Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/81/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200434
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4014200434.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu

JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Violy Takáčovej PhD., v právnej veci žalobcu: BCC-stav s.r.o., so sídlom
Santovka, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Kucek & Partners, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 12,
Bratislava, proti žalovanému: Daňový úrad Nitra, Damborského 5, Nitra, o preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 5. marca 2014 č. 9411402/5/835642/2014/Bn, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 5. marca 2014 č. 9411402/5/835642/2014/Bn podľa §
250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 70,- eur, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaný správny orgán podľa § 29 ods. 1, 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok),
v znení neskorších predpisov, rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku nevyhovel žiadosti
BCC-stav s.r.o. Santovka (žalobca) zo dňa 14. 02. 2014 o odpustenie zmeškania lehoty na odvolanie
proti rozhodnutiu zo dňa 03. 12. 2013 č. 9411402/5/5386326/2013/Bn z dôvodu, že účastník daňového
konania nepreukázal existenciu dôležitých dôvodov na predĺženie lehoty.

K takémuto záveru dospel s poukazom na ust. § 13 ods. 6 a 7 daňového poriadku, z ktorého vyplýva,
že podanie urobené elektronickými prostriedkami, ak nebolo podané spôsobom podľa odseku 5 alebo
podanie urobené telefaxom je potrebné doručiť aj v listinnej forme, a to do piatich pracovných dní
od odoslania podania urobeného elektronickými prostriedkami alebo faxom, inak sa považuje za
nedoručené. Na podanie urobené elektronickými prostriedkami sa primerane vzťahuje § 33. Takéto
podanie sa považuje za doručené dňom jeho prijatia do elektronickej podateľne, o čom sa zašle
potvrdenie do elektronickej osobnej schránky daňového subjektu, sa považuje za doručené dňom

jeho podania do elektronickej podateľne. Pokiaľ daňový subjekt podanie podá iným spôsobom, bude
sa na podanie pozerať, akoby nebolo doručené. V rozhodnutí uviedol, že daňový subjekt dňa 03.
01. 2014 doručil osobne do podateľne odvolanie proti rozhodnutiu č. 9411402/5/5386326/2013/Bn.
Poukázal na ust. § 14 ods. 1 písm. a/ zák. č. 563/2009 Z. z., účinné od 01. 01. 2014, ktoré upravuje
povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 finančnej správe, ak
ide o daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Odvolanie daňového subjektu bolo
zamestnancom správcu dane elektronicky doručené dňa 29. 01. 2014, čím daňový subjekt nedodržal

zákonom stanovenú lehotu na odvolanie. Dňa 14. 02. 2014 daňový subjekt doručil na Daňový úrad Nitra,
pobočka Levice žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty podľa § 29 ods. 1 daňového priadku, datovanú
dňom 12. 02. 2014. Vychádzajúc z ust. § 63 ods. 3 písm. e/ daňového poriadku, rozhodnutie správcu
dane malo náležitosti v zmysle zákona a uvedené ustanovenie neupravuje spôsob doručenia podania,ktoréniejepredmetompoučenia.Vprípadedaňovéhosubjektunenastalizávažnédôvodynaodpustenie
zmeškanej lehoty v zmysle daňového poriadku.

Žalobca žalobou podanou na súd sa domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovaného zo dňa 05. 03. 2014 č. 9411402/5/835642/2014/Bn, ktoré považuje za nezákonné, o. i. z
dôvodov, že žalovaný vo svojom rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane, uviedol nesprávne poučenie o
opravnom prostriedku, nevyzval žalobcu ako odvolateľa, aby svoje podanie uskutočnil prostredníctvom
elektronických prostriedkov a žalovaný absolútne v rozpore s obsahom, zmyslom a účelom právnej

normy upravujúcej inštitút odpustenia zmeškania lehoty, v danom prípade bez zrozumiteľného a
racionálneho zdôvodnenia jeho žiadosti nevyhovel.

V žalobe uviedol, že správca dane u žalobcu ako daňového subjektu vykonal daňovú kontrolu, ktorá
bola začatá na základe oznámenia o daňovej kontrole a začala dňom 29. 11. 2012. Predmetom daňovej
kontroly bola daň z pridanej hodnoty za 4. štvrťrok 2010. Správca dane rozhodnutím zo dňa 04. 12.

2013 (správne má byť 03. 12. 2013) vyrubil rozdiel dane v sume 11.409,88 eur. Rozhodnutie správcu
dane bolo žalobcovi doručené prostredníctvom pošty dňa 23. 12. 2013. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca
podal dňa 03. 01. 2014 odvolanie z dôvodu, že ho považoval za nezákonné, nedostatočne odôvodnené,
a teda nesprávne a nezrozumiteľné. Dňa 28. 01. 2014 bolo žalobcovi doručené oznámenie žalovaného
zo dňa 17. 01. 2014, ktorým žalovaný oznámil, že jeho odvolanie podané dňa 03. 01. 2014 proti

rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane považuje za nedoručené s odvolaním sa na skutočnosť, že nebolo
v zákonom stanovenej lehote doručené žalovanému elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 6,
7, § 14 ods. 1 písm. a/ zák. č. 563/2009 Z. z. Žalobca na oznámenie žalovaného okamžite reagoval
a odvolanie proti rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane podal elektronickými prostriedkami dňa 29. 01.
2014tzn.nasledujúcideňododňaoznámeniažalovaného.Dňa14.02.2014podalžalobcatiežžiadosťo

