Decision was made at the court Okresný súd Nitra
Judgement was issued by Mgr. Denisa Mesárošová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/317/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114220080
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4114220080.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v právnej veci navrhovateľa: Profi Credit
Slovakia , s.r.o., so sídlom Bratislava , Pribinova 25, IČO: 35 792 752 , zast. Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti odporcovi: U. P., bytom S. L., W.
XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Občianske združenie, Všeobecná ochrana
práv spotrebiteľov, v zastúpení JUDr. Bohdan Jakubis, advokát so sídlom Bratislava, Dobrovičova 13, o
návrhu navrhovateľa na zaplatenie sumy 212,92 s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 40 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne, počnúc od
24.1.2012 až do zaplatenia zastavuje.
II. Súd návrh navrhovateľa zamieta.
III. Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom zo dňa 1.7.2014 prostredníctvom právneho zástupcu
domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 242,94 eur, pričom svoj návrh
odôvodnil, že navrhovateľ uzatvoril dňa 11.12.2007 s odporcom Zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXX,XX, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 896,24 €. Poskytnutý úver
sa odporca zaviazal splatiť spolu s úrokom v 48 mesačných splátkach vo výške 50,49 €, v termínoch
splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve.
Na základe žiadosti žalovaného sa žalobca so žalovaným dohodli na odklade splátok č.35.36.37 pôžičky
a tieto sa žalovaný zaviazal splatiť ako splátky č.49,50,51.
Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 13, do uplatnenia práva podľa
§ 565 Občianskeho zákonníka, t.j. do okamžitej splatnosti úveru napokon zaplatil len sumu 2120.58€.
Vzhľadom k tomu, že odporca bol v omeškaní s úhradou splátky č. 45 o viac ako tri mesiace, navrhovateľ
si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru. Odporca
mal uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 302,94 € dňa 24.1. 2012. Túto sumu neuhradil ani
čiastočne.
Navrhovateľ ani právny zástupca navrhovateľa sa na pojednávanie nedostavili, doručenie predvolania
mali riadne vykázané, neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili s tým, aby súd predmetnú vec
pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti.
Vedľajší účastník na strane odporcu sa na pojednávanie nedostavili, doručenie predvolania mal riadne
vykázané, neúčasť neospravedlnil a preto súd v zmysle § 101 ods. 2 OSP pojednával v ich neprítomnosti.
Pred začatím pojednávania vzal navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu návrh včasti
zaplatenia sumy vo výške 40,00 eur spolu s úrokom z omeškania späť a žiadal konanie v tejto zastaviť.
Odporca so späťvzatím návrhu navrhovateľa v časti zaplatenia sumy vo výške 40,0 eur spolu s úrokom
z omeškania súhlasil.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania návrh späť na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť včasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu
skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva
alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Súd vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ vzal návrh proti odporcovi včasti zaplatenia sumy vo výške
40,00 eur späť pred začatím pojednávania, rozhodol v zmysle vyššie citovaných ustanovení tak, že
konanie v predmetnej časti veci zastavil.
Odporca, ako účastník konania vo svojej výpovedi uviedol, že uzavrel zmluvu, tú splácal, v súčasnej
dobe ju splácam po 10 ,- eur, zaplatil 4 splátky. Ďalej uviedol, že dostal úver vo výške 27.000,-Sk v tej
dobe, túto som celú zaplatil a potom prestal splácať a lebo prestal robiť, teraz je na dôchodku, nepracuje.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením sa so žiadosťou o poskytnutie
revolvingového úveru, s oznámením veriteľa o schválení úveru, z výpisom z karty klienta a zistil tento
skutkový a právny stav :
Navrhovateľ s odporcom uzavrel dňa 11.12.2007 zmluvu s označením Žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru/ Zmluva o revolvingovom úvere.
Na základe predmetnej zmluvy bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 27.000,- Sk / v prepočte 896,23
eur /, splatnosť úveru bola dohodnutá na 48/21, odporca mal predmetnú sumu splácať mesačne spolu
s úrokom vo výške 1.521,- eur / v prepočte 50,48 eur. Účastníci si dohodli zmluvnú odmenu vo výške
46.008,- Sk / 1.593,57 eur /. V zmluve bola dohodnutá predpokladaná RPMN vo výške 73,75 %.
S oznámenia o schválení úveru bolo zistené, že odporcovi bola Schválená výška úveru (poskytnutá
čiastka): 27.000 Sk, splatnosť úveru 48 mesiacov, Výška mesačnej splátky úveru 1.521 Sk, s dátumom
splatnosti prvej splátky úveru 21.1.2008, s dátum splatnosti poslednej splátky úveru dňa 21.12.2011,
RPMN úveru 79,73 %.
