Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 10, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 12C/16/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113230471
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Knociková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3113230471.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Juditou Knocikovou v právnej veci navrhovateľky W.

W., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom G., O. XXXX/XX, zast. PACTIO, s.r.o., so sídlom
Trenčianska Turná, Lúčna 491, IČO 368 624 52 proti odporcovi W. W., štátnemu občanovi Slovenskej
republiky, bytom G., Z. 310/1, zast. V.. Viliamom Vaňkom, ml., advokátom so sídlom Bánovce nad
Bebravou, Bavlnárska 310/1 o zaplatenie 1.487,51 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke istinu 687,08 eur s 5,50% ročným úrokom z omeškania
od 16.10.2013 do zaplatenia, všetko do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti s a návrh z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu iných trov konania vo výške 55,78 eur k rukám
jej právneho zástupcu PACTIO s.r.o., do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa žalobou, doručenou súdu dňa 25.10.2013, domáhala od odporcu zaplatenia náhrady
škody vo výške 1.487,51 eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 15.10.2013 do zaplatenia. Škodu
jej spôsobil odporca dňa 17.8.2003, ktorý sám i prostredníctvom živnostníka Z. Z. realizoval výkop
prípojky nízkeho napätia a pritom poškodil jej elektrický kábel. K poruche elektrického vedenia v jej

rodinnom dome č. XX, na U. O. v G. došlo dňa 18.9.2013. Po nahlásení poruchy dodávateľ energie
Západoslovenská distribučná a.s., Bratislava jej oznámila, že k poruche došlo na elektrickom kábli
v mieste, ktoré nie je v ich majetku, ale v majetku odberateľa, teda navrhovateľky a poruchu si má
odstrániť na vlastné náklady. Navrhovateľka si opravu zrealizovala na vlastné náklady. Ňou privolaný
znalec Ing. V. W. v znaleckom posudku konštatoval poškodenie izolácie elektrického kábla nešetrným
výkopom od nástrojov na kopanie prakticky po celej dĺžke tak, že v 2 miestach došlo ku skratom a v
ďalších 11 miestach došlo k poškodeniu izolácie. Z týchto dôvodov dala vymeniť kábel v celej dĺžke 52

metrov. Znalec konštatoval, že zemné práce odporcom boli vykonané v čase dlhodobého sucha, preto
sa porucha začala prejavovať až po prvých dažďoch. Navrhovateľkou uplatnená škoda pozostávala z
nákladov na výmenu elektrického kábla vo výške 1.200,96 eur, nákladov na projektovú dokumentáciu vo
výške175,-euranákladovnaznaleckýposudokvovýške111,55eur,spolu1.487,51eur. Navrhovateľka
sa domáhala náhrady škody podľa ust. § 420 ods. 2, ust. § 415 (prevenčná povinnosť) a podľa ust. §
126 (zásah do vlastníckeho práva) Občianskeho zákonníka s poukazom na rozhodnutie NS ČR sp. zn.
25Cdo 9/2002. Žiadala aj náhradu trov konania.

Odporca žiadal žalobu zamietnuť. Tvrdil, že navrhovateľka v konaní neuniesla dôkazné bremeno,
nakoľko nepreukázala, kto zavinil poškodenie predmetného kábla. Žiaden zo svedkov nepotvrdil
poškodenie kábla zo strany odporcu alebo zo strany osôb, ktoré uskutočňovali nejaké práce nazáklade objednávky odporcu. Poukázal na to, že kábel nik neskúmal obvyklým spôsobom, pokiaľ išlo
o údajné poškodenia spôsobené mechanickými nástrojmi. Svedok Ing. W. nebol znalcom v odbore
mechanoskopia ani v inom príbuznom odbore, a teda nebol oprávnený vyjadrovať sa k tomu, ako

boli alebo mohli byť spôsobené poškodenia kábla. Pokiaľ išlo o obhorenie káblov, aj svedok Ing. W.
pripustil, že poškodenie mohli spôsobiť, napr. aj ostré kamene. Tento svedok nevidel ani to, ako sa
kábel navrhovateľky priamo odkopával zo zeme, na miesto došiel v čase, keď už bol kábel odkopaný.
Poukázal na skutočnosť, že svedok Z. Z. vo svojej výpovedi potvrdil, že predtým ako bol kábel
navrhovateľky zakrytý, tak tento podrobil vizuálnej ohliadke a na kábli neboli poškodenia. V celej veci

nebolo nepodstatné, že na viacerých dokumentoch boli uvádzané údaje, z ktorých bolo zrejmé, že
navrhovateľka uskutočňovala určité úkony smerujúce k výmene celého kábla jednak priamo v deň, kedy
nastalaporuchanavedení,ajednakajpredtýmtodňom.Uvedenévzbudzovalodojem,ženavrhovateľka
ešte pred tým, ako vôbec uskutočnila odkopanie kábla, vedela že ho chce vymieňať celý a to bez ohľadu
na zistenia pri výkopových prácach. Poukázal aj na to, že v danom prípade okrem toho, že odporca
škodu nespôsobil, nebola žiadnym spôsobom preukázaná ani navrhovateľkou tvrdená výška škody,

