Uznesenie Judgement was issued on Monday, August 10, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 10Cb/93/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111210967
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., PhD. Lenka Müllerová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5111210967.1

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľa: HELIOS SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Rosinská 15A,
Žilina 010 08, IČO: 31 611 851, právne zastúpený: Doležal & Partners, s. r. o., so sídlom Michalská 9,
Bratislava-Staré Mesto 811 03, IČO: 47 253 371, proti odporcovi: RISS, s.r.o., so sídlom J. Kráľa 85,
Kysucké Nové Mesto 024 01, IČO: 36 010 511, o zaplatenie 107.037,68 eur, o návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia zo dňa 10.7.2015, takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 10.7.2015 v celom rozsahu z a m
i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 13.3.2008 vedeným na tunajšom súde pod sp. zn. 10Cb/6/2009
sa odporca (vo veci sp. zn. 10Cb/6/2009 v postavení navrhovateľa) po čiastočných späťvzatiach
doručených dňa 23.5.2008 a 9.10.2008 domáhal zaplatenia istiny 157.130,38 eur s príslušenstvom

titulom dlžnej ceny diela. Súd v označenej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 18.3.2014 č.k.
10Cb/6/2009-716, ktorým návrhu vyhovel v plnom rozsahu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
10.7.2015 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.6.2015 č.k.
13Cob/303/2014-929.

V priebehu konania vo veci sp. zn. 10Cb/6/2009 si navrhovateľ (vo veci sp. zn. 10Cb/6/2009 v postavení

odporcu) vzájomným návrhom uplatnil voči odporcovi nárok na zaplatenie sumy 107.037,68 eur titulom
náhrady škody vzniknutej v súvislosti s vykonávaním diela, ktorý súd vylúčil na samostatné konanie ďalej
vedené pod sp. zn. 10Cb/93/2011. Vzhľadom na obavu z nemožnosti výkonu budúceho rozhodnutia
súdu a uspokojenia uplatneného nároku podal navrhovateľ návrh na nariadenie predbežného opatrenia,
ktorým súd zakáže odporcovi nakladať s finančnými prostriedkami na účte špecifikovanom v návrhu do
výšky107.037,68eur.Svojnávrhodôvodnilvčl.III.podaniazodňa10.7.2015presvedčením,žeodporca

v prípade úspechu navrhovateľa nebude disponovať potrebnou výškou finančných prostriedkov, či inou
formou likvidného majetku, a to z dôvodu hospodárenia odporcu, štruktúre a pomerového zastúpenia
jeho aktív a pasív, ako aj ďalších skutočností odôvodňujúcich reálne ohrozenie budúceho výkonu
rozhodnutia. Navrhovateľ poukázal na účtovnú závierku za účtovné obdobie 1.1.2013 - 31.12.2013,
podľaktorejodporcadisponujecelkovýmmajetkom402.597,-eur,ktorýjevšaknerovnomernerozložený
v likvidných formách, a preto neposkytuje záruku uspokojenia nárokov navrhovateľa. Suma 33.757,-

eur z majetku odporcu k 31.12.2013 predstavuje obežný majetok v najlikvidnejšej forme, ktorý však
bezprostredne prechádza v iné formy majetku, a tak nie je možné počítať s jeho existenciou v
čase výkonu rozhodnutia. Dlhodobý hmotný majetok odporcu predstavuje 7.079,- eur a zanedbateľnú
časť majetku tvoria ťažko speňažiteľné zásoby. Najväčšiu časť aktív tvoria krátkodobé pohľadávky z
obchodného styku vo výške 306.213,- eur, ktoré však vzhľadom na svoju povahu nemôžu poskytnúť
reálny prísľub uspokojenia nárokov navrhovateľa. Podstatnú časť pritom tvorí pohľadávka odporcu voči

