Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 19, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/815/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714208481
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714208481.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana

Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v spore žalobcu
UK Profit, spol. s r. o., IČO: 35937815, so sídlom v Nitre, Hornočermánska č. 797/59, zastúpeného JUDr.
Ivanou Zmekovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Zámocká č. 18, proti žalovanej G. T., rod. G., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom v F., L. N. č. XXX/XX, o zaplatenie 665,52 € s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 11C/127/2014-100 zo dňa 10.07.2015, ako súdu
prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v plnom rozsahu zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie
sumy 665,52 € s príslušenstvom (prvý výrok) a žalovanej náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa
ktorého dňa 11.10.2006 uzavrel právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., a žalovaná
zmluvu o kreditnej karte, predmetom ktorej bol úverový rámec v sume 730,27 € (22.000,- Sk); z dôvodu
porušenia zmluvných povinností zo strany žalovanej právny predchodca žalobcu odstúpil od uvedenej
zmluvy s účinnosťou ku dňu 31.08.2010 a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr do
15.09.2010; zmluvami o postúpení pohľadávok bola predmetná pohľadávka voči žalovanej postúpená v
konečnom dôsledku na žalobcu. Ustanovená opatrovníčka žalovanej (§ 29 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadkuvzneníúčinnomdo30.06.2016)vpriebehukonaniavznieslanámietkupremlčaniauplatneného
nároku žalobcu.

1.3 Podľa právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie je uplatnený nárok žalobcu premlčaný s
odôvodnením,žespornázmluvaokreditnejkartejespotrebiteľskouzmluvouažalovanájespotrebiteľom
a preto v predmetnom spore rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka; nakoľko žalovaná
bola po odstúpení od spornej zmluvy vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy do 15.09.2010 a žaloba bola

na súd podaná až dňa 12.06.2014, stalo sa tak až po uplynutí zákonnej premlčacej doby na vykonanie
práva a preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.1.4 Súd prvej inštancie rozhodol ťažiskovo s poukazom na ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka;
ďalej s poukazom na ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka;
o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do

30.06.2016 s odôvodnením, že žalovaná mala v konaní plný úspech a vzniklo jej právo na náhradu trov
konania, keďže jej však žiadne trovy konania nevznikli, súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas
odvolanie zo dňa 13.08.2015 (č.l. 107-108 spisu). Rozsudku súdu prvej inštancie vyčítal nesprávne
právne posúdenie veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
30.06.2016) a nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov (§ 205 ods. 2 písm. d/
Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016). Nesúhlasil s právnym názorom súdu

prvej inštancie, že uplatnené právo bolo v čase podania žaloby na súd premlčané, pretože súd prvej
inštancie mal správne na posúdenie dôvodnosti vznesenej námietky premlčania aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka, ktoré zakotvujú štvorročnú premlčaciu dobu; poukázal na skutočnosť, že
ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka bolo zmenené s účinnosťou od 13.06.2014 a žaloba
bola na súd podaná dňa 12.06.2014, t.j. pred účinnosťou novely č. 102/2014 Z. z. a teda včas. Na

základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v zmysle
vyhovenia žalobe v plnom rozsahu alebo, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.)

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri
rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).
4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť
zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak,

platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2
C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec
bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania
žalobcu podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalobcu podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

4.3 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

4.4 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

4.5 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce

konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a v tejto súvislosti udáva, že sa v
plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o dôvodnosti vznesenej námietky
premlčania uplatneného nároku v prejednávanom spore, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. na tieto v celom rozsahu poukazuje. Nazdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu odvolací súd
udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z

dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.),
pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom
súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám,
ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

4.6 Pri viazanosti dôvodmi odvolania žalobcu odvolací súd nemohol skúmať skutkové zistenia a právne
posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne spotrebiteľského charakteru sporu a postavenia
žalovanej ako spotrebiteľa, záveru o odstúpení právneho predchodcu žalobcu od spornej zmluvy o
kreditnej karte ku dňu 31.08.2010 a o tom, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na zaplatenie
dlžnej sumy do 15.09.2010, ale výlučne len právnu otázku možnosti aplikácie ustanovenia § 52 ods. 2
posledná veta Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015 (žalobca v odvolaní nesprávne

vychádzal z názoru, že predmetné ustanovenie po zmene vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z.
nadobudlo účinnosť dňa 13.06.2014), podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva, t.j. vrátane právnych vzťahov, ktoré vznikli pred jeho účinnosťou (t.j.
pred 01.04.2015). Žalobca považoval aplikáciu uvedeného ustanovenia v prejednávanom spore zo

strany súdu prvej inštancie za nesprávne právne posúdenie veci a domáhal sa aplikácie príslušných
ustanovení Obchodného zákonníka o premlčaní s odôvodnením, že konanie v prejednávanom spore
začalo pred účinnosťou predmetnej zmeny ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom od 01.04.2015. Odvolací súd však dospel k záveru, že právne posúdenie veci zo strany súdu
prvej inštancie bolo v tomto smere správne.