tak ako ju špecifikovala v návrhu. Išlo najmä o to, či bolo nevyhnutné vymeniť celý kábel. Poukázal aj
na to, že ak by navrhovateľka akceptovala návrh odporcu a bolo by zabezpečené výjazdové vozidlo z
elektrární, bolo by možné zistiť presné miesto poruchy, čím by sa zabránilo vôbec konaniu tohto sporu a
vec by sa mohla náležite objasniť. Odporca pri výmene svojho kábla neporušil žiadne právne predpisy,
nespôsobil navrhovateľke žiadnu škodu a žiaden iný záver nebolo možné vyvodiť ani z vykonaného

dokazovania. Žiadal aj náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkov, oboznámením písomných vyjadrení,
oznámení, znaleckého posudku, faktúr a zistil tento skutkový stav veci:

Odporca potvrdil, že výkopové práce začal robiť až po oznámení a ohlásení drobnej stavby, a to firmou
Z. Z. v druhom týždni augusta 2013. Výkopové práce mu robili na ústnu dohodu nejakí kopáči, nevedel,
či boli bezdomovci. Podľa ohlášky bol povinný dať vytýčiť inžinierske siete a vytýčenie sietí mohli urobiť
iba správcovia týchto sietí, a to elektrárne, telekomunikácie, vodárne a plynárne, aj to spravili. Urobili
to formou meracích prístrojov, ktoré mali svoje, ktoré im to zamerali a na zem nastriekali farbou, kadiaľ

vedú siete a každý z nich mal vlastnú farbu, zatĺkli aj kolíky. Siete boli všetky vedľa seba, problém bol s
vodou, ktorú nemohli zamerať, chýbal tam nejaký vodiaci drôt. Zostalo miesto pre jeho elektrický kábel
medzi elektrickým káblom a vodovodným potrubím navrhovateľky. Firma kopala ručne. Bol prítomný
pri kopaní, ale nie po celú dobu 4 dní. Videl obnažený jestvujúci elektrický kábel navrhovateľky, ktorý
nebol ničím chránený, nebola na vrchu ani žiadna farebná fólia, ani nebol ničím prikrytý - napr. kameňmi.

Správcovia komunikácií merali v prírode presne, kde bol kábel v zemi, ale značky robili iba po 5 metroch
a mohlo sa stať, že kábel nebol v zemi položený úplne rovno. Odkopaný elektrický kábel navrhovateľky
nebol poškodený, čo s p. Z. kontrolovali. P. Z. počas výkopových prác telefonoval, že je preseknutý
telekomunikačný kábel odporcom najatými brigádnikmi a či ho môže opraviť. Odporca mu na to nič
nepovedal, ale p. Z. sa dohodol s p. H..

Navrhovateľka uviedla, že odkopávanie jej poškodeného kábla robila firma W. Z.- M., ktorá vykonáva
práce aj pre elektrárne. Jej elektrický kábel nebo v chráničke.

SvedokS.H.,priateľžijúcisnavrhovateľkouvpredmetnomdome,uviedol,žekeďránozistil,žemunejde

televízia, išiel sa pozrieť na miesto výkopových prác. Tvrdil, že výkopové práce pre odporcu nerobila
elektrikárska firma, ktorá zapájala elektrický kábel, ale nejaký bezdomovci bez oprávnenia. Poruchu
nahlásil elektrárňam, ktoré mu obratom uviedli, kde je porucha a odporučili mu firmu aj znalca na opravu
poruchy. S návrhom odporcu privolať vozidlo na zistenie poruchy na kábli nesúhlasil, pretože vozidlo
by prišlo za 4 až 5 dní, jeden výjazd by stál okolo 400,- eur a zistil by len 1-2 miesta poškodenia a

nie na celom kábli. Poškodenie kábla sa zisťuje tak, že do kábla sa pustí elektrické napätie a po prvé
poškodenie prístroj ukáže poruchu, ale nie v celom kábli. Poškodený kábel navrhovateľky odkopávala
firma p. Z. ručne a vymenili poškodený celý kábel. Poškodený kábel navrhovateľky bol asi 13-15 rokmi
uložený v zemi bez chráničky, ale v pieskovom lôžku, podľa vtedajšej normy. Objednával dokumentáciu
na elektrický kábel u p. M. určite po výpadku elektriny dňa 17.9.2013 a nie predtým, hoci na dokumentácii

je uvedený dátum objednávky 11.9.2013. z dôvodu, že výkopové práce pre odporcu robili ľudia bez
oprávnenia, žiadal vymeniť celý kábel.Svedok W. Z. uviedol, že nepoznal účastníkov konania, ani p. H.. Mal zmluvu s elektrárňami na opravu
elektrických porúch a zrejme od nich p. H. dostal na neho kontakt. On mu telefonoval ohľadne poruchy
a on sa išiel pozrieť na miesto. Na mieste bol s p. H. a ten mu hovoril, že sa tam kopalo a že asi došlo

