Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marek Bujňák
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/221/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114209016
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114209016.3
Uznesenie
Okresný súd Prešov, samosudca JUDr. Marek Bujňák, v právnej veci žalobcu vendue a.s., Neklanova
152/44, Praha 2 - Vyšehrad, Česká republika, právne zastúpeného JUDr. Zuzanou Stavrovskou,
advokátkou so sídlom Bratislava, Lamačská cesta 3, proti žalovanej F. M., T.. H.K., N.. X.X.XXXX, C. A.
R., Y. B., v súčasnosti bytom K. XXXX, XXX XX C., Y. A. - M., o zaplatenie 1.636,39 Kč s príslušenstvom,
takto
r o z h o d o l :
I. Nie je daná právomoc Okresného súdu Prešov na prejednanie žaloby.
II. Súd konanie z a s t a v u j e .
III. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Vracia žalobcovi vendue a.s., Neklanova 152/44, Praha 2 - Vyšehrad, Česká republika, súdny poplatok
za návrh na začatie konania vo výške 16,50 eura prostredníctvom prevádzkovateľa systému, ktorý ho
vráti po právoplatnosti tohto uznesenia
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca žalobou podanou na súde dňa 27.3.2014 uplatnil proti žalovanej nárok na zaplatenie
sumy 1.636,39 Kč s príslušenstvom. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že medzi obchodnou spoločnosťou
Česká sporiteľňa, a.s. a žalovanou bola uzatvorená dňa 30.7.2007 Zmluva o osobnom účte Českej
sporiteľne. Žalovaná v priebehu roka 2009 zrealizovala výbery v hotovosti z bankomatu, a iné platby,
čím na jej účte aj zúčtovaním poplatkov a úrokov, vznikol ku dňu 6.4.2010 debetný zostatok. Česká
sporiteľňa a.s. listom zo dňa 6.4.2010 vypovedala zmluvu a vyzvala žalovanú na úhradu debetného
zostatku. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok sa stala žalovaná dlžníkom žalobcu.
2. Vo veci bol dňa 29.5.2015 vydaný rozsudok, ktorým súd žalobu zamietol.
3. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 20.10.2015, č.k. XXC/XXX/XXXX - XX zrušil rozsudok a
vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
4. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že v registri obyvateľov má žalovaná evidovaný trvalý pobyt na adrese
Lipany. V zmluve, ktorú uzavrela s právnym predchodcom žalobcu, je uvedený jej trvalý pobyt na
adrese v Lipanoch, Hviezdoslavova 826/66, Slovenská republika, ako korešpondenčnú adresu však
žalovaná v zmluve uviedla adresu v Českej republike, A. XX, W.. Na tejto adrese žalovaná aj prevzala
uznesenie súdu zo dňa 21.08.2014 (č.l. 27 spisu), ostatné zásielky sa z tejto adresy v Českej republike
vrátili ako žalovanou neprevzaté; naproti tomu zásielka, ktorá bola adresovaná žalovanej na adresu
evidovaného trvalého bydliska sa vrátila s poznámkou, že adresát je na tejto adrese neznámy. Úlohou
súdu prvého stupňa bude opätovne vo veci konať. Vyhodnotí predpoklady svojej právomoci na konanie
o uplatnenom nároku. Ak zistí, že jeho právomoc je daná, vec posúdi podľa tých právnych predpisov,ktoré majú byť aplikované. V prípade ak zistí, že v dôsledku voľby rozhodného práva bola žalovaná
ako spotrebiteľka zbavená ochrany, svoje závery riadne zdôvodní tak, aby štruktúra odôvodnenia
rozhodnutia zodpovedala zásadám vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p.
5. Súd v zmysle zrušujúceho uznesenia skúmal právom na konanie o uplatnenom nároku.
6. V súčasnosti je účinné nariadenie Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci
a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ktoré sa v zmysle článku 66
uplatňuje len na konanie začaté od 10.1.2015. V predmetnej veci sa konanie začalo dňa 27.3.2014,
kedy bola na súd podaná žaloba. Preto súd aplikoval nariadenie rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra
2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len
„Nariadenie“). Toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu
súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci.
7. Podľa článku 2 bod. 1 Nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na
území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
8. Podľa čl. 3 bod 1 nariadenia, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch
iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.
9. Podľa čl. 5 bod 1 nariadenia, osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom
členskom štáte:
a) v zmluvných veciach na súde podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby,
b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia,
ktoré je predmetom žaloby - pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal,
ale mal dodať
-priposkytnutíslužiebmiestovčlenskomštáte,kdesapodľazmluvyslužbyposkytlialebomaliposkytnúť
c) ak sa neuplatní písm. b), uplatní sa písm. a)
10. Podľa čl. 15 bod 1 písm. c) nariadenia, vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na
účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa
tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 ods. 5, ak ide o zmluvu uzavretú
s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek
spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto
členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností.
11. Podľa čl. 16 bod 2 nariadenia č. 44/2001, druhý účastník zmluvy môže žalovať
spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
12. Podľa kapitoly V čl. 59 bodu 1 nariadenia č. 44/2001 sa na určenie, či účastník má bydlisko v
členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.
