Rozsudok Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12C/257/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115211237
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7115211237.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v občianskoprávnej veci

navrhovateľa: S. N., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D.F. H. XX, G., zastúpený JUDr. Milanom Knopom,
advokátom, Krmanova 1, Košice proti odporkyni v 1. rade: V. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. XX,
G., odporkyni v 2. rade: O.. I. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. XX, G., obe toho času N. W. XXX,
XXX XX W., odporkyňa v 2. rade zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné
námestie 9, Košice o návrhu na zapretie otcovstva takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že S. N., nar. X.X.XXXX, nie je otcom maloletej I. N., nar. XX.X.XXXX z matky V. N., F.. Š..

P r i z n á v a navrhovateľovi náhradu trov konania v 100%-nej výške. O výške náhrady trov konania
súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 6.5.2015 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd určil, že nie je
otcom odporkyne v 2. rade. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou v 1. rade uzatvoril manželstvo dňa XX.X.XXXX. Potvrdil, že
išlo len o účelové konanie a s odporkyňou v 1. rade nikdy nežili v spoločnej domácnosti a ani nemali
spoločné úmysly o spolužití. Z toho dôvodu aj podal návrh na rozvod manželstva a Okresný súd Košice

I ich rozsudkom č.k. 39C/233/2014-23 zo dňa 10.3.2015 rozviedol. Napriek tomu, že počas trvania
manželstva sa odporkyni v 1. rade dňa XX.X.XXXX narodila odporkyňa v 2. rade, túto skutočnosť v
rozvodovom konaní neuviedli. Keďže mal. I. (odporkyňa v 2. rade) sa narodila počas trvania manželstva,
vychádzajúc zo zákonnej domnienky určenia otcovstva, za otca bol mal. I. do rodného listu zapísaný
navrhovateľ. Za účelom určenia otcovstva podstúpil navrhovateľ DNA testy, ktoré vykonala F.. V. S.,
znalkyňa v odbore genetika. Z analýzy DNA vzoriek znalkyňa stanovila, že otcovstvo navrhovateľa voči
odporkyni v 2. rade treba považovať za vylúčené. Navrhovateľ preto žiadal, aby súd určil, že nie je otcom

odporkyne v 2. rade, narodenej dňa XX.X.XXXX odporkyni v 1. rade.

Odporkyňa v 1. rade súhlasila, že navrhovateľ nie je otcom odporkyne v 2. rade a žiadala zaprieť
jeho otcovstvo.

Kolízny opatrovník maloletej odporkyne v 2. rade po vykonaní šetrenia navrhol zaprieť otcovstvo
navrhovateľa voči odporkyni v 2. rade. Pri šetrení pomerov v rodine maloletej odporkyne v 2. rade kolízny

opatrovník zistil, že navrhovateľ s odporkyňou v 1. rade nikdy nežil v spoločnej domácnosti, sexuálne sa
stýkali len jeden raz v byte jeho rodičov. Ona sa chcela vydať za navrhovateľa len z pomsty voči pánovi
O.. S pánom O. mala odporkyňa v 1. rade vzťah, z ktorého pochádza aj mal. Z., nar. X.X.XXXX. Neskôr
pani N. opätovne obnovila vzťah s pánom O., sexuálne sa s ním stýkala a z toho vzťahu sa napokonnarodila mal. I. (odporkyňa v 2. rade). Ďalej kolízny opatrovník uviedol, že na základe DNA testov bolo
jednoznačne otcovstvo navrhovateľa k odporkyni v 2. rade vylúčené, čo napokon potvrdila aj samotná
odporkyňa v 1. rade, ktorá sa taktiež podrobila testom DNA.

Navrhovateľ ako listinný dôkaz do spisu doložil rozsudok Okresného súdu Košice I č.k.
39C/233/2014-23 zo dňa 10.3.2015, ktorým bolo manželstvo navrhovateľa a odporkyne v 1. rade
rozvedené. Ďalej do spisu doložil vyjadrenie k určeniu otcovstva za využitia techník analýzy DNA
vyhotovené súdnou znalkyňou F.. V. S., z ktorej vyplýva, že na základe zisteného nálezu pri DNA analýze

treba otcovstvo navrhovateľa voči odporkyni v 2. rade považovať za vylúčené.

Podľa § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto
zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia

trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel
matky.

Podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia
manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno

otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

Podľa § 88 ods. 1 Zákona o rodine manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú
obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel
nemá.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ s odporkyňou v 1. rade uzatvorili
manželstvo dňa XX.X.XXXX. Ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Košice I č.k. 39C/233/2014-23 zo dňa 10.3.2015. Navrhovateľke v 1. rade sa dňa XX.X.XXXX, t.j. počas
trvania manželstva narodila mal. I. N. (odporkyňa v 2. rade). Otcovstvo k nej bolo v zmysle ust. § 84

a § 85 ods. 1 Zákona o rodine určené navrhovateľovi ako manželovi matky dieťaťa. Navrhovateľ však
preukázal analýzou DNA, že je vylúčené, aby bol otcom maloletej odporkyne v 2. rade. Aj odporkyňa v
1. rade uviedla, že s navrhovateľom mali pohlavný styk iba jedenkrát. V rozhodnom období pre počatie
mal. I. mala pohlavný styk s pánom O. O., s ktorým v súčasnej dobe žije v spoločnej domácnosti v
rodinnom dome v W..

Keďže je vylúčené, aby navrhovateľ bol otcom maloletej odporkyne v 2. rade, súd určil, že navrhovateľ
nie je otcom mal. I. N., nar. XX.X.XXXX z matky V. N., F.. Š..

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 7 O.s.p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky
trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti
tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania, avšak trovy právneho zastúpenia nemal na pojednávaní,
kedy bolo rozhodnuté vo veci samej vyčíslené. Keďže bol úspešný v plnom rozsahu, súd priznal
navrhovateľovi náhradu trov konania v 100%-nej výške, pričom o výške náhrady trov konania súd
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice
I, v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).