Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/60/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714212496
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3714212496.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.

Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci rozvodu manželstva navrhovateľa V. X., nar.
X.X.XXXX, bytom V. č. XX, zastúpeného JUDr. Q. S. a manželky A. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V.
č. XX, prechodne bytom B. č. XXX, zastúpenej JUDr. G. Z., advokátkou, AK G., S. D. X a úpravy pomerov
manželov k ich maloletým deťom A., nar. X.X.XXXX, V., nar. X.X.XXXX a O., nar. XX.X.XXXX X. v konaní
zastúpeným opatrovníkom L. na čas po rozvode na odvolanie manželky proti rozsudku Okresného súdu
Považská Bystrica zo dňa 31. mája 2016 č.k. 37P/465/2014 - 196 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o výživnom m e n í tak, že znie:

„Navrhovateľ je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej A. sumou 180,- eur mesačne, na výživu
maloletej V. sumou 75,- eur mesačne a na výživu maloletej O. sumou 120,- eur mesačne, počnúc dňom
právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva, ktoré bude poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred do rúk matky (manželky).“

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 31. mája 2016 č.k. 37P/465/2014 - 196 súd prvej inštancie manželstvo
navrhovateľa V. X., nar. X.X.XXXX a A. X., rod. E., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX

rozviedol. Maloleté deti X., A., nar. X.X.XXXX a O. nar. XX.X.XXXX sa na čas po rozvode zveril do
osobnej starostlivosti manželky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
Q. V., nar. X.X.XXXX na čas po rozvode zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s
tým, že osobnú starostlivosť o maloletú budú rodičia zabezpečovať striedavo v týždňových intervaloch,
matka v párnom týždni toho ktorého roku, navrhovateľ v nepárnom týždni toho ktorého roku tak, že v
piatok v párny týždeň o 17,00 hod. si navrhovateľ maloletú prevezme pred bytom matky a v piatok v
nepárny týždeň o 17,00 hod. dieťa matke pred jej bytom odovzdá. Každý z rodičov bude maloletú V.

zastupovať a spravovať jej majetok s tým, že v bežných veciach môže konať každý z rodičov samostatne
podľa toho, u ktorého z rodičov sa maloletá nachádza. Nárok na poberanie rodinných prídavkov a
daňového bonusu na maloletú V. si uplatní matka. Navrhovateľovi uložil povinnosť prispievať na výživu
maloletých detí X. na A. sumou 150,- eur na maloletú V. sumou 75,- eur a na maloletú O. sumou 100,- eur
mesačne od právoplatnosti rozsudku, ktoré bude poukazovať do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky
maloletých. Navrhovateľovi upravil styk s maloletou O. X., nar. XX.X.XXXX tak, že bude oprávnený sa
s dieťaťom stýkať každý víkend v nepárnom týždni, počas vianočných sviatkov, na novoročné sviatky

každý nepárny rok, v mesiaci júl a v mesiaci august toho ktorého roku. Žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané,
že manželstvo účastníkov je hlboko a trvale rozvrátené, preto manželstvo rozviedol. V tejto súvislosti
skonštatoval, že hlavnú príčinu na rozvrate vzťahu účastníkov nesie navrhovateľ najmä tým, že, hociúčastníci po dlhodobejšom odlúčení v roku 2011 obnovili manželské spolužitie, navrhovateľ po krátkom
čase nadviazal mimomanželský vzťah s inou ženou, ktorú si začal vodievať do spoločnej domácnosti,
čo vo svojej výpovedi uviedla nielen manželka, ale túto skutočnosť súdu potvrdila aj maloletá dcéra

účastníkov A., ktorá vzhľadom na svoj vek vie posúdiť príčinu rozvratu vzťahu svojich rodičov a ktorá z
uvedeného dôvodu zaujala k navrhovateľovi negatívne stanovisko.

2. Maloleté deti A. a O. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a maloletú V. do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá sa bude realizovať v týždňových intervaloch. Pri

úprave výkonu rodičovských práv a povinností v uvedenom smere zohľadnil prejavenú vôľu maloletých
detí A. a V., keď maloletá A. v súčasnej dobe s navrhovateľom nekomunikuje, nestretáva sa s ním a
rezolútne odmieta tráviť čas v jeho domácnosti. Naopak maloletá V. od mesiaca september 2015, kedy
nastúpila do prvého ročníka W., býva striedavo v týždňových intervaloch u oboch rodičov, uviedla, že k
obom má vytvorený pozitívny vzťah a aj v budúcnosti má záujem tráviť rovnaký čas u navrhovateľa aj u
matky. Maloletá A. aj maloletá V. sú vo veku blízkom dospelosti, obe navštevujú stredné školy, preto v

