Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. máj 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/91/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114219721
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2114219721.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci žalobcov: 1. H. S., nar.

XX.XX.XXXX, bytom F. XX, C., 2. L. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.. V. XXXX/XX, C., 3. O. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, C., všetci žalobcovia zastúpení: JUDr. Alexander Kuchárik, advokát, ul.
J. Hollého 11, Levice, proti žalovanému: O.. A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, C., zastúpený:
JUDr. Ľudovít Mráz, advokát, Bajzova 4, Bratislava, P.O.BOX 165, 820 05 Bratislava, o zaplatenie
18.559,20 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa žalobou zo dňa 16.06.2014, doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.07.2014, domáhali
vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom v 1. až 3. rade istinu
17.582,40 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 17.582,40 eura od
23.04.2014 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania, s tým, že plnením voči jednému zo žalobcov
zaniká v rozsahu plnenia povinnosť voči ostatným žalobcom.

Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že žalobca v 3. rade je v zmysle LV č. XXXX vlastníkom pozemku
parc.č. XXXX/X ostatné plochy o výmere XXX mX v k.ú. C. v celosti a žalovaný je vlastníkom okolitých
priľahlých pozemkov parc.č. XXXX/X, parc.č. XXXX/X, parc.č. XXXX/X, parc.č. XXXX/XX a stavby súp.č.
XXXX postavenej na pozemku parc.č. XXXX/X v k.ú. C. v celosti. Žalobcovia v 1. a 2. rade boli pred
žalobcom v 3. rade podielovými spoluvlastníkmi pozemku parc.č. XXXX/X ostatné plochy o výmere XXX
mX v k.ú. C.. Žalobca v 3. rade nemá reálny prístup k svojmu pozemku. Žalovaný predmetný pozemok
parc.č. XXXX/X dlhodobo užíva pre svoje súkromné účely, a to bez právneho dôvodu. Žalobcovia

viackrát vyzvali žalovaného k uzavretiu nájomnej zmluvy resp. k úhrade nájomného za predošlé tri
roky, na čo žalovaný nereagoval a naďalej užíva predmetný pozemok bez právneho dôvodu. Listom
zo dňa 15.04.2014 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zaslal žalovanému výzvu k zaplateniu
nájomného, na čo žalovaný opäť nereagoval. V zmysle vyjadrenia realitnej kancelárie V., D.. Sv. O. XX,
C., ktorá pôsobí na realitnom trhu takmer 22 rokov, je cena nájmu za predmetný pozemok stanovená v
sume 1,00 eur až 1,20 eur/m2 mesačne. Pri stanovení výšky dlžného nájomného žalobcovia vychádzali
z nasledovného výpočtu: 407 m2 x 1,20 eur/m2 x 12 mesiacov x 3 roky = 17.582,40 eur.

Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 37Ro/283/2014-28 dňa
16.09.2014. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný v lehote odpor s odôvodnením, čímsa platobný rozkaz v zmysle § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v plnom
rozsahu zrušil.

Žalovaný v podanom odpore zo dňa 30.09.2014 uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú, nakoľko
nemá voči žiadnemu zo žalobcov žiadny dlh. Sumu vo výške 17.582,40 eur čo do dôvodu a výšky
neuznáva. Tvrdenia žalobcu v 3. rade, že nemá reálny prístup k svojmu pozemku zapísanom na LV
XXXX parcelné číslo XXXX/X ostatné plochy o výmere XXX mX v k.ú. C., sa absolútne nezakladajú na
pravde. Žalobca má prístup na svoj vyššie uvedený pozemok bez akéhokoľvek obmedzenia cez vstupnú

bránku, od ktorej má kľúč, čo vie preukázať aj zabezpečenými videozáznamami. Svoje tvrdenie okrem
iného opiera aj o to, že žalobcom v 3. rade uvádzané bránenie vo vstupe na jeho pozemok žalovaným
bolo už realizované v priestupkovom konaní na OO PZ C. pod č. k. P.-TT-P v ktorom bolo objasňovaním
priestupku preukázané, že žalovaný sa žiadneho vyššie uvedeného konania nedopustil. Ďalej uvádza,
že tvrdenie žalobcu sa nezakladá na pravde, nakoľko žalovaný využíva výlučne okolité priľahlé pozemky
na parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X v k.ú. C., ktorých je vlastníkom. Pre objasnenie situácie uvádza,

že jediný, kto hrubo porušuje dobré mravy a susedské vzťahy je práve žalobca v 3. rade, voči ktorému
je v súčasnosti na OO PZ C. vedené trestné stíhanie za prečin ublíženia na zdraví preto, že mal fyzicky
napadnúť svojho brata H. N..

Uznesením č.k. 11C/91/2014-62 zo dňa 10.07.2015 bola pripustená zmena návrhu tak, že súd

rozhodoval o petite v nasledovnom znení: "Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi v I. rade istinu
vo výške 5.128,20 Eur a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Odporca je povinný zaplatiť
navrhovateľovi v II. rade istinu vo výške 5.128,20 Eur a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi v III. rade istinu vo výške 8.302,80 Eur a to do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom v I. až III. rade trovy konania a

trovy právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia v zmysle vyčíslenia v zákonnej
lehote.“ Zároveň bolo konanie v časti úroku z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 17.582,40
eura od 23.04.2014 do zaplatenia zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 16.07.2015 v
časti pripustenia zmeny návrhu a dňom 01.08.2015 v časti zastavenia konania.

