Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 13C/58/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616204676
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulaj

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6616204676.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Jánom Šulajom v spore žalobcu: Š. B., C. XX.XX.XXXX, D. S.

N. O. XXX, štátny občan SR proti žalovaným: 1/ U. B., C. XX.XX.XXXX, D. S. N. O. XXX, D..Č.. S.
T. XX, štátna občianka SR a 2/ mal. U. B., C. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, štátny občianka SR,
zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Lučenci, odbor sociálnych
vecí a rodiny, v konaní o zapretie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j s a , že žalobca Š. B., narodený XX.XX.XXXX, nie je otcom maloletého U. B., narodeného
XX.XX.XXXX z matky U. B., rodenej Š., narodenej XX.XX.XXXX.

II. Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.04.2016, domáhal zapretia otcovstva voči maloletému
U. B., pričom uviedol, že s manželstvo so žalovanou v 1. rade U. B. uzavreli dňa 23.08.2008 a žili v
spoločnej domácnosti do 23.02.2014, kedy bol vzatý do väzby a odvtedy nežijú v spoločnej domácnosti.
Z tohto vzťahu sa im narodili deti O. B., C.. XX.XX.XXXX a W. B., C.. XX.XX.XXXX. Počas spolužitia so
žalovanou v 1. rade sa im dňa XX.XX.XXXX narodila aj mal. Q. B., avšak žalobca má za to, že otcom
maloletej nie je, pretože pri výmene názorov dňa 23.02.2014, po ktorej bol vzatý do väzby, mu žalovaná
v 1. rade vykričala, že nie je otcom maloletej Daniely, ale že na ňu bude musieť platiť výživné a aj z tohto

dôvodu došlo medzi nimi k ostrejšej výmene názorov. Žalovaná v 1. rade počas manželstva so žalobcom
udržiavala známosť s inými mužmi, pred vyostrením ich vzťahu 23.02.2014 udržiavala známosť s D.Š.
N., ktorý v tom čase býval u svojho otca Q. N. a stretávala sa s ním u jeho sestry V., ktorá bola ich
susedou. Po vzatí žalobcu do väzby sa žalovaná v 1. rade odsťahovala do bytu D. N. a po ukončení
mimomanželského vzťahu s D. N. nadviazala mimomanželskú známosť s U. I., u ktorého býva doposiaľ
a z ktorého vzťahu sa im narodil syn U.. Žalobca má zato, že nie je otcom maloletého dieťaťa, pretože
so žalovanou v 1. rade od 23.02.2014 neudržiaval už vôbec intímny vzťah.

2. Žalobca uviedol, že do väzby išiel vo februári 2014, potom ako spáchal trestný čin, za ktorý bol neskôr
odsúdený. S manželkou v tomto období už sexuálne nežili, ale nevie sa vyjadriť k obdobiu odkedy s
manželkousexuálnenežil.Otehotenstvežalovanejaninevedel,dozvedelsaotomažzpočutia,povedali
mu to susedia. Vylučuje, že by mohol byť otcom maloletého dieťaťa.

3. Žalovaná v 1. rade U. B. uviedla, že je vylúčené, že by otcom maloletého syna U. bol žalobca, pretože

potom ako jeho vzali do väzby a išiel do výkonu trestu, bývala začas ešte v spoločnom byte, z tadiaľ ju
vysťahovali a začala žiť s pánom I.. Odvtedy ako manžel bol vzatý do väzby pohlavný styk s manželom
už fyzicky mať ani nemohla a mala ho s priateľom pánom I., ktorý sa za otca dieťaťa aj považuje. Pofebruári 2015 už so 100 % istotou žila s pánom I. u jeho starej mamy. Odvtedy ako bol manžel vzatý
do väzby s ním pohlavný styk nemala.

4. Svedok U. I. uviedol, že s pani B. sa zoznámil niekedy okolo júna 2014, pamätá si, že to bolo na Deň
detí. Odvtedy začali aj sexuálne žiť spolu. Okolo októbra, novembra 2014 už pani B. bývala u neho.
Bývali u jeho starej mamy, ale vlastník domu je on. Čo sa týka maloletého U. B., považuje sa za otca
dieťaťa.

5. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení zo dňa 27.09.2016 (č.l. 59) doporučuje návrhu na zapretie
otcovstva vyhovieť.

6. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len "ZoR"), otcovstvo sa určuje na základe
domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím
súdu.

7. Podľa § 88 ods. 1 ZoR, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja
nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá.

8. Podľa § 85 ods. 1 ZoR, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa

po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

9. Podľa § 86 ods. 1 ZoR, manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach
dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že
je jeho otcom.

10. Podľa § 87 ods. 1 ZoR, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia
manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno
otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

11. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca napriek tomu, že v zmysle prvej zákonnej
domnienky určenia otcovstva sa považoval za otca maloletého dieťaťa U. B.a ako manžel matky, avšak v
čase rozhodnom pre splodenie maloletého U. B. sa žalobca nachádzal vo väzbe a v spojení s výsluchom
svedka U. I., ktorý potvrdil, že je otcom mal. U. a otcovstvo uznáva, pretože v čase rozhodnom pre
splodenie maloletého dieťaťa s matkou žil a mal s ňou pohlavný styk, čo potvrdila aj matka dieťaťa U. B.,

mal súd za to, že otcovstvo žalobcu Š.D. B. je vylúčené, a preto návrhu žalobcu na zapretie otcovstva
vyhovel.

12. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

14. Žalobca bol v konaní úspešný, avšak náhradu trov konania nežiadal, a preto súd rozhodol, tak že
žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984
37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným

skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť odprávoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.