uvedenom smere súd ich vôľu a želanie v plnom rozsahu rešpektoval. Pokiaľ ide o maloletú O., túto súd
zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá jej výchovu zabezpečuje od doby, kedy
rodičia prerušili spoločnú domácnosť, teda od mesiaca jún 2014. Súd zohľadnil tiež fakt, že maloletá O.
je žiačkou 1. stupňa ZŠ, ktorú navštevuje v obci B., teda v mieste bydliska matky. Navrhovateľ býva v
obci V., teda cca XX km od miesta bydliska matky a školy, ktorú maloletá O. navštevuje. Z uvedeného

dôvodu, aj vzhľadom na vek dieťaťa by nebolo vhodné realizovať striedavú osobnú starostlivosť, aj
preto, že rodičia vo vzájomnom vzťahu nekomunikujú, a to ani o otázkach, ktoré sa týkajú záujmu
ich maloletých detí, čo je základný predpoklad úspešného výkonu striedavej osobnej starostlivosti. Z
uvedených dôvodov o otázke výchovného prostredia maloletých detí na čas po rozvode súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

3. Obaja rodičia okrem maloletých detí A., V. a O. inú vyživovaciu povinnosť nemajú. Matka detí je v
súčasnej dobe dlhodobo práceneschopná a vzhľadom na jej zdravotný stav je predpoklad, že jej ako
osobe s ťažkým zdravotným postihnutím bude priznaný invalidný dôchodok. V súčasnej dobe dlhodobo
jej jediným zdrojom príjmu sú len nemocenské dávky, ktoré mesačne poberá od W. vo výške cca 230,-

Eur. Naproti tomu navrhovateľ je zamestnaný v rodinnej firme A., s.r.o. V. s priemerným mesačným
zárobkom vo výške 600,- eur netto. Okrem toho mal súd preukázané, že tesne pred tým, ako navrhovateľ
podal návrh na rozvod manželstva, previedol na základe zmluvy uzavretej dňa 29.9.2014 svoj obchodný
podiel v spoločnosti A., s.r.o. V. predstavujúci 86,66% na čistom imaní spoločnosti na svojho otca Ing.
V. X., nar. XX.X.XXXX za cenu 51.783,- eur. Je síce pravdou, že navrhovateľovi zo strany nadobúdateľa

tohto obchodného podielu dojednaná suma vyplatená nebola z dôvodu jednostranného započítania
vzájomných pohľadávok, ktoré vo vzťahu k navrhovateľovi maloletých detí urobil ich starý otec Ing. V.
X. z dôvodu, že vo vzťahu k otcovi navrhovateľovi má pohľadávku vo výške 98.253,77 eur, a to z titulu
Zmluvyopôžičkezodňa11.5.1997. Uvedenéprávneúkony,atoZmluvuoprevodeobchodnéhopodielu,
Zmluvu o pôžičke, ktorú mal v roku 1997 uzavrieť navrhovateľ so svojím otcom na sumu 3.000.000,-

Sk, ako aj jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok súd v rámci vykonaného dokazovania
vyhodnotil ako právne úkony urobené účelovo v snahe v negatívnom smere ovplyvniť celkový obraz
o majetkových a zárobkových pomeroch navrhovateľa. Toto zistenie súdu potvrdzuje fakt, že matka o
existencii pôžičky, ktorú mal čerpať navrhovateľ od svojho otca vo výške 3.000.000,- Sk nemala žiadnu
vedomosť, navyše otec navrhovateľa vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že s navrhovateľom ako

svojím synom Zmluvu o prevode obchodného podielu uzavrel v záujme ochrany rodinnej firmy A., s.r.o.
z obavy, že si matka bude robiť nároky na výplatu finančných prostriedkov z uvedenej spoločnosti. O
účelovosti uvedených právnych úkonov svedčí skutočnosť uvedená otcom navrhovateľa (starým otcom
detí), že hoci Zmluvu o pôžičke na sumu 3.000.000,- Sk so svojím synom uzavrel dňa 11.5.1997, takýmto
objemom finančných prostriedkov v skutočnosti nedisponoval, a preto sa objektívne nemohol zaviazať

do budúcna synovi takéto množstvo peňazí vyplatiť, najmä keď podľa jeho vyjadrenia rovnakú Zmluvu o
pôžičke uzavrel aj s druhým synom Y. X.. Na základe týchto zistení, prihliadajúc na odôvodnené potreby
maloletých detí, ako aj na možnosti a súčasné schopnosti oboch rodičov, súd zaviazal navrhovateľa k
povinnosti prispievať na čas po rozvode na výživu detí na A. sumou 150,- eur, O. sumou 100,- eur a V.,
vzhľadom na jej zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, sumou 75,- eur mesačne

od právoplatnosti rozsudku. Vec právne posúdil podľa § 23 ods. 1 , 24 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, § 75 ods.
1, § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine.4. Proti tomuto rozsudku do výroku o výžive podala manželka (matka) odvolanie. Navrhla, aby odvolací
súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že navrhovateľovi uloží povinnosť prispievať na výživu
maloletej A. sumou 200 eur mesačne, maloletej V. sumou 75 eur mesačne a maloletej O. sumou

