Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3T/10/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116010156

Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1116010156.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom Mgr. Michalom Kačánim, v trestnej veci
obžalovaného L.. L. W., pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 30.06.2016 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
L. W. narodený XX.XX.XXXX F. C., trvale bytom S.M.P. XX/XX, F.I.R.,

s a u z n á v a v i n n ý m, ž e

od presne nezisteného času od 02:00 h dňa 23.05.2015 na Zámockej ulici v Bratislave pred podnikom
Cafe Nervosa bez povolenia podľa zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných
látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, prechovával u seba v zadnom ľavom vrecku
nohavíc, ktoré mal oblečené, 1 ks priesvitné plastové vrecko s tlakovým uzáverom o rozmeroch 5 x 4
cm, ktoré obsahovalo sušené konope (Cannabis) s hmotnosťou 538 mg, s obsahom viac ako 20 mg
účinnej látky tetrahydrokanabinolu (THC), čo predstavuje jednu obvykle jednorazovú dávku drogy,

t e d a

neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu omamnú látku,

č í m s p á c h a l

prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, § 36 písmeno j/ Trestného
zákona, § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výške 200,- (dvesto) Eur.Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona sa obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu
mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresný súd Bratislava I bola dňa 14.03.2016 doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry
Bratislava I zo dňa 29.02.2016, č. k. 2 Pv 167/15/1101-24 na obvineného L.. L. W., pre skutok
právne kvalifikovaný ako prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal
dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd na podklade podanej obžaloby nariadil vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom po tom, čo
obžalovaný L.. L. W. urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku (že je
nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe), vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného
L.. L. W., čítaním zápisníc o výpovediach svedkov z prípravného konania postupom podľa § 263 odsek

1 Trestného poriadku (so súhlasom obžalovaného a prokurátora), konkrétne svedkov L.. J.. Q. M., L..
L. W., L.. J. P.B., N. Š. J. C. Š., čítaním znaleckých posudkov za splnenia podmienok upravených
v § 268 odsek 2 Trestného poriadku (so súhlasom obžalovaného a prokurátora), a to znaleckého
posudku KEU PZ zo dňa 19.06.2015, č. PPZ-KEU-BA-EXP-2015/8987 na č. l. 54 - 56, znaleckého
posudku KEU PZ zo dňa 17.06.2015, č. PPZ-KEU-BA-EXP-2015/9536 na č. l. 57 - 59, znaleckého

posudku KEU PZ zo dňa 25.06.2015, č. PPZ-KEU-BA-EXP-2015/9536 na č. l. 60 - 63, znaleckého
posudku KEU PZ zo dňa 09.01.2016, č. PPZ-KEU-BA-EXP-2015/9536 na č. l. 64 - 65, čítaním listinných
dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, a to príkazu na osobnú prehliadku, zápisnice o vykonaní
osobnejprehliadky,prepisu-REDAT,zápisniceovydaní/odňatíveci,zápisniceoohliadkemiestačinu,jej
opisu vrátane pripojenej fotodokumentácie, aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného, lustrácie

v systéme Avízo, výpisu z evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odpovede na
lustráciu v STA, odpovede na lustrácie v GP, pričom súd v rámci dokazovania prečítal ako listinný dôkaz
aj časť znaleckého posudku KEU PZ č. PPZ-KEU-BA-EXP-2014/2995, znaleckého posudku KEUPZ
č. PPZ-KEU-BA-EXP-2012/6821 (znalecké posudky vyhotovené v inej trestnej veci) a informáciu z
toxikologického informačného strediska kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Karlovy.

Obžalovaný L.. L. W. na hlavnom pojednávaní vypovedal v podstate zhodne ako pri svojom výsluchu
v prípravnom konaní. V rámci svojej výpovede priznal, že držal fajku označenú ako stopa č. 1 a že
z nej chcel fajčiť zelenú sušinu, o ktorej vedel, že ide o marihuanu. K vysvetleniu okolností dodal, že
dňa 22.05.2015 išiel so svojom priateľkou L.. J.. Q. M. na oslavu tridsiatky svojej kamarátky, ktorá sa

konala v Cafe Nervosa na Zámockej ulici v Bratislave. Postupom večera sa pripil, odpadli mu bariéry a
keď mu niekto z prítomných v priebehu večera povedal, že pred podnikom je v medzere fasády domu
odložená fajka a marihuana, rozhodol sa, že si zafajčí. Marihuana pritom nebola jeho a nevie, komu
patrila. Marihuanu fajčil príležitostne párkrát za život, keď ho niekto ponúkol na oslave spravidla vtedy,
keď bol pod vplyvom alkoholu. Drogy inak nekonzumuje. Prvýkrát marihuanu vyskúšal asi na strednej

škole a túto si zapálil maximálne jedenkrát za pol roka, resp. raz za štvrť roka počas štúdia na vysokej
škole. Okolo 02:00 hodiny dňa 23.05.2015 sa teda presunul pred podnik, kde podľa inštrukcií niekoho
zo zabávajúcich sa našiel konope, ktorú začal nakladať do tam odloženej fajky. Vrecko s konope a fajka
sa nachádzali na jednom mieste, tieto vzal jednou rukou, následne si vrecko s marihuanou dal do druhej
ruky a chcel naplniť fajku marihuanou. V tom počul hlas zakročujúceho príslušníka PZ. Zľakol sa, v čoho

dôsledku si v rámci skratového konania strčil vrecko s konope do vrecka nohavíc. Fajku niekde položil.
Dovtedy bolo dané vrecko celú dobu odložené na danom mieste. Od daného momentu do príchodu
polície uplynulo asi 20 sekúnd, pričom v tom čase už mal marihuanu v druhej, asi ľavej ruke. Keď počul,
že prišla polícia, stál asi čelom k miestu, odkiaľ si vzal fajku a marihuanu. Podľa obžalovaného tam
bolo veľmi veľa policajtov, ktorí sa postavili okolo neho, pričom po ich príchode asi zostal stáť, možno

urobil dva - tri kroky. Ďalej uviedol, že vrecko si do nohavíc strčil z toho dôvodu, že sa hanbil, že by bol
prichytený hliadkou, ako fajčí konope. Podľa vyjadrenia obžalovaného aj ostatní kamaráti potvrdili, že
vedeli o odloženom vrecku s konope. Jeho vôľou nebolo konope prechovávať, ale iba ho konzumovať.
Ak by policajti neprišli, konope by si zafajčil a zvyšok by odložil spolu s fajkou tam, kde dovtedy boli. V
minulosti už počul o takej praxi odkladania konope, nakoľko ľudia nechceli riskovať vnesenie drogy do

podniku, kde by ich mohli prehľadať biletári. Obžalovaný tiež uviedol, že marihuanu si išiel zapáliť sáma v daný moment s ním nikto nebol. Zapaľovač si asi od niekoho požičal. Rovnako obžalovaný nevedel
uviesť, koho bola tá fajka, ktorá sa nachádzala vonku, pričom skutočnosť, že sa vonku má nachádzať
fajka s marihuanou sa dozvedel vnútri podniku. Pokiaľ ide o jeho osobné pomery obžalovaný uviedol,