k poruche kábla a chcel vymeniť celý kábel, nie iba opraviť časť z dôvodu poruchy. Tvrdil, že v prípade,
že by p. H. žiadal iba opravu poškodeného kábla, muselo by sa zistiť, kde je kábel poškodený a to by sa
daloibašpeciálnymvozidlom-prístrojom,ktorývlastniaelektrárne,čobyvšakbolofinančnenáročnejšie,
ako výmena kábla. Robí sa to tak, že sa do elektrického kábla pustí vyššie elektrické napätie a keď je
kábel veľmi poškodený, resp. celkom poškodený, za miestom poškodenia by sa nemalo namerať žiadne

elektrické napätie. Kde je iba mierne poškodenie kábla, za miestom poškodenia môže ešte prepúšťať
nižšie elektrické napätie. Nedá sa presne zistiť miesto poškodenia. Prvé miesto poškodenia sa dá určiť,
ale ďalšie miesta poškodenia už nie. Tento prístroj sa používa na opravu veľkých silných elektrických
káblov, ktoré sú drahé. Nevedel cenu takejto služby. Pán H. od neho žiadal na faktúru napísať ako
objednávateľa meno navrhovateľky, o dátume mu nič nehovoril. Výkopové práce začali robiť v sobotu,
a to ručne. Celú dobu nestál pri výkopových prácach, ale až potom, keď sa kábel vytiahol. Bol tam

zástupca jeho firmy X. W. a tento aj nový kábel ukladal. Znalec Ing. W. prišiel na miesto, keď poškodený
kábel navrhovateľky už bol odkopaný a vybratý zo zeme. D. W. mu hovoril, že na dvoch miestach bol
tento kábel poškodený.

Starý elektrický kábel navrhovateľky v chráničke nebol. Podľa technických noriem elektrické káble

nemusia byť vždy za každých okolností v chráničke, stačí pieskové lôžko a na to ide výstražná fólia
červená s bleskom. Chránička je potrebná iba v prípade, že je napr. v zemi veľa kameňov. Podľa
technickej normy dva elektrické káble mohli byť zakopané v jednej jame, ale vo vzdialenosti od seba 5
cm a medzi nimi musí byť pieskové lôžko, nemusia byť v chráničke. Pred ukladaním elektrického kábla
je potrebná projektová dokumentácia schválená elektrárňami a ohlásenie drobnej stavby stavebnému

úradu. Navrhovateľke následne vystavil jednu faktúru, kde obvykle nepíše dátum objednávky.

Svedok W. X., revízny technik elektrických zariadení, potvrdil, že zrevidoval novú elektrickú prípojku
pre odporcu a vystavil na to revíznu správu. Viac k veci nevedel uviesť.

SvedokZ.Z.,konateľfirmyELINPRAs.r.o.,potvrdil,žepreodporcurealizovalprípojku.Odporcamupred
začatím dal projekt na elektrickú prípojku, potom s tým išiel na elektrárne, či to tam môžeme urobiť. Tam
mu povedali, že by sme to mali potiahnuť predom, ale nakoniec povedali, že podľa schváleného projektu
to môžeme urobiť aj v tej uličke medzi domami. Odporca to tam dal všetko vytýčiť, trasy, existujúce
trasy, a to nízke napätie a jeden telekomunikačný kábel. Neskôr sa dozvedel, že tieto káble patria

navrhovateľke. Keď prišli osádzať kábel odporcovi, časť výkopových prác už bola urobená. Oni, teda
zamestnanci formy, vykopali iba nejakú časť, bližšie k elektrickému stĺpu, možno asi tretinu z dĺžky, asi
10-15 m. Pozrel sa do odkopanej jamy a videl elektrický kábel navrhovateľky bez chráničky. Bol tam
ešte telekomunikačný kábel, bez chráničky, bez pieskového lôžka. Zvrchu nevidel poškodenie kábla.
Videl iba preseknutý telekomunikačný kábel. Keď oni robili výkopy, nepoškodili ani elektrický kábel, ani

telekomunikačný kábel navrhovateľky. S p. H. sa stretol v čase, keď tam bola odkopaná iba stredná
časť a už bol preseknutý telekomunikačný kábel. P. H. vtedy nekontroloval elektrický kábel, on mu len
ukázal, kde je preseknutý telekomunikačný kábel. Vtedy, keď robili výkopové práce, bolo sucho a ťažko
sa kopalo. Uviedol, že podľa technickej normy elektrický kábel sa môže ukladať do zeme buď v chráničke
bez pieskového lôžka, alebo holý kábel s pieskovým lôžkom v hrúbke 10 cm okolo kábla, nad ktorým by

mala byť výstražná červená fólia 20 cm od kábla. Keď oni kopali zvyšných asi 15 m, káble navrhovateľa
nemali ani pieskové lôžko, ani červenú fóliu. Tesne pred tým, ako do zeme ukladali elektrický kábel
odporcu, vizuálne znova skontroloval dva káble navrhovateľky, ale elektrický kábel poškodený nebol a
pôvodne preseknutý telekomunikačný kábel bol spojený spojkou.

