Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Humenné

Judgement was issued by JUDr. Iveta Gildeinová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 10C/26/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316201227
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8316201227.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci žalobcu AB 1 B.V., registračné

číslo: 572 79 667, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo,
právne zast. Advokátska kancelária GOLIÁŠOVA GABRIELA s.r.o., 1.mája 173/11, 911 01 Trenčín,
adresa na doručovanie: Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, proti žalovanému B. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. XXXX/XX, XXX XX S., o zaplatenie 1805,10 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 189,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05%
ročne zo sumy 189,39 eur od 3.2.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 09.02.2016 na tunajšom súde žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na
zaplatenie sumy 1805,10 eur, kapitalizovaného ročného úroku z omeškania vo výške 46,18 eur, úroku
z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1805,10 eur od 03.02.2016 do zaplatenia a na náhradu
trov konania.

2. Podanie žaloby odôvodil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.09.2015 boli
pohľadávky vzniknuté z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX postúpené spol. Home Credit Slovakia, a.s.
na žalobcu. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo dňa 30.11.2012 k uzatvoreniu
úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 2000
eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 72 pravidelnými mesačnými splátkami po 62,46 eur. Žalovaný
porušil podmienky zmluvy splácať úver riadne a včas a dostal so do omeškania so splácaním splátok

úveru. Preto právny predchodca žalobcu listom zo dňa 29.10.2014 vyzval žalovaného k splateniu celého
zostatku úveru v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Keďže žalovaný tak neučinil, dňom 18.11.2014 sa
dostal do omeškania. Voči žalovanému tak žalobca eviduje dlh vo výške 193,99 eur, ktorý pozostáva
z týchto položiek:
- istina vo výške 58,98 eur
- úrok vo výške 150,39 eur
- zosplatnená istina vo výške 1529,83 eur

- upomienka II vo výške 36 eur
- poplatok za možnosť zmeny splátky vo výške 0,90 eur
- zmluvná pokuta vo výške 17 eur
- upomienka II vo výške 12 eurMimo tejto sumy si žalobca uplatňuje aj nárok na vyčíslený úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne
zo sumy 1805,10 eur za obdobie od 10.10.2015 do 02.02.2016 v celkovej výške 46,18 eur a zo sumy

1805,10 eur od 03.02.2016 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania

3.Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

4. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to zmluvou o úvere zo dňa 30.11.2012, úverovými

zmluvnými podmienkami spol. Home Credit Slovakia, a.s., výzvou k splateniu celého dlhu zo dňa
24.09.2015, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 02.12.2015, výpisom čerpania, splátok a úhrad
žalovaného, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 18.04.2016 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. Pôvodný veriteľ a žalovaný ako klient uzatvorili dňa 30.11.2012 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 2000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v

pravidelných 72 splátkach v výške 62,46 eur mesačne. Dohodnutá výška úrokovej sadzby bola 29,22
% ročne, výška RPMN bola od 35,70 % do 37,40 %, priemerná hodnota RPMN 19,37 %. Dátum prvej
splátky v zmluve uvedený nebol. Lehota splatnosti splátky bola vždy do 15. dňa v poslednom mesiaci,
lehota splatnosti úveru bola 72 splátok.

6. Podľa hlavy 1 § 1 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.
(ďalej len ,,Úverové podmienky“), tieto úverové podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere uzatváranej medzi Vami a spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len
„spoločnosť“).

Podľa Hlavy 5 § 1 Úverových podmienok, klient je povinní riadne a včas splácať poskytnutý úver a
to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti jednotlivých splátok
sú uvedené v úverovej zmluve. Klient je povinný hradiť Spoločnosti pravidelný mesačný poplatok za
vedenie úverového účtu vo výške uvedenej v ÚZ. Klient súhlasí s tým, že poplatok za vedenie úverového
účtu je zahrnutý do splátok úveru. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny

poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a príp. úhrada za poistenie a poplatok za možnosť zmeny
splátky ( ďalej iba „splátka“ ), ak z údajov v ÚZ nevyplýva inak.