že je zamestnaný v Slovenskej sporiteľni, a. s. s čistým mesačným príjmom cca 900,-Eur, predtým bol
zamestnaný dvakrát u súdneho exekútora a na colnom úrade. Od absolvovania vysokoškolského štúdia
bol asi iba pol roka nezamestnaný.

Svedkyňa L.. J.. Q. M. v prípravnom konaní vypovedala, že v deň skutku boli spolu s jej priateľom

Michalom (obžalovaným) na oslave v podniku Cafe Nervosa, pričom obžalovaný nemal so sebou žiadnu
taštičku ani nič podobné. V priebehu oslavy jej obžalovaný uviedol, že si ide von zafajčiť, nakoľko sa od
niekoho dozvedel, že vonku niečo bolo, že niekto tam odložil trávu. Miesto, kde mala byť odložená, jej
neuviedol. Z podniku sa predtým asi nikam nevzdialil. Ona sa ďalej rozprávala v podniku s inými ľuďmi,
následne videla policajné hliadky a keď sa išla pozrieť von, videla policajtov okolo jej priateľa. Pokiaľ
ide o časový interval medzi tým, ako obžalovaný vyšiel von z podniku do momentu príchodu policajtov

svedkyňa uviedla, že to bola chvíľka, pár minút. Od obžalovaného vie, že fajka a balíček s marihuanou
sa mali nachádzať pri stene. Pred skutkom obžalovaný nebol aktívnym konzumentom drog, čo následne
vysvetlila v tom smere, že neužíva psychotropné a omamné látky, resp. určite nie doma a ani doma
nikdy nič také nemali. Taktiež uviedla, že má vedomosť o tom, že je zvykom, že droga a prostriedky na
jej konzumáciu bývajú bežne odložené na miestach pri rôznych podnikoch v Bratislave. V predmetnom

podniku bola prvý krát. V čase spáchania skutku bola vonku tma.

Svedok L.. L. W. vo svojej výpovedi z prípravného konania uviedol, že s obžalovaným sú dlhoroční
priatelia, boli spolužiakmi na vysokej škole. V deň skutku bol na oslave na Zámockej ulici, kde v priebehu
oslavy chodil fajčiť pred vchod podniku. Pri jednej cigarete si všimol hlúčik ľudí poniže, cca 3 metre

pod vchodom do podniku, ktorí si podávali striebornú fajku, pričom jedna osoba mu následne pri vstupe
do podniku povedala, že keď chce, môže si dať, že je to tam na okne. Došlo mu, že ide o marihuanu.
Týchto ľudí nepoznal a nevedel ani, či boli súčasťou oslavy, nakoľko sa jednalo o cudzích ľudí. S
uvedenou informáciou sa podelil s ostatnými v podniku. Následne ho zavolali, že došli policajti a že
zadržali L. (obžalovaného). Nemá vedomosť o tom, že by obžalovaný bol závislý na omamných alebo

psychotropných látkach. Od doby, kedy si všimol uvedenú skupinku osôb do doby, kedy obžalovaného
kontrolovali policajti, ubehla asi hodina a pol, možno dve hodiny. V podniku Café Nervosa bol asi druhý
krát, pričom si nevšimol, že by tam bola nejaká kontrola. Jeho nekontroloval nikto. Keď vyšiel von, videl
dvoch policajtov okolo obžalovaného a sám sa išiel opýtať na dôvod zadržania. Následne prišli ďalšie
policajné autá. Taktiež uviedol, že už počul o tom, že v podnikoch v Bratislave je takáto prax odkladania

konope, resp. drogy, nakoľko ľudia to nechcú mať pri sebe.

Svedok L.. J. P. v prípravnom konaní vypovedal, že obžalovaný je jeho známy, poznajú sa asi 3 roky.
V inkriminovaný deň bol na oslave kamarátkinej tridsiatky v podniku Nervosa, kde bol vtedy prvý krát.
Začala oslava a po nejakej chvíli došiel L. W. s informáciou, že vonku je niekde odložená „tráva“, ktorú

tam nechali nejakí týpci a že kto chce, môže sa ponúknuť. Presné slová si nepamätal, ale z obsahu
vyplývalo, že vonku je tráva a kto chce, môže sa ponúknuť. Povedal to skupinke ľudí, v ktorej bol aj
obžalovaný.Malosatonachádzaťniekdevpravoakosavychádzazpodniku.Neskôrsaišielvonvyvetrať
a v tej chvíli videl, ako prišli policajné autá, policajti vyskočili k L. (obžalovanému) a ho obkolesili. Za dve
minúty tam boli štyri policajné autá. Obžalovaný bol v tom čase asi 2 - 3 metre od neho. Vonku bola tma,

pričom svedok nevedel uviesť, či na danom mieste bolo osvetlenie. Svedok ďalej uviedol, že na mieste,
kde mala byť odložená „tráva“, videl nejakých ľudí a bolo tam cítiť, že sa tam fajčí „tráva“.