Návrh na pripustenie zmeny návrhu odôvodnili žalobcovia tým, že žalobca v 3. rade je výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti, a to pozemok parc. č. XXXX/X ostatné plochy o výmere XXX mX v k.ú. C.
odo dňa XX.XX.XXXX. Do dňa 23.03.2014 boli žalobcovia v 1. a 2. rade podielovými spoluvlastníkmi
predmetnej nehnuteľnosti každý v spoluvlastníckom podiele o veľkosti X/X. Žalobcovia v 1. a 2. rade
žiadajú nižšie uplatnený nárok priznať za obdobie dvoch kalendárnych rokov t.j. 24 mesiacov spätne od

podania predmetnej žaloby, t.j. od XX/XXXX do XX/XXXX, t.j. XXX m2 x 1,2 eur/mesiac x 21 mesiacov,
každý v podiele 1/2. Žalobca v 3. rade žiada uplatnený nárok priznať za obdobie od XX/XXXX do XX/
XXXX, t.j. XXX m2 x 1,2 eur/mesiac x 17 mesiacov.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vyjadreniami účastníkov, ostatnými listinnými

dôkazmi obsiahnutými v spise, pripojeným spisom sp.zn. 11C/96/2015, výsluchom žalobcov v 2. a 3.
rade, žalovaného, svedkov S. N. a H. Beňa, a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. C. zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 23) vyplýva, že podielovými
spoluvlastníkmi pozemkov - parcela registra „. č. XXXX/XXX orná pôda o výmere XXX mX a parcela

registra „. č. XXXX/XXX orná pôda o výmere XXXX mX boli v tom čase žalobcovia v 1. a 2. rade, a to
každý v podiele 1.

Z geometrického plánu č. XXX/XXXX vyhotoveného spoločnosťou B. s.r.o. dňa XX.XX.XXXX (č.l. 26)
vyplýva, že od parcely č. XXXX/XXX v k.ú. C. sa odčleňuje parcela č. XXXX/X o výmere XXX m2 ako

ostatná plocha.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. C. zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 3) vyplýva, že výlučným
vlastníkom pozemku - parcela registra „Y. č. XXXX/X ostatné plochy o výmere XXX m2 je na základe G.
zmluvy č. V XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX a B. žalobca v 3. rade.

Žalobca v 2. rade pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že bol vlastníkom pozemku č. XXXX/X ešte pod
starým parcelovým číslom od roku XXXX, kedy ho zdedil po matke. Keď začalo dedičské konanie, obišiel
si všetky parcely, ktoré spadali do dedičského konania. Vtedy zistil, že na tomto pozemku č. XXXX/X jepostavený múr až po cestu. Vtedy vychádzal odtiaľ nejaký muž, ktorý na otázku, prečo je múr postavený
na žalobcovom pozemku, uviedol, že sa s ním nemá o čom baviť. Potom žalobca v 2. rade zistil, že to bol
žalovaný, ktorý prišiel potom za žalobcom a opýtal sa ho, prečo to predali. Keď sa tam bol pozrieť, bol

postavený múr až po cestu. Na pozemku nebol, lebo sa tam nemohol pre múr dostať. Potom pozemok
neužíval, boli to pôvodne role, vrátane pozemkov okolo parcely č. XXXX/X. Pozemok parc. č. XXXX/X je
vlastne vstupom na pozemky, ktoré tvrdia priemyselnú časť. Pričom priemyselnou zónou sú aj parcely,
ktoré sa nachádzajú za touto parcelou, a ktorých vlastníkom sú žalobcovia v 1. a 2. rade.

Žalobca v 3. rade pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že by
brána bola voľne otvoriteľná, funguje na elektrický pohon, žalobca nemá od nej ovládanie. Prebiehali
dve priestupkové konania na Okresnom úrade H.. Jedno priestupkové konanie sa týkalo skutku, kedy
H. nabral s nákladným autom žalobcovo auto a vytlačil ho do križovatky, toto sa stalo 01.07.2014, toto
konanie nie je ukončené, začalo sa trestné stíhanie na neho, momentálne sa to vyšetruje. Pokiaľ ide
o skutok, ktorý žalobca oznámil na OO PZ dňa XX.XX.XXXX, o tom, že mu žalovaný bráni v prístupe

k pozemku, v tomto konaní mu bolo iba ústne povedané od polície, že sa nemôžu skontaktovať so
žalovaným, nebol vyrozumený o tom, ako toto konanie skončilo. Ďalej uviedol, že v roku 2007, nevie
presne kto, alebo mal by to byť žalovaný s H. N., mali pôvodne oplotiť len parc. č. XXXX/X a XXXX/
X, oplotili ich celé aj s parc. č. XXXX/X. Predná brána sa nachádza na fotografiách predložených
protistranou a táto je umiestnená na jeho pozemku parc.č. XXXX/X, a to na jeho hranici s pozemkom