odpustenie zmeškania lehoty podľa § 29 ods. 1 daňového poriadku a následne žalobca dňa 07. 03. 2014
obdržal rozhodnutie žalovaného zo dňa 05. 03. 2014, ktorým žiadosti žalobcu o odpustenie zmeškania
lehoty na odvolanie proti rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane nevyhovel.
Rozhodnutiežalovanéhozodňa05.03.2014žalobcanapádavcelomrozsahu,nakoľkosadomnieva,že
bol týmto rozhodnutím, ako aj postupom žalovaného a rozhodnutiami, ktoré napadnutému rozhodnutiu

predchádzalo, ukrátený na svojich právach, keďže žalovaný dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalobca uviedol, že rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane žalovaným považuje za nezákonné a
nesprávne, preto sa riadil poučením v tomto rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane a podal proti

nemu odvolanie písomne, ktoré zaslal žalovanému prostredníctvom poštovej prepravy. V tomto smere
poukázal na ust. § 63 ods. 3 písm. e/ daňového poriadku a pokiaľ žalovaný nevyhovel jeho žiadosti o
odpustenie zmeškania lehoty na odvolanie proti rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane, s poukazom na §
13 ods. 5 a § 14 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku, poukázal na ust. § 165b ods. 3 daňového poriadku,
z ktorého vyplýva, že podľa § 14 sa postupuje od 1. januára 2014 a podľa § 32, § 33 ods. 1 a 3 a § 56 sa

postupuje od 1. januára 2015. Je toho názoru, že ak mal podať odvolanie podľa § 13 ods. 5 daňového
poriadku elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. 2, ako
to tvrdí žalovaný, potom poučenie žalovaného v rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane bolo nesprávne a
podľa § 63 ods. 6 daňového poriadku odvolanie možno podať do 6 mesiacov po doručení rozhodnutia.
Žalobca však proti rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane podal dňa 03. 01. 2014, teda 11-ty deň lehoty

na podanie odvolania.

Žalobca je toho názoru, že žalovaný absolútne v rozpore s obsahom, zmyslom a účelom právnej normy
upravujúcej inštitút odpustenia zmeškanej lehoty, v jeho prípade bez zrozumiteľného a racionálneho
zdôvodnenia jeho žiadosti nevyhovel. Ak žalovaný bol toho názoru, že žalobca mal uskutočniť podanie

prostredníctvom elektronických prostriedkov, mal ho vyzvať na odstránenie tejto vady, avšak žalovaný
žalobcovi len jednoducho oznámil, že jeho odvolanie považuje za nedoručené.

V ďalšej časti podanej žaloby žalobca sa zameral na nezákonnosť rozhodnutia žalovaného o vyrubení
rozdielu dane, v ktorej časti poukazuje na priebeh daňovej kontroly, kde žalovaný vykonal ústne

pojednávanie, na ktorom bol vypočutý svedok Roland Benke (bývalý konateľ spoločnosti EPORA s.r.o.)
beztoho,abyotejtoskutočnostiinformovalžalobcuauspokojilsaibasjehovýpoveďou,ktorývdaňovom
konaní tvrdil, že žalobcu nepozná a so žalobcom nemala jeho spoločnosť obchodné vzťahy. Žalobca
tvrdil, že splnil vecné a formálne podmienky kladené na daňové výdavky a rozhodnutie o vyrubenírozdielu dane považuje za predčasné, nepreskúmateľné a nezákonné. Pokiaľ ide o priebeh daňovej
kontroly, poukázal na jej dĺžku, keďže daňová kontrola bola začatá 29. 11. 2012, pričom rozhodnutie
o vyrubení rozdielu dane žalovaný vydal až 04. 12. 2013 (správne má byť 03. 12. 2013 vo vzťahu k

daňovej kontrole na daň podľa zákona o DPH za 4. štvrťrok 2010), teda viac ako jeden rok po jej začatí.
Rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane bolo žalobcovi doručené 23. 12. 2013, t. j. začiatkom vianočných
sviatkov. Žalobca vyvinul maximálne úsilie za účelom podania odvolania proti rozhodnutiu v zmysle
poučenia žalovaného.

Žalobca je toho názoru, že jeho žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty, a to s poukazom na časové
aspekty (napr. vianočné sviatky, prvé dni účinnosti novely), skutkové a právne okolnosti (napr. nesprávne
poučenie žalovaného žalobca bezodkladne po oznámení žalovaného vo veci nedostatku spôsobu
doručenia tento nedostatok odstránil, a to nasledujúci deň), ako aj procesné vady na strane žalovaného
(napr. odopretie práva žalobcu na účasť výsluchu svedka), spĺňala podmienky kladené na jej vyhovenie.
Žalobca je toho názoru, že i táto úvaha žalovaného musí rešpektovať zákonné limity a byť náležite

odôvodnená. Ospravedlniteľnosť dôvodov sa posudzuje podľa okolností konkrétneho prípadu, môže
byť tak konaním spočívajúcom v zavinenom konaní alebo v opomenutí. V tejto súvislosti však žalobca
opätovne zdôrazňuje aj nesprávnu poučovaciu činnosť žalovaného, kedy v rozpore s účinným právnym
predpisom žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty uviedol, že odvolanie je v jeho prípade
možné podať aj do zápisnice. Žalobca sa dôvodne domnieva, že žalovaný v tomto smere pochybil, a

to zásadným spôsobom, a preto považuje jeho rozhodnutie vo veci žiadosti o odpustenie zmeškania
lehoty za nezákonné. Uplatnil si náhradu trov konania.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu o nesprávnom poučení v
rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane a s predĺžením lehoty na podanie opravného prostriedku, a to až

do 6 mesiacov od doručenia rozhodnutia. Zmeškanie lehoty podľa § 29 ods. 1 daňového poriadku môže
správca dane odpustiť zo závažných dôvodov, ak o to požiada daňový subjekt, najneskôr do 30-tich
dní odo dňa, keď odpadli dôvody zmeškania a ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Poučenie v
rozhodnutí č. 9411402/5/5386326/2013/Bn bolo v súlade s § 63 ods. 3 písm. e/ zák. č. 563/2009 Z. z.
o správe daní v znení neskorších predpisov, avšak v prípade žalobcu ako daňového subjektu BCC-stav

s.r.o. nenastali závažné dôvody na odpustenie zmeškanej lehoty podľa § 29 ods. 1 citovaného zákona.