Svedok N. Š. v rámci svojej výpovede z prípravného konania uviedol, že v deň skutku mali motohliadku,
pričom do služby bol velený s kolegom Š.. Na ulici Zámocká, pred orientačným číslom 30 pred

podnikom „Cafe Nervosa“, asi dva metre od hlavného vchodu v smere na Kapucínsku ulicu spozoroval
osobu mužského pohlavia. Osobu pozorovali zo vzdialenosti 0,5 metra z motorového vozidla. Z tejto
vzdialenosti zreteľne videl, že osoba na parapetnej doske pred zmieňovaným podnikom mala položenú
fajku, ktorá zvykne slúžiť na inhaláciu tetrahydrocanabinolvých splodín. Zreteľne videl, že osoba má v
ruke igelitové vrecúško a v druhej ruke drží fajku. Hoci bola nočná doba, bolo uvedené miesto dobre

osvetlené,nakoľkojetampouličnéosvetlenieabolotamajsvetlozpodniku.Nakoľkovzniklopodozrenie,
že môže ísť o návykovú alebo psychotropnú látku, rozhodli sa osobu skontrolovať. Kolega Š. oslovil
osobu: „Polícia, pane, predložte doklad totožnosti“, na čo táto osoba povedala: „Dovi, odchádzam.“
Otočila sa chrbtom a kráčala dole smerom po Zámockej ulici. Osobe dal ďalšiu výzvu, ktorej už tátovyhovela a zostala stáť asi dva metre od pôvodnej pozície, pričom sa odvrátila bokom k nim a chrbtom
k stene. S predmetnou fajkou manipulovala pri parapetnej doske a fasáde budovy a strčila uvedenú
fajku do fasády domu medzi oknom a dverami pri popisnom čísle 30 na Zámockej ulici a vrecúško s

neznámou sušenou rastlinou si vložila do ľavého zadného vrecka. Sušenú rastlinu si dal do vačku ešte
v čase, keď ho vyzývali na predloženie totožnosti. Svedok sa ďalej vyjadril k následnému postupu v
súvislosti s touto osobou, ako aj k situácii na mieste po príchode osôb z podniku. Okrem iného uviedol,
že poučili osobu o možnosti dobrovoľne vydať vec pochádzajúcu z trestnej činnosti, ako aj o tom, že ju
nikto nemôže nútiť k úkonom, ktoré by viedli k jej stíhaniu, na čo osoba uviedla, že nič nemá, nič nedá

a odchádza. Po predchádzajúcom súhlase prokurátora bola osoba zadržaná a na policajnom oddelení
bola u nej vykonaná osobná prehliadka. Vzhľadom na príchod iných osôb z podniku, ktoré sa snažili
dostať k obžalovanému, boli cez vysielačku privolané ďalšie hliadky. Vyžadovala si to bezpečnostná
situácia. Pokiaľ ide o podnik Cafe Nervosa, tento zo služobné hľadiska pozná veľmi dobre, v súkromí tam
bol 2 - 3 krát. V tomto podniku sa nenachádza SBS, resp. nejaká osoba, ktorá by vykonávala kontrolu
osôb. Taktiež nemal vedomosť o tom, že by tam bol niekedy biletár. Podľa svedka si to riešia po vlastnej

línii čašníci alebo prevádzkari. Obžalovaný L. W. počas vykonávania služobného zákroku agresívny
nebol, ale nechcel spolupracovať.

Svedok C. Š. vo svojej výpovedi z prípravného konania uviedol, že v deň skutku mali motohliadku s
ppráp. Š.. V čase približne okolo 01:00 hodine vykonávali službu na Zámockej ulici, prechádzali okolo

podniku Cafe Nervosa a v spodnej časti za podnikom spozorovali osobu, ktorá s niečím manipulovala.
Uvedené miesto bolo osvetlené umelým osvetlením. Zastavili vozidlo a videli, že osoba aplikuje sušenú
rastlinu do inhalačného zariadenia, do fajky. Obaja s kolegom vystúpili a on osobu vyzval: „Polícia,
zostaňte stáť!“ Táto osoba si následne vložila sáčok so sušenou rastlinou do vačku a otočila sa k nim
chrbtom a pokračovala smerom dole po Zámockej ulici. Následne osobu opakovane vyzval, aby zostala

stáť.Následneosoburiadnepoučili,pričompritýchtoúkonochzpodnikuNervosavyšloviaceroľudí,ktorí
prišli k hliadke a k osobe, s ktorou sa vykonávali služobné úkony, v dôsledku čoho boli privolané ďalšie
hliadky. Po ich príchode osobu poučili, že ak vec dobrovoľne nevydá, bude vyrozumený službukonajúci
prokurátor za účelom získania súhlasu na osobnú prehliadku. Po udelení súhlasu bola osoba prevezená
na obvodné oddelenie, kde bola vykonaná osobná prehliadka. Ešte pred ňou bola osoba opätovne

poučená, na čo uviedla, že nechce nič vydať. Pri osobne prehliadke vykonávanej ppráp. Š. bol osobe
z vrecka nohavíc vytiahnutý igelitový sáčok so zelenou sušenou rastlinou. Obžalovaný L. W. počas
vykonávania služobného zákroku agresívny nebol, ale bol arogantný, a to aj k jeho osobe. Viackrát ho
osobne provokoval, na čo on nereagoval. Konkrétne prišiel k nemu, začal mu tykať slovami: „Fešák, si
nervózny? Ako to dopadne?“, pričom toto spravil opakovane.

Zo znaleckého posudku KEU PZ zo dňa 19.06.2015, č. PPZ-KEU-BA-EXP-2015/8987 vyplýva, že
plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahovalo sušený rastlinný materiál identifikovaný ako rastlina
rodu Cannabis (konope) s hmotnosťou 538 mg. Metódou kapilárnej plynovej chromatografie s použitím
hmotnostne spektrometrického detektora bola v predloženom rastlinnom materiáli zistená prítomnosť

tetrahydrokanabinolu (THC - hlavná účinná látka konope) v množstve väčšom ako 20 mg.

Zo znaleckého posudku KEU PZ zo dňa 09.01.2016, č. PPZ-KEU-BA-EXP-2015/9536 vyplýva, že DNA
profil zistený zo stopy č. 2 (ster zo stopy č. 1 - kovová fajka) pochádza najmenej od troch osôb.

Znaleckými posudkami KEU PZ zo dňa 17.06.2015, č. PPZ-KEU-BA-EXP-2015/9536 a zo dňa
25.06.2015, č. PPZ-KEU-BA-EXP-2015/9536 neboli zistené žiadne skutočnosti relevantné čo do otázky
viny obžalovaného.

