok zo zákona o miestnych daniach,
ale o nárok, ktorý žalobcovi vznikol z uzavretej zmluvy o budúcej zmluve so žalovaným.Na tvrdenie žalovaného, že si nemohol zaplatenú náhradu dane uplatniť ako daňový výdavok, preto ju
žalobcovi neuhradil, súd nemohol prihliadnuť. Vystavenie daňového dokladu nie je podmienkou vzniku
záväzku. Okrem toho, z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by bol žalobca v právnom vzťahu so

žalovaným účtovnou jednotkou a mal by povinnosť žalovanému účtovné doklady vystavovať. Zo zmluvy
o budúcej zmluve nevyplýva, že by ju účastníci uzavreli v rámci predmetu svojho podnikania, nevyplýva
to ani z ich označenia v záhlaví zmluvy (nie sú uvedené povinné údaje ako obchodné meno, identifikačné
číslo, miesto podnikania, označenie registrácie podnikateľov) ani z obsahu zmluvy. Žalovanému vznikol
záväzok už na základe zmluvy, nie až vystavením účtovného (daňového) dokladu. Preto ani prípadné

nesplneniepovinnostižalobcuvystaviťúčtovnýdokladbynebolovovzťahukvznikuzáväzkužalovaného
právne podstatné.

Súd pri výpočte výšky nároku vychádzal z rozhodnutí správcu dane, pričom bral do úvahy tú skutočnosť,
že vo výmeroch bola vyrubená daň aj za iné nehnuteľnosti žalobcu. Ďalej súd prihliadal aj na uplatnenú
námietku premlčania, ktorú žalovaný v konaní vzniesol.

Vzhľadom k tomu, že právnym základom nároku žalobcu na náhradu časti zaplatenej dane z
nehnuteľností je zmluva, premlčacia doba v právnom vzťahu medzi účastníkmi je základná - trojročná.
Návrh na začatie konania bol podaný dňa 25.6.2014, premlčané sú preto všetky nároky žalobcu na
náhradu príslušnej časti dane z nehnuteľností, ktorých splatnosť nastala pred 25.6.2011.

Žalobcovi súd preto priznal len zodpovedajúcu časť dane z nehnuteľností za roky 2011 až 2014, a to vo
výške jednej polovice z vyrubenej dane zo sporných pozemkov a stavieb. Súd pri posudzovaní daňovej
povinnosti uloženej jednotlivými rozhodnutiami mesta B.M.S. neprihliadal na daň, predmetom ktorej boli
iné nehnuteľnosti ako tie, ktoré sú predmetom zmluvy o budúcej zmluve. Žalobcovi bola vyrubená daň

z nehnuteľností za sporné nehnuteľnosti za roky:
- 2011 v sume 1 233,94 €, z toho jedna polovica je v sume 616,97 €,
- 2012 v sume 1 356,90 €, z toho jedna polovica je v sume 678,45 €,
- 2013 v sume 1 356,90 €, z toho jedna polovica je v sume 678,45 €,
- 2014 v sume 1 356,90 €, z toho jedna polovica je v sume 678,45 €.

Zo žaloby vyplýva, že za rok 2011 si žalobca uplatňuje náhradu dane v sume 616,95 €, za rok 2012 v
sume 678,40 €, za rok 2013 v sume 678,40 € a za rok 2014 v sume 339,20 €. Súd v súlade s § 153
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku viazaný jeho návrhom, mu priznal nárok na zaplatenie sumy 2
312,95 € (616,95 € + 678,40 € + 678,40 € + 339,20 €).

Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2
312,95 €. Keďže je žalovaný so zaplatením dlžnej sumy v omeškaní, patrí žalobcovi popri istine aj
zákonný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd priznal žalobcovi úrok z
omeškania vždy až odo dňa nasledujúceho po dni, kedy svoju daňovú povinnosť voči správcovi dane

splnil. Súd mu preto priznal úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 616,95 € od 10.09.2013
do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 678,40 € od 10.09.2013 do zaplatenia , vo výške 8,25
% ročne zo sumy 678,40 € od 14.05.2014 do zaplatenia , vo výške 8,15% ročne zo sumy 339,20 € od
14.06.2014 do zaplatenia.