Pokiaľ ide o daňovú kontrolu u žalobcu ako daňového subjektu a platiteľa DPH, uviedol, že Daňový
úrad Nitra, pobočka Levice doručil žalobcovi oznámenie o daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2010, ktorá začala dňa 29. 11. 2012 a bola ukončená dňa 05. 11.

2013 doručením protokolu o zistení v rámci daňovej kontroly a výzvy na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v protokole a daňová kontrola bola ukončená v súlade s § 46 ods. 10 daňového poriadku v
lehote stanovenej zákonom. Pokiaľ ide o námietku žalobcu k výsluchu svedka Rolanda Benkeho, teda
neúčasti zástupcu žalobcu pri jeho výsluchu, žalovaný poukázal na obsah spisu, že správca dane zaslal
predvolanie daňovému subjektu za účelom oboznámenia ho s výsledkami daňovej kontroly, avšak tento

sa nedostavil ani opakovane, o čom zamestnanci správcu dane vyhotovili úradný záznam.

Pokiaľ ide o rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane zo dňa 03. 12. 2013 za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok
2010, žalovaný uviedol, že toto rozhodnutie správca dane doručil žalobcovi dňa 20. 12. 2013. Proti
tomuto rozhodnutiu dňa 03. 01. 2014 osobne podal daňový subjekt na podateľňu Daňového úradu Nitra,

pobočka Levice odvolanie. Správca dane daňovému subjektu doručil dňa 23. 01. 2014 oznámenie zo
dňa 17. 01. 2014, ktorým mu oznámil, že podanie vo veci odvolania zo dňa 03. 01. 2014 sa považuje za
nedoručené s poukazom na § 13 ods. 6 a 7 zák. č. 563/2009 Z. z., lebo nebolo podané do elektronickej
podateľne. Poukázal na § 14 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku, ktoré ustanovenie je platné od 01. 01.
2014 a z ktorého vyplýva povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5

finančnej správe, ak ide o daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty.

Pokiaľ žalobca v žalobe uvádza rozhodnutie zo dňa 04. 12. 2013 č. 9411402/5/5398511/2013/Bn, ide
o rozhodnutie vydané Daňovým úradom Nitra, pobočka Levice po ukončení daňovej kontroly dane z
príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2010, vykonanej u žalobcu ako daňového subjektu.

Oznámenie zo dňa 17. 01. 2014, ktoré žalobca uvádza v žalobe, bolo vydané správcom dane po
ukončení daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2010. Taktiež i
rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane zo dňa 04. 12. 2013 č. 9411402/5/5398511/2013/Bn (bod I ods.2, ods. 4) sa týkajú daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2010,
ktorá bola u žalobcu vykonaná a v podstate dôkazy uvedené v žalobe sa netýkajú žalobou napadnutého
rozhodnutia zo dňa 5. marca 2014 č. 9411402/5/835642/2014/Bn.

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal
na pojednávaní napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu
podľa § 247 ods. 1 a nasl. OSP, pričom dospel k záveru, že toto rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, a preto ho podľa 250j ods. 2 písm. a/ OSP zrušil a vec vrátil žalovanému

na ďalšie konanie, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Podľa § 13 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov
(1) Podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice.

(2) Písomné podanie musí byť podpísané osobou, ktorá ho podáva.
(3) Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, v akej veci,
čo sa navrhuje, a ak to z povahy podania vyplýva, dôvody podania.
(4) Podanie sa podáva vecne príslušnému orgánu. Ak je vecne príslušným orgánom obec, podanie sa
podáva miestne príslušnému správcovi dane, ktorým je obec. Na požiadanie musí byť prijatie podania

potvrdené.
(5) Podanie urobené elektronickými prostriedkami sa podáva prostredníctvom elektronickej podateľne
podľa § 33 ods. 2 alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy a
musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom osoby, ktorá ho podáva. Ak daňový subjekt
chce doručovať správcovi dane písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú podpísané

zaručeným elektronickým podpisom, oznámi správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive
podľa vzoru uverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva a uzavrie so správcom dane
písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického
doručovania, spôsob overovania elektronického podania a spôsob preukazovania doručenia.
(6) Podanie urobené elektronickými prostriedkami, ak nebolo podané spôsobom podľa odseku 5, alebo

podanie urobené telefaxom je potrebné doručiť aj v listinnej forme, a to do piatich pracovných dní
od odoslania podania urobeného elektronickými prostriedkami alebo telefaxom, inak sa považuje za
nedoručené.
(7) Na podanie urobené elektronickými prostriedkami sa primerane vzťahuje § 33. Takéto podanie sa
považuje za doručené dňom jeho prijatia do elektronickej podateľne, o čom sa zašle potvrdenie do

elektronickej osobnej schránky daňového subjektu.

Podľa § 14 daňového poriadku, účinného od 01. 01. 2014
(1) Povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 finančnej správe má
a) daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty.