Súčasťou spisového materiálu sú aj príkaz na osobnú prehliadku, zápisnica o vykonaní osobnej

prehliadky, zápisnica o vydaní a odňatí veci a prepis zo systému REDAT, v ktorých zadokumentované
skutočnosti zodpovedajú výpovediam svedkov N. Š. J. C. Š..

Zápisnica o obhliadke miesta činu s pripojenou fotodokumentáciou dokumentuje miesto, kde bola
nájdená kovová fajka, ako aj svetelné podmienky na mieste činu v skorých ranných hodinách.

Zo znaleckých posudkov v iných trestných veciach (predložených zo strany obhajoby) prečítaných ako
listinné dôkazy vyplývajú konštatovania KEU PZ vo vzťahu k tomu, čo sa považuje za jednu obvykle
jednorazovú dávku drogy.Z informácie toxikologického informačného strediska kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Karlovy možno
zistiť, že marihuana obsahuje cca 2 - 8 % tetrahydrokanabinolu (THC - účinnej látky). THC pôsobí

prostredníctvom väzby na kanabinoidné receptory CB1 v CNS. V jednej 500 mg marihuanovej cigarete
je 5 - 40 mg THC, z toho len 20 - 30 sa dostáva do pľúc. Dávka 2 - 3 mg THC stačí k dosiahnutiu „raušu“
príležitostným fajčiarom, ťažší fajčiari konzumujú aj 420 mg THC za deň.

Súčasťou vykonaných listinných dôkazov bol aj odpisu registra trestov obžalovaného, výpis z ústrednej

evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, výsledky lustrácie v STA a GP SR,
z ktorých vyplýva, že obžalovaný L.. L. W. je doposiaľ bezúhonnou osobou, nebol súdne trestaný a
nedopustil sa žiadneho protiprávneho konania.

Všetky vo veci vykonané dôkazy súd vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne tak, ako to predpokladá

§ 2 odsek 12 Trestného poriadku. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru,
že skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, sa stal, tento skutok spáchal obžalovaný L.. L. W.
a podľa názoru súdu boli týmto skutkom naplnené všetky zákonné znaky prečinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa
§ 171 odsek 1 Trestného zákona. Vychádzajúc z kritérií upravených v 10 odsek 2 Trestného zákona

súd tiež ustáli, že závažnosť činu dosiahla Trestným zákonom požadovaný stupeň na to, aby bola
vyvodzovaná trestnoprávna zodpovednosť.

Obhajoba obžalovaného v danej trestnej veci bola zameraná na to, že absentuje trestnosť skutku.
Poukazujúc na uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1To/125/2013 a sp. zn. 4To/11/2014 mala

obhajobazato,žekonope,ktorúmalobžalovanýL..L.W.Á.D.držaťnedosahovalakvalitatívnystupeňna
to, aby išlo o omamnú alebo psychotropnú látku v zmysle § 130 odsek 5 Trestného zákona, a to z dôvodu
nedostatočnej koncentrácie THC v rastlinnom materiály, ktorý bol predložený na znalecké skúmanie.
Odvolávajúc sa na znalecké posudky v iných trestných veciach, kde KEU PZ považoval za jednu dávku
konope množstvo 10 - 30 mg THC v sušine o hmotnosti 100 - 500 mg, resp. iba množstvo 10 - 30 mg

THC, pričom v prejednávanej veci bola zistená nižšia hodnota THC (viac ako 20 mg) vo väčšej hmotnosti
sušiny (538 mg sušiny), teda nižšej koncentrácie THC, je podľa obhajoby zmena v množstve, ktoré v
tejto veci považuje KEU za jednu obvykle jednorazovú dávku drogy, neodôvodnená. Vychádza zrejme z
interných smerníc tak, aby sa znižovali náklady znaleckého skúmania, v dôsledku čoho KEU nevykonal
kompletnú analýzu rastlinného materiálu, keď napr. nebola zisťovaná koncentrácia účinnej látky THC.

Takýto postup pritom nemôže ísť na ťarchu obžalovaného. Obhajoba obžalovaného poukázala na to,
že tak medzinárodné odborné zdroje, ako aj súdna prax považuje kvalitatívne za jednu dávku konope /
marihuany/ množstvo 10-30 mg THC, pričom v zmysle právnej zásady in dubio pro reo by sa mala za
1 obvykle jednorazovú drogy považovať 30 mg absolútneho /100%-ného/ THC. Táto argumentácia je
podľa obhajoby plne odôvodnená z toho hľadiska, že aj súdna prax ohľadom otázky kvantitatívneho

vyjadrenia obvykle jednorazovej dávky konopy sa priklonila k hornej hranici uvádzanej v odbornej
literatúre, ktorá bola uvádzaná v rozpätí 100-500 mg sušiny. V zmysle argumentácie obžalovaného,
opierajúca sa o uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1To/125/2013, je obvykle jednorazová
dávka mimoriadne individuálny údaj, preto so zreteľom na to, že v prípade obžalovaného ide o osobu,
ktorá mala skúsenosti s konope, je atletickej postavy, ktorá pravidelne športuje, sa možno odôvodnene

domnievať, že až sušina obsahujúca 30 mg THC a viac by pre neho predstavovala jednu dávku drogy.
To platí aj v prípade, že by sa obvykle jednorazová dávka vykladala ako objektívne kritérium. Súd si
musí byť v každom prípade istý, že množstvo THC by naozaj bolo schopné ovplyvniť psychiku väčšiny
konzumentov tak, ako to predpokladá zákon. Na porovnanie bolo zo strany obhajoby poukázané na
trestné činy spáchané pod vplyvom alkoholu, kde bolo lekárskou vedou ustálené, že až od jedného

promile už nikto nie je schopný viesť bezpečne motorové vozidlo. Podporne poukázal na zistenia
Toxikologického informačného strediska, zriadeného pri Lekárskej fakulte Univerzity Karlovej, v zmysle
ktorých ťažší fajčiari marihuany potrebujú dennú dávku a úrovni 420 mg THC. Obžalovaný v rámci svojej
argumentácie poukázal aj na stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR Tpj 1/1998, publikovaného v
Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod číslom 24/1998, na základe ktorého s poukazom

na zistené skutočnosti a okolnosti prípadu sa bránil tým, že jeho úmyslom nebolo drogu držať, ale iba
konzumovať. Ďalším z argumentov obžalovaného bolo tiež to, že skutok uvedený v obžalobe dosahuje
nepatrný stupeň závažnosti činu, v dôsledku čoho bolo potrebné uplatniť materiálny korektív v zmysle §
10 odsek 2 Trestného zákona. V tomto smere obžalovaný poukázal na hmotnosť zaisteného materiálu,skutočnosť, že ide o tzv. „mäkkú drogu“, ako aj na samotnú osobu obžalovaného, v ktorého prípade ide
doposiaľ o netrestanú a ani priestupkovo neprejednávanú osobu.

Podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona kto neoprávnene prechováva pre vlastnú potrebu omamnú látku,
psychotropnú látku, jed alebo prekurzor, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Podľa § 135 odsek 1 Trestného zákona prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo
prekurzora pre vlastnú potrebu sa rozumie mať neoprávnene v držbe po akúkoľvek dobu omamnú

látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor v množstve, ktoré zodpovedá najviac trojnásobku obvykle
jednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú spotrebu.
Podľa § 130 odsek 5 Trestného zákona návykovou látkou sa na účely tohto zákona rozumie alkohol,
omamné látky, psychotropné látky a ostatné látky spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka
alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie.

V predmetnej trestnej veci bolo nesporné, že pri osobnej prehliadke bola u obžalovaného nájdená a
zaistená zelená sušená rastlina, pričom znaleckým skúmaním bolo zistené, že sa jedná o rastlinu rodu
Cannabis s hmotnosťou 538 mg s obsahom účinnej látky THC viac než 20 mg. Rastliny rodu cannabi
(konopa) sú pritom v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach
a prípravkov v znení neskorších predpisov zaradené do I. skupiny omamných látok a účinná látka

tetrahydrokanabinol (ZHC) je v zmysle citovaného zákona zaradená do I. skupiny psychotropných látok.

V súvislosti s procesným postupom orgánov činných v trestnom konaní pri jej zaistení, súd nezistil žiadne
pochybenia, ktoré by odôvodňovali záver o nezákonnom získaní dôkazu. S poukazom na výsledky
dokazovania je zrejmé, že orgány činné v trestnom konaní odôvodnene nadobudli podozrenie, že

obžalovaný Mgr. Michal Háronik má v držbe omamnú alebo psychotropnú látku, na základe čoho
vykonali služobný zákrok a nakoľko obžalovaný (v tom čase podozrivý) odmietol vec vydať, bola táto
pri osobnej prehliadke (na základe príkazu po predchádzajúcom súhlase prokurátora) odňatá, o čom
svedčí zápisnica o vykonaní osobnej prehliadky, ako aj zápisnica o vydaní/odňatí veci, ktoré obžalovaný
odmietol podpísať,

V posudzovanom prípade bolo pre vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti potrebné ustáliť, či
vyššie uvedený materiál zaistený u obžalovaného, možno považovať za minimálne jednu obvykle
jednorazovú dávku drogy, a to tak z hľadiska kvantitatívneho, ako aj kvalitatívneho kritéria a v kladnom
prípade dôsledne posúdiť otázku konkrétneho stupňa závažnosti činu z hľadiska materiálnej stránky

trestného činu.

V kontexte obhajobnej argumentácie obžalovaného súd, vedomý si právnych úvah obsiahnutých
v uznesení Krajského súdu v Bratislave 1To/125/2013, uvádza, že podľa jeho názoru zmyslom
zakomponovania pojmu „obvykle jednorazová dávka drogy“ do trestnoprávnej úpravy nie je a nebolo

skúmanie obvykle jednorazovej dávky drogy u toho ktorého konkrétneho konzumenta (subjektívne
hľadisko), ale stanovenie všeobecného kritéria, opierajúceho sa o poznatky iných vied, z ktorého je
potrebné vychádzať pre účely posúdenia, či ide o návykovú látku spôsobilú nepriaznivo ovplyvniť
psychiku človeka (objektívne hľadisko). Takýto záver možno okrem samotnej dikcie § 135 odsek 1
Trestného zákona oprieť o poznatok, že v drvivej väčšine prípadov by u konkrétnej osoby konzumenta

ani nebolo možné zistiť, aké množstvo účinnej látky je u tejto konkrétnej osoby spôsobilé ovplyvniť
jej psychiku. Podľa odborných názorov by znalec psychiater mohol určiť obvykle jednorazovú dávku
drogy iba teoreticky, nie prakticky. Aj keď to v rámci odôvodňovania rozsudkov nie je zvykom, považuje
súd za vhodné na tomto mieste poukázať na názor MUDr. Okruhlicu, podľa ktorého najbližšie na
stanovenieobvyklejednorazovejdávkybybolvýsledokzískanýklinickýmexperimentomzaúčastiznalca

- psychiatra, ktorý by čo najskôr po zachytení administroval obvinenému u neho nájdenú omamnú alebo
psychotropnú látku a sledoval by klinické účinky. Takéto klinické experimenty, s veľkým rizikom ťažkých,
ba niekedy až smrteľných komplikácií, medicínska etika a zákony nepripúšťajú. Preto jediná korektná
odpoveď na otázku orgánov činných v trestnom konaní na obvykle jednorazovú dávku drogy je zo
strany znalca taká, že dostupnými medicínskymi prostriedkami založenými na medicínsky overených

vedeckých dôkazoch sa nedá presne, respektíve vôbec stanoviť (Príspevok MUDr. Ľubomíra Okruhlicu
publikovaný v časopise Alkoholizmus a drogové závislosti č. 4/2012 publikovaný na právnych listoch
pod názvom „Psychiatri: Pojem "obvykle jednorazová dávka" nie je medicínsky pojem.“).Okrem toho, súdna prax sa prikláňa k tomu, že určujúcim pre záver, či ide o obvykle jednorazovú dávku
je primárne hmotnostné kritériom (uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To/11/2014, ale aj
uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 1To/86/2011 z 20.9.2011, judikát Jtk 11/2014, kde sa okrem

iného uvádza, že pre vyvodenie trestnej zodpovednosti nie je namieste určovať obvykle jednorazovú
dávku marihuany podľa závislosti konzumenta, pretože konzument si, bez ohľadu na svoju závislosť, pri
zabezpečovaní obvykle jednorazovej dávky drogy túto zadovažuje na množstvo /hmotnosť/, a nie podľa
jej koncentrácie účinnej látky THC v nej obsiahnutej) a zisťovanie účinnej látky má význam len z toho
hľadiska, či ide o látku, ktorá je spôsobilá ovplyvniť psychiku človeka.