parc. č. XXXX/X. Zadná brána sa nachádza oproti prednej bráne na konci pozemku XXXX/X, s tým, že
len časť brány sa nachádza na pozemku č. XXXX/X, nie celá. T.č. vôbec neužíva pozemok. Vo veľkej
prednej bráne je vytvorená malá bránka v šírke 90 cm, ktorou chodieva na návštevu k matke. Zadná
brána je vytvorená aj proti predpisu O. C., je zamknutá, žalobca od nej kľúč nemá. Nikdy pozemok
neužíval, ale má zámer, pretože je to v priemyselnej zóne. Oni aj jeho pozemok prenajímajú. Oni, myslí

tým žalovaného s H. N.. Žalobca je v kontakte s mužom, ktorý užíva jeho pozemok, pričom užíva aj
bránu na ovládanie, od ktorej dostal ovládanie. Tento žalobcovi uviedol, že pozemok užíva na základe
dohody s H. N. a je ochotný toto aj na súde dosvedčiť. Ďalej poukazuje žalobca na to, že vo výkaze
výmer geometrického plánu, ktorý je obsiahnutý v spise, vyplýva z nového stavu užívanie nehnuteľnosti
XXXX/X žalovaným. Z tohto poukazuje na to, že žalovaný musel vedieť, o ktorý pozemok ide, keď mu

ho v roku 2007 obkľúčili. Žalobca ďalej uviedol, že sa doposiaľ nedomáhal vypratania nehnuteľnosti zo
strany žalovaného, opravuje, domáhal sa na polícii, nedomáhal sa súdnou cestou, nakoľko sa tohto
chce domáhať až teraz, keď mu bolo doručené záväzné stanovisko O. C., pričom dovtedy sa domnieval,
že mu vypratanie pomôže zabezpečiť to, že vec oznámil na polícii. Žalobca sa domáhal od žalovaného
vypratania nehnuteľnosti cez SMS, pretože s ním nechcel komunikovať. Žalobca by identifikoval parc.

č. XXXX/X tak, že je na šírku vstupnej prednej brány, červenou je vyznačený pozemok parc. č. XXXX/X.
K fotografii č.1 uviedol, že ide o fotografiu prednej brány, ktorá sa nachádza na šírku pozemku č. XXXX/
X. Nasleduje odskok, pretože pozemok začína v 9 metrovej šírke, potom nasleduje odskok na šírku 5
metrov a na konci pozemku má šírku 4 metre. Na fotografii č. 2 je na pravej strane panelová cesta, ktorá
však nie je na pozemku č. XXXX/X. Na fotografii č. 4, 5, 6, 7 sú betónové platne s prístreškami, ktoré sú

na celú šírku pozemku č. XXXX/X,. pričom toto je najlepšie viditeľné na fotografii č. 8, kde sa pozeráme
na prístrešky a za nimi sa nachádza predná brána. Na fotografii č. 9 je zadná stena pozemku, pričom
na fotografii je vidno, že na tejto stene sa nenachádza zadná brána, táto len pri otváraní zasahuje do
pozemku č. XXXX/X, a to zo zadnej strany múra, keď pozemok č. XXXX/X pokračuje aj za múrom. Za
múrom je pozemok, ktorého vlastníkmi sú žalobcovia v 1. a 2. rade. Klamstvom je tvrdenie žalovaného,

že elektrické ovládanie prednej brány nefungovalo, resp. že ho žalobca znefunkčnil, nakoľko ovládač
od brány mala aj S. a žalovaný. Žalobca ďalej uviedol, že v roku 2007 žalovaný vytvoril ohradu okolo
pozemkov, vrátane cudzieho pozemku XXXX/X, cudzí pozemok odstrihol od ľudí. Čo už tam ďalej na
pozemku robil, žalobca nevie, a nie je ani povinný tam chodiť a ani toto zisťovať. Žalobca v 3. rade ďalej
uviedol, že pozemok parc. č. XXXX/X od žalobcov v 1. a 2. rade kúpil za účelom podnikania, žalobca je

lakýrnik,chcesitamurobiťdielňu.Predkúpoupozemkusabolnapozemokpozrieť,vyzeraltakakodnes,
boli tam prístrešky, unimobunka, brána, uzavreté z jednej strany a z druhej a v užívaní žalovaným. Videl
tam žalovaného, ako tam chodí, tak isto vzadu v prístreškoch mal uložené nejaké veci, lebo chodil aj tam
dozadu, mal tam zaparkované policajné autá, tak isto tam boli zaparkované aj na žalobcovom pozemku
autá bez čísiel, ktoré chodil opravovať žalovaný. Na otázky právneho zástupcu žalovaného žalobca v

3. rade uviedol, že v čase, keď kupoval pozemok, vedel, kto je vlastníkom susedných pozemkov. Nemá
povolenie na podnikanie, pretože v súčasnosti nemá reálny vstup na pozemok. Povolenie bude mať, až
keďkúpitechnológie.Pocitáciizvyjadreniažalobcuv3.radeakosvedkazozápisnicezpojednávaniazo
dňa 10.11.2015 v konaní sp.zn. 11C/96/2015 č.l. 60 druhá strana (za akým účelom kúpil pozemok parc.č. XXXX/X), k tomu žalobca v 3. rade uviedol, že pozemok parc. č. XXXX/X chcel kúpiť, aby zabezpečil
matku v tom zmysle, aby získal finančné prostriedky podnikaním prípadne prenajímaním pozemku. Ďalej
žalobca v 3. rade uviedol, že unimobunka a za ňou prístrešky sú na pozemku od roku XXXX. Od času,

keď sa stal on vlastníkom pozemku č. XXXX/X, nachádzali sa na pozemku unimobunka aj prístrešky.