V časti o zaplatenie sumy 421,83 € s úrokom z omeškania vo výške 7,75% ročne od 1.11.2008 do
zaplatenia (t.j. v časti dane z nehnuteľností za rok 2008) súd konanie v súlade s § 96 Občianskeho
súdneho poriadku zastavil, pretože v tejto časti vzal žalobca žalobu na začatie konania späť.

Vo zvyšku nároku na náhradu zaplatenej dane z nehnuteľností a úrokov z omeškania súd žalobu

zamietol z dôvodu, že nárok žalobcu je sčasti premlčaný a žalovaný vzniesol v konaní námietku
premlčania (časť dane za roky 2009 a 2010 ). V časti úroku z omeškania súd žalobu zamietol
aj z toho dôvodu, že k omeškaniu žalovaného ako dlžníka nedošlo ku dňu nasledujúcemu po dni
splatnosti dane určenému v rozhodnutí o jej vyrubení, ale až ku dňu nasledujúcemu po dni skutočného
zaplatenia dane žalobcom. Tvrdenie žalobcu o tom, že premlčacia doba je 10-ročná z dôvodu, že

ide o uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia spôsobeného úmyselne, nemajú oporu
vo vykonanom dokazovaní. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že dôvodom vzniku záväzkovo-právneho
vzťahu účastníkov konania je zmluva, nie bezdôvodné obohatenie.Súd žalobu zamietol aj v tej časti, v ktorej sa žalobca domáhal náhrady úrokov z omeškania, ktoré si
voči nemu uplatnil správca dane z dôvodu, že splatnú daň neuhradil riadne a včas. V tejto časti žalobca
nepreukázal základ nároku. Úrok z omeškania za oneskorené splnenie si daňovej povinnosti žalobcom

nie je nákladom súvisiacim s užívaním nehnuteľností žalovaným. K vzniku tejto povinnosti žalobcu
došlo len pre jeho správanie, z dôvodu, že splatnú daň riadne a včas nezaplatil. Daňová povinnosť
voči správcovi dane totiž zaťažovala len jeho ako vlastníka nehnuteľností. Právny vzťah žalobcu a
žalovaného, z titulu ktorého bol žalovaný povinný nahradiť žalobcovi časť dane z nehnuteľností, je úplne
oddelený od daňovoprávneho vzťahu žalobcu so správcom dane. Ak teda vznikli žalobcovi vo vzťahu

k správcovi dane iné záväzky ako záväzok na zaplatenie dane z nehnuteľností, na ich náhradu voči
žalovanému nemá právny nárok.

Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie náhrady za užívanie reklamných plôch žalovaným súd vychádzal z
toho, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný užíval jeden reklamný
panel, ktorého nájomcom bola spoločnosť MORICCONI s.r.o.. Vo vzťahu k druhému reklamnému panelu

preukázal, že ho užíval na základe nájomnej zmluvy s vlastníkom plochy a v tejto časti vzal žalobca
žalobu späť, preto je predmetom konania už len právny vzťah týkajúci sa jedného reklamného panela. Za
užívanie tohto reklamného panela žalovaný neplatil žiadne sumy. Žalovaný nepreukázal právny dôvod,
na základe ktorého túto reklamnú plochu užíval. Tvrdil, že ide o „gentlemanskú dohodu“, avšak uzavretie
takejdohodyžalobcanepotvrdilažalovanýnepredložilžiadendôkazojejexistencii.Súdpretovychádzal

z toho, že žalovaný nepreukázal žiaden právny dôvod, na základe ktorého reklamnú plochu v nájme
právnehopredchodcužalobcuužíval.Užívaljutedabezprávnehodôvodu.Bezdôvodnýmobohatenímje
aj majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Majetkový prospech žalovaného spočíva
v tom, že sa jeho majetok nezmenšil o nájomné, ktoré zodpovedá nájomnému za jeden reklamný panel.
Žalobca si uplatnil nárok na náhradu bezdôvodného obohatenia za obdobie od roku 2008 do roku 2014.