Svedok Ing. V. W., súdny znalec, avšak v tejto veci neustanovený, uviedol, že nepoznal ani
navrhovateľku, ani jej priateľa pána H., ani odporcu. Telefonicky mu zavolala navrhovateľka v sobotu,
či by mohol prísť, pretože majú rozkopané a pozrieť elektrický kábel. Pršalo a bolo zlé počasie.
Telefonovala mu ráno. Prišiel tam okolo dvanástej hodiny. Keďže bolo blato, do výkopu sa nedalo vojsť.
Keď prišiel na miesto samé, kábel už bol odkopaný v zemi. Určite nazrel do jamy. Elektrický kábel

navrhovateľky nebol v chráničke, zrejme ani v pieskovom lôžku. Prikázal, aby vybrali kábel na cestu a
poutierali ho handrami. Našiel dve miesta, kde bol kábel preťatý. Na dvoch miestach bola čierna izolácia
odseknutá a štyri žily, káble boli obnažené. Pokiaľ bolo sucho, to nevadilo, keď začalo pršať, vznikol
tam skrat. Na ďalších 11 miestach bolo zaseknuté do kábla. Na fotkách v jeho posudku je to vidieť.V dôsledku tejto poruchy tam bolo nebezpečenstvo, že tam mohlo vzniknúť krokové napätie. Z tohto
poškodeného kábla mohlo do zeme unikať elektrické napätie 100 voltov a volá sa to krokové napätie. To
znamená, že keď je kábel v zemi a niekto vstúpi do tejto oblasti, môže ho zasiahnuť elektrické napätie.

Zem celkom neizoluje. Keď tam boli poistky z nižšou hodnotou ako je v elektrickom kábli, poistky to
nevyhodilo, ale elektrický prúd preniká do zeme. Keď sa v správe energetiky píše, že bola vadná poistka,
to znamená, že ju vyhodilo v dôsledku nejakej poruchy, musela sa dať nová. Tieto poruchy mohli byť
rôzneho pôvodu, niekto si niečo zapojil a podobne. Odkopávanie kábla navrhovateľky nevidel. Partia,
ktorá to odkopávala, tam už bola. Keďže kábel navrhovateľky nebol v pieskovom lôžku, poškodenie

lôžka teoreticky mohli spôsobiť ostré kamene v okolí kábla. V tomto prípade však ostré kamene nevidel,
preto poškodenie kábla navrhovateľky ostrými kameňmi je možné celkom vylúčiť. Hlodavce elektrické
káble neobhrýzajú, pretože sa tam dávajú také látky, ktoré im nechutia. V mieste, kde bol uložený kábel,
je úzke, auto tadiaľ neprejde. Keby týmto priestorom prešla aj najväčšia, najťažšia motorka, nedošlo
by k poškodeniu elektrického kábla a pešou chôdzou vôbec nie. V danom prípade bolo jednoznačne
vidieť, že to bolo poškodenie od kopania nástrojom ako krompáčom, rýľom, lopatou. V jame videl časť

telekomunikačného kábla, mal šedú farbu. Boli od seba asi 30 cm. Telekomunikačný kábel nebol uložený
v chráničke. Podľa technickej normy sa vedľa seba môžu ukladať elektrický kábel a telekomunikačný
kábel vo vzdialenosti asi 30 cm, chránička by nemusela byť. Do chráničky sa musia káble povinne dávať,
keď sa ukladajú pod cestu. Bežne káble v chráničke nemusia byť, avšak je povinné uloženie kábla do
pieskového lôžka z dôvodu, aby na kábel nepôsobili kamene v zemi a nedošlo k poškodeniu kábla. Keď

je kábel uložený v pieskovom lôžku, môže dôjsť k poškodeniu kábla v prípade, že sa nešetrne kope. Keď
sa šetrne kope a nie je pieskové lôžko, dá sa poškodeniu zabrániť. Pokiaľ zem má koexistenciu takú, že
nie sú v ňom ostré kamienky, tak sa nezvykne pieskové lôžko dávať, i keď to norma prikazuje. Či je suchá
alebo mokrá zem a kope sa nešetrne, je to jedno, môže sa kábel poškodiť. V dokumentácii odporcu malo
by byť uvedené, v akej vzdialenosti mal uložiť svoj kábel od existujúcich káblov. V praxi sa to realizuje

tak, že až po uložení kábla do zeme sa vykoná zameranie, ešte v čase, keď je to odkopané. Keď je kábel
už zakopaný, tak sa hľadačkou identifikuje, kde sa nachádza a zakreslí sa to do dokumentácie. Túto
dokumentáciu vyžadujú rozvodné závody. Môže to robiť elektrikárska firma, ktorá ukladá káble alebo
geodetickáfirmaalebopracovnícielektrickýchrozvodnýchzávodov.Elektrickékáblebezchráničkymôžu
byť úplne vedľa seba, pokiaľ sú v pieskovom lôžku, takisto aj bez pieskového lôžka. Revízny technik by

