Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 31, 2016

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 13C/81/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616206182
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulaj
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6616206182.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Jánom Šulajom v spore navrhovateľky: I. F., F. XX.XX.XXXX T. T.
K. XX, XXX XX M., zastúpená JUDr. Miramou Bitalovu, advokátkou, AK Bitalová & Demeterová, s.r.o.,
so sídlom Hviezdoslavova 8, 979 01 Rimavská Sobota, proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené
Q. A., F. XX.XX.XXXX, T. J. X, XXX XX M., vo veci maloletého dieťaťa L. T. F., F. XX.XX. XXXX, bytom
u matky, o určenie otcovstva k maloletému dieťaťu a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému

dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. O z n a č u j e s a , že muž, ktorému malo byť otcovstvo určené, Q. A., F. XX.XX.XXXX je otcom
maloletej L. T. F., F. XX.XX.XXXX, zapísanej v knihe narodení Matričného úradu Rimavská Sobota vo
zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX pod poradovým číslom XXX z matky I. F., F. XX.XX.XXXX.

II. S ch v a ľ u j e s a rodičovská dohoda v tomto znení:

Maloletá L. T. F., F. XX.XX.XXXX s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky I. F..

OtecQ.A. je povinný platiťvýživnénamaloletúL.T.F.vovýške30%zosumyživotnéhominima
na neplnoleté nezaopatrené dieťa stanovené osobitným zákonom vždy mesačne vopred k rukám matky
maloletého dieťaťa do 30.dňa toho ktorého mesiaca, počnúc 01.11.2016. Zročné výživné za obdobie
od 17.08.2015 do 31.10.2016 vo výške 392,95 € je otec p o v i n n ý zaplatiť v lehote 15 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky maloletého dieťaťa.

III. Označený otec j e p o v i n n ý navrhovateľke nahradiť trovy konania vo výške 100 %
účelne vynaložených trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhal určenia otcovstva odporcu Q. A. k maloletému dieťaťu
L. T. F., pričom uviedla, že s odporcom sa zoznámili v roku 2014 a hoci on mal v tom období družku,
s ktorou žil a aj doteraz žije v spoločnej domácnosti, v období od novembra 2014 do marca 2015 sa

intímne stýkali. Keď zistila, že je tehotná, napísala odporcovi SMS, že budú mať spolu bábätko. Odporca
však na to reagoval tak, že mu má dať pokoj. Jeho družka sa o ich vzťahu dozvedela a vynadala jej.
Taktiež na ňu slovne zaútočila jej matka, keď bola tehotná. V období, keď mal. L. počala, mala styk
výlučne len s odporcom. Bola do neho zaľúbená a s nikým iným sa nestretávala. Vtedy žila v spoločnej
domácnosti s rodičmi a sestrami a s nimi žije aj doteraz. Je vylúčené, aby bol otcom dieťaťa iný muž.
Navrhovateľka ďalej v návrhu uviedla, že je slobodná a keďže odporca svoje otcovstvo odmietol uznať,

nemohol byť zapísaný do jej rodného listu ako jej otec. Odporca o svoju dcérku vôbec nejaví záujem,
odmieta ju prijať za svoju a prispievať na jej výživu.2. V zmysle § 94 Zákona o rodine "ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa
považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej

ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti."

3. Zároveň, nakoľko konanie o určenie otcovstva je zo zákona spojené s úpravou práv a povinností k
dieťaťu, navrhovateľka navrhuje, aby bola mal. L. T. zverená do jej osobnej starostlivosti. V súčasnosti je
s ňou na materskej dovolenke a výlučne sa o ňu stará od jej narodenia. Žije v rodinnom dome jej rodičov

vo M.. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hodnostnejší majetok. Jej príjem tvorí materská a detské
prídavky vo výške 225,- € mesačne. Celú materskú dávku minie na výdavky na dieťa, ktoré pozostávajú
z výdavkov na plienky, mlieko, jedlo a oblečenie. Finančne je odkázaná aj na pomoc rodičov. Odporca
bol v minulosti zamestnaný, jeho súčasné pomery jej nie sú známe. Zároveň navrhuje, aby súd určil
povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 100,- €, počnúc dňom podania návrhu.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, prečítaním znaleckého posudku a zistil tento
skutkový stav:

5. Odporca uviedol, že nepopieram, že intímny vzťah s navrhovateľkou mal, nevie však špecifikovať v
ktorom období to bolo, javí sa mu, že to mohlo byť tak v rokoch 2013, 2012, ale skutočne si nespomína.