Podľa § 63 daňového poriadku, účinného do 31. 12. 2013
(1) Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len
rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti

ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.
(3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať
e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie
odkladného účinku,

(6) Ak chýba v rozhodnutí poučenie o odvolaní alebo v rozhodnutí bolo nesprávne uvedené poučenie,
že proti rozhodnutiu nemožno podať odvolanie, alebo ak bola skrátená lehota na podanie odvolania
alebo nie je v poučení určená lehota vôbec, odvolanie možno podať do šiestich mesiacov po doručení
rozhodnutia; to neplatí, ak rozhodnutie podľa tohto zákona nemusí obsahovať poučenie.

Podľa § 165b daňového poriadku (Prechodné ustanovenia účinné od 30. decembra 2012:
(3) Podľa § 14 sa postupuje od 1. januára 2014 a podľa § 32, § 33 ods. 1 a 3 a § 56 sa postupuje od
1. januára 2015.Podľa § 33 daňového poriadku (účinný do 31. 12. 2013)
(1) Daňový subjekt pri elektronickej komunikácii s finančnou správou má po zadaní prístupových údajov
na webovom sídle finančného riaditeľstva sprístupnenú osobnú internetovú zónu, obsahom ktorej sú

najmä
a) spis daňového subjektu v elektronickej forme,
b) elektronický výpis z osobného účtu daňového subjektu,
c) prístup na elektronickú podateľňu,
d) elektronická osobná schránka,

e) katalóg služieb.
(2) Elektronická podateľňa, ktorú prevádzkuje finančné riaditeľstvo, je spoločná pre finančnú správu.
Elektronickú adresu elektronickej podateľne zverejňuje finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle,
ako aj na webovom sídle ústredného portálu verejnej správy.

Podľa § 72 daňového poriadku

(1) Proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník
konania odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice.
(2) Odvolanie sa podáva písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane alebo orgánu, ktorého
rozhodnutie je odvolaním napadnuté (ďalej len "prvostupňový orgán").
(3) Odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje,

ak tento zákon neustanovuje inak; najneskôr do uplynutia tejto lehoty možno podané odvolanie zmeniť
alebo doplniť.

V preskúmavanej veci z predloženého administratívneho spisu žalovaného, týkajúceho sa
žalobcu a žalobou napadnutého rozhodnutia, krajský súd zistil, že žalobca sa podanou žalobu

domáha preskúmania zákonnosti postupu žalovaného a rozhodnutia zo dňa 05. 03. 2014 č.
9411402/5/835642/2014/Bn, ktorým rozhodnutím žalovaný nevyhovel žiadosti daňového subjektu
(žalobcu) o odpustenie zmeškania lehoty na odvolanie proti rozhodnutiu Daňového úradu Nitra, pobočka
Levice, so sídlom Levice zo dňa 03. 12. 2013 č. 9411402/5/5386326/2013/Bn. Týmto rozhodnutím
správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubil daňovému subjektu (žalobca) rozdiel

dane v sume 11.409,88 eur na dani z pridanej hodnoty podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2010 a zároveň mu uložil lehotu
na jej zaplatenie do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

Správca dane poučil daňový subjekt v uvedenom rozhodnutí tak, že: „Proti rozhodnutiu možno podľa

§ 72 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov podať odvolanie. Odvolanie možno
podať písomne alebo ústne do zápisnice na Daňový úrad Nitra do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Včas
podané odvolanie podľa § 72 ods. 7 zák. č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov má odkladný
účinok“. Rozhodnutie je ukončené okrúhlou pečiatkou Daňový úrad Nitra „11“ plus podpis zodpovedného
vedúceho pracovníka. Za týmto textom (nie v časti rozhodnutia o poučení) je uvedená presná adresa

na doručenie odvolania: „Daňový úrad Nitra, pobočka Levice, Vajanského 5, 93403 Levice“.

Daňový subjekt (žalobca), riadiac sa uvedeným poučením a adresou na doručenie odvolania ( datované
dňa 02. 01. 2014), podal proti rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane na dani podľa zákona o DPH
odvolanie v písomnej forme, ktoré podpísal konateľ daňového subjektu a opatril ho otlačkom pečiatky

daňového subjektu. Predmetné odvolanie bolo doručené správcovi dane dňa 03. 01. 2014, čo vyplýva
z prijímacej pečiatky daňového úradu. Žalobca v žalobe uvádza, že toto odvolanie podal v písomnej
forme a zaslal ho žalovanému prostredníctvom poštovej prepravy, avšak v administratívnom spise
sa nenachádza pripojená obálka k uvedenému odvolaniu a z otlačku vstupnej (prijímacej) pečiatky
Daňového úradu, pobočka Levice nie je možné zistiť, akou formou bolo doručené predmetné odvolanie

správcovi dane, keďže chýba kolónka o podaní odvolania „osobne na daňovom úrade“, ako tvrdí
žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe.

S poukazom na žalobný petit žaloby, tento údaj pre súd nie je rozhodujúci, pretože z predloženého
administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane zo dňa 03.

12. 2013 žalobca prevzal na pošte dňa 20. 12. 2013, čo vyplýva z pripojenej doručenky doručenia do
vlastných rúk. Podľa poučenia v rozhodnutí správcu dane 15 dňová lehota na podanie odvolania podľa
§ 72 ods. 1 daňového poriadku (účinného do 31. 12. 2013) končila daňovému subjektu dňa 07. 01. 2014
(15-ty deň pripadol na 04. 01. 2014, čo bola sobota a najbližší pracovný deň bol až 07. 01. 2014, keďže05. 01. a 06. 01. boli tiež dni pracovného pokoja). Nie je potom sporné, že odvolanie v písomnej forme
daňový subjekt podal v 15 dňovej lehote od jeho doručenia.

