Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 13, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/950/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814222187
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814222187.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň

JUDr. Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu I., registračné číslo XXX XX
XXX, zastúpeného Advokátska kancelária G. G. s.r.o., so sídlom v Q., H. XXX/XX, IČO: XX XXX
XXX, proti žalovanému W. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX, A. pod R., o zaplatenie 763,46 eur s
príslušenstvom na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. mája 2015
č. k. 4C/85/2015-50 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 14. mája 2015 č. k. 4C/85/2015-50 súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou
sa žalobca domáhal pri žalovanému zaplatenia sumy 763,46 eur spolu s vyčísleným ročným úrokom
z omeškania vo výške 12,63 eur a spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy
763,46 eur od 11.12.2014 do zaplatenia. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že po zhodnotení výsledkov dokazovania žalobu
zamietol pre nedostatok vecnej legitimácie na strane žalobcu. Pre tento nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie súd neskúmal opodstatnenosť uplatneného nároku. Žalobca v žalobe tvrdil, že mu boli

postúpené pohľadávky U. B. J., a.s., IČO XX N. XXX vzniknuté z predmetnej úverovej zmluvy na
základe zmluvy zo dňa 10.9.2014. Za listinný dôkaz preukazujúci jeho aktívnu vecnú legitimáciu označil
listinu Oznámenie o postúpení pohľadávky. Žalobca doložil Oznámenie Advokátskej kancelárie G. GAT.
s.r.o., o postúpení pohľadávky zo dňa 27.11.2014, ale z tohto oznámenia adresovaného žalovanému
vyplýva, že pohľadávky postupcu (U. B. J., a.s., IČO XX XXX XXX) boli postúpené (vrátane predmetnej
pohľadávky) na žalobcu na základe zmluvy zo dňa 12.9.2012. Už v tomto je rozpor medzi skutkovým
tvrdením žalobcu uvedeným v žalobe (10.09.2014) a údajom o dátume uzatvorenia zmluvy o postúpení

pohľadávok uvedeným v Oznámení o postúpení pohľadávok. Z doložených listín súd prvej inštancie
zistil, že k zosplatneniu predmetného úveru došlo dňa 10.9.2014, a že listom z rovnakého dňa 10.9.2014
spoločnosť U. B. J., a.s. vyzvala žalovaného k splateniu celého predmetného úveru. Vo výzve nie je
zmienka o postúpení predmetnej pohľadávky inému veriteľovi, ale je v nej obsiahnuté upozornenie,
že ak dlžnú čiastku žalovaný v uvedenom termíne nezaplatí, spoločnosť U.. pristúpi k vymáhaniu
tejto pohľadávky prostredníctvom procesného konania, ktoré by bolo titulom pre exekúciu. Z vyššie
uvedeného vyplýva, že k postúpeniu predmetnej pohľadávky nemohlo dôjsť dňa 12.9.2012 tak, ako je

uvedené v Oznámení o postúpení pohľadávky, na ktoré oznámenie sa žalobca odvoláva a na základe
ktorého zakladá svoju aktívnu vecnú legitimáciu. V konaní tak zostáva sporné a nepreukázané, či a
kedy vlastne došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky, či celej splatnej pohľadávky, alebo pohľadávky
splatnej i v budúcnosti, a či bolo žalovanému oznámené postúpenie pohľadávky správne.2. Pre tento rozpor súd vyzval žalobcu na predloženie príslušnej Zmluvy o postúpení pohľadávok za
účelom odstránenia rozporu v udaných dátumoch príslušnej zmluvy o postúpení pohľadávok, za účelom

zistenia, či predmetom postúpenia bola i pohľadávka z predmetnej úverovej zmluvy, zistenia, či údaje
uvedené v oznámení zodpovedajú skutočnostiam uvedeným v zmluve o postúpení pohľadávky, a
preukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ale žalobca na výzvu súdu príslušnú zmluvu nedoložil.
3. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého je účastník subjektom práva
či povinnosti, ktorá je predmetom konania. V sporových konaniach ide o aktívnu vecnú legitimáciu

na strane žalobcu a o pasívnu vecnú legitimáciu na strane žalovaného. Nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie znamená, že niekto, kto tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia, jeho nositeľom v
skutočnosti nie je, resp. túto skutočnosť súdu v konaní nepreukáže.