Žalovaný pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava odporu, nikdy neužíval pozemok. Nikto
z majiteľov ho nenavštívil, že by užíval ich pozemok. Pozemok neužíval, ani okolité parcely, ktorých
bol vlastníkom do januára 2015. Tieto daroval v januári 2015 H.. Nemá vedomosť o tom, že by niekto

užíval parc. č. XXXX/X v k.ú. C.. A.. č. XXXX/X by mala byť spevnená panelová cesta, nemá vedomosť
o tom, že by bola táto parcela v teréne vykolíkovaná. V čase, keď bol žalovaný vlastníkom okolitých
parciel, tieto nikdy neužíval, užíval ich H. N. na základe ústnej dohody a S. N., matka H. N., stará matka
žalovaného. Ohradené spolu sú parcely č. XXXX/X a XXXX/X. Po nahliadnutí žalovaného do spisového
materiálu na č.l. 5 uviedol, že brána, ktorú je vidno fotografiách je osadená na hranici medzi pozemkom
XXX/X a XXXX/X. Brána je zavesená, pričom asi 5-6 rokov je voľne otvoriteľná, je tam síce elektronické

otváranie, ktoré je však nefunkčné, preto je možné bránu otvoriť. Na otázky protistrany žalovaný uviedol,
že tvrdí, že pozemky okolo užíval H. N., a to na základe ústnej dohody, tak ako aj S. N.. Nemá vedomosť
o tom, kto užíval pozemok XXXX/X. Na tieto pozemky niekedy chodil za babkou. Na pozemkoch si chcel
H. N. niečo uložiť. Keď išiel žalovaný za babkou, videl nejakú unimobunku a nákladné vozidlo, len tieto
dve veci. Unimobunka patrí S. N., vozidlo pánovi N.. Nevie, kto používal auto, ktoré tam videl, žalovaný

ho nepoužíval. Brána sa otvára len fyzickým posuvom, nemá vedomosť o tom, že by tam bol zámok.
Nevidel, že by niekto navážal na prístup nejaký sypký materiál alebo zeminu, aby zabránil vlastníkovi vo
vstupe. Z fotografií je viditeľné, že nejde o stavby, prístrešky nie sú stavbami, nakoľko nie sú spojené so
zemou pevným základom, ide len o búdy. H. N. mu hovoril, že si chce na pozemku niečo odložiť. Keď
sa príde na pozemok cez prednú bránu a zabočí doľava, dostane sa do prvej bytovej jednotky, pričom

z tohto pohľadu je vidieť iba unimobunku. Po oboznámení správy o výsledku objasňovania priestupku
z 01.07.2015 zo spisu OO PZ C., č. P.-TT-P žalovaný uviedol, že zo správy je zrejmé, že užívateľom
pozemkuXXXX/X.jeH.N.aniežalovaný.Žalobcav3.radesijevedomý,žeužívateľomjesvedokH.N..

Svedkyňa S. na pojednávaní uviedla, že vie o tom, že pozemok parc. č. XXXX/X užíva žalovaný.

Pozemok by identifikovala tak, že ide o pravú stranu pozemku po vchode na pozemok z ulice T. U..
Žalovaný užíva pozemok odvtedy, ako to kúpili, a to od novembra 2006. Pozemok užíval spôsobom, že
sa tam postavili prístrešky, čo sú tam, keď sa stavali prístrešky, ona žalovanému pomáhala. Prístrešky
sa postavili od marca 2007. Ďalej na pozemok doviezol syn H. - nakladač, trambus - nákladné auto
a dvojnáves. Pozemok sa používal na parkovanie týchto vozidiel pri výstavbe domu, autá tam neboli

zaparkované, že by len tak stáli, ale sa aj užívali. Prístrešky a unimobunka boli postavené v roku 2007.
Prístrešky a unimobunku priviezol žalovaný. Oplotenie okolo celého areálu postavil žalovaný, lebo syn
H. bol na posteli, ten to nemohol urobiť. Oplotenie bolo postavené v roku 2008. Vstup do celého areálu
je riešený tak, že spredu je veľká 6 metrová brána na elektriku, vnútri je malá bránka pre peších. Vzadu
je veľká 6 metrová brána, tá nie je na elektriku. Diaľkové ovládače od elektrickej brány má žalovaný a H..

Zadná brána je stále zamknutá, dá sa zamknúť len zvnútra. Prístrešky a unimobunka sú tam ešte stále.
Na otázku, kto užíva unimobunku, prístrešky na pozemku, svedkyňa uviedla, že unimobunku doviezol,
lebo ju dostal zadarmo, povedal jej, že ju môže používať ako špajzu, keďže v dome nemá špajzu. Ale v
unimobunke je všetko možné, je to taká odkladacia bunka. Prístrešky - tam bolo drevo, aj je tam drevo.
Tam drevo pílila a ukladala. Boli tam peterky, prepravky a podobne. V druhom prístrešku bolo železo,

plechy, šróby a všetko, čo bolo treba k autám, gazdovali tam H. a žalovaný.