navrhovateľovi priznaná mu rozhodnutím vo veci sp. zn. 10Cb/6/2009, ktorá bola dňa 9.6.2015 v plnej
výške (271.958,90 eur) uhradená, čo podľa názoru navrhovateľa taktiež odôvodňuje obavu, že odporcanebude schopný splniť svoj záväzok v plnom rozsahu. V priebehu roka 2013 odporca generoval stratu
vo výške - 16.028,- eur a vzhľadom na oblasť pôsobenia odporcu označil navrhovateľ jeho ročný obrat
za minimálny a zanedbateľný vo vzťahu k výške žalovanej pohľadávky. Obdobná finančná situácia

odporcu vyplýva aj z účtovných výkazov za predchádzajúce účtovné obdobia. Navrhovateľ ďalej vyjadril
obavu, že odporca, resp. jediný spoločník odporcu, bezprostredne po začatí konania vo veci sp. zn.
10Cb/6/2009 začal presúvať svoje podnikateľské aktivity na novozaloženú obchodnú spoločnosť RISS
Plus, s.r.o., so sídlom Janka Kráľa 85, Kysucké Nové Mesto 024 01, IČO: 44 839 707 (ďalej len RISS
Plus, s.r.o.). Navrhovateľovi nie je známe, že by odporca v súčasnosti uskutočňoval podnikateľskú

aktivitu, ktorá by poskytovala záruku uspokojenia jeho pohľadávky. Jeho obavu znásobuje aj skutočnosť,
že odporca doposiaľ nezverejnil účtovnú závierku za rok 2014. Navrhovateľ sa zároveň domnieva, že
požadovaný zákaz nakladania s finančnými prostriedkami nemôže vzhľadom na ich pôvod a výšku
žiadnym spôsobom ovplyvniť reálne fungovanie odporcu.

Navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu fotokópie listinných dôkazov súvisiacich s návrhom

na nariadenie predbežného opatrenia - účtovné závierky odporcu za obdobie rokov 2011 - 2013 (č.l.
146-179).

V dňoch 10.7.2015-11.7.2015 bola v zbierke listín Okresného súdu Žilina uložená účtovná závierka
odporcu za rok 2014, ktorú súd pripojil do obsahu spisového materiálu (č.l. 180-191). Z obsahu účtovnej

závierky vyplýva, že celková hodnota majetku k 31.12.2014 predstavuje 331.307,- eur, z toho hnuteľné
veci dosahujú hodnotu 7.079,- eur a zvyšok tvorí obežný majetok pozostávajúci zo zásob (49.773,- eur),
pohľadávok z obchodného styku (236.086,- eur), daňových pohľadávok (5.705,- eur) a finančných účtov
(32.618,- eur). Vlastné imanie odporcu predstavuje 151.599,- eur. Odporca ukončil hospodárenie v roku
2014 so stratou - 76.923,- eur. Stratu zaznamenal aj v roku 2013 (- 16.028,- eur), v roku 2012 generoval

zisk vo výške 1.117,- eur a v roku 2011 zisk vo výške 4.631,- eur.

Podľa § 102 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej
len OSP), ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz,
pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh

neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 76 ods. 1 písm. e/ OSP, predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, nenakladal
s určitými vecami alebo právami.

Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom
je poskytnutím dočasnej a provizórnej úpravy právnych pomerov zabrániť nepriaznivým následkom,
ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní nastať. Rýchlu a účinnú ochranu
ohrozeným alebo porušeným právnym vzťahom je však možné poskytnúť len za predpokladu, že
súd nebude vykonávať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ani nebude

prihliadať na všetky procesné formality, ako je tomu pri riadnom procesnom dokazovaní. Súd pri
rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia predpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť
dôkazných prostriedkov predložených alebo označených navrhovateľom, preto ich podrobuje skúmaniu
iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere
pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností.