Medzi účastníkmi konania spornou zostala otázka výkladu ust. § 72 zák. č. 563/2009 Z. z., účinného do
31. 12. 2013 (v čase vydania rozhodnutia a jeho doručovania) a § 13 ods. 5, 6, 7 v spojení § 14 ods. 1
písm. a/ citovaného zákona, účinného od 01. 01. 2014 v súvislosti s podaným odvolaním po 1. januári
2014, avšak v lehote stanovenej zákonom.

Rozhodnutiu žalovaného o nevyhovení jeho žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty na podanie
odvolania proti meritórnemu rozhodnutiu správcu dane zo dňa 03. 12. 2013 predchádzalo
"oznámenie„ správcu dane zo dňa 17. 01. 2014 č. 9411402/5/199200/2014/Bn, ktorým Daňový úrad
Nitra, pobočka Levice oznámil žalobcovi, že jeho odvolanie zo dňa 03. 01. 2014 (správne
má byť zo dňa 02. 01. 2014) považuje za „nedoručené“ s poukazom na § 13 ods. 6 a 7 daňového
poriadku, v spojení s § 14 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku, keďže odvolanie odvolateľa, ako platiteľom

dane z pridanej hodnoty, nebolo doručené elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 finančnej
správe, v zmysle ktorého ustanovenia sa postupuje od 01. 01. 2014. Uvedené oznámenie správcu dane
bolo žalobcovi doručené dňa 23. 01. 2014, ktorý následne podal predmetné odvolanie zo dňa 02. 01.
2014 (doručené správcovi dane dňa 03. 01. 2014) ešte raz elektronickou formou a podľa prijímacieho
záznamu správcu dane odvolanie bolo prijaté dňa 29. 01. 2014.

Žalobca v postavení daňového subjektu podal i žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty podľa § 29 ods. 1
daňového poriadku poštou dňa 13. 02. 2014 (doručené správcovi dane dňa 14. 02. 2014 podľa prijímacej
pečiatky), ktorú adresoval správcovi dane so sídlom v Leviciach z dôvodu, že podľa oznámenia správcu
dane zo dňa 17. 01. 2014 č. 9411402/5/199200/2014/Bn podané listové odvolanie poštou považuje za

nedoručené, i keď sa riadil podľa poučenia rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane na dani z pridanej
hodnoty.

V danej veci predmet súdneho prieskumu, t. j. rozhodnutie žalovaného, ktoré žalobca považuje za
nezákonné, je jasný a zrozumiteľný, i keď žalobca v žalobe poukazuje i na nezákonnosť rozhodnutia

správcu dane, proti ktorému žalobca podal odvolanie z dôvodu, že ho považuje za nezákonné a k
rozhodnutiu, ktoré žiada, aby súd preskúmal, pripojil rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane zo dňa 04. 12.
2013, ktoré sa týka dorubenia dane daňovému subjektu podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
v znení neskorších predpisov, proti ktorému žalobca tiež podal odvolanie a obdržal oznámenie správcu
dane, že jeho odvolanie zo dňa 03. 01. 2014 proti rozhodnutiu č. 9411402/5/5398511/2013/Bn (týka

sa dorubenia dane podľa zák. č. 595/2003 Z. z.), považuje za nedoručené z tých istých dôvodov, ako
odvolanie podané proti rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty. Nie je sporné,
že žalobca (ale i žalovaný) postupoval rovnako v obidvoch prípadoch. Žalovaný na túto nezrovnalosť
i poukazuje, avšak na výzvu súdu predložil súdu spisový materiál vo vzťahu k žalobou napadnutému
rozhodnutiu žalovaného, z ktorého súd zistil, že žalobca dňa 24. 01. 2011 podal na Daňový úrad Levice

daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za 4. štvrťrok 2010. Označeného správcu dane požiadalo
Okresné riaditeľstvo PZ Levice o vykonanie daňovej kontroly na dani z príjmov fyzickej a právnickej
osoby a daň z pridanej hodnoty. Daňový úrad Nitra, pobočka Levice následne vykonalo daňovú kontrolu
u žalobcu na tieto dve daňové oblasti a z poverenia na vykonanie daňovej kontroly zo dňa 29. 10. 2012
vyplýva, že táto bola zameraná na daň z pridanej hodnoty za 4. štvrťrok 2010, ktorá bola ukončená

protokolom zo dňa 21.10.2013 a vo vyrubovacom konaní rozhodnutiu daňového úradu Nitra, pobočka
Levice, so sídlom Levice zo dňa 03. 12. 2013 č. 9411402/5/5386326/2013/Bn.

Podľa ustanovenia druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa postupuje v prípadoch, v
ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím správneho

orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia (§ 247 ods. 2 OSP).

Z Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní
kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej
moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Krajský

súd v intenciách vyššie citovaných ustanovení právnych predpisov preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného a dospel k záveru, že žalovaný správny orgán neuplatnil svoju kompetenciu v súlade so
zákonom, hoci čl. 2 ods. 2 Ústavy SR je premietnutý do § 3 daňového poriadku.Súd dáva do pozornosti žalovaného nález Ústavného súdu SR č. III ÚS 322/2001, II ÚS 78/05,
I ÚS 342/2010, ktoré riešia rôzne prípady sťažovateľov, avšak závery z nich sú jednotné a
zdôrazňujú, že nezávislosť rozhodovania orgánov verejnej moci sa uskutočňuje v ústavnom a zákonom

procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavuje predovšetkým princípy
riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces a vylučujúcich ľubovôľu pri
rozhodovaní, je aj ich povinnosť presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite
odôvodniť. Európsky súdny dvor pre ľudské práva, ako i súdy SR venujú veľkú pozornosť otázkam práva

na proces, a preto súd dáva do pozornosti i rozhodnutie ESĽP z 21. januára 1999 prípad Garcia Ruiz
c. Španielsko.