Svedok H. na pojednávaní uviedol, že pozemky okolo tohto pozemku, kúpili pred 10 rokmi, stredný
pásiček, nevie, na koho bol písaný pozemok, patrilo to T. S. Z. pozemok chcel kúpiť, pol roka pátral po
tom, čie to je, nakoniec sa dozvedel, že to patrilo T. S., nedalo sa to kúpiť, ani vybaviť v tej dobe. Potom

v dobrej viere čakal, že to niekto kúpi, alebo to niekomu vrátia, a boli by to od neho odkúpili. Svedok
chcel pozemok užívať, matka, keď sa mali sťahovať, mala strašne veľa vecí, tak tam dal prvé tú bunku,
dali ju čo najbližšie k domu, aby nemusela ďaleko chodiť. Prístrešky sa postavili preto, aby sa tam mohli
uložiť všetky matkine veci. Veci sú tam ešte dodnes - vaničky, kvetináče a podobne. Unimobunky a
prístrešky tam postavil svedok už v roku 2007, aby si mali kam dať veci, bolo ich treba niekam dať. Je to

len postavené, zvarené dokopy, nemá to základy. Čo sa týka parkovania motorového vozidla, parkovalo
tam len jedno vozidlo, ktoré bolo písané na N. S., svedok vie len o tom, o iných vozidlách nevie. Pozemky
neboli terénne oddelené, neboli tam vyznačené hranice, bolo to zarastené burinou, svedok si to dal
vyznačiť, toto bol pásiček v strede, nedal sa zistiť jeho majiteľ, celé to oplotil - jeho pozemky. Nebolovidieť, kde začína a kde končí jednotlivý pozemok. Žalobcovia v 1. až 3. rade ho nevyhľadali za účelom,
aby sa dohodli o užívaní pozemku, vyprataní pozemku, len došiel žalobca s jedným papierom, ktorý
mu ukázal, „ja tu mám pozemok, budem si tu robiť čo chcem“, to bolo všetko. Unimobunku si doniesol

zadarmo, bolo to pri Z., bolo to zadarmo, lebo sa potrebovali toho zbaviť, najal si žeriav a doviezol si ju,
nepamätá si od koho, nepamätá si meno, bolo to pri Z.. Že vozidlo, ktoré bolo postavené na pozemku,
patrilo S. N., vie z toho, že videl technický preukaz, bol položený na stole. Prístrešok, ktorý je vedľa
unimobunky, postavil svedok sám, on ho zváral, bolo to v roku 2006, išlo to tam prvé - bunka a prístrešok.
Pozemky v areáli nadobudol do osobného vlastníctva asi pred dvomi rokmi alebo pred rokom.

Žalobcovia sa na pojednávaní dňa 23.03.2015 prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrili, že
skutočnosť, že žalovaný v rozhodnom období užíval pozemok parc. č. XXXX/X v k.ú. C., chcú preukázať
výpoveďami účastníkov a svedkov V. P. a H. P., bytom S. XX, C. Na pojednávaní dňa 08.03.2016
uviedli, že na ich výsluchu netrvajú. Ďalej uviedli, že od januára 2015 je vlastníkom okolitých parciel nie
žalovaný, ale H. N., brat žalobcu. Predloženými listinnými dôkazmi má byť preukázané, že oplotenie

realizoval žalovaný, na základe čoho sa stal detentorom predmetnej nehnuteľnej veci a z ustálenej
judikatúry jednoznačne vyplýva, že vznikla na jeho strane povinnosť finančným ekvivalentom vynahradiť
neoprávnené užívanie predmetnej nehnuteľnosti vlastníkom tejto nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v
ohradenom areáli žalovaného. Predložili záznam o podaní oznámenia zo strany p. S. N., na ktorú bolo
auto, ktorého technický preukaz bol predložený na poslednom pojednávaní, prepísané, ktorá nemá s

autom nič spoločné, takže to bol ďalší podvod zo strany žalovaného v tomto konaní.

Žalovaný sa na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril, že v nadväznosti na výpoveď
svedkyne, ktorá potvrdila, že unimobunku a prístrešky užívali všetci, ktorí bývali v predmetnom
dome, zakladá do spisu čestné vyhlásenie H. k vlastníctvu hnuteľných vecí. Z predloženej fotokópie

technického preukazu nákladného motorového vozidla vyplýva, že žalovaný nie je vlastníkom
uvedeného motorového vozidla od 20.12.2010. K výške bezdôvodného obohatenia sa vyjadril v tom
zmysle, že žalovaný rovnako ako urobila strana žalobcov, prešiel realitné kancelárie v C. a zisťoval, aká
by bola cena nájomného za tento pozemok, k čomu predkladá vyjadrenia, z ktorých vyplýva, že suma,
ktorá bola uvedená v žalobnom návrhu, je absolútne neprimeraná.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene

zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 až 3 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to
nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto
obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má

právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Predmetom konania bola požiadavka žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo byť

získané žalovaným jednak na úkor žalobcov v 1. a 2. rade v období od 06/2012 do 02/2014, kedy
boli podielovými spoluvlastníkmi pozemku t.č. parc.č. XXXX/X v k.ú. C., ako aj na úkor žalobcu v
3. rade v období od 03/2014 do 07/2015, ktorý sa stal výlučným vlastníkom predmetného pozemkudňa 24.03.2014, a to užívaním pozemku, resp. tým, že mal uvedený pozemok ohradiť a zabrániť tak
žalobcom v užívaní pozemku bez právneho dôvodu.