4. Pokiaľ žalobca v súdnom konaní preukazoval svoju aktívnu legitimáciu listinným dôkazom, a to
oznámením o postúpení pohľadávky z 27.11.2014, ktoré vykonal aj ako splnomocnený zástupca

pôvodného veriteľa, teda postupcu, čím malo byť postúpenie preukázané, súd uviedol, že uvedený
následok platí len vo vzťahu k dlžníkovi, teda žalovanému. V zmysle § 526 ods. 2 Občianskeho
zákonníka platí, že ak postúpenie oznámi postupca, nie je dlžník oprávnený dožadovať sa preukázania
zmluvy o postúpení. Je pravdou, že žalovaný postúpenie ako také nenamietal, (v konaní zostal
nečinný), ale s ohľadom na to, že žalobca uplatňuje právo zo spotrebiteľskej zmluvy, resp. zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a súd v rámci poskytovanej súdnej ochrany spotrebiteľovi má oprávnenie
skúmať i platné postúpenie pohľadávky, čo môže uskutočniť len pri predložení zmluvy ako písomného
právneho úkonu. Súdu je známy rozsudok NS SR uverejnený v Zbierke stanovísk NS SR v obchodnej
veci sp.zn. 4 Obo 210/01, ten však rieši primárne vzťah medzi podnikateľmi. V zmysle § 53
ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo
zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti
alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. V zmysle uvedenej právnej úpravy by súd mohol
v spotrebiteľskej veci označiť zmluvu o postúpení pohľadávky za neplatnú v rozpore s citovaným
ustanovením zákona, už i s ohľadom na to, že v prípade nárokov spotrebiteľa voči dodávateľovi či už

zo zmluvy, alebo i z príslušenstva pohľadávky a trov konania by sa situovaním nového veriteľa v
inom štáte zhoršila vymožiteľnosť jeho práva.

5. Podľa názoru súdu prvej inštancie za stavu, že dlžník, ktorému pôvodný veriteľ (postupca) oznámil,
že došlo k postúpeniu jeho pohľadávky na tretiu osobu (postupníka), dobrovoľne neplnil postupníkovi

a za stavu, že splnenie dlhu je predmetom súdneho konania, je postupník aktívne vecne legitimovaný
na vymáhanie pohľadávky len v prípade, ak zmluva o postúpení pohľadávky existuje, je platná a na jej
základe skutočne došlo k postúpeniu pohľadávky na postupníka. V prípade, že zmluva o postúpení
pohľadávky neexistuje alebo je neplatná, postupník sa nestal majiteľom pohľadávky, a teda ani veriteľom
dlžníka, teda táto osoba nie je nositeľom subjektívneho práva, o ktorom má súd rozhodnúť. Ak sú v

tomto prípade dôvodné pochybnosti súdu o tom, či medzi U. a žalobcom bola vôbec uzatvorená Zmluva
o postúpení pohľadávok, a kedy, a či na základe nej došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky a v
akom rozsahu, je žalobca povinný predložiť relevantný dôkaz preukazujúci nadobudnutie pohľadávky
na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Len existujúca a platná zmluva o postúpení pohľadávok
môže mať za následok zmenu v osobe veriteľa, keď nový veriteľ (postupník) nadobúda postupovanú

pohľadávku a s ňou tiež aktívnu vecnú legitimáciu k jej uplatneniu. Žalobca však ani napriek výzve
súdu príslušnú Zmluvu o postúpení pohľadávok nepredložil. Na veci nič nemení, že žalobca oznámil, že
opravuje chyby v písaní, a to chybne uvedený údaj v Oznámení o postúpení pohľadávky v časti dátumu
zmluvy o postúpení pohľadávky, keď správne má byť uvedený dátum postúpenia pohľadávky zmluvou
zo dňa 10.9.2014.

6. Súd preto súd zamietol žalobu žalobcu z dôvodu, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú
legitimáciuvtomtosporeakonositeľahmotnoprávnehovzťahu zúverovéhovzťahu,ktorý jepredmetom
konania.

7. Úspešný žalovaný nežiadal nahradiť trovy konania, súd preto rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
právo na ich náhradu.8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne zmenil tak,
že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Namietal tvrdenie súdu prvej inštancie, že nepreukázal svoju vecnú

legitimáciu v tomto konaní dostatočne. Domnieva sa, že bremeno tvrdenia ohľadom svojej aktívnej
legitimácie uniesol, keď v návrhu tvrdil, že došlo k hmotnoprávnemu úkonu a to oznámeniu o postúpení
pohľadávky v zmysle § 526 ods. 1, 2 zák.č. 40/64 Zb.a bremeno dôkazu uniesol priložením listinného
dôkazu a to poštového podacieho hárku, ktorý osvedčuje, že oznámenie o postúpení pohľadávky bolo
zaslané na adresu žalovanej (správne žalovaného), ktorý uviedol ako obsahovú náležitosť úverovej