Opodstatnenosť nariadenia predbežného opatrenia je daná jednak v prípade potreby dočasne upraviť
pomery medzi účastníkmi konania, ako aj v prípade existencie obavy, že výkon súdneho rozhodnutia v
budúcnosti bude ohrozený. Vzhľadom na tvrdenia navrhovateľa v návrhu na nariadenie predbežného
oparenia a s poukazom na povahu uplatneného nároku vo veci samej je nepochybné, že navrhovateľ

sa domáha nariadenia predbežného opatrenia za účelom zabezpečenia výkonu súdneho rozhodnutia.
Napriek skutočnosti, že citované ustanovenie § 102 ods. 1 OSP neuvádza výslovnú úpravu možnosti
nariadenia predbežného opatrenia po začatí konania z dôvodu obavy z ohrozenia výkonu súdneho
rozhodnutia, vychádza súd z všeobecne prijatého právneho názoru, podľa ktorého je možné nariadiť
predbežné opatrenie z takéhoto dôvodu i po začatí konania vo veci samej, pričom záver o jeho

opodstatnenosti sa odvíja od splnenia predpokladov, ktoré sú obsiahnuté v ustanovení § 74 a nasled.
OSP.Vzhľadom na čiastočné prelomenie zásady rovnosti účastníkov a jednostrannosť predložených dôkazov,
čo je však odôvodnené osobitou povahou a účelom predbežného opatrenia, musí súd starostlivo
zisťovať splnenie všetkých zákonom stanovených predpokladov potrebných na vydanie predbežného

opatrenia. Základným predpokladom spoločným pre všetky druhy predbežných opatrení je tvrdenie
a osvedčenie existencie právneho (nie iba faktického) vzťahu medzi navrhovateľom a subjektom,
ktorý má byť predbežným opatrením obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku
alebo práva navrhovateľa, pre ktoré požaduje dočasnú ochranu. Podmienkou, ktorú súd preskúmava
osobitne v prípade návrhu na nariadenie predbežného opatrenia za účelom zabezpečenia výkonu

súdneho rozhodnutia je osvedčenie existencie exekučného titulu alebo takého stavu v konaní, s ktorým
je spojený reálny predpoklad, že exekučný titul bude vydaný. Ďalším predpokladom nevyhnutným
pre nariadenie predbežného opatrenia tohto typu je osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho
rozhodnutia, pričom táto obava musí mať určitý reálny podklad, ktorý je spôsobilým základom
pre konštatovanie o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy vo vzťahu k navrhovateľovi.
Nevyhnutnou je taktiež všeobecná požiadavka, aby sa nariadením predbežného opatrenia medzi

účastníkmi nevytvoril nenávratný stav, a to pre prípad, že by poskytnutá dočasná ochrana nemala
oporu v konečnom rozhodnutí vo veci samej. V neposlednom rade, obmedzenie subjektu, proti ktorému
predbežné opatrenie smeruje, musí zodpovedať miere porušenia alebo ohrozenia práva navrhovateľa,
teda účinky predbežného opatrenia nesmú neprimeraným spôsobom zasiahnuť do právnych vzťahov
účastníkov. Všetky uvedené podmienky nariadenia predbežného opatrenia z dôvodu obavy z ohrozenia

výkonu rozhodnutia sú usporiadané kumulatívne, preto v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie
je možné návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť.

Súd postupne preskúmaval splnenie jednotlivých vyššie uvedených podmienok, a to na základe
predložených listinných dôkazov a vo väzbe na tvrdenia navrhovateľa obsiahnuté v návrhu na

začatie konania a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Existenciu právneho vzťahu medzi
navrhovateľom a odporcom považuje súd za dostatočne preukázanú predloženou Zmluvou o dielo zo
dňa 28.6.2007 v súvislosti s vykonávaním ktorého diela vznikol navrhovateľovi uplatnený nárok na
náhradu škody, ako aj zo skutkového vymedzenia predmetu konania vo veci sp. zn. 10Cb/6/2009 a
samotného priebehu konania.

Osvedčenie druhej podmienky navrhovaného predbežného opatrenia, teda existencie exekučného titulu
alebo prebiehajúceho konania, v ktorom sa jeho vydanie predpokladá, vyplýva zo skutočnosti, že
navrhovateľ ešte pred podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podal návrh vo veci samej,
ktorým sa domáha priznania peňažnej pohľadávky vo výške 107.037,68 eur.