Ďalej bola schválená výške revolvingu 36.504 Sk, RPMN po vykonaní revolvingu (predpokladaná výška)
vo výške 73,75 %.
Z výpisu konta platieb odporcu bolo zistené, že odporcovi bol poskytnutý úver vo výške 896,24 eur, dňa
11.12.2007, pričom odporca z predmetného úveru splatil sumu vo výške 2.180, 58 eur a zostáva doplatiť
sumu vo výške 242,94 eur.
Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 4 ods. 2,3 Zákona č. 258/2001 Z.z.o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 40 ods. 1 Obč. zák., ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.
Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ods. 1) cit. ust., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Súd aplikoval na daný prípad i Smernicu Rady ES č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pre úplnosť veci však Najvyšší súd SR uvádza, že
spotrebiteľské zmluvy sú v právnom poriadku Slovenskej republiky upravené zákonom o ochrane
spotrebiteľa a Občianskym zákonníkom, pričom každý z týchto zákonov upravuje časť problematiky a
oba tieto zákony je potrebné aplikovať spoločne z dôvodov, aby nedošlo k porušeniu práv priznaných
spotrebiteľom pri uzavieraní spotrebiteľských zmlúv podľa práva Európskeho spoločenstva.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z.o ochrane spotrebiteľa môžu byť spotrebiteľskými zmluvami
všetky pomenované aj nepomenované zmluvy bez ohľadu na to, podľa ktorého zákona boli uzavreté.
Pre kvalifikáciu zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej je podstatné, aby išlo o zmluvu, ktorá sa uzaviera
vo viacerých prípadoch v rovnakej podobe, že sa uzaviera medzi podnikateľom vykonávajúcim svoju
podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom, a že spotrebiteľ nemá možnosť reálnym spôsobom zmeniť obsah
pripraveného návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať o zmene návrhu s vyhliadkou na úspech a jeho jediná
možnosť naloženia s návrhom zmluvy je alternatívna, a to buď prijme návrh zmluvy alebo návrh zmluvy
odmietne.
Smernica Rady Európskych spoločenstiev č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 neurčila zmluvné typy, ktoré
môžu mať povahu spotrebiteľskej zmluvy. Každá zmluva, upravená zákonom, aj nepomenovaná zmluva,
môže byť zmluvou spotrebiteľskou, pokiaľ vykazuje znaky určené smernicou. Súdny dvor Európskeho
spoločenstva to zdôraznil právnym názorom „Podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 Smernice, priznaná ochrana
v podstatnom rozsahu zahŕňa podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté vo všetkých zmluvách
uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom“.
Z ustanovenia § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa z poznámky 9 pod čiarou vyplýva, že pri
identifikácii spotrebiteľských zmlúv odkazuje zákon v poznámke pod čiarou na ustanovenia §§ 52 až
54 Občianskeho zákonníka.
Súd považuje za potrebné poukázať i na ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kde
je zakotvené výkladové pravidlo, týkajúce sa obsahu spotrebiteľských zmlúv, v zmysle ktorého v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Pre
uplatnenie zákonom určeného spôsobu výkladu nie je podstatné zavinenie. Súd nemusí preskúmavať,
taktiež ani akýmkoľvek spôsobom preukazovať, že navrhovateľ pripravil do zmluvy ustanovenie
vyvolávajúce pochybnosť s úmyslom získať výhodu na úkor spotrebiteľa. Sama skutočnosť, že zmluvnú
formuláciu je možné vysvetliť viacerými spôsobmi, je postačujúca k tomu, aby súd ex offo vyložil
predmetné zmluvné ustanovenie tak, aby bolo priaznivejšie pre spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené
potom neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a táto neplatnosť je
absolútna.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ ,ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods.3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Na právny vzťah účastníkov súd aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože zmluva medzi
účastníkmi má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 OZ.
Navrhovateľ vystupuje ako podnikateľ a odporca ako spotrebiteľ, ktoýá nemá postavenie podnikateľa a
nemohol ovplyvniť obsah zmluvy ani obsah všeobecných podmienok.
Právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou o úvere je nevyhnutné posudzovať podľa
zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu
na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S
poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej
špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
ako i ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný
zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
V danej veci niet sporu o tom, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorú uzatvoril navrhovateľ s
odporcom dňa 11.12.2007 a z ktorej navrhovateľ vyvodzuje svoj nárok, preto bolo dôvodné naň aplikovať
právne normy spotrebiteľského práva a to zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase vzniku právneho vzťahu (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) ako lex specialis
a všeobecnú úpravu obsiahnutú v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách
prvého stupňa.