sa mal pozrieť do výkopu, kde je uložený elektrický kábel. Ale prax je taká, že sa to takto nerobieva. V
praxi je to tak, že revízny technik príde na miesto, keď je kábel zakopaný, on odmeria izolačný stav kábla
na konci a na začiatku tohto kábla, zmeria impedanciu na konci kábla, to je všetko. Potom zapojí kábel
do poistkovej skrinky na stĺpe. Izolačný stav sa meria bez napätia (bez pustenia elektrického prúdu).
Keď je izolačný stav v poriadku, potom si obvykle revízny technik sám na chvíľku pustí elektrický prúd

do tohto kábla, odmeria impedanciu. Keď je impedancia v poriadku, tak zase kábel odpojí, potom vydá
revíznusprávuanazákladenejpotomelektrickérozvodnézávodyvykonajúpripojeniekábla,tedapustia
elektrický prúd do kábla. V písomných vyjadreniach energetiky bývajú uvedené podmienky uloženia
káblov podľa technickej normy. Po nahliadnutí na správu energetiky zo dňa 22.10.2014 (č.l. 63) uviedol,
že poruchy tam uvedené nesúviseli s daným výkopom, ale zrejme išlo o inú poruchu, keďže sa vymenil

transformátor. Poškodený kábel navrhovateľky bol v zemi asi 70 cm, čo bolo v norme. On robil všetky
fotky, ktoré sa nachádzajú v jeho znaleckom posudku. Detailne nekontroloval celý výkop, či niekde neboli
kamene, ale vypadalo to tak, že nie. Asi 10-15 rokov dozadu sa pridávajú do káblov látky odpudzujúce
hlodavcov. Pokiaľ by bol prechod vedený ako komunikácia, kábel by musel byť uložený v zemi v hĺbke 1
m a musela by tam byť chránička. Komunikáciou sa myslí cesta, aj poľná cesta. Pokiaľ by tadiaľ chodila

motorka, najväčších rozmerov a váhy, to na to nemalo vplyv.

Na otázku aká doba je potrebná na to, aby kábel obhorel do stavu, ako je na fotke, svedok uviedol, že
to je ťažko povedať. Keď je sucho, tak to nerobí. K tomuto dochádza, keď je mokro, vlhkosť spôsobuje
lepšiu vodivosť a skrat. Najkratšia doba je asi 2-3 týždne alebo rýchlejšie po výdatných dažďoch. Keď sú

dažde alebo vlhkosť menej výdatné, tak je potrebná dlhšia doba, niekedy aj roky, mesiace. Robil v tejto
oblasti roky, boli všelijaké prípady. Revízie starých káblov, pokiaľ nie je porucha, sa nerobia. Neexistuje
žiadny technický prístroj, ktorý by zistil, kedy došlo k poškodeniu kábla na základe stavu poškodenia.
Keďže kábel bol vlastníctvom navrhovateľky, rozvodné závody nemali dôvod si robiť vlastnú revíziu.
Ani majiteľka - navrhovateľka nemala na to dôvod, keďže kábel fungoval. Až keby došlo k problému a

vyrážalo by napätie, teda vypadávali by istiace prvky, vtedy by bol dôvod.

Poškodenie kábla navrhovateľky jednoznačne nemohlo spôsobiť poškodenie poistiek tak, ako je
uvedené v správe rozvodných závodov zo dňa 22.10.2014 (č.l. 63). Na elektrickom kábli musí byťpoškodená izolácia, aby došlo ku skratu medzi vodičmi. Keď dochádza ku skratu medzi vodičmi, to
znamená, že sa vytvorí elektrický oblúk a vtedy dochádza k poškodeniu káblov tak, že sa vytvárajú
kovové bublinky, ako pri zváraní, alebo sa káble aj zvaria, spoja. Teda iskry ako pri prskavkách sa

nemusia vytvárať, vzniká tam tzv. ionizácia priestoru. Keby bol poškodený kábel bez napätia reznou
ranou, okraje izolácie sú ostré. Potom, keď sa pustí napätie, dochádza ku skratu, vytvoria sa kovové
bublinky na žilách a obhorí aj ostrý okraj izolácie a izolácia je obhorená. Je možné rozoznať, či došlo k
poškodeniu káblovej izolácie v dôsledku skratu alebo zvonku ohňom. V danom prípade nebol poškodený
kábel zvonka ohňom. Videl to pohľadom na poškodený kábel. V danom prípade nebol dôvod brať kábel

domov a detailne ho skúmať, pretože na mieste samom to bolo jednoznačne viditeľné. V danom prípade
išlo o mechanické poškodenie kábla kopaním. Na ďalších fotografiách posudku je vidieť rezné rany,
záseky. Na spodnom obrázku v jeho znaleckom posudku zárez izolácie neobhorel, pretože tam bol ešte
dostatok izolácie. Keď bol na mieste samom, boli tam profesionálni kopáči, ktorí robia pre rozvodné
závody. Oni robia poriadne, určite oni nezasekli vo zvyšných 11 prípadoch do kábla, aj keď kábel už
nebol pod napätím a išiel sa vymieňať. Poznal ich prácu.