V danom prípade bolo u obžalovaného L.. L. W. zaistené sušené konope o hmotnosti 538 mg, teda v
množstve, ktoré možno považovať za jednu obvykle jednorazovú dávku drogy tak, ako to vyplýva z už
uvedeného uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To/11/2014.

Pokiaľ ide o množstvo účinnej látky (THC), toto bolo znaleckým skúmaním ustálené na viac ako 20

mg. Ako na to poukázala aj obhajoba, podľa medzinárodných odborných údajov sa uvádza rozpätie
10 až 30 mg THC ako množstvo schopné ovplyvniť psychiku konzumenta. U obžalovaného zistené
množstvo účinnej látky teda jednoznačne spadá do uvedeného rozpätia a aj keď možno súhlasiť s tým,
že znalecké dokazovanie v danej trestnej veci nebolo komplexné, možno podľa súdu uvedené zistené
množstvo účinnej látky (viac ako 20 mg) akceptovať pre vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti.

Uvedené a podľa medzinárodných odborných údajov ustálené rozpätie účinnej látky THC (10 až 30
mg), ktoré je schopné ovplyvniť psychiku človeka, je totiž potrebné vnímať ako prípustné rozpätie, ako
rámec, v ktorom sa možno pohybovať z hľadiska spôsobilosti účinnej látky ovplyvniť psychiku človeka.
Uvedené rozpätie je výrazom, resp. vyjadrením osobitosti „drogovej“ problematiky, kde, ako už bolo
uvedené, nie je možné u konkrétneho jednotlivca stanoviť presný a konkrétny obsah účinnej látky, ktorý

je v danom momente schopný ovplyvniť jeho psychiku. Práve toto rozpätie (aj z hľadiska zistených
odborných údajov) slúži ako objektívne kritérium pre záver o spôsobilosti účinnej látky ovplyvniť psychiku
človeka. KEU teda zohľadňuje aj medzinárodné odborné údaje v tom smere, že na vyrobenie jednej
dávky je potrebných 10 až 30 mg THC. Znalci KEÚ tak zohľadnili rozdielnosť jednotlivých konzumentov.
Zatiaľ čo u jedného konzumenta (prvokonzument) bude postačovať na vyrobenie jednorazovej dávky

10 mg THC, u iného konzumenta (dlhodobý užívateľ) bude potrebné na vyrobenie jednorazovej dávky
až trojnásobné množstvo THC. Uvedené rozpätie, na rozdiel od hmotnostného hľadiska, preto podľa
názoru súdu nie je možné vykladať v kontexte zásady „in dubio pro reo“ v tom smere, že za základ pre
stanovenie množstva účinnej látky spôsobilej ovplyvniť psychiku sa bude považovať jeho horná hranica,
alejemožnésapohybovaťprávevrámciuvedenéhorozpätia,ktorésaodborníkminadanúproblematiku

stanovilo ako v podstate všeobecné rozpätie odzrkadľujúce rozdiel v tej ktorej osobe konzumenta a
sekundárne zapadá do Trestným zákonom používaného slovného spojenia obvykle jednorazová dávka
drogy.

Okrem toho je potrebné rozlišovať medzi donedávna určovaným rozpätím hmotnosti zaistenej

marihuany a rozpätím obsahu účinnej látky THC. Súdna prax (uznesenie Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 4To/11/2014) z hľadiska hmotnostného kritéria stanovila pri marihuane spodnú hranicu na
500 mg (0,5 g) s tým, že sa vychádza z priemernej hmotnosti tabakovej cigarety (0,5g), pričom
množstvá nedosahujúce túto hmotnosť sa považujú za zbytkové množstvá drogy (či stopové množstvá
drogy), ktoré nie sú predmetom trestnoprávneho postihu. Tento postup však nemožno aplikovať aj

na obsah účinnej látky a jej rozpätie, nakoľko toto rozpätie sa uvádza práve v rámci jednej takej
cigarety (podľa obhajobou priloženej informácie predstavuje také rozpätie dokonca 5 až 40 mg účinnej
látky). Ak teda v množstve 500 mg marihuany, ktoré sa primárne považuje za hranicu pre určenie
obvykle jednorazovej dávky, sa bežne nachádza 10 až 30 mg účinnej látky THC, ktoré už na takejto
spodnej hranici (10 mg) je spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka, je prípustné vychádzať

aj z takéhoto rozpätia obsahu účinnej látky pre účely vyvodzovania trestnoprávnej zodpovednosti.
Možno tiež poukázať na to, že špecifickosť danej problematiky a množstvo do úvahy prichádzajúcich
faktorov nevylučuje ani takú situáciu, že psychiku jedného a toho istého užívateľa, resp. konzumenta
môže raz nepriaznivo ovplyvniť napr. 20 alebo 30 mg. účinnej látky a inokedy 10 alebo 15 mg účinnej
látky. Na rozdiel od hmotnostného /kvantitatívneho/ kritéria, kvalitatívne hľadisko pripúšťa, aby sa

množstvo účinnej látky pohybovalo v rámci určitého (odbornými údajmi podporeného) rozpätia. Do tohto
kontextunakoniecspadáajzákonodarcompoužitýpojem„spôsobilá“,ktorýnevyžadujeanepredpokladá
reálne v konkrétnom prípade preukázaný nepriaznivý vplyv omamnej alebo psychotropnej látky na
psychiku človeka, ale postačí, aby takáto látka vo všeobecnosti (z hľadiska určitého predpokladanéhorozpätia množstva účinnej látky) takúto schopnosť mala. Do uvedeného kontextu paradoxne zapadá
aj obhajobou predložená informácia toxikologického informačného strediska kliniky Lekárskej fakulty
Univerzity Karlovy. Táto síce uvádza, že ťažší fajčiari konzumujú aj 420 mg THC za deň, zároveň však