13. Otázku bydliska posudzuje konajúci súd podľa svojho národného práva. Pojem bydlisko nie je možné
stotožňoval s pojmom trvalý pobyt. Bydliskom treba rozumieť miesto, v ktorom osoba býva s úmyslom
zdržovať sa tam trvale (nie prechodne). Z hľadiska určenia bydliska nie je rozhodujúce, kde strana podľa
predpisov o evidencii obyvateľstva prihlásená na trvalý pobyt, ale úmysel osoby trvale sa v určitom
mieste zdržovať. Bydlisko je predovšetkým miesto, kde má fyzická osoba svoj byt, rodinu, poprípade,
kde pracuje. Trvalý pobyt má čisto evidenčný charakter pre účely evidencie obyvateľov. Z uvedeného
dôvodu nie je možné obsah pojmu bydlisko stotožňovať s obsahom pojmu trvalý pobyt, ktoré používajú
predpisysprávnehoprávaupravujúceevidenciuobyvateľov.Zuvedenéhojepotomzrejmé,žeslovenské
právo chápe pojem bydlisko ako miesto faktického pobytu fyzické osoby, v spojení s jej úmyslom sa tu
trvale zdržovať.
14. Podľa článku 24, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc
súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto pravidlo sa neuplatní, ak sa žalovanýzúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa
článku 22.
15. Podľa článku 26 bod. 1 nariadenia, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte,
žalovaná na súde iného členského štátu a nedostaví sa na tento súd, súd aj bez návrhu vyhlási, že
nemá právomoc, ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.
16. Už z kontextu jednotlivých ustanovení nariadenia vyplýva, že na to, aby došlo k založeniu právomoci
súdu vo veci konať, je nevyhnutné, aby sa žalovaná aktívne zúčastnila na konaní.
17. V danom prípade je nepochybné, že jedná sa o spotrebiteľský vzťah, kedy došlo k uzavretiu zmluvy
medzi osobou, ktorá tak nekonala v rámci predmetu svojej činnosti, teda žalovanou, a osobou, ktorá
konala v rámci predmetu svojho podnikania, teda právnym predchodcom žalobcu, a to bankou. Žalovaná
je teda spotrebiteľ. Žalobca môže preto žalovať žalovanú len na súdoch členského štátu, v ktorom má
žalovaná bydlisko.
18. Súd mal za preukázané, že žalovaná nemá v súčasnosti bydlisko na území Slovenskej republiky.
Žalovaná je síce evidovaná v registri obyvateľov na adrese R., avšak v zmluve uviedla adresu v Českej
republike, A. XX, W. a na tejto adrese aj prevzala žalobu. Podľa správy Obvodného súdu pro Prahu 7 má
táto adresu K. XXXX, XXX XX C., Y. A. - M.. Z vyššie uvedeného je potom zrejmé, že tunajší súd nemal
preukázané, že by žalovaná mala bydlisko na území Slovenskej republiky, v dôsledku čoho musel v
súlade s ustanovením čl. 26 ods. 1 nariadenia. vyhlásiť, že nemá právomoc na prejednanie tohto sporu.
Súd si nemohol založiť svoju právomoc ani na vyššie citovanom ustanovení čl. 24 nariadenia, keďže
žalovaná sa aktívne nezúčastnila na konaní.
19. Podľa § 161 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), ak
tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej
podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
20. Vzhľadom na to, že nedostatok medzinárodnej právomoci súdu je neodstrániteľnou prekážkou
konania, súd po vyhlásení, že nie je daná jeho právomoc na prejednanie žaloby konanie zastavil v
zmysle vyššie citovaného ustanovenia.
21. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
22. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v danom prípade platí, že žalobca procesne zavinili
zastavenie konania tým, že podal žalobu na súde, ktorý nemal právomoc na prejednanie veci, a preto
má žalovaná nárok na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP, keďže súd nezistil žiadny dôvod
pre použitie ustanovenia § 257 CSP. Žalovaná síce má nárok na náhradu trov konania, avšak náhradu
trov si neuplatnila a zo spisu nevyplýva, aby jej nejaké preukázateľné vznikli. Preto súd rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a náhradu trov konania jej nepriznal a žalobca
nemá právo na náhradu trov konania.
23. Podľa § 11 ods. 1 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon“), poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto
nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež
vráti, ak súd konanie zastaví pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa
vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol
zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez
návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal..
24. Podľa § 11 ods. 4 zákona, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia
podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura.
Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
25. Podľa § 11 ods. 6 zákona, orgány uvedené v § 3, ktoréa) nie sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis
právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku daňovému úradu príslušnému podľa
trvalého pobytu alebo sídla poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo
dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej
správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe
vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona7) a daňový úrad vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo
dňa doručenia písomného upovedomenia,
b) sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis
právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý
poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia
o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal
rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona7)
a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného
upovedomenia.
26. Podľa § 11 ods. 10 zákona, v rozhodnutí o vrátení poplatku alebo preplatku sa uvedie aj označenie
poplatníka a v akej výške má byť poplatok alebo preplatok vrátený. Ak je súdu známe, v tomto rozhodnutí
sa uvedie aj číslo účtu, na ktorý má byť poplatok alebo preplatok vrátený.
27. Súd podľa § 11 ods. 1, 4 a 6 zákona rozhodol o vrátení súdneho poplatku vo výške 16,50 eura,
pretože konanie bolo zastavené pre nedostatok právomoci. Súdny poplatok bude vrátený žalovanému
v lehote 30 dní po doručení právoplatného uznesenia prevádzkovateľovi systému.
Poučenie:
Proti výroku I., II. a III. tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Proti výroku IV. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.