Na otázku odporcu, prečo je na jeho znaleckom posudku uvedený dátum objednávky 18.09.2013, keď
tvrdil, že navrhovateľka ho volala v sobou, čo bolo 21.09.2013, svedok uviedol, že zrejme išlo o chybu z
jeho strany, pretože on znalecký posudok musí robiť k dátumu, kedy došlo k udalosti a k udalosti došlo
v noci zo 17. na 18. septembra 2013. Na ďalšej strane je uvedený v úvodnej časti dátum vyžiadania

znaleckéhoposudkuatammábyťuvedenýsprávnydátumvyžiadania.Onmoholznaleckýposudokrobiť
aj spätne po vzniku udalosti. V danom prípade nešlo o žiadne zavádzanie, ani o falšovanie údajov. On
vypracoval znalecký posudok ku stavu ku dňu vzniku poruchy a bol na mieste výkopu po vzniku poruchy.
Neriešil detaily ohľadne dátumov. S pánom H. netelefonoval, volala mu iba navrhovateľka v sobotu.
Pána H. ani nepoznal, ani osobne s ním nehovoril. Nevedel, ako navrhovateľka našla jeho telefónne

číslo, možno zo zoznamu znalcov. Starý elektrický kábel si domov nebral, ani jeho časť. Navrhovateľke
hovoril, že ho môže dať kopáčom, ak sa neurazia. Oni si ho potom s radosťou zobrali, lebo ho zvyknú
nosiť do zberných surovín.

NavrhovateľkysidalasamavypracovaťznaleckýposudokusúdnehoznalcaIng.V.W.nazisteniepríčiny

poškodenia jej kábla. Znalec vypracoval znalecký posudok č. 11/2013 zo dňa 3.10.2013 a v posudku sa
uvádza, že tak vykonal na základe ústnej objednávky navrhovateľky zo dňa 18.9.2013. V závere tohto
posudku sa uvádza, že na základe zistených skutočností a vykonanej ohliadky, znalec konštatoval, že
predmetný elektrický kábel CYKY 4Bx 16 mm2 v celkovej dĺžke 52m mal preukázateľne poškodenú
izoláciu nešetrným výkopom od nástrojov na kopanie prakticky po celej dĺžke kábla. Počet poškodených

miest izolácie kábla bolo 11, z toho na dvoch miestach bolo poškodenie izolácie až do takej miery, že
na kábli po dažďoch vyvolalo skrat medzi krajnými (fázovými) vodičmi. Z uvedených dôvodov musel byť
predmetný kábel vymenený za nový a to v celej dĺžke 52m. Súd posudzoval tento znalecký posudok
ako listinný dôkaz navrhovateľky a súdneho znalca vypočul ako svedka. Podľa vyúčtovania faktúry tento
znalecký posudok navrhovateľku stál 111,50 eur vrátane DPH.

Západoslovenská distribučná a.s. Bratislava vo svojej správe zo dňa 22.10.2014 (č.l. 63 spisu) uviedla,
že navrhovateľka im nahlasovala poruchy v období október 2012 až marec 2013 s dopadom na
prerušenie dodávky elektrickej energie dňa 7.10.2012,15.12.2012,10.1.2013, 31.1.2013, 12.2.2014,
pričom boli vadné poistky NN (nízkeho napätia) a v poslednom prípade vadné poistky VN (vysokého

napätia), v dôsledku čoho bol vymenený transformátor. Po výmene transformátora výskyt porúch na ulici
Na vinohrady významne poklesol. Po výmene transformátora sa vyskytli poruchy a to dňa 18.9.2013
(vadný kábel navrhovateľky) a dňa 8.9.2013 ( v dôsledku porastu v blízkosti siete NN).

Konateľ spoločnosti SYMI s.r.o., Nová Dubnica, W. M., písomne súdu oznámil, že navrhovateľka si u

neho telefonicky objednala dňa 18.9.2013 vypracovanie technickej správy na výmenu kábla prípojky
po jeho poškodení za nový. V tento deň (18.9.2013) bol aj na mieste samom za účelom vypracovania
technickej správy a práce zrealizoval ihneď z dôvodu havarijného stavu. Navrhovateľka predložila
technickú správu s projektovou dokumentáciou vypracovanou spoločnosťou SYMI s.r.o. Nová Dubnica
zo dňa 18.9.2013 a faktúru za túto správu. Vo faktúre bol uvedený deň objednávky „ 11.9.2013-

telefonicky“ , deň vystavenia faktúry 18.9.2013 a cena 175,- eur bez DPH (nebol platcom DPH).