Za nosnú požiadavku pre úspešný návrh na nariadenie predbežného opatrenia ako procesného
prostriedku slúžiaceho na zabezpečenie efektívnosti základného konania súd považuje predovšetkým
osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, pričom táto obava musí byť reálna a
musí hroziť bezprostredne. Navrhovateľ predbežného opatrenia musí tvrdiť a osvedčiť objektívny

stav ohrozenia vyvolaný právnymi alebo faktickými úkonmi potenciálneho povinného, v dôsledku
ktorých dochádza k zásadným kvalitatívnym alebo kvantitatívnym zmenám jeho majetkovej podstaty
vyvolávajúcim odôvodnenú obavu, že prípadný nútený výkon súdneho rozhodnutia bude zmarený,
sťažený alebo úplne znemožnený. K úkonom ohrozujúcim výkon súdneho rozhodnutia patrí napríklad
ponechanie majetku bez akejkoľvek ochrany, prevzatie dlhov alebo pristúpenie k záväzkom bez

primeraného hospodárskeho dôvodu, uzatváranie nevýhodných kúpnych zmlúv, v ktorých sa odkladá
splatnosť kúpnej ceny, uzatváranie nájomných zmlúv s cieľom znemožniť dražbu nehnuteľnosti a ďalšie
úkony s podobným nepriaznivým účinkom na majetok odporcu. Z tvrdení navrhovateľa ako nositeľa
dôkazného bremena však nevyplýva, že by sa odporca dopúšťal konkrétneho konania s takýmto
účinkom. V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ viackrát zdôraznil svoju obavu,

že jeho nároky pri budúcom výkone rozhodnutia nebudú uspokojené, ktorú u neho vzbudzuje výsledok
hospodárenia odporcu za posledné roky a štruktúra jeho majetku. Z poslednej účtovnej závierky
odporcu skutočne vyplýva negatívny výsledok hospodárenia v priebehu roka 2014 (strata vo výške
- 76.923,- eur), avšak táto skutočnosť sama o sebe nepredstavuje dostatočný dôvod pre nariadenie
navrhovaného predbežného opatrenia, rovnako ani rozloženie majetku odporcu. Stratu, resp. minimálny

zisk zaznamenal odporca aj v minulých rokoch a z predložených účtovných závierok vyplýva, že aj
jednotlivé zložky majetku majú v zásade konštantné zastúpenie od roku 2011. Povahou obchodnej
činnosti vykonávanej odporcom je dané, že väčšia časť jeho majetku má obežný charakter a vzhľadom
na súčasnú situáciu v odbore podnikania odporcu je viazaná v krátkodobých pohľadávkach. Dlhodobýnepriaznivý výsledok hospodárenia odporcu, aj keď bol navrhovateľom osvedčený, nepostačuje ako
dôvod pre nariadenie predbežného opatrenia, práve z dôvodu pretrvávania tohto stavu už niekoľko
rokov. V takejto situácii by sa musel odporca dopustiť konania, ktorého výsledkom by bola skutočná

alebo potenciálna a najmä bezprostredne hroziaca negatívna zmena jeho majetkovej podstaty. Účelom
navrhovaného druhu predbežného opatrenia je totiž veriteľa chrániť pred konkrétnymi plánovanými
alebo už uskutočnenými úkonmi dlžníka postihujúcimi jeho exekvovateľný majetok. Ak by súd prijal
argumentáciu navrhovateľa, musel by považovať podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia
za splnené v prípade každého dlžníka postihnutého poklesom príjmov z podnikateľskej činnosti, čo je

v jednoznačnom rozpore s charakterom predbežného opatrenia ako výnimočného zabezpečovacieho
prostriedku, ktorý je možné využiť iba v opodstatnených prípadoch. Nakoľko žiadne takéto faktické
úkony odporcu v návrhu na nariadenie predbežného opatrenie neboli uvedené, súd konštatuje, že
navrhovateľ nepreukázal konanie odporcu, ktoré by smerovalo k zníženiu hodnoty jeho majetku majúce
za následok zmarenie uspokojenia pohľadávky navrhovateľa, a to ani v požadovanej rovine osvedčenia.
Naznačenýpriebehbudúcehovýkonurozhodnutiavyslovilnavrhovateľakosvojusubjektívnudomnienku

bez potvrdenia konkrétnymi úkonmi zakladajúcimi dôvod na reálnu obavu.