zmluvy. Oznámenie o postúpení pohľadávky je listinný dôkaz z pohľadu teórie práva a je to aj
hmotnoprávny úkon. Konajúci súd nemôže urobiť sporným to, že žalobu spolu s prílohami doručil
do vlastných rúk žalovanému a nesporne najneskôr týmto okamihom je voči žalovanému účinný aj
hmotnoprávny úkon Oznámenie o postúpení pohľadávky, ktoré je prílohou žaloby a teda pre rozsudok
je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, teda stav, kedy dlžníkovi nadmieru všetkých pochybností
bolo oznámené postúpenie pohľadávky postupcom. Slovné spojenie dostane do sféry jeho dispozície

nie je možné stotožňovať s pojmom doručenia v zmysle procesnoprávnych predpisov. Právna teória
a súdna prax takouto možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu
adresátom, ale aj tie prípady, keď doručením listu, či telegramu obsahujúceho prejav vôle do bytu
adresáta, členovi domácnosti nadobudol adresát úkonu objektívnu možnosť príležitosť zoznámiť sa s
obsahom zásielky. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia označenia

dôkazov na preukázanie tvrdení je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje právny pomer
účastníkov. V tomto prípade teda uniesol bremeno tvrdenia, keď v žalobe tvrdil, že došlo k oznámeniu
nového veriteľa postupcom dlžníkovi a bremeno dôkazu uniesol priložením poštového podacieho hárku.

9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa
387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

11. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva alebo pasívnej existenciou
tvrdenej povinnosti, je imanentnou súčasťou súdneho konania /viď. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 2Cdo/205/2009/.

12. Žalobca argumentuje poukazom na § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení, z čoho vyvodzuje, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení

pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej
pohľadávky a súd z takého oznámenia vychádza bez toho, aby ako predbežnú otázku skúmal existenciu
a platnosť zmluvy o postúpení. K uvedenému záveru dospel Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí
pod sp. zn. 4Obo 210/01 publikovanom pod. č. 119/2003. Súdna prax sa však medzičasom od
uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR odklonila. Odklon od uvedeného rozhodnutia vyplýva

napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.5.2008 sp. zn. 2Obo 49/2008 ako aj z rozsudku
NajvyššiehosúduSRzodňa28.1.2009sp.zn.1Cdo76/2007,podľaktoréhovsporeoneplatnosťzmluvy
o postúpení, resp. v spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať
z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu
- zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo, a z Občianskeho zákonníka nemožno

vyvodiť,žedlžníkbynemoholnamietaťasúdskúmaťplatnosťzmluvyopostúpenípohľadávky,akbytoto
postúpenie dlžníkovi oznámil postupca, a nemožno vyvodiť ani to, že dlžník by mohol namietať platnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky len vtedy, ak by postupca postúpenie pohľadávky dlžníkovi neoznámil,
ale postupník by postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal; na takéto rozlišovanie v postavení dlžníka
nemožno nájsť oporu v ustanovení § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K správnosti týchto záverov

obsiahnutých v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.1.2009sp. zn. 1Cdo 76/2007 sa priklonil aj
Ústavný súd SR v uznesení zo dňa 3.7.2012 sp. zn. IV. ÚS 337/2012-19.13. V tomto prípade predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky požadoval súd za účelom odstránenia
pochybností o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu z dôvodu rozporov medzi skutkovými tvrdeniami
žalobcu v žalobe a skutočnosťami zistenými z vykonaných listinných dôkazov. Žalobca totiž v žalobe

ako dátum uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky uvádza 10.09.2014, zatiaľ čo v oznámení o
postúpení pohľadávky zo dňa 27.11.2014 ako deň uzatvorenia zmluvy uvádza 12.9.2012. Okrem toho zo
dňa 10.09.2014 (tvrdeného dňa uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok) pochádza výzva postupcu
( právneho predchodcu žalobcu) adresovaná žalovanému na zaplatenie zosplatneného dlhu do 15 dní
od odoslania tejto výzvy.

14. Vzhľadom na zistené rozpory súd prvej inštancie dôvodne skúmal aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu a dožadoval sa predloženia zmluvy o postúpení pohľadávky. Pokiaľ tak žalobca nevykonal,
neuniesol bremeno dôkazu o svojej vecnej legitimácii k procesnému uplatňovaniu nároku, a súd tak
nemá preukázané, že na neho právo uplatňované žalobou skutočne prešlo a že sa tak stal veriteľom
pohľadávky voči žalovanému z úverovej zmluvy.

15. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné
považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

16. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

17. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods.1
a § 251 C.s.p.. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný a
preto mu v zmysle § 255 ods. 1 O.s.p. v zásade patrí nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.
Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovaného v zmysle § 251 ods. 1

O.s.p., preto odvolací súd rozhodol, že nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerov hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).