Podľa faktúry dodávateľa W. Z.-Stavoinštalácie vystavenej navrhovateľke výmena predmetného celého
kábla v dĺžke 52m vrátane výkopových prác stála 1.200,96 eur s DPH.Z Oznámenia mesta Trenčín zo dňa 7.1.2013 vyplýva, že stavebný úrad nemal námietky k vybudovaniu
prípojky NN odporcom podľa vyjadrenia Západoslovenskej energetiky a.s. zo dňa 13.7.2011. V tomto

vyjadrení táto spoločnosť súhlasila a uviedla podmienky na uvedenú stavbu podľa pripojenej projektovej
dokumentácie vedľa kábla navrhovateľky s nákresom jeho uloženia v pieskovom lôžku bez chráničky s
betónovou doskou a výstražnou fóliou i v cháničke bez pieskového lôžka, ale s výstražnou fóliou.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka (2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu
pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka predpokladom vzniku každej občianskoprávnej
zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym
úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj
zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť, v prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o

objektívnu zodpovednosť. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu,
pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Občianskoprávna
zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností,
vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných
povinností zákonom uložených, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o

všeobecnejzodpovednostizaškodumožnoaplikovaťtaknaprípadyzáväzkovej,akoajmimozáväzkovej
zodpovednosti.

Podľa súdnej praxe (NS ČR 25Cdo 9/2002) za škodu vzniknutú následkom porušenia právnej
povinnosti nezasahovať neoprávnene do vlastníckeho práva poškodeného- navrhovateľky (§ 126

ods. 1 Občianskeho zákonníka) zodpovedá škodca - odporca. Nie je totiž rozhodujúce, či práce
vykonal odporca sám alebo prostredníctvom svojho zmluvného partnera, ktorému práca zadal vykonať.
Protiprávnosť konania odporcu nespočívala v spôsobe prevedenia prác, ale v samotnom zásahu do
vlastníckeho práva iného- navrhovateľky. Prípadná zodpovednosť subjektu, ktorý vykonal práce, voči
odporcovi za neodborný spôsob prevedenia zadaných prác nevylučuje zodpovednosť odporcu za škodu

spôsobenú poškodenému- navrhovateľke protiprávnym zásahom do jej vlastníctva. Prípadná námietka
odporcu , že by nebol pasívne legitimovaný, pretože nevykonal práce on sám, by nebola opodstatnená.

Z vyjadrení účastníkov vyplynulo a zároveň medzi účastníkmi nebolo sporné, že v druhom týždni
augusta 2013 odporca vykonával ním najatými brigádnikmi i pracovníkmi firmy Z. výkopové práce v

blízkosti miesta, kde bol umiestnený v zemi elektrický a telekomunikačný kábel navrhovateľky a to so
súhlasom stavebného úradu i rozvodného závodu. Odporca uviedol, že počas týchto výkopových prác
robotníci odporcu presekli telekomunikačný kábel navrhovateľky, ktorý bol na žiadosť navrhovateľky
hneď opravený na náklady telekomunikačnej spoločnosti. Svedok Z. Z. tvrdil, časť výkopových prác už
bola urobená, keď prišiel na miesto a časť výkopových prác robili pracovníci jeho firmy. Pred tým bola

vytýčená trasa káblov. Po odkopaní káblov navrhovateľky videl v zemi iba preseknutý telekomunikačný
kábel. Nevidel, že by bol poškodený elektrický kábel navrhovateľky. Medzi účastníkmi ďalej nebolo
sporné, čo potvrdil aj svedok Z. Z., že elektrický kábel navrhovateľky bol umiestnený v zemi bez
chráničky, bez pieskového lôžka a bez farebnej ochrannej fólie.Z uvedeného vyplýva, že výkopovými prácami odporcu, prevedenými prostredníctvom ním najatých
brigádnikov i pracovníkmi ním objednanej firmy B. Z. došlo k neoprávnenému zásahu odporcom

do vlastníckeho práva navrhovateľky (telekomunikačného a elektrického kábla). Odporca sa bránil
tvrdením svedka B. Z., že nevidel poškodený elektrický kábel navrhovateľky. Súd bol názoru, že
pri poškodení telekomunikačného kábla navrhovateľky došlo aj k poškodeniu elektrického kábla
navrhovateľky, pretože iné zásahy do pôdy okrem výkopových prác odporcu v auguste 2013 do vzniku
poruchy dňa 18.9.2013 sa nevykonávali, čo nebolo sporné. Svedok B. Z. tvrdil, že jeho pracovníci

nepoškodili elektrický kábel navrhovateľky, hoci bolo v tom čase dlhodobé suchu a ťažko sa kopalo.
Avšak okrem týchto pracovníkov výkopové práce vykonávali neznámi brigádnici, svedkom označení
ako „bezdomovci“, ktorí mohli poškodiť elektrický kábel. Je celkom pochopiteľné, že nikto s uvedených
pracovníkov sa zrejme neprizná poškodeniu kábla, aby nemusel uhrádzať vzniknutú škodu. Odporca
nevedel uviesť mená a adresy týchto brigádnikov, preto ich súd nevypočul ako svedkov. Vzhľadom na
uvedenú súdnu prax táto skutočnosť ani nie je rozhodujúca vzhľadom na zodpovednosť odporcu za