Podstatou záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho,
kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet
bezdôvodného obohatenia získaný (§ 451 ods. 1 OZ). Základnou otázkou v konaní, ktorá bola
aj predmetom dokazovania, bola otázka, kto sa na úkor koho bezdôvodne obohatil. Podstata
zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť neobohacovať

sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej v povinnosti
bezdôvodné obohatenie vydať. Na to, aby bolo možné hovoriť o vzniku zodpovednosti za bezdôvodné
obohatenie, je vždy potrebné splnenie všetkých predpokladov, a síce 1. získanie bezdôvodného
obohatenia jedným subjektom, 2. protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, 3. majetková ujma
iného subjektu a 4. príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným
subjektom a majetkovou ujmou druhého subjektu. Bezdôvodné obohatenie vzniká nielen vtedy, ak sa

doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty, ale aj vtedy, ak sa jeho doterajší
majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo pri riadnom chode udalostí. Aktívna legitimácia pre
uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z ustanovenia § 456 OZ. Aktívne
legitimovaný je ten, v koho majetkovej sfére došlo k strate majetkových hodnôt, ktoré možno vyjadriť
v peniazoch, pasívne legitimovaným potom ten, kto získal neoprávnený prospech. Dôkazné bremeno

preukázania splnenia všetkých vyššie uvedených predpokladov nesie ten, kto tvrdí, že bezdôvodné
obohatenie bolo získané na jeho úkor. Splnenie predpokladov pre vznik (záväzkového) právneho vzťahu
z bezdôvodného obohatenia musí súd posudzovať vždy z hľadiska špecifických skutkových okolností
v konkrétne prejednávanej veci.

Súdmázato,ževkonanínebolopreukázané,žebyžalovanýbolvkonanípasívnevecnelegitimovaným,
nakoľko nebolo preukázané, že by uvedený pozemok užíval v rozhodnom období, za ktoré si žalobcovia
uplatňujú vydanie bezdôvodného obohatenia, a že by tak na jeho strane mohlo prísť k bezdôvodnému
obohateniu. Žalobcami tvrdené užívanie pozemku žalovaným v období od 6/2012 do 7/2015 nebolo
preukázané žiadnym dôkazom. Hoci v konaní k tomuto žalobcovia pôvodne navrhovali vypočuť svedkov

H. P. a V. P., od vykonania tohto dôkazu nakoniec upustili, pričom vykonanie iného dôkazu nenavrhli,
napriek tomu, že boli poučení podľa § 120 ods. 4 OSP. Hoci by aj bolo preukázané, že na strane žalobcov
prišlo k majetkovej ujme (tým, že pozemok napr. nedali do prenájmu, a tým sa ich majetok nezväčšil)
na záver o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného to nepostačuje, nakoľko neužívanie
pozemku žalobcami neznamená automaticky užívanie pozemku žalovaným.

Okrem toho, z výpovede žalobcami navrhnutej svedkyne S. N. vyplýva, že pri výstavbe prístreškov
žalovanému pomáhala, pričom v prístrešku pílila a ukladala drevo, v druhom prístrešku gazdovali H.
a žalovaný. Tiež uviedla, že to bol syn H. ktorý na pozemok doviezol nakladač, trambus - nákladné
auto a dvojnáves. Ďalej z jej výpovede vyplynulo, že svedkyňa používa unimobunku ako špajzu, resp.

ako odkladací priestor. Z uvedenej výpovede tak nemal súd za preukázané, že to bol práve žalovaný,
kto v rozhodnom období predmetný pozemok užíval, práve naopak, z uvedenej výpovede vyplýva, že
pozemok užívala najmä svedkyňa a jej syn H., ktorí však nie sú žalovanými v tomto konaní. Z výpovede
žalobcu v 3. rade zasa vyplynulo, že pozemok v jeho vlastníctve, by mala užívať tretia osoba, a to na
základe dohody s H. N..

S prihliadnutím na svedecké výpovede súd dospel k záveru, že pozemok parc.č. XXXX/X v k.ú. C. užívali
iné osoby, nie však žalovaný, preto sa majetok žalovaného nemohol zväčšiť na úkor majetku žalobcov,
a nemohlo tak na jeho strane vzniknúť bezdôvodné obohatenie.