V zmysle Hlavy 5. § 7 Úverových podmienok, sa zmluvné strany dohodli, že úhrady klienta budú
započítané na pohľadávky spoločnosti podľa termínu ich splatnosti a to od najstaršej pohľadávky. V

prípade viacej pohľadávok rovnakého dátumu splatnosti bude úhrada použitá v tomto poradí : istina,
úroky, ďalšie príslušenstvo pohľadávky, vrátane sankcií.

Ako vyplýva z Hlavy 7 § 3 písm. a) Úverových podmienok, klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na
požiadanie spoločnosti v prípade, ak sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s

platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace.

PodľaHlavy18§1,2Úverovýchzmluvnýchpodmienok,vprípadeomeškaniaklientasúhradousplátkyči
splátky RÚ je spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania
uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 5 eur v prípade prvej upomienky a 12 eur v prípade

druhej a ďalšej upomienky. V prípade, že ide o zaslanie prvej upomienky za dobu trvania zmluvy,
nebude poplatok za upomienku účtovaný. Bez ohľadu na počet zaslaných upomienok, bude klientovi
poplatok za upomienku účtovaný maximálne dvakrát za kalendárny mesiac. Upomienku je spoločnosť
oprávnená zaslať tiež prostredníctvom telefonického spojenia, GSM technológie, sms správ a mailu.
Po zosplatnení úveru už nebudú poplatky za upomienky klientovi účtované. V prípade omeškania je

Spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť
Spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 17,- Eur. Táto pokuta bude Spoločnosťou vyúčtovaná

7. Výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 24.09.2015 bol žalovaný vyzvaný na splatenie celého úveru
vo výške 1870,10 eur do 15 dní od odoslania výzvy.

8. Pôvodný veriteľ písomným oznámením zo dňa 02.12.2015 oznámil žalovanému postúpenie
pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania na žalobcu.9. Z výpisu čerpania, splátok a úhrad žalovaného vyplýva, že žalovanému boli dňa 03.12.2012
poskytnuté finančné prostriedky vo výške 2000 eur. Dňa 24.09.2015 došlo k zosplatneniu úveru.
Žalovaný v prospech žalobcu uhradil sumu 1810,61 eur.

10. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 01.10.2015 uviedol, že žalovaný sa v zmysle zmluvy zaviazal
splatiť úver v 72 mesačných splátkach po 62,46 eur. Doposiaľ uhradil žalovaný sumu 1810,61 eur.
Úhrady žalovaného boli započítané v súlade s Úverovými zmluvnými podmienkami hl. 5 § 7 na istinu, na
úroky a na pokuty. Poplatky za upomienky a zmluvná pokuta boli vyčíslené na základe ÚZP a to podľa

hl. 18 § 1, 2 ÚZP. Dňa 24.09.2015 bola žalovanému zaslaná výzva na splatenie celého dlhu.

11. Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez
súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia §1 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia §2 Zák. č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

Podľa § 11 ods. 1 zák.č. 129/2010 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy, t.j. 26.02.2011, Poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom § 3 stanovuje,
že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

12. V danej veci súd má dostatočne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu,
spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s. Piešťany, IČO: 36234176 a žalovaným došlo k uzatvoreniu
úverovej zmluvy, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebiteľský úver
vo výške 2000 eur a žalovaný sa tento úver zaviazal uhradiť pravidelnými 72 mesačnými splátkami po
62,46 eur, t.j. spolu sa zaviazal uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu sumu 4475,52 eur pri ročnom

úroku 29,22% a RPMN od 35,70% do 37,40 %.

13. Taktiež mal súd za preukázané, že do podania žaloby, žalovaný uhradil žalobcovi, resp. jeho
právnemu predchodcovi sumu 1810,61 eur, ktorú si právny predchodca žalobcu započítal takto: sumu
411,19 eur na istinu, sumu 1340,77 eur na úroky, sumu 9,95 eur na poplatok za vedenie účtu, sumu 8,70

eur na poplatok za možnosť zmeny splátky a sumu 40 eur na poplatok za upomienku I.