Tvrdenie navrhovateľa, že jediný spoločník odporcu presúva svoje podnikateľské aktivity na obchodnú
spoločnosť RISS Plus, s.r.o., podľa zistení súdu nekorešponduje so skutočnosťami uvedenými v
obchodnom registri, nakoľko jediným spoločníkom odporcu je p. I. O., bytom L. XXXX/XX, T. L. C., kým

jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti RISS Plus, s.r.o. je p. C. O., bytom XXX XX O. XXX. Obe
spoločnosti sa taktiež výrazne líšia v predmete podnikateľskej činnosti. Založenie a vznik obchodnej
spoločnosti RISS Plus, s.r.o. preto súd nepovažuje za skutočnosť odôvodňujúcu navrhovateľom tvrdenú
obavu, a to ani vo väzbe na naznačené časové súvislosti. Súdu taktiež nie je jasná argumentácia
navrhovateľa v čl. III. bod 12 návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, kde zo skutočnosti, že

odporcovi dňa 9.6.2015 uhradil záväzok vo výške 157.130,38 eur, odvodzuje neschopnosť odporcu
uspokojiť žalovanú pohľadávku v plnom rozsahu. Práve v dôsledku úhrady uvedenej sumy došlo k
navýšeniu likvidných finančných prostriedkov na strane odporcu a nie je vylúčené, že časť z nich bude
použitá práve na úhradu navrhovateľovej pohľadávky v prípade jeho úspechu v prejednávanej veci.
V tejto súvislosti je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že posledný reálny prehľad o majetku odporcu

je datovaný k 31.12.2014, odkedy uplynulo dlhšie časové obdobie, v priebehu ktorého sa finančná
situácia odporcu mohla výrazne zmeniť, nakoľko sa jedná o stále aktívny podnikateľský subjekt, vo
vzťahu k majetku ktorého nebol vyhlásený konkurz, povolená reštrukturalizácia, ani začaté konkurzné,
či reštrukturalizačné konanie.

Súd pri rozhodovaní rešpektoval aj vlastnícke právo odporcu ako jeho oprávnenie svoj majetok držať,
užívať a disponovať ním na základe vlastnej úvahy a rozhodovania, ktoré síce môže byť dočasne
obmedzené nariadením predbežného opatrenia avšak iba v odôvodnených prípadoch a v nevyhnutnej
miere. Požadovaný zákaz nakladať peňažnými prostriedkami do výšky 107.037,68 eur je nesporne
výrazným zásahom do vlastníckeho práva podliehajúcim ústavným a zákonným limitom, pre nariadenie

ktorého navrhovateľ nepreukázal dostatočné dôvody. Zo samotnej skutočnosti, že odporca v súčasnosti
zo svojich podnikateľských aktivít nekumuluje dostatočný zisk nemožno vyvodiť opodstatnenú obavu
zo zmarenia výkonu súdneho rozhodnutia, vzhľadom na chýbajúce osvedčenie konkrétnych úkonov
odporcu smerujúcich k tomuto cieľu. Je pritom povinnosťou navrhovateľa predbežného opatrenia
tvrdiť a osvedčiť skutočnosti, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti nariadenia

navrhovanéhopredbežnéhoopatrenia.Uvedenúpovinnosťmusínavrhovateľsplniťaspoňvlimitovanom
rozsahu zodpovedajúcom osvedčeniu tvrdení, teda v rozsahu, že jeho tvrdenia sa javia súdu ako
nanajvýš pravdepodobné. V prejednávanej veci súd nezistil ani v rovine pravdepodobnosti, že by
odporca svojim konaním zakladal dostatočný dôvod pre vznik obavy z ohrozenia výkonu súdneho
rozhodnutia. Súd preto konštatuje, že navrhovateľ neosvedčil jeden zo základných predpokladov

nevyhnutne spojených s úspešným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, v dôsledku čoho
návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

O trovách predbežného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej podľa úspechu
účastníkov v konaní v súlade s ustanovením § 145 OSP.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP (t.j.
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis
vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako
aj odtlačkom razítka a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.