Žalovaný vzniesol v konaní námietku premlčania, na ktorú súd musel prihliadnuť.

V prípade bezdôvodného obohatenia je subjektívna premlčacia doba dvojročná a začína plynúť
odo dňa, kedy sa oprávnený dozvie, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a v akej výške.
Objektívnu premlčaciu dobu (3-ročnú alebo 10-ročnú, na ktorú poukazuje už žalobca vo svojej žalobe)

v posudzovanej veci nemá zmysel skúmať, pretože žalovaný nárok je sčasti premlčaný už na základe
uplynutia subjektívnej premlčacej doby, ktorá je kratšia ako objektívna. Súd v prvom rade posudzuje
uplynutie subjektívnej premlčacej doby, až následne (v prípade ak nedošlo k premlčaniu uplynutím
subjektívnej doby) posudzuje uplynutie premlčacej doby objektívnej. V posudzovanej veci je teda
premlčaný nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie do 25.6.2012. Žalobca resp.

jeho právny predchodca totiž už od začatia užívania panelu žalovaným vedel, aká je výška nájomného,
aj to, že panel bez právneho dôvodu užíva žalovaný.

Súd preto posudzoval len nepremlčané bezdôvodné obohatenie. Z predloženej zmluvy uzavretej medzi
prenajímateľom COOP JEDNOTA Topoľčany a nájomcom MORICCONI s.r.o. Partizánske vyplýva, že

nájomné za 5 reklamných panelov je 310,80 € ročne vrátane DPH. Na jeden reklamný panel pripadá
nájomné 62,16 € ročne vrátane DPH. Ak by teda žalovaný mal uzavretú nájomnú zmluvu na jeden
reklamný panel, ktorého nájomcom bol žalobca, zaplatil by nájomné 62,16 € ročne, čo je aj hodnota
sumy, o ktorú sa nezmenšil jeho majetok, a teda aj hodnota bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom k
uplatnenej námietke premlčania súd priznal žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za

dva roky užívania reklamného panelu žalovaným bez právneho dôvodu v sume 124,32 € (2 x 62,16 €).
Keďže je žalovaný so zaplatením tejto sumy v omeškaní, priznal súd žalobcovi popri istine aj zákonný
úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 62,16 € od 10.1.2013 do zaplatenia a vo výške
8,25% ročne zo sumy 62,16 € od 28.2.2014 do zaplatenia. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania
ododňanasledujúcehopozaplatenísplátoknájomnéhoprenajímateľovi,pretožezaplatenímnájomného

žalobcom, ktoré by inak bol povinný platiť žalovaný, ktorý predmet nájmu skutočne užíval, došlo u
žalovaného k bezdôvodnému obohateniu.

V časti o zaplatenie bezdôvodného obohatenia z dôvodu užívania reklamných panelov bez právneho
dôvodu v sume 306,03 € s príslušenstvom súd konanie zastavil v súlade s § 96 Občianskeho súdneho

poriadku, pretože v tejto časti vzal žalobca podanú žalobu späť.Vo zvyšku súd žalobu v časti o zaplatenie bezdôvodného obohatenia z dôvodu užívania reklamných
panelov bez právneho dôvodu zamietol, pretože v prevyšujúcej časti je nárok žalobcu premlčaný a
žalovaný vzniesol v konaní námietku premlčania.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca aj
žalovaný boli v konaní len čiastočne úspešní a čiastočne neúspešní, preto súd rozhodol tak, že žiadny
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného

súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané
a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa
postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).