14. Ďalšie splátky žalovaný nesplácal, preto právny predchodca žalobcu úver zosplatnil listom zo dňa
24.09.2015 s tým, že dlh žalovaného ku dňu podania žaloby bol vyčíslený na sumu 1805,10 eur takto:
sumu 58,98 eur na istine, sumu 150,39 eur na úroku, sumu 1529,83 eur na zosplatnenú istinu, sumu 36

eur na upomienku II, sumu 0,90 eur na poplatok za možnosť zmeny splátky, sumu 17 eur na zmluvnú
pokutu a sumu 12 eur na upomienku II. Táto suma bola postúpená následne zmluvou o postúpení
pohľadávok na žalobcu.

15. Uzavretá úverová zmluva je tiež zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.

z. spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona
(§1 ods. 2 zákona). Právny predchodca žalobcu je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho
podnikania poskytuje spotrebiteľský úver a žalovaný je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.Podľa citovaného zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj
údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnej percentuálnej
miere nákladov (RPMN), výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods.

2 písm. f), j), k) zákona). V súlade s ustanovením § 11 ods. 1 zákona absencia vyššie uvedených
údajov nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov.

16. V prejednávanej veci zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu

a žalovaným neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru. Jednou z
obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ je
súčasťou dojednanie, že dlžník je povinný splácať úver do okamihu úplného uhradenia čerpaného úveru
vrátane príslušenstva, takéto dojednanie nezodpovedá zákonnej požiadavke. Na základe uvedeného
možno konštatovať, že údaj o konečnej splatnosti úveru v zmluve absentuje. Zo žiadneho ustanovenia
zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva, že v prípade revolvingového úveru, ktorého zaplatenie

je predmetom konania, nemusí predmetná zmluva obsahovať údaj o konečnej splatnosti úveru. Údaj o
termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca
a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Význam uvedenej zmluvnej náležitosti
súvisí aj s ďalšími nárokmi veriteľa vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. Súd pripomína, že v zmysle
ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 143/98, rozsudok Krajského súdu

v Žiline zo dňa 19. 11. 2013, sp. zn. 5Co/165/2013, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 30. 5.
2012, sp. zn. 1Co/30/2012, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25. 2. 2014, sp. zn. 5Co/567/2013)
veriteľovi prislúchajú zmluvné úroky ako odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov do splatnosti
úveru, po jeho splatnosti má nárok na úrok z omeškania. Uvedený údaj preto slúži na rozlíšenie, dokedy
je dlžník povinný platiť zmluvné úroky a odkedy úroky z omeškania.

Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a to jeho vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ
už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je
povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová
(dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných

údajov ( obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2012,
sp. zn. 17Co/151/2012).

Rovnako v zmluve nie je jednoznačne uvedená výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN).
Uvedenie RPMN vo výške od 35,70 % do 37,40 % súd nepovažuje za dojednanie v zmysle § 9 ods.

2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, úver je teda aj z uvedeného dôvodu bezúročný a bez
poplatkov.

V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je ani uvedená výška, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, teda nie je naplnená dikcia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských

úveroch. Výška splátky je stanovená len vo výške 62,46 eur, pričom ustanovenia týkajúce zloženia
a výšky jednotlivých zložiek splátok uvedené v úverových podmienkach (citované vyššie) sú písané
mimoriadne zložito, z pohľadu priemerného spotrebiteľa sú ťažko zrozumiteľné a neprehľadné.

17. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je

potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný
a bez poplatkov.

Podľa ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak si strany dohodnú pre prípad porušenia
zmluvných povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, povinný pokutu zaplatiť,

i keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia §544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu je možné dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.