Pokiaľ ide o námietky žalobcu uvedené v žalobe, ako i v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu,
súd ich považuje za dôvodné, lebo správny orgán porušil procesné práva žalobcu zakotvené v článku 47
ods. 2 Ústavy SR a daňového poriadku v konaní pred správnym (finančným) orgánom, a preto právom

sa cíti byť dotknutý na svojich ústavných právach.

Rozhodnutie žalovaného, ktoré žiada preskúmať žalobca podanou žalobou, bolo vydané daňovým
orgánomvzmysleprocesnéhopredpisu,atozákonomč.563/2009Z.z.osprávedaní(daňovýporiadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento daňový poriadok bol zákonodarným zborom prijatý už

v roku 2009, avšak jeho účinnosť nastala až od 1. januára 2012. Účinnosť prijatého daňového poriadku
však mala výnimky, ktoré zákonodarca upravil v spoločných prechodných a záverečných ustanoveniach
(siedma časť) tak, že v ust. § 165b ods. 3 daňového poriadku účinného k 31. 12. 2013, stanovil výnimku
niektorých ustanovených upravujúcich elektronické doručovanie, a to konkrétne ust. § 14, podľa ktorého
sa postupuje od 1. januára 2014 a pokiaľ ide o ust. § 32, § 33 ods. 1 a 3 a § 56 daňového poriadku,

podľa týchto ustanovení sa má postupovať od 1. januára 2015.

Žalovaný správny orgán (pobočka Levice) vydal vo vyrubovacom konaní rozhodnutie dňa 03. 12. 2013 č.
9411402/5/5386326/2013/Bn, ktorým žalobcovi ako daňovému subjektu na základe vykonanej daňovej
kontroly vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2010. Nie je sporné,

že uvedeným rozhodnutím uložil žalobcovi povinnosť a podľa § 63 ods. 1 daňového poriadku (účinného
v čase jeho vydania) mal povinnosť doručiť daňovému orgánu podľa daňového poriadku. Ustanovenie
§ 63 citovaného zákona kladie na finančný orgán povinnosť vypracovať rozhodnutie v zmysle zákona,
ktoré musí obsahovať náležitosti podľa § 63 ods. 3 daňového poriadku, a to okrem povinných údajov
záhlavia rozhodnutia (§ 63 ods. 3 písm. a/ až c/) predovšetkým výrok, ktorý je záväzný pre daňový

subjekt, správny orgán a pre tretie osoby (písm. d/ citovaného ust.) a tiež poučenie o mieste, lehote a
forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku (písm. e/ citovaného
ust.). Odôvodnenie rozsudku je upravené v odstavci 5 citovaného rozhodnutia.

Z rozhodnutia žalovaného zo dňa 03. 12. 2013, ktorým vyrubil žalobcovi daňovú povinnosť, vyplýva,

že správny orgán daňový subjekt poučil o lehote, forme podania odvolania s upozornením, že včas
podané odvolanie má odkladný účinok, avšak miesto podania neurobil v zmysle zákona (i keď táto vada
nemôže odvolateľovi privodiť neúspech v konaní, pretože povinnosťou daňových orgánov je postúpiť
každé podanie miestne príslušnému správcovi dane), pretože ho poučil, že odvolanie možno podať
písomne alebo ústne do zápisnice na Daňový úrad Nitra a mimo poučenia, teda náležitosti rozhodnutia

podľa § 63 daňového poriadku, upresnil adresu na doručovanie odvolania, a to Daňový úrad Nitra,
pobočka Levice, Vajanského 5, Levice. Možno však uzavrieť, že správny orgán, ktorý vydal predmetné
rozhodnutie, postupoval v zmysle daňového poriadku, účinného v čase jeho vydania, čo bolo dňa 03.
12. 2013, ktoré rozhodnutie žalobca prevzal na pošte 20. 12. 2013 a od 21. 12. 2013 mu začala plynúť
15 dňová lehota na podanie odvolania v zmysle § 72 ods. 3 daňového poriadku, ak nebol s rozhodnutím

spokojný.

Žalobca ako odvolateľ využil svoje právo na podanie opravného prostriedku proti prvostupňovému
rozhodnutiu správcu dane, t. j. podal odvolanie a jeho podaním sa začína odvolacie konanie. Daňový
poriadok upravuje odvolacie konanie v troch rovinách, a to všeobecné ustanovenia o odvolaní v § 72,

postup prvostupňového orgánu po podaní odvolania v § 73 a následne postup odvolacieho orgánu v
§ 74.Z ust. § 72 ods. 2 daňového poriadku nie je sporné a z jeho výkladu vyplýva, že odvolanie je možné
podaťpísomnealeboústnedozápisniceusprávcudanealeboorgánu,ktoréhorozhodnutiejeodvolaním
napadnuté. Takto postupoval i žalobca ako odvolateľ, avšak žalovaný správny orgán takto nepostupoval

a uplatnil novelu ust. § 14 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku, ktoré ustanovenie má odkaz na § 13 ods.
5 daňového poriadku, t. j. povinnosť doručovať „podania“ elektronickými prostriedkami finančnej správe,
ak daňový subjekt je platiteľom dane z pridanej hodnoty.

