Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 12, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12C/66/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114230334
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7114230334.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v občianskoprávnej veci

žalobcu: CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zast.: JUDr. Helenou
Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, Hviezdoslavova 7, Martin proti žalovanému: W. P., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom H. X, J. v konaní o zaplatenie 1.187,01 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Konanie čo do zaplatenia 0,5 %-ného ročného úroku z omeškania zo sumy 1.187,01 EUR od 4.12.2013
až do zaplatenia z a s t a v u j e.

Žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 1.064,70 EUR s 5,25 %-ným

ročným úrokom z omeškania od 4.12.2013 až do zaplatenia, nahradiť trovy konania 56,37 EUR a trovy
právneho zastúpenia 198,85 EUR.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom zo dňa 10.12.2014 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal
žalovaného k zaplateniu celkovej sumy 1.187,01 EUR so zmluvným úrokom vo výške 23,76 % ročne
zo sumy 1.064,70 EUR od 3.12.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo
sumy 1.187,01 EUR od 4.12.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 29.4.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1.064,70 EUR na nákup spotrebného tovaru tak,
že žalobca za žalovaného uhradil časť kúpnej ceny tovaru zodpovedajúcu výške poskytnutého úveru a
žalovaný si tovar prevzal. Žalovaný sa zaviazal úver vrátiť v 12 mesačných splátkach po 103,90 EUR,
splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počínajúc dňom 15.5.2013. Celkovo mal zaplatiť sumu 1.246,80
EUR, z toho 1.064,70 EUR ako úver, 141,90 EUR ako zmluvne dohodnuté úroky a 40,20 EUR ako

poplatky za poistenie.

Žalovaný svoj záväzok splácať splátky neplnil, z úveru neuhradil nič. Pretože sa dostal do omeškania
s jednotlivými splátkami, žalobca bol oprávnený žalovanému účtovať poplatky spojené s omeškaním
podľa sadzobníka poplatkov žalobcu platných v čase omeškania.

Žalobca uviedol, že dlžná suma 1.187,01 EUR sa skladá z istiny vo výške 1.064,70 EUR, z dlžných

zmluvných úrokov vo výške 102,21 EUR a z dlžného poistného vo výške 20,10 EUR.

Podaním zo dňa 20.3.2015 zobral žalobu späť čo do zaplatenia 0,5 %-ného ročného úroku z omeškania
zo sumy 1.187,01 EUR od 4.12.2013 až do zaplatenia.Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. žalobca môže za konania zobrať späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie

v tejto časti zastaví.

Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, súd konanie čo do zaplatenia 0,5 %-ného ročného úroku z
omeškania zo sumy 1.187,01 EUR od 4.12.2013 až do zaplatenia zastavil.

Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, napriek tomu, že bol riadne predvolaný a nevyjadril sa ani k
návrhu, ktorý mu bol riadne doručený.

Žalobca ako listinné dôkazy do spisu doložil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorú účastníci konania
uzatvorili dňa 29.4.2013. Na základe tejto úverovej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške
1.064,70 EUR. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť v 12 mesačných splátkach po 103,90 EUR, pri ročnej

úrokovej sadzbe 23,76 %. V zmluve bola uvedená aj RPMN vo výške 26,52 % a priemerná hodnota
RPMN vo výške 36,73 %. Poplatok za poistenie bol dohodnutý na 3,33 %. Žalovaný mal celkovo
zaplatiť 1.206,60 EUR. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 15.4.2014. Predložil aj potvrdenie
o odfinancovaní peňažných prostriedkov dňa 2.5.2013 v prospech žalovaného a prehľad jednotlivých
operácií na úvere. Doložené bolo aj oznámenie žalobcu zo dňa 9.12.2013 adresované žalovanému o

vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 3.12.2013. Zároveň vyzval žalovaného zaplatiť celú sumu
1.187,01 EUR do 14 dní od doručenia tohto oznámenia. Pripojil aj kópiu doručenky preukazujúcej, že
oznámeniesavrátilospäťžalobcovidňa31.12.2013stým,žežalovanýsihoneprevzalvodbernejlehote.

Do konania oznámilo vstup Združenie na ochranu spotrebiteľov Slovenska dňa 22.1.2015. Združenie

však ani po výzve súdu nedoložilo súhlas žalovaného so vstupom do konania, preto súd na jeho vstup
neprihliadal.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v

dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke

dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktorý nadobudol účinnosť 1.5.2014), orgán

rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.5.2014), ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Posledne citované ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., ako aj ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka nadobudli účinnosť dňom 1.5.2014, pričom právne predpisy, ktorých sú súčasťou, nemajú
prechodné ustanovenia, to znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred
týmto dňom (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21.4.2015).