Pokiaľ ide o žalobcami namietané rozpory vo výpovedi žalovaného ohľadom užívania/neužívania
okolitých pozemkov, a rozpory vo výpovedi žalovaného a svedka H. N. ohľadom vlastníctva unimobunky
a vozidla, tieto rozpory nie sú spôsobilým dôkazom o užívaní predmetného pozemku parc.č. XXXX/
X žalovaným. Pokiaľ ide o unimobunku, svedeckou výpoveďou svedkyne S. N. bolo preukázané, že
svedkyňa používa unimobunku ako špajzu, resp. ako odkladací priestor, pričom dôkaz o niečom inom

žalobcami produkovaný nebol. V prípade motorového vozidla, nebolo preukázané, že na pozemku
parkoval motorové vozidlá práve žalovaný, keď podľa technického preukazu (č.l. 139) bol žalovaný
vedený ako držiteľ vozidla I.en do 19.12.2010, pričom podanie oznámenia zo strany p. S. N. ohľadom
prepisu vozidla bez ďalšieho nie je dôkazom opaku, a iné dôkazy predložené ani navrhnuté neboli. Súdpritom poukazuje aj na správu o výsledku objasňovania priestupku (č.l. 152), z ktorej sú zrejmé rozpory
v tvrdeniach žalobcu v 3. rade, keď v oznámení mal žalobca v 3. rade uvádzať, že na jeho pozemku má
odparkované stroje žalovaný, pričom v dodatku k podaniu oznámenia zase uvádzal, že to bol svedok

H. N..

Súd ďalej poukazuje na výpoveď žalobcu v 3. rade na pojednávaní, kde uviedol, že „čo už tam ďalej na
pozemku robil (pozn. súdu - žalovaný), žalobca nevie, a nie je ani povinný tam chodiť a ani toto zisťovať.“
Ak však žalobcovia žiadajú vydať od žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktoré mal získať tým, že

pozemok užíval bez toho, aby bol za takéto užívanie povinný platiť odplatu, musia skutočnosť užívania
pozemku žalovaným hodnoverne preukázať. Súd pritom podporne poukazuje na uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 28. mája 2012, sp.zn. 7 Cdo 117/2011, v zmysle ktorého „pre záver o (ne)dôvodnosti nároku
uplatňovaného navrhovateľom voči odporcovi titulom bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho
dôvodu (ako jednej z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej v § 454 Občianskeho zákonníka) bolo
treba, aby navrhovateľ preukázal, že medzi ním a odporcom právny vzťah z bezdôvodného obohatenia

vznikol t. j. aby preukázal, že odporca (v akej konkrétnej výške) bezdôvodné obohatenie získal, že mu (v
akej konkrétnej výške) vznikla majetková ujma ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného
obohatenia a vznikom majetkovej ujmy.“

Kargumentáciižalobcov,žejeirelevantné,čitamžalovanýchodil,koľkochodilaleboužíval,rozhodujúce

je, že zamedzil prístupu na tento pozemok, a z tohto titulu na jeho strane vzniklo bezdôvodného
obohatenie, ktoré je povinný žalobcom vydať, uvádza súd nasledovné.

Ak žalobcovia opierali nárok o vydanie bezdôvodného obohatenia o skutočnosť, že žalovaný pozemok
ohradil spolu s okolitými pozemkami, čo má vyplývať z oznámenia drobnej stavby zo dňa 26.04.2007

(č.l. 120), uvedené nie je samo o sebe postačujúcim dôkazom. Oplotenie pozemku nie je možné
stotožňovať s užívaním pozemku, pričom na domoženie sa vstupu na pozemok a užívania pozemku
slúži iný procesný prostriedok, resp. žaloba, keď zároveň žaloba na vydanie veci má pred žalobou na
vydanie bezdôvodného obohatenia prednosť. Navyše, nebolo v konaní ani preukázané, že by žalovaný
po ohradení pozemku bránil žalobcom vo vstupe na pozemok, keď z výpovede žalobcu v 3. rade naopak

vyplýva, že vo veľkej prednej bráne je vytvorená malá bránka v šírke 90 cm, ktorou chodieva na návštevu
k matke - svedkyni S. N.. Nakoľko byt svedkyne sa nachádza v rámci ohradeného areálu (čo je zrejmé
aj z fotografií na č.l. 47, 129, 130), v ktorom sa nachádza aj pozemok parc.č. XXXX/X, pričom vstup do
areálu je možný cez bránku (cez ktorú vstupuje aj svedkyňa - matka žalobcu v 3. rade, s ktorou má tento
dobrý vzťah), vyplýva z toho, že žalobcom nebolo zabránené v prístupe na pozemok parc. č. XXXX/

X,. a nie je možné uzavrieť, že niekto (a už vôbec nie žalovaný) dosiahol postavenie detentora veci, s
výlučným prístupom k nehnuteľnosti pre svoju potrebu, s odopretím prístupu žalovaným k nehnuteľnosti,
ako to predpokladajú citované rozhodnutia NS ČR, na ktoré odkazovali žalobcovia.