Súd považuje za potrebné uviesť, že nemožno poprieť tvrdenie žalovaného o tom, že od 1. januára

2014 nadobudlo účinnosť ustanovenie § 14 daňového poriadku o povinnosti daňového subjektu, ktorý
je platiteľom DPH, podávať podania elektronickými prostriedkami finančnej správe, avšak opomenul tú
skutočnosť, že daňový poriadok v § 72 ods. 4 jasne upravuje, čo musí odvolanie obsahovať, a to tak,
že okrem náležitostí podľa § 13, aj ďalšie náležitosti podľa písm. a/ až e/ daňového poriadku. Teda
jednoznačne daňový poriadok odkazuje na § 13, čo sú všeobecné náležitosti podania, avšak v tomto
ustanovení sa hovorí o akomkoľvek podaní adresovanom správcovi dane alebo finančnému orgánu,

ktoré možno podať písomne alebo ústne do zápisnice. Jednoznačne účelom ust. § 14 účinného od 01.
01. 2014 bolo zjednodušiť komunikáciu daňových subjektov s finančným orgánom, avšak pokiaľ ide
o podanie ako také, nie je možné všetky podania daňového subjektu ako platcu DPH podsunúť pod
povinnosti v zmysle § 14 ods. 1 daňového poriadku, odhliadnuc od toho, že ak by to tak malo byť,
musel by to zákonodarca riešiť v ust. § 63 ods. 3 písm. e/ daňového poriadku alebo v prechodných

ustanoveniach zákona a žalovaný by potom bol povinný o tejto povinnosti poučiť daňový subjekt už
v rozhodnutí, ktorý mu ukladá nejakú povinnosť, čo v danom prípade tak nebolo a ani to nevyplýva z
daňového poriadku.

Pokiaľ ide o podania vo vzťahu k daňovým orgánom podľa § 13, zákonodarca pri komunikácii s daňovými

subjektmi, v danom prípade vo vzťahu k platcom DPH, mal predovšetkým na mysli podania, ktoré
musia byť podané na predpísanom tlačive podľa vzoru Ministerstva financií SR (napr. daňové priznanie,
účtovné výkazy alebo žiadosť o registráciu a pod.). Podľa názoru súdu, odvolanie proti meritórnemu
rozhodnutiu správcu dane možno považovať za iné podanie, ktoré nespadá do kategórie podaní podľa
§ 14 ods. 1 daňového poriadku, ako to uvádza žalovaný správny orgán, pokiaľ nie sú splnené ďalšie

podmienky, vyplývajúce z § 13 ods. 5, ktorý má odkaz na elektronickú podateľňu podľa § 33 daňového
poriadku a ktoré ustanovenie v čase podania odvolania žalobcom v písomnej forme bolo neúčinné s
poukazom na ust. § 165b ods. 3 daňového poriadku, ktorý jasne a zrozumiteľne upravuje, že podľa §
32, § 33 ods. 1 a 3 a § 56 je účinný od 1. januára 2015.

Jednou z podstatných náležitostí každého podania vo vzťahu k daňovému orgánu je podpis osoby,
ktorá ho podáva. Tento podpis musí byť vlastnoručný, teda urobený osobou, ktorá ho podáva alebo
jeho zvoleným zástupcom alebo môže ísť o zaručený elektronický podpis. Daňový poriadok v § 13
ods. 5 upravuje postup, ak daňový subjekt „chce doručovať správcovi dane písomnosti elektronickými
prostriedkami, ktoré nebudú podpísané zaručeným elektronickým podpisom“, musí to oznámiť správcovi

dane a poskytnúť údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru, ktorý zverejnilo finančné
riaditeľstvo na svojom webovom sídle a následne takýto subjekt je povinný so správcom dane uzavrieť
písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Takéto podanie sa potom považuje za doručené dňom
jeho prijatia do elektronickej podateľne, o čom sa zašle potvrdenie do elektronickej osobnej schránky
daňového subjektu. Jednoznačne zo zákona vyplýva, že nie je to povinnosť daňového subjektu ako

platiteľa DPH podávať i odvolanie elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 finančnej správe, ako
to tvrdí žalovaný v oznámení zo dňa 17. 01. 2014, vzhľadom na vyššie uvedené, pretože žalovaný svojím
postupom zasiahol do práva žalobcu a uprel mu jeho právo na spravodlivý proces, pokiaľ jeho odvolanie
podanévzákonomstanovenejlehoteapredpísanýmspôsobomneprejednalvodvolacomkonaní.Pokiaľ
ide o tvrdenie žalovaného o povinnosti žalobcu ako odvolateľa v daňovom konaní podať odvolanie proti

meritórnemu rozhodnutiu správcu dane, ktorá lehota na podanie odvolania odvolateľovi začala plynúť
pred 1. januárom 2014, s poukazom na § 14 daňového poriadku účinného od 01. 01. 2014, súd považuje
za potrebné uviesť, že i keď toto ustanovenie vstúpilo v platnosť od uvedeného dátumu, nepremietlo sa
to do obsahových náležitostí rozhodnutia podľa § 63 daňového poriadku, ktorými sú výrok, odôvodnenie
a poučenie o opravnom prostriedku, pretože tieto zostali nezmenené, ako i všeobecné ustanovenia o

odvolaní upravené v § 72 daňového poriadku, lebo naďalej zákon hovorí o možnosti podať odvolania
písomne alebo ústne do zápisnice. Pokiaľ však správca dane chce zjednodušiť komunikáciu s daňovým
subjektom, ktorý je platcom DPH a postupovať podľa § 14 ods. 1 daňového poriadku, je povinný topremietnuť do poučenia vydaného rozhodnutia, ktorým ukladá nejakú povinnosť daňovému subjektu,
lebo inak sa vystavuje nezákonnému postupu a vydaného rozhodnutia,