predkladá aj informáciu o tom, že príležitostní fajčiari dosiahnu tzv. „rauš“ aj pri dávke 2 - 3 mg THC, teda
značne pod hranicou 10 mg THC, ktoré je všeobecne medzinárodnými odbornými údajmi považované
za minimálnu hranicu spôsobilú nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka (tu možno iba okrajovo poukázať
na to, že podľa vyjadrenia obžalovaného bol tento príležitostným konzumentom marihuany, v dôsledku
čoho by s poukazom na uvedenú informáciu spadal práve do kategórie tých konzumentov, na ktorých

psychiku by postačovala účinná látka v množstve pohybujúcom sa okolo minimálnej hranice a menej, čo
všaksúd,vzhľadomnaprezentovanéúvahy,nepovažujezasmerodajné).Individuálnesatedapripúšťajú
odchýlky z uvedeného rozpätia v oboch smeroch, dôležité však je práve vyššie uvedené všeobecne
akceptované rozpätie, ktoré objektívne určuje hranice spôsobilosti účinnej látky nepriaznivo ovplyvniť
psychiku človeka.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a úvahy súdu, s prihliadnutím na zistené množstvo sušeného
rastlinného materiálu (538 mg) a množstvo účinnej látky (viac ako 20mg), nespochybňuje záver o
spôsobilosti takto zisteného množstva účinnej látky nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka ani to, že
nebola zisťovaná koncentrácia THC. V tomto smere za právne bez významu považuje súd aj snahu
obhajoby poukázať na rozdiel v postupe KEU PZ pri určovaní obvykle jednorazovej dávky drogy z

hľadiska množstva účinnej látky (obhajobou predložené znalecké posudky v iných trestných veciach),
nakoľko už bolo uvedené, že obvykle jednorazová dávka drogy sa odvíja od množstva zaisteného
materiálu a účinná látka má význam s poukazom na dikciu § 130 odsek 5 Trestného zákona.

Súd za absolútne nenáležité považuje porovnávanie trestného činu nedovolenej výroby omamných a

psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držby a obchodovania s nimi podľa § 171 odsek 1 (odsek
2) Trestného zákona s trestnými činmi spáchanými pod vplyvom alkoholu, kde sa pre trestnoprávnu
zodpovednosť vyžaduje zistenie minimálnej hranice 1 promile alkoholu. Odhliadnuc od toho, že povaha
a samotná konštrukcia porovnávaných skutkových podstát je odlišná, je potrebné si uvedomiť rozličnú
kvalitu podmienok pre vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti v týchto prípadoch. Kým pri trestných

činoch pod vplyvom alkoholu sa jednoznačne vyžaduje stav páchateľa vylučujúci spôsobilosť viesť
motorové vozidlá, pri trestnom čine podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona sa predpokladá zistenie
obsahu účinnej látky, ktorá je spôsobilá (všeobecne) nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka. Ako súd
vnímaspôsobilosťnepriaznivoovplyvniťpsychikučlovekabolovysvetlenévrámciinejčastiodôvodnenia
tohto rozsudku.

Rovnako za právne irelevantnú treba považovať aj argumentáciu obžalovaného, že jeho úmyslom bolo
iba návykovú látku konzumovať, čo nevyhnutne predpokladá, že ju musel mať aj po určitý časový úsek
v držbe, pričom sa opieral o stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR Tpj 1/1998, publikovaného v
Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod číslom 24/1998. So zreteľom na trestnoprávnu

úpravu obsiahnutú v Trestnom zákone č. 300/2005 Z. z. je takáto argumentácia prekonaná a citované
stanovisko Najvyššieho súdu SR neaktuálne. To vyplýva z dikcie § 135 odsek 1 Trestného zákona, kde
pre trestnoprávny postih postačí neoprávnená držba omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo
prekurzora po akúkoľvek dobu, teda bez ohľadu na to, či takú látku mal páchateľ v držbe iba za
účelom jej konzumácie. Slovné spojenie „po akúkoľvek dobu“ je jednoznačné a v tomto smere nemôže

vyvolávať žiadne pochybnosti o zmysle a účele citovaného ustanovenia. Nad rámec uvedeného súd
poznamenáva, že vykonaným dokazovaním a riadiac sa logickým úsudkom pri hodnotení dôkazov, by
bolo možné predmetnú argumentáciu obžalovaného považovať za účelovú. Možno síce akceptovať
jeho tvrdenie opreté o výpoveď svedkov, že isté obžalovanému neznáme osoby nechali na mieste
činu fajku, a to z akéhokoľvek dôvodu (možno usudzovať na dôvod spočívajúci v rozmeroch tejto

veci), čo však už asi ťažko možno akceptovať u samotného igelitového vrecúška s tlakovým uzáverom
obsahujúcim marihuanu. Skutočnosť, že by úplne iné a obžalovanému neznáme osoby zanechali na
danom mieste aj samotnú marihuanu, ktorej konzumácia je účelom jej zadováženia za súčasného
vynaloženia finančných prostriedkov s tým, že by ponúkli jej konzumáciu neznámym osobám, nemá
racionálny základ. Také konanie možno z ich strany pripustiť ohľadne možnosti použitia danej fajky, nie

drogy. Súd zdôrazňuje, že išlo o neznáme osoby vo vzťahu k obžalovanému a skupine ľudí, v ktorej
sa v tom čase pohyboval. V danom prípade pritom bolo zistené, že v podniku Cafe Nervosa nebola
vykonávaná žiadna kontrola zo stany biletárov, prípadne iných na to oprávnených osôb. V neposlednom
rade je potrebné poukázať na to, že obžalovaný si uvedené igelitové vrecúško po príchode polície strčildo vrecka, čo odôvodňoval skratovou reakciou. Takéto tvrdenie by bolo možné akceptovať v takom
prípade, pokiaľ by aj vo vzťahu k fajke konal skratovo, nakoľko aj túto mal evidentne v danom čase v
ruke. V prípade tejto veci však skratovo nekonal. Možno teda odôvodnene mať za to, že obžalovaný mal

marihuanu v držbe po dlhšiu dobu, než ktorú sa snažil prezentovať. Okrem toho, jeho tvrdenie, že sa
hanbil, že by bol príslušníkmi prichytený ako fajčí konope, je nevierohodné aj v kontexte jeho následného
správania sa k príslušníkom polície, v čase výzvy na vydanie veci a následnej osobnej prehliadke, ktoré
bolo vykonaným dokazovaním preukázané a obžalovaným nebolo spochybňované. V tejto situácii už
paradoxne obžalovaný žiadnu hanbu nepociťoval. Je evidentné, že takáto obrana obžalovaného je čisto

účelová.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností mal teda súd naplnenie formálnych znakov
súdeného prečinu za preukázané, pričom pokiaľ ide o subjektívnu stránku súd dodáva, že u
obžalovaného bolo preukázané zavinenie vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písmeno a/
Trestného zákona. Na túto formu zavinenia nemá žiaden vplyv tvrdenie obžalovaného, že jeho úmyslom

nebolo návykovú látku držať, ale iba konzumovať, a to z dôvodov už v odôvodnení tohto rozsudku
uvedených.