škodu neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva navrhovateľky. Názor súdu, že pri výkopových
prácach odporcu v auguste 2013 došlo k poškodeniu elektrického kábla navrhovateľky, pričom porucha
saprejavilaaždňa18.9.2013,potvrdzujeajvyjadreniesvedkaIng.V.W.(súdnehoznalca),podľaktorého
poškodenie povrchovej izolácie pri výkopových prácach odporcu spôsobilo poškodenie elektrického
kábla navrhovateľky na 11 miestach, ako aj poruchu - výpadok elektriny dňa 18.9.2013. Vzhľadom k

tomu, že pri výkopových prácach bolo dlhodobejšie sucho, porucha sa prejavila až v dôsledku dažďov.
Súd neprihliadol na námietku odporcu, že kábel mohli poškodiť aj kamene v zemi, keďže kábel nebo
v pieskovom lôžku ani v chráničke, pretože to vylúčil svedok Ing. J. W. a ani na fotografiách z miesta
výkopových prác nie je vidieť kamene v odkopanej zemine. Týmto bolo preukázané protiprávne jednanie
odporcu i spôsobenie škody a príčinný vzťah medzi nimi. Zároveň však bolo preukázané, že elektrický

kábel navrhovateľky nebol umiestnený v zemi podľa vtedy platných technických noriem, teda nebol v
chráničke alebo nebol ani v pieskovom lôžku a nad ním nebola farebná ochranná fólia. Týmto došlo aj k
protiprávnemu jednaniu navrhovateľky resp. jej právneho predchodcu S. H., teda škoda bola spôsobená
aj zavinením poškodenej navrhovateľky a v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka musí znášať škodu
pomerne. Podľa názoru súdu ide o spoluzavinenie navrhovateľky vo výške polovice. Z tohto dôvodu súd

zaviazal odporcu k náhrade škody vo výške polovice.

Skutočná škoda na strane navrhovateľky pozostávala z nákladov na výmenu poškodeného elektrického
kábla za nový. Súd nezohľadnil námietku odporcu, že si dala nadbytočne vymeniť celý elektrický
kábel namiesto iba poškodenej časti, pretože podľa vyjadrenia svedka Ing. J. W. kábel bol poškodený

na 11 miestach ako aj vzhľadom na spôsob vzniku poruchy v dôsledku postupného poškodzovania
izolácie elektrickým oblúkom (skratom) pri daždivom počasí ako aj v dôsledku technickej nemožnosti
zistiť všetky väčšie poškodenia izolácie kábla odporcom navrhnutým vozidlom - prístrojom, ktorý bol
finančne náročný. Vypočutí svedkovia potvrdili, že poškodený kábel bol vymenený po vzniku poruchy
dňa 18.9.2013 a nedošlo k žiadnym špekuláciám zo strany navrhovateľky pred dňom vzniku poruchy, aj

keď na dokladoch boli uvedené dátumy pred dňom vzniku poruchy. Súd považoval za skutočnú škodu
navrhovateľky náklady na výmenu kábla vo výške 1.200,96 eur a náklady na projektovú dokumentáciu,
potrebnú k výmene kábla vo výške 175,- eur, spolu 1.375,96 eur. Z toho polovica predstavuje sumu
687,98 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Náklady navrhovateľky na vypracovanie znaleckého
posudku Ing. J. W. vo výške 111,55 eur pre účely preukázania vzniku škody súd považoval za trovy

konania navrhovateľky a v tejto časti žalobu zamietol.

Podľa § 517 ods. 2 a § 563 Občianskeho zákonníka sú priznal navrhovateľke aj zákonný úrok z
omeškania (od 1.2.2013 + 5 bodov a nie 8 bodov) od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na splnenie
dlhu odporcom podľa písomnej výzvy navrhovateľky odporcovi zo dňa 7.10.2013, ktorý ju prevzal,

čoho dôkazom je jeho odpoveď listom zo dňa 14.10.2013. V prevyšujúcej časti bol úrok z omeškania
zamietnutý ako nedôvodný.

Podľa § 142 ods. 2 a § 150 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na polovičné spoluzavinenie navrhovateľky súd
priznal navrhovateľke náhradu polovice iných trov konania a to iba nákladov na znalecký posudok Ing. J.

W. vo výške 111,55 eur : 2 = 55,78 eur. Navrhovateľka i odporca mali právneho zástupcu, navrhovateľka
zaplatila súdny poplatok z návrhu a odporca v takej istej výške súdny poplatok z odporu, preto súd
nepriznal navrhovateľke náhradu trov konania právneho zastúpenia a súdneho poplatku. Takto budú
znášať obe strany rovnaké trovy konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu písomne, v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu,
dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo
k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne

poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť
do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.