Ďalej súd poukazuje na to, že žalobcovia v 1. a 2. rade ani neuviedli, aké mali zámery s pozemkom

počas rozhodného obdobia, v čase, keď boli jeho podielovými spoluvlastníkmi, pričom sa v tom čase ani
nedomáhalivyprataniapozemku.Žalobcav3.radesícetvrdil,žemalamázáujemnapozemkupodnikať,
avšaknepreukázalreálnyúmyselpodnikať,keďniejeanidržiteľomživnostenskéhooprávnenia.Zároveň
podľa svojho vyjadrenia na pojednávaní žalobca v 3. rade v čase kúpy pozemku vedel, že na pozemku
sú hnuteľné veci, a teda bez ich vypratania podnikanie na ňom nebude možné, napriek tomu pozemok

kúpil, avšak vypratania pozemku sa účinne nedomáhal, ktorý prístup je nelogický. Korešponduje to
potom s tým, čo žalobca v 3. rade v pozícii svedka uviedol na pojednávaní dňa 10.11.2015 vo veci sp.zn.
11C/96/2015 (č.l. 60, 2. str.), kedy uviedol, že „za dva dni prišiel p. F., že dom sa predá, ale navrhol jej
(pozn. súdu: S., že nepôjde do domova dôchodcov, ale do domu v G., k F. do poslednej izby. Vtedy
sa začala matka už báť, že čo s ňou bude ďalej. Vtedy začal svedok zisťovať, koho je pozemok parc.

č. XXXX/X, aby ho mohol kúpiť a zabezpečiť mamu. On oboznámil p. F. s tým, že kúpil pozemok, s
tým, že tento prepíše na babku, a on prepíše na babku majetok, ktorý vložila do vrátnice.“ Z uvedeného
vyjadrenia sa súdu podáva záver, že skutočným úmyslom žalobcu v 3. rade pri kúpe pozemku nebol
zámer podnikať na ňom, ale zabezpečiť vyjednávaciu pozíciu pre svoju matku pri sporoch ohľadom
vlastníctva stavby v rámci areálu. Žalobcovia sa nikdy nedomáhali žiadnou formou žaloby užívania

pozemku, ktorý postup by bol v súlade s ich tvrdením o záujme pozemok užívať. Ak žalobca v 3. rade
(príp. už žalobcovia v 1. a 2. rade) videl, že za pomoci OOPZ užívanie pozemku nedosiahne, mohol
podať žalobu o vypratanie pozemku, čo však doposiaľ neurobil.Za vyššie uvedenej dôkaznej situácie súd musí konštatovať, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno
tvrdenia, že žalovaný v období od júna 2012 do júla 2015 predmetný pozemok užíval, a tým získaval
majetkový prospech, čo je základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho strane.

Tiež nepreukázali, že by im bolo v prístupe na pozemok bránené, keď tento je dostupný cez bránku pre
peších. Súd potom dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania vzťah z bezdôvodného obohatenia
nevznikol, pretože žalovaný neužívaním sporného pozemku bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcov
(ako jeho vlastníkov) získať nemohol.

Dôkazné bremeno ohľadom určitej skutočnosti leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, teda ide o toho účastníka, ktorý
existenciu týchto skutočností tvrdí. Ak žalobcovia tvrdili, že žalovaný v rozhodnom období (za ktoré
požadujú vydanie bezdôvodného obohatenia) pozemok užíval, bolo ich povinnosťou predložiť súdu
relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Keďže takéto dôkazy napriek poučeniu nepredložili,
súd dospel k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v tomto konaní, teda k

záveru, že medzi účastníkmi konania vzťah z bezdôvodného obohatenia nevznikol, pretože žalovaný
neužívaním predmetného pozemku bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcov ako vlastníkov získať
nemohol. Súd pritom poukazuje na uznesenie NS SR sp.zn. 5Obo/52/2010 z 24.06.2010, podľa ktorého
„Dôkazný bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli
preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.

Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť
preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.“.

Nakoľko pre úspešnosť žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia je nevyhnutné preukázať aj
samotné užívanie veci, nie len takúto skutočnosť tvrdiť, pričom žalobcovia túto skutočnosť v konaní
nepreukázali, neuniesli teda dôkazné bremeno svojho tvrdenia, preto súd žalobu ako nedôvodnú vo
výroku I. zamietol.

Súd sa potom bližšie nezaoberal výškou prípadného nájmu predmetného pozemku, nakoľko nebolo
preukázané, že by na strane žalovaného vzniklo akékoľvek bezdôvodné obohatenie v súvislosti s
pozemkomparc.č.XXXX/Xk.ú.C.,apretonebolopotrebnévykonávaťdokazovanieohľadomjehovýšky.

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa§151ods.3OSP,vzložitýchprípadoch,najmäzdôvoduväčšiehopočtuúčastníkovkonaniaalebo
väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne

do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia
odsekov1a2platiaprimeranestým,želehotatrochpracovnýchdníplynieodprávoplatnostirozhodnutia
vo veci samej.

V nadväznosti na ustanovenie § 151 ods. 1 OSP má účastník lehotu na vyčíslenie trov konania tri

pracovné dni od vyhlásenia tohto rozhodnutia, pričom z dôvodu odročenia pojednávania za účelom
vyhlásenia rozsudku uvedená lehota ešte neuplynula. Z uvedeného dôvodu, ako aj z dôvodu väčšieho
počtu účastníkov konania a väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, odložil súd vo výroku II.
rozhodnutie o trovách konania samostatnému uzneseniu do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej v zmysle § 151 ods. 3 OSP.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní

uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.