Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/484/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614202647
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2614202647.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a členiek senátu
JUDr. Evy Barcajovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, v mene ktorej koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ,
proti žalovanému: P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., J. P. XXXX/XX, o zaplatenie 763,67 eura s

príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 6C/224/2014 - 37 zo
dňa 13. marca 2015 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa pôvodne právny predchodca
žalobcu domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny v sume 763,67 eura s príslušenstvom z

titulu nesplatenej pôžičky a trov konania. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie
vecne odôvodnil zistením, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť Consumer Finance Holding
a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 03.08.2010 zmluvu o poskytnutí pôžičky,
na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému pôžičku v celkovej výške 664,80
eura. Pôžičku sa žalovaný zaviazal splatiť v dvanástich mesačných splátkach po 55,40 eura. Žalovaný
pôžičku riadne a včas nesplácal, právny predchodca žalobcu ho listom zo dňa 29.01.2011 vyzval na

úhradu istiny 734,32 eura do troch dní od doručenia uvedeného listu. Žalovanému bola uvedená výzva
doručená dňa 04.02.2011. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná pohľadávka je premlčaná,
pretože trojročná premlčacia doba začala plynúť najneskôr odo dňa 29.01.2011, právo žalobcu vymáhať
svoj dlh voči žalovanému sa premlčalo najneskôr dňom 29.01.2014. Žaloba bola súdu doručená až
dňa 19.03.2014, súd prvej inštancie tak prihliadal na premlčanie z úradnej povinnosti. Právne svoje
rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (v ďalšom texte „ZoSÚ“), § 52 ods. 1, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka a § 5b
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa
§ 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (v ďalšom
texte „O.s.p.“), v zmysle ktorého žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech vzniklo právo na náhradu
trov potrebných na účelné bránenie jeho práva. Žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd mu preto právo
na náhradu trov konania nepriznal.

2. Uvedený rozsudok súdu prvého stupňa napadol v celom rozsahu v zákonom stanovenej lehote
odvolaním žalobca. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že vyhovie žalobe,alternatívne sa domáhal toho, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Nárok žalobcu v čase začatia konania nebol

premlčaný. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere
podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Tento záväzkový vzťah podlieha režimu Obchodného
zákonníka, bolo preto potrebné premlčanie posudzovať podľa Obchodného zákonníka. Splatnosť
pohľadávky nastala dňa 07.02.2011 (výzvu na plnenie prevzal žalovaný dňa 04.02.2011, pričom mu
bola poskytnutá trojdňová lehota na plnenie), štvorročná premlčacia doba tak začala plynúť dňa

07.02.2011. V čase doručenia žaloby súdu prvej inštancie teda nárok žalobcu nebol premlčaný. Súd
prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby,
bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Žalobca si súčasne uplatnil náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, samostatný odvolací návrh nepodal.

4. Odvolací súd vo veci postupoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas,
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania,

vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393
ods. 2 posledná veta C.s.p.).

6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj celého obsahu spisového materiálu

dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav a vec posúdil správne aj
po právnej stránke. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie stotožňuje.

8. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie zistil, že právny
predchodca žalobcu - spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník

uzatvorili dňa 03.08.2010 zmluvu o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej poskytol právny
predchodca žalobcu žalovanému pôžičku v celkovej sume 664,80 eura. Výzvou zo dňa 29.01.2011
nazvanou Predžalobná upomienka právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu celkovej
dlžnej istiny vo výške 734,32 eura do troch dní odo dňa doručenia tejto upomienky. Žalovaný upomienku
prevzal dňa 04.02.2011, trojdňová lehota na plnenie uplynula dňom 07.02.2011 (pondelok) v zmysle §

122 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie konštatuje, že
premlčacia doba bola trojročná, na rozdiel od súdu prvej inštancie však ustálil, že začala plynúť dňa
08.02.2011 a uplynula dňa 08.02.2014. Žaloba bola súdu prvej inštancie doručená dňa 19.03.2014, po
uplynutí premlčacej doby.

9. K odvolacími námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné.

10. Žalobca vo svojom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil,
nesprávne aplikoval právny predpis v otázke posúdenia plynutia premlčacej doby. Aplikoval Občiansky
zákonník, premlčanie práva z dotknutého právneho vzťahu mal však vzhľadom na charakter a povahu

úverovej zmluvy posudzovať výlučne podľa predpisov Obchodného zákonníka.

11. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvyo úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o
prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení
akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom

účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

12. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

13. Podľa § 397 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je
premlčacia doba štyri roky.

14. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

15. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

16. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa tento zákon upravuje práva

spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov
verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami.

17. Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo

účinnosť 01. mája 2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane
jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo
priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

18. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01. mája 2014) ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

19.Citovanéustanovenia§5bzákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaa§52ods.2Občianskeho
zákonníka nadobudli účinnosť 01. mája 2014. Právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné

ustanovenia, čo znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto
dňom.

20. Na námietku o aplikácii ustanovení Občianskeho alebo Obchodného zákonníka pri skúmaní
premlčania dáva odpoveď zákonodarca treťou vetou ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v

zmysle ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Uvedené
ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (porovnaj rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014). Odvolací súd podporne poukazuje aj
nadôvodovúsprávukzákonuč.102/2014Z.z.,ktorýmbolapripojenák§52ods.2tretiaveta(„Navšetky

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“) sa uvádza nasledovné: „Výslovne
sa ustanovuje, že na všetky právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo s
touto zmluvou súvisiace, najmä na vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových
vzťahoch,savždypoužijúprednostneustanoveniaObčianskehozákonníka,ajkeďbysainakmalipoužiť

normy obchodného práva. Z tohto dôvodu sa bude vždy preferovať priorita Občianskeho zákonníka,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, a to na celý režim právneho vzťahu, aj keby sa na právny režim
mohlapoužiťprávnaúpravaObchodnéhozákonníka.“Súdprvejinštanciepretopostupovalsprávne,keďpremlčanie posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie síce nesprávne ustálil
začiatok plynutia premlčacej doby, na vecnú správnosť rozhodnutia však táto skutočnosť nemala vplyv.

21. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, odvolacie námietky žalobcu
sú nedôvodné.

22. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa citovaného
ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

23. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396
ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., vzhľadom na to, že bol v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne
mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c)strananemalaspôsobilosťsamostatnekonaťpredsúdom vplnomrozsahuanekonalzaňuzákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie
podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 CSP).