150 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku, ktoré bude poukazovať do 15. dňa v mesiaci vopred
do rúk matky. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď správne vyhodnotil listiny preukazujúce jednostranné
započítanie hodnoty obchodného podielu prevedeného niekoľko dní pred podaním návrhu na rozvod
manželstva z navrhovateľa na jeho otca oproti údajnej pôžičke otca navrhovateľa, ktorú mal v roku

1997 poskytnúť navrhovateľovi, za právne úkony urobené účelovo v snahe v negatívnom smere
ovplyvniť celkový obraz o majetkových a zárobkových pomeroch navrhovateľa, avšak i napriek tomuto
správnemu vyhodnoteniu predložených dôkazov nesprávne určil výšku výživného s prihliadnutím na jej
dlhotrvajúcu práceneschopnosť, na to, že bola rozhodnutím L. G. uznaná za osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím, čím sa značne obmedzujú jej schopnosti a možnosti získať príjem, ktorý by postačoval na
zabezpečenie potrieb maloletých detí. Súdu prvej inštancie vytýkala, že mal zohľadniť aj skutočnosť,

že navrhovateľ sa vzdal príjmu z obchodného podielu, ktorý by tento mal , pokiaľ by obchodný podiel
prevádzal za jeho skutočnú hodnotu, a nielen za sumu rovnajúcu sa vkladu spoločníka. Navrhovateľov
potencionálny príjem je za sledované obdobie neporovnateľne vyšší ako jej a teda je v jeho možnostiach
a schopnostiach platiť výživné pre mal. deti nasledovne : mal. A. 200 eur mesačne, mal V. 75 eur
mesačne, mal O. 150 eur mesačne. Výživné vo vyššie špecifikovanej výške by malo postačovať na

pokrytie potrieb maloletých detí aj pri jej súčasnom príjme, ktorým je nemocenské v sume 224 eur
mesačne s prihliadnutím na skutočnosť, že okrem maloletej V., ktorá je v striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, navrhovateľ žiadnym iným spôsobom neprispieva na výživu maloletej A. a O. a v prípade mal.
A. ani len darčekom pri príležitosti jej sviatkov.

5. Navrhovateľ sa k odvolaniu manželky vyjadril. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Uviedol, že súd prvej inštancie zistil dostatočným spôsobom skutkový stav vo veci,
vec posúdil správne po právnej stránke a vyvodil vo veci i správne právne závery. Výška výživného pre
maloleté deti rešpektuje odôvodnené potreby maloletých detí a schopnosti a možnosti oboch rodičov
a tiež kopíruje ich životnú úroveň. Príjem mu neumožňuje, aby platil vyššie výživné pre deti. Jeho

podnikateľská činnosť je veľmi zložitá. Uviedol, cit. „Človeku, ktorému sa nechce pracovať, by ju za
takejto situácie neprevádzkoval ani jeden deň. Takýmto človekom bola i matka ... . Také zdravotné
postihnutie, aké má matka - bolesť chrbta má každý 3. občan SR a nie je invalidný. Ak aj je invalidný,
snaží sa nájsť si prácu.“ Podotkol, že matka má zákonnú vyživovaciu povinnosť voči deťom minimálne
v takom istom rozsahu ako on. To, že bude na svoje deti prispievať finančne i nad rámec platenia

výživného, je samozrejmosťou. Deti bude finančne podporovať priamo on, pričom nebude výživným pre
deti vyživovať ich matku, ktorá by si to priala a iba z tohto dôvodu zrejme podala odvolanie. Uviedol cit.
„čo sa týka mal. A., táto by si za normálnych okolností od otca nezaslúžila žiadne výživné, pokiaľ nectí
svojho otca, nezdraví ho, nahovorená na to iba matkou. Toto je zlá vizitka matky... .“ Uviedol, že, keďže
on pre pokoj v rodine nepodával odvolanie, cit. „matka teraz nemusí mať obavu, že by mohla byť i mal.