4.7 Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 bol pre rozsudok
rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia; pod pojmom „stav rozhodujúci v čase vyhlásenia rozsudku“ je
potrebné rozumieť nielen skutkový, ale aj právny stav; predmetné ustanovenie prevzal aj Civilný sporový
poriadokúčinnýod01.07.2016,ktorývustanovení§217ods.1C.s.provnakozakotvuje,žeprerozsudok

je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol vyhlásený dňa
10.07.2015, teda po nadobudnutí účinnosti zmeny ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
znení účinnom od 01.04.2015 a preto bol súd prvej inštancie oprávnený aplikovať ustanovenie § 52 ods.
2 posledná veta Občianskeho zákonníka aj v prejednávanom spore.

4.8 Žalobca predovšetkým namietal, že ustanovenie § 52 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka
v znení účinnom od 01.04.2015 nemožno v prejednávanom spore aplikovať s odôvodnením, že
„predmetné konanie začalo pred účinnosťou uvedeného ustanovenia“. Súdna prax dospela k záveru, že
„nakoľko právne predpisy, ktorých obsahom bola aj zmena uvedeného ustanovenia, nemajú prechodné
ustanovenia, dňom ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom“ (pozri

rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/9/2014 zo dňa 21.04.2015, sp. zn.
3MCdo/12/2014 zo dňa 21.04.2015 a sp. zn. 3MCdo/14/2014 zo dňa 21.04.2015, ktoré prešli aj testom
ústavnosti, pretože ústavnú sťažnosť podanú proti nim Ústavný súd Slovesnej republiky uznesením sp.
zn.III.ÚS194/2015zodňa12.04.2016odmietolakozjavneneopodstatnenú,pretožedospelkzáveru,že
„odôvodnenienapadnutýchrozhodnutínajvyššiehosúdunevybočujezmedzíústavnejudržateľnosti,jez

tohto pohľadu akceptovateľné, pričom prekročenie právomoci najvyššieho súdu pri vydaní napadnutého
rozhodnutia ústavný súd nezistil“; ďalej pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
8MCdo/13/2014 zo dňa 28.05.2015, ktorý tiež prešiel testom ústavnosti, pretože ústavnú sťažnosť
podanú proti nemu Ústavný súd Slovesnej republiky uznesením sp. zn. II. ÚS 729/2015 zo dňa
04.11.2015 odmietol ako zjavne neopodstatnenú; ďalej pozri aj rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 4MCdo/17/2014 zo dňa 26.11.2015 a sp. zn. 2MCdo/2/2015 zo dňa 29.02.2016).
Uvedený postup súdu prvej inštancie je preto aj v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších
súdnych autorít (článok 2 ods. 2 základných princípov Civilného sporového poriadku) a ustanovenie §
52 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015 súd prvej inštancie
aplikoval správne.

4.9 V zmysle príkazu vyplývajúceho z ustanovenia § 52 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka
v znení účinnom od 01.04.2015 súd prvej inštancie správne posúdil žalovanou vznesenú námietku
premlčania uplatneného nároku žalobcu podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka opremlčaní (súdu prvej inštancie možno vyčítať len uplatnenie trojročnej premlčacej doby podľa §
101 Občianskeho zákonníka namiesto dvojročnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v dôsledku zániku spornej zmluvy o kreditnej karte odstúpením od nej a vzniku nároku

na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajúceho vo
vydaní majetkového prospechu získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, keď uvedené
však nemalo vplyv na vecnú správnosť rozsudku). Zo skutkových zistení v prejednávanom spore vyplýva
záver, že právny predchodca žalobcu si mohol prvýkrát uplatniť proti žalovanej nárok na súde v piatok
dňa 17.09.2010 (t.j. deň nasledujúci po uplynutí lehoty vo výzve podľa § 563 Občianskeho zákonníka,

ktorej posledný deň pripadol na stredu 15.09.2010, ktorá bola sviatkom a preto sa v zmysle § 122 ods.
3 Občianskeho zákonníka posledný deň lehoty presunul na najbližší nasledujúci pracovný deň štvrtok
16.09.2010); týmto dňom začala plynúť dvojročná premlčacia doba na uplatnenie práva podľa § 107 ods.
1 Občianskeho zákonníka, ktorej posledný deň pripadol na pondelok 17.09.2012; právny predchodca
žalobcu podal žalobu na súd dňa 12.06.2014 (§ 82 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení
účinnom do 30.06.2016 v spojení s § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p.); postúpenie uplatnenej pohľadávky zo

spornejzmluvyokreditnejkartevkonečnomdôsledkuažnažalobcuvpriebehuplynutiapremlčacejdoby
nemalo na jej plynutie žiadny vplyv (§ 111 Občianskeho zákonníka). Konanie v prejednávanom spore
tak začalo až po uplynutí premlčacej doby na uplatnenie sporného nároku proti žalovanej, námietka
premlčania bola teda zo strany žalovanej vznesená dôvodne, súd prvej inštancie na ňu pri rozhodovaní
bol povinný prihliadnuť (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka), napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

o zamietnutí žaloby žalobcu je preto vecne správny.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanej veci odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani
v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že v prejednávanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Vzhľadom na vyššie

uvedené (body 4.6 až 4.9 odôvodnenia) je však právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie
správne. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní vyčítal súdu prvej inštancie aj nesprávne skutkové zistenia
na základe vykonaných dôkazov (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.), tento odvolací dôvod žiadnym spôsobom
nekonkretizoval a preto nebolo možné sa ním bližšie zaoberať.

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie

konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaná
bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná, priznal jej odvolací súd proti žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).