Súdsatakistozaoberalotázkouexistenciemateriálnejstránkydanéhoprečinu,atozhľadiskaposúdenia
všetkých skutočností spadajúcich pod kritéria upravené v § 10 odsek 2 Trestného zákona. V kontexte

obhajobnej argumentácie obžalovaného k tejto otázke je na mieste uviesť, že osoba páchateľa už nie
je medzi kritériami obsiahnutými v uvedenom ustanovení zahrnutá rovnako, ako tam nie je zahrnutý ani
význam chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý. Súd preto pri posudzovaní materiálnej stránky
nemôže prihliadať na osobu páchateľa. Ak by tak urobiť mohol, musel by prihliadať nielen na doterajšiu
bezúhonnosť osoby obžalovaného, ale aj na jeho správanie v čase bezprostredne po spáchaní skutku,

ako aj na to, že v jeho prípade ide o osobu s právnickým vzdelaním, u ktorej sa vo zvýšenej miere
predpokladá dodržiavanie právnych noriem, resp. vedomosť o dôsledkoch (následkoch) spojených s ich
porušením. Osobu páchateľa preto možno posudzovať len z hľadiska kritérií významných pre určenie
druhu a výmery trestu.

Preto s prihliadnutím na požiadavku, že skutočnosti predpokladané v § 10 odsek 2 Trestného zákona je
potrebné hodnotiť vo svojom súhrne bez toho, aby sa niektorej pripisoval väčší či menší význam (jednej
na úkor druhej), súd dospel k záveru, že konkrétna závažnosť stíhaného prečinu dosahuje Trestným
zákonom vyžadovaný stupeň pre vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti, t. j. stupeň vyšší než
nepatrný. Pri zisťovaní konkrétneho stupňa závažnosti v danom prípade nemožno vychádzať iba z

hmotnosti zaistenej marihuany, ale aj z iných do úvahy prichádzajúcich hľadísk. Samotná hmotnosť 538
mg sušenej rastliny - marihuany tak nemôže vylučovať existenciu materiálnej stránky daného prečinu.

Podľa názoru súdu vyššia než nepatrná závažnosť činu je v prejednávanej veci okrem zavinenia (priamy
úmysel) daná, resp. určovaná spôsobom vykonania činu a okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný,

kedy si obžalovaný chcel aplikovať návykovú látku na mieste verejnosti prístupnom blízko podniku,
kde sa zabával väčší počet osôb a kde iba pár metrov od neho (pri vchode podniku) sa nachádzali
iné osoby, a teda obžalovaný tak mohol predstavovať „príklad“ pre druhých, resp. by mohol vyvolať
pohoršenie zo strany iných ľudí. Rovnako okolnosť spočívajúca v samotnom získaní informácie o
mieste, kde sa nachádza fajka (v prítomnosti istého okruhu osôb) a jej využitie, pričom obžalovaný

sa tým pred ostatnými ani netajil, neodôvodňuje záver o nepatrnej závažnosti činu. Pritom pohnútkou
obžalovaného nebolo marihuanu len vyskúšať, nakoľko podľa vyjadrenia samotného obžalovaného
tento už mal príležitostné skúsenosti s konzumáciou marihuany. Nepatrný stupeň závažnosti by mohol
byť odôvodnený práve vtedy, ak by pohnútkou páchateľa bola napríklad zvedavosť a išlo by o ojedinelý
prípad, pričom by sa tak stalo na mieste, kde sa bežne alebo za istých okolností nevyskytuje väčší počet

osôb, resp. sa takýto výskyt nepredpokladá.

Pokiaľ ide o určenie druhu a výmery trestu, súd vychádzal z účelu trestu vyjadreného v § 34 odsek 1
Trestného zákona, ako aj zo všetkých relevantných zásad pre ukladanie trestu upravených v § 34 odsek
4 Trestného zákona. Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť upravenú v § 36 písmeno

j/ Trestného zákona spočívajúcej vo vedení riadneho života, a súčasne nezistil žiadnu priťažujúcu
okolnosť obsiahnutú v § 37 Trestného zákona. S poukazom na uvedené by bolo obžalovanému potrebné
ukladať trest v rámci trestnej sadzby upravenej v § 171 odsek 1 Trestného zákona, ktorej horná
hranica bola znížená o jednu tretinu. Pri stanovení druhu trestu a jeho výmery súd však prihliadolaj na to, že obžalovaný je skutočne doposiaľ súdne netrestanou osobou, ktorá nemá záznam nielen
v odpise registra trestov, ale ani v registri priestupkov. Napriek jeho spávaniu bezprostredne po
čine vo vzťahu k príslušníkom PZ možno preto odôvodnene usudzovať, že ukladanie trestu odňatia

slobody by dostatočne nezohľadňovalo účel trestu, ale vzhľadom na zistené pomery obžalovaného a
predpokladanú možnosť jeho nápravy je účel trestu dosiahnuteľný aj peňažným trestom, ktorý primárne
nie je nevyhnutne spojený s odňatím slobody (náhradný trest odňatia slobody je sekundárnej povahy pre
prípadúmyselnéhozmareniavýkonupeňažnéhotrestu).Vychádzajúczovšetkýchzistenýchskutočností
má súd za to, že v danom prípade je potrebné pôsobiť primárne výchovne a preventívne, čo je možné

dosiahnuť aj miernym peňažným trestom. V tomto smere je podľa názoru súdu peňažný trest vo
výške 200,-Eur s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 2 mesiace adekvátny a spravodlivý,
zohľadňujúci závažnosť súdeného prečiny a všetky atribúty sledované Trestným zákonom v rámci zásad
ukladania trestov.

S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia.
V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvo-lanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v
priamom rade, jeho súro-denci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.