O. zverená do striedavej osobnej starostlivosti, ak by sa v konaní bolo pokračovalo a vo veci mohlo byť
nariadené znalecké dokazovanie, ak by odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, po odvolaní
navrhovateľavočirozsudkusúduprvejinštancie,keďtentosámsuplovalznalca,odmietolvykonaťtakéto
dokazovanie ... . Matka až do poslednej chvíle vyčkávala, či otec podá voči rozsudku odvolanie a keď
malaistotu,ženie,naposlednúchvíľutakučinilaona.Tusajasneukazujejejvypočítavosťachamtivosť.“

6. Po podaní odvolania dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 161/2015 Civilný mimosporový
poriadok a zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), podľa ktorého súd prvej inštancie postupoval v konaní o
predmetnej veci. Ustanovenie § 395 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku určuje, že ak § 396

neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

7. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného

mimosporového poriadku (ďalej len CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona
č.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenCSP)adospelkzáveru,žerozsudoksúduprvej
inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku o výžive zmeniť podľa § 388 CSP z nasledovných
dôvodov:8. Skutkové závery súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za správne. V celom rozsahu sa
stotožňuje s úvahami súdu prvej inštancie, ktorými dospel na podklade vykonaných dôkazov k

(správnemu)záveruoúčelovostiZmluvyoprevodeobchodnéhopodielu, zmluvyopôžičke,a účelovosti
započítaniavzájomnýchpohľadávokmedzinavrhovateľomajemublízkouosobou(jehootcom).Správne
preto súd prvej inštancie pri určení výšky výživného nevychádzal z navrhovateľom tvrdených pomerov,
ale zvažoval skutočné majetkové a zárobkové schopnosti, možnosti a pomery navrhovateľa v zmysle
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine, teda bez ohľadu na vyššie uvedené účelové právne úkony navrhovateľa.

9. Odvolací súd sa však nestotožňuje s výškou výživného pre maloleté deti A., ako ju napokon súd
prvej inštancie určil.

10. Je zrejmé, že matka vzhľadom na svoje zdravotné možnosti nie je schopná vykonávať zárobkovú
činnosť a je odkázaná na nemocenskú dávku vyplácanú W. poisťovňou v sume 224,- Eur mesačne.
Bagatelizovanie matkinho preukázaného zdravotného stavu a z toho plynúcej práceneschopnosti

navrhovateľom vo vyjadrení k odvolaniu vysvetľované ničím nepodloženými subjektívnymi úvahami a
domnienkami navrhovateľa je nielenže nedôvodné, ale predovšetkým nemiestne.

11. Rovnako odvolací súd posúdil navrhovateľom predkladané úvahy o „nezaslúženom“ výživnom pre
maloletú A.. Uvedené názory navrhovateľa resp. jeho advokáta nemajú oporu ani v právnom (§ 75 ods.

2 veta za bodkočiarkou Zákona o rodine) ani morálnom poriadku (navrhovateľovi, ako aj súdu sú zrejmé
dôvody a príčiny takéhoto správania maloletej A. k nemu, súd prvej inštancie ich v rozsudku výslovne
popísal v súvislosti s navrhovateľovou vinou na rozvrate manželstva).

12. Ako absolútne bez relevancie vyhodnotil odvolací súd hypotetické fabulácie navrhovateľa o ďalšom

postupe v súdnom konaní v prípade, ak by podal odvolanie on, ktoré ho viedli k ničím nepodloženému, a
najmä pre rozhodnutie odvolacieho súdu bezvýznamnému tvrdeniu o vypočítavosti a chamtivosti matky
preto, že ona odvolanie proti rozsudku podala.

13. Odvolací súd v súvislosti s argumentmi navrhovateľa o o povinnosti matky plniť výživné v minimálne

takom rozsahu ako on, poukazuje na skutočnosť, že matka výlučne vykonáva osobnú starostlivosť o
mal. A. a O., čím komplexne uspokojuje všetky nevyhnutné potreby detí, najmä základné biologické
potreby. Táto starostlivosť je primárna. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará (§62 ods. 4 Zákona o rodine). Z týchto zásad
vychádza súdna prax, keď osobnú starostlivosť matky o dieťa hodnotí efektívne natoľko, nakoľko určuje

rozsah (výšku) výživného otcovi v peniazoch. Preto sa matke neurčuje platiť výživné.

14. Navrhovateľom uvádzané argumenty k odvolaniu matky odvolací súd nepovažoval za spôsobilé pre
potvrdenierozsudkusúduprvejinštancieapozohľadnenísúdomprvejinštanciesprávnevyhodnotených
dôkazova správnezistenýchzárobkovýchamajetkovýchmožností,schopnostíapomerovnavrhovateľa

a matky, ako aj odôvodnených potrieb detí dospel k záveru o dôvodnosti priznania výživného pre mal.
A. vo výške 180,- Eur, pre mal. V. vo výške 75,- Eur a pre mal. O. vo výške 120,- Eur mesačne.

15. Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

16. Preto odvolací súd zmenil napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 52

CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu krajského súdu pomerom hlasov 3 :0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektuna súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne
príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky,
prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných

majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných
papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č.

161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia
nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie
priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene
premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.