Je nesporné, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 29.4.2013
je spotrebiteľskou zmluvou. Keďže súd musel rozhodovať na základe právnej úpravy platnej v čase
vyhlásenia rozsudku, musel aplikovať ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od
1.5.2014 a prednostne použiť na právny vzťah medzi účastníkmi konania Občiansky zákonník. Zároveň
musel aplikovať aj ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinné od 1.5.2014.

Keďže ide o spotrebiteľský úver, súd musel aplikovať aj ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 9.6.2013.

Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. d) citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so

spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 písm. g) citovaného zákona celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským
úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí
spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem

notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o
poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných
podmienok.

Podľa § 2 písm. h) citovaného zákona celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej
výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom

médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. g) citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu menu
spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie.

Podľa § 9 ods. 2 písm. j) citovaného zákona ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a)
až k), r) a y).

Ako bolo uvedené vyššie v zák. č. 129/2010 Z.z. účinnom do 9.6.2013, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať celkovú výšku úveru, ako aj RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V
tomto prípade do RPMN nebola zarátaná suma poplatku za poistenie, hoci podľa § 2 písm. g) citovaného
zákona č. 129/2010 Z.z. táto suma musí byť zarátaná do celkových nákladov a teda aj do RPMN. Pozarátaní poplatku za poistenie je RPMN 34,75 % a nie ako je uvedené v zmluve 26,52 %. Jedná sa
o 8 %-ný rozdiel v neprospech spotrebiteľa. Taktiež celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť bola
1.246,80 EUR (vrátane poplatkov za poistenie) a nie 1.206,60 EUR, ako to bolo uvedené v zmluve. Čiže

aj to bolo v zmluve uvedené v neprospech spotrebiteľa.

Keďže zmluva obsahovala nesprávne údaje v neprospech spotrebiteľa, na zmluvu sa v tejto časti hľadí,
ako keby tieto údaje nemala, v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. účinného do
9.6.2013, sa stáva bezúročnou a bez poplatkov.

Žalobca poskytol žalovanému celkovú sumu 1.064,70 EUR. Podľa tvrdenia žalobcu a vyplýva to aj z
prehľadu jednotlivých operácií na úvere, žalovaný nezaplatil z poskytnutého úveru ani jednu splátku,
nezaplatilnič.Pretožesúdpovažovalzmluvuzabezúročnúabezpoplatkov,zaviazalžalovanéhozaplatiť
žalobcovi sumu 1.064,70 EUR. V prevyšujúcej časti, t.j. čo do dlžných zmluvných úrokov vo výške
102,21 EUR a dlžného poistného vo výške 20,10 EUR, súd žalobu zamietol.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy 1.187,01 EUR od
4.12.2013 do zaplatenia. Súd mu priznal zákonný 5,25 %-ný ročný úrok z omeškania len z priznanej

sumy 1.064,70 EUR od 4.12.2013, t.j. od nasledujúceho dňa po dátume splatnosti úveru až do
zaplatenia. Pretože žalobca žiadal priznať úrok z omeškania z vyššej sumy, v prevyšujúcej časti úroku
z omeškania súd žalobu zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca sa domáhal priznania sumy 1.187,01 EUR, súd mu priznal 1.064,70 EUR, čo je jeho 89,70 %-
ný úspech oproti 10,30 %-nému neúspechu. Odrátaním neúspechu od úspechu vychádza, že žalobca
má právo na 79,40 % svojich trov. Preto súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo

výške 56,37 EUR za zaplatenie súdneho poplatku za návrh, ako aj k náhrade trov právneho zastúpenia
za 3 úkony právnej pomoci. V prípade plného úspechu by súd priznal právnej zástupkyni žalobcu za
prevzatie a prípravu veci odmenu vo výške 61,41 EUR + režijný paušál 8,04 EUR, za napísanie žaloby
61,41 EUR + režijný paušál 8,04 EUR a za písomné vyjadrenie 20.3.2015 odmenu 61,41 EUR + režijný
paušál 8,39 EUR, to všetko zvýšené o 20 % DPH. Spolu by jej priznal odmenu vo výške 250,44 EUR.

Keďže má nárok len na 89,70 % svojich trov, súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy právneho
zastúpenia vo výške 198,85 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice
I, v 2 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).