Pokiaľ ide o ust. § 14 daňového poriadku, účinné od 01. 01. 2014, zákon nešpecifikuje, resp.
nestanovuje, ktorých podaní sa táto povinnosť týka, a preto vzhľadom na vyššie uvedené nie je možné
pod toto ustanovenie podsunúť všetky podania daňových subjektov, teda i podania, ktoré daňový subjekt
nie je povinný urobiť na predpísanom tlačive. Naviac podmienkou je mať zriadený zaručený elektronický
podpis ako podstatnú náležitosť každého podania podľa § 13 ods. 1 daňového poriadku, pretože podateľ

podpisom potvrdzuje obsah svojho podania, ktorým je povinný sa správny orgán zaoberať, vyhodnotiť
podanie podľa jeho obsahu, i keď nie je správne označené a rozhodnúť o ňom v zmysle zákona. V
danej veci, pokiaľ žalovaný považoval odvolanie žalobcu zo dňa 02. 01. 2014, doručené správcovi dane
03. 01. 2014, za nedoručené z dôvodu, že nebolo urobené elektronickými prostriedkami podľa § 13
ods. 5, s poukazom na § 14 daňového poriadku, súd považuje za potrebné ešte dodať, že z ust. § 13
ods. 7 daňového poriadku, vyplýva, že na podania urobené elektronickými prostriedkami sa primerane

vzťahuje § 33. K tomuto ustanoveniu súd podal vysvetlenie už vyššie uvedené v tomto rozsudku a
považuje za potrebné ešte dodať, že ust. § 33 nadobudlo účinnosť k 01. 01. 2012 (deň účinnosti zák. č.
563/2009 Z. z.), avšak len odsek 2, ktorý upravuje iba to, kto prevádzkuje elektronickú podateľňu a kde
bude zverejnená jej adresa. Tak, ako je vyššie uvedené, odseky 1 a 3 ust. § 33 - elektronické služby,
nadobudnú účinnosť až od 01. 01. 2015.

Podľa názoru súdu, v danom prípade žalovaný svojím postupom a žalobu napadnutým rozhodnutím
zasiahol do práv žalobcu, keďže oznámením zo dňa 17. 01. 2014 oznámil žalobcovi ako odvolateľovi, že
jeho odvolanie zo dňa 03. 01. 2014 voči rozhodnutiu 9411402/5/5386326/2013/Bn zo dňa 03. 12. 2013 o
vyrubení rozdielu dane považuje za nedoručené, uprel mu jeho zákonné právo na spravodlivý proces a

žalobou napadnutým rozhodnutím poškodil žalobcu na jeho právach, keďže svojím postupom, v rozpore
so zákonom, zmenil pravidlá na podanie riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu správcu dane
a tak nadbytočne donútil žalobcu ako odvolateľa využiť inštitút žiadosti na odpustenie zmeškania lehoty
na podanie odvolania podľa § 29 daňového poriadku, ktorý sa riadil poučením žalovaného v rozhodnutí
a odvolanie podal v 15 dňovej lehote od doručenia rozhodnutia správcu dane. Podľa názoru súdu, nie

je možné akceptovať názor a právny záver žalovaného správneho orgánu, pokiaľ ide o výklad ust. §
13 a § 14 daňového poriadku, pretože zákon jednoznačne nevylučuje písomné podanie odvolania a
neupravuje ani jeho formu podania, t. j. či má byť zaslané poštou alebo elektronickými prostriedkami.
Podľa názoru súdu, toto ani nie je možné, i keď v daňových konaniach daňový subjekt má zvoleného
zástupcunakomunikáciusdaňovýmorgánom,avšakniejemumožnéuprieťazákonmutoanineupiera,

aby odvolanie voči meritórnemu rozhodnutiu správcu dane, ktorý mu ukladá nejakú povinnosť vo vzťahu
k štátu, aby nemohol podať odvolanie sám vo svojom mene a podpísať takéto podanie, napríklad i
z dôvodu, ak by zvolený zástupca na komunikáciu s daňovým orgánom bol nečinný z objektívnych
dôvodov (napríklad dlhodobá choroba alebo úmrtie alebo odcestovanie), pretože odvolanie nie je možné
podsunúť pod podania podľa § 14 ods. 1 daňového poriadku, účinného od 01. 01. 2014.

Ztýchtodôvodovbolopotrebnérozhodnúťtak,akojeuvedenévovýrokutohtorozhodnutiaarozhodnutie
správneho orgánu zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie
pre nesprávne právne posúdenie podaného odvolania v písomnej forme.

Právnym názorom súdu je žalovaný viazaný podľa § 250j ods. 6 OSP.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku,
nakoľko žalobca bol v konaní úspešný a súd mu priznal náhradu trov konania z titulu zaplateného
súdneho poplatku v sume 70,- eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi tak, ako je uvedené

vo výroku tohto rozsudku. Žalobca bol v konaní zastúpený zvoleným právnym zástupcom, ktorý si v
žalobe uplatnil náhradu trov konania bez ich vyčíslenia, zúčastnil sa i hlavného pojednávania, na ktorom
prehlásil, že ich výšku súdu vyčísli do troch dní od vyhlásenia rozsudku, avšak neurobil to, a preto podľa
§ 246c ods. 1, v spojení s § 151 ods. 2 súd žalobcovi nepriznal náhradu trov, ktoré mu vznikli právnym
zastúpením, pretože ich výška nevyplývala ani zo spisu.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd SR
v Bratislave, v lehote 15- tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného
súdu v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 OSP).