Súd na základe vykonaného dokazovania, ako aj oboznámením sa z listín nachádzajúcich sa v spise
predložených navrhovateľom mal za preukázané, že navrhovateľ sa domáha zaplatenia sumy na
základe úverovej zmluvy zo dňa 11.12.2007 č. zmluvy XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol odporcovi
poskytnutý úver vo výške 27.000,- Sk, v prepočte 896,23 eur.
Z karty klienta bolo zistené, že odporca uhradil navrhovateľovi celkovú čiastku vo výške 2.180,58 eur.
Ďalej mal súd za preukázané, tak ako to vyplýva zo samotnej predtlače zmluvy o revolvingovom
úvere, resp. žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru dohodou zmluvných strán bola ustálená iba
poskytnutá čiastka úveru vo výške 27.000,- Sk v preočte 896,13 eur, pričom ostatné náležitosti ohľadne
splatnosti úveru, výšky mesačných splátok, celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, predpokladaná RPMN za úver, poskytnutá čiastka revolvingu a zmluvná odmena za
poskytnutie revolvingu, predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí revolvingu v percentách boli doplnené
navrhovateľom.
Neboli výsledkom dohody zmluvných strán, ale boli jednostranne doplnené do zmluvy tak, ako
to napokon vyplýva i z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi k predmetnej zmluve o
revolvingovom úvere, výška, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov neboli výsledkom
dohody účastníkov ale, že tieto údaje boli doplnené jednostranne zo strany navrhovateľa bez toho, aby
mohla tieto položky odporkyňa akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť.
Oboznámením sa s predmetnou zmluvou mal súd za to, že predmetná zmluva neobsahuje náležitosti v
zmysle § 4 ods. 2 a to písmeno g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, aby spotrebiteľ bol už pri
podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si
povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Vyžaduje sa teda časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom
určená na základe vstupných údajov (týmito sú: dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej
splátky, frekvencia, výška a počet splátok).
„Konečnou splatnosťou sa rozumie konkrétny termín, jeden konkrétny dátum, ku ktorému má byť
úver splatný. Takýto dátum v zmluve ani jej všeobecných obchodných podmienkach uvedený nie
je. Absentuje. Nestačí, že je dohodnutý počet splátok a termín splatnosti splátok, termín konečnej
splatnosti úverovej zmluvy v predmetnej zmluve absentuje, čo zákon sankcionuje bezpoplatkovosťou
a bezúročnosťou úveru.
Ďalej písmeno h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako
aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
a písmeno i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, v zmysle Zák. č.
258/2001o spotrebiteľských úveroch, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože
potom nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú
časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu navrhovateľa. Citované ustanovenie má
za cieľ v zrozumiteľnej forme informovať spotrebiteľa, ako bude s jeho splátkou naložené a najmä,
aká časť úveru bude ňou splatená, okrem odplaty veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi
účastníkmi neobsahuje. Ide o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú
zákon sankcionuje bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou úveru.
Neprijateľné z hľadiska spotrebiteľskej ochrany je aj neuvedenie výšky poslednej splátky. Takáto situácia
vyvoláva na strane spotrebiteľa neistotu, keď nevie určiť súhrnnú sumu splátok, ktoré má dodávateľovi
zaplatiť, čo prehlbuje jeho nerovné postavenie v právnom vzťahu s dodávateľom a môže byť zdrojom
svojvôle dodávateľa.
Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá pre svoju platnosť musí mať i písomnú formu, ktorej
absenciu sankcionuje jej neplatnosťou (§ 4 ods. 1 cit. zákona), sú taxatívne vymenované v ust. § 4 ods.
2 Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Predložená zmluva o úvere zo dňa 11.12.2007 presnú výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov neobsahovala, taktiež bol v zmluve absentoval úrok z omeškania, dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a preto je potrebné
predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, teda len v hodnote poskytnutej sumy.
Z výpisu čerpania, splátok a úhrad odporcu bolo zistené, že odporcovi bol poskytnutý úver vo výške
896,23 - eur, a uhradil sumu vo výške 2.180,58 eur, čiže ku dňu podania návrhu nemal žiadny nedoplatok,
nakoľko poskytnutú sumu odporca v celom rozsahu uhradil a preto súd návrh navrhovateľa, ako
nedôvodne podaný v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie , ale bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že odporcovi , ktorá mal z procesného
hľadiska úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal, preto že tento si trovy konania neuplatnil.
Podľa § 160 ods. 1 OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.