Nežili spolu, bolo to len také občasné schádzanie sa, ktoré trvalo približne štyri mesiace. Otcovstvo k
maloletej L. F. neuznáva, pretože má vedomosti o tom, že v čase rozhodnom pre narodenie tohto dieťaťa
mala navrhovateľka styk aj s inými mužmi, či už predo ním alebo aj po ňom. Čo sa týka jeho majetkových
pomerov, je nezamestnaný, poberá dávky hmotnej núdze. Je slobodný, z predchádzajúceho vzťahu
s pani E. Z. má maloleté dieťa Q. A., XX.XX.XXXX. Žije u rodičov v byte, je nemajetný. O tom, že

navrhovateľka je tehotná sa dozvedel z SMS, ale po štyroch mesiacoch ako otehotnela. Chcel sa s ňou
porozprávať, ale vtedy nebola doma.

6. Súd v konaní nariadil znalecké dokazovanie súdnym znalcom Doc. RNDr. Vladimírom Ferákom z
odboru genetiky, ktorý v závere Znaleckého posudku z odboru genetiky (odvetvie analýza DNA) č.

44/2016 uviedol, že na základe vykonaného dokazovania a súčasných poznatkov genetiky nemožno
vylúčiť otcovstvo označeného muža voči vyšetrenému dieťaťu. Pravdepodobnosť jeho otcovstva má
číselnú hodnotu W = 99,999999%, index paternity hodnotu PI ? 109 684 000, pričom pravdepodobnosť,
že označený muž by bol vykonaným vyšetrením vylúčený z otcovstva, ak by nebol otcom dieťaťa je Pv =
99,99999%. Takýto výsledok značí, že na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc zo súčasného

stavu poznatkov v odbore genetiky, treba pokladať otcovstvo označeného muža voči testovanému
dieťaťuzapraktickydokázanésextrémnevysokoupravdepodobnosťou,ktorúmožnoprepraktickéúčely
stotožniť s istotou.

7. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len "ZoR"), otcovstvo sa určuje na základe

domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím
súdu.

8. Podľa § 94 ods. 1 ZoR, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa,
matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

9. Podľa § 94 ods. 2 ZoR, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.

10. Matka podala návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, z
dôvodu že s otcom maloletého dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti.

11. Otec súhlasil s návrhom matky.

12. Kolízny opatrovník navrhol schváliť rodičovskú dohodu tak, ako to uviedli rodičia maloletého dieťaťa.

13. Záujem maloletého dieťaťa, o ktoré sa matka v súčasnosti stará, si vyžadoval, aby bolo zverené do
jej osobnej starostlivosti, s čím súhlasil aj otec.14. Podľa § 36 ods. 1 ZoR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť

výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

15. Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

16. Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17. Podľa § 62 ods. 3 ZoR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery

je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

18. Podľa § 62 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov

o domácnosť.

19. Podľa § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 75 ods. 2 ZoR, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to
neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

22. Podľa § 76 ods. 1 ZoR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

23. Zároveň súd rozhodol o spôsobe platenia bežného a zaostalého výživného.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26. Navrhovateľka bola v konaní úspešná, preto jej súd priznal právo na náhradu trov konania vo výške
100 % účelne vynaložených trov. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci
samej samostatným uznesením.

27. Podľa § 221 písm. a) CSP, písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak

a) je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov, ktorí sa
vzdajú odvolania.

28. Na základe uvedeného súd vyhotovil rozsudok v zmysle § 221 písm. a) CSP.

Poučenie:Proti časti výroku rozhodnutia, ktorým súd určil otcovstvo muža, ktorého otcovstvo malo byť určené
nie je prípustné odvolanie, nakoľko navrhovateľka, muž, ktorého otcovstvo malo byť určené a kolízny
opatrovník sa vzdali práva podať odvolanie.

Proti rozsudku, ktorým súd schválil dohodu rodičov nie je prípustné odvolanie podľa § 122 Civilného
mimosporového poriadku. Kolízny opatrovník nie je oprávnený podať odvolanie voči výroku, ktorým súd
schválil dohodu rodičov, nakoľko po vyhlásení rozsudku sa vzdal práva podať odvolanie voči tejto časti
rozsudku.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Podľa § 376 Civilného mimosporového poriadku ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá
povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať
a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky,

c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,
e) predajom nehnuteľnosti,
f) predajom podniku,
g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.