Súd považoval za nedôvodnú žalobu žalobcu aj v časti požadovanej zmluvnej pokuty, ktorá mala byť
dohodnutá Hlave 18 §2 Úverových podmienok. Ako súd už vyššie skonštatoval, žalobca svoje právo v
danej veci odvíja od zmluvy, ktorá patrí k spotrebiteľským zmluvám v zmysle ustanovenia §52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľobsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Navyše zmluvná pokuta mala byť písomne
dojednaná ani nie v zmluve o spotrebiteľských úveroch, ale v osobitných zmluvných dojednaniach, ktoré
sú predtlačené a ktorých obsah žalovaný ovplyvniť vôbec nemohol. Nejde teda o individuálne dojednané

zmluvné ustanovenie (§53 odst. 2 Občianskeho zákonníka). Súd má teda za to, že žalobca ako
dodávateľ, zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná
pokuta je súčasťou formulárových všeobecných zmluvných dojednaní. Žalobca pri uzatváraní zmluvy
vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania (viď výpis z Obchodného registra na
spoločnosť žalobcu a vymedzený predmet činnosti) a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri

uzatváraní zmlúv nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 odst.
3,4 Občianskeho zákonníka). Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom
ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade žalovaný nemal možnosť podstatným spôsobom
obsah predmetných zmlúv ovplyvniť. Žalovaný ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednal

vzhľadom na ich splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je,
že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských

zmluvách, Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si stanovila
práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom
štátu.

Zmluvné dojednanie týkajúce sa zmluvnej pokuty, považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie,

ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej
súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho
úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom
rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy prísnejšie alebo výlučne
sankcionovanýzmluvnoupokutoulenjedenúčastníkzmluvy,atospotrebiteľ,tedavýraznevneprospech
jedného účastníka zmluvy.

Ak teda odvodzuje žalobca ako dodávateľ svoj nárok na zmluvnú pokutu zo zmluvnej podmienky, ktorá

nebola individuálne dohodnutá (§53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka) a teda takej, ktorá sa považuje
za neplatnú (§53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), nemožno žalobcovi priznať plnenie z takejto neplatne
dojednanej zmluvnej podmienky. Preto súd žalobu zamietol aj v časti žalobcom požadovanej zmluvnej
pokuty v sume 17 eur.

Obdobne na základe vyššie uvedeného zdôvodnenia súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku
aj dohodu o poplatkoch za upomienky, upravenú v Hlave 18 §1 Úverových zmluvných podmienok.
Táto zmluvná podmienka je výrazne v neprospech spotrebiteľa (žalovaného) a nepochybne nebola
individuálne vyjednaná, keďže žalovaný nemohol ovplyvniť obsah všeobecných podmienok. Citované
ustanovenie v Hlave 18 §1 Úverových podmienok umožňuje zasielať upomienky tiež prostredníctvom

telefonického spojenia, GSM technológie, sms správ a mailu, kde žalobcovi nevznikli skoro žiadne
náklady. Navyše žalobca predložil súdu len jednu výzvu na úhradu, adresovanú žalovanému. Podanou
žalobou si však uplatnil sumu 5 eur za upomienku I. a 12 eur za upomienku II., ktorú bližšie ( počet )
nešpecifikoval, teda od žalovaného požaduje titulom poplatkov za upomienky sumu 17 eur. Ide o
neúčelný postup žalobcu, kde súd má podozrenie, že zámerom žalobcu je získať od dlžníka čo najviac

financií. Platný právny poriadok pritom upravuje a umožňuje veriteľovi uplatniť si svoje právo v prípade
omeškania dlžníka bez zbytočného navyšovania nákladov. Na základe uvedeného súd žalobu zamietol
aj v časti požadovaných poplatkov za upomienky vo výške 5 eur a 12 eur, a to aj vrátane požadovaného
úroku z omeškania z tejto sumy.

V neposlednom rade súd má za to, že kritériu prijateľnosti zmluvnej podmienky a rovnovážnosti
práv a povinností strán spotrebiteľského vzťahu nezodpovedá podmienka o poplatku, ktorý nemá pre
spotrebiteľa žiaden preukázateľný prínos a za ktorý sa mu nedostáva žiadneho protiplnenia. Uvedené
poplatky slúžia výlučne záujmu zmluvného partnera spotrebiteľa na maximalizácii zisku spojeného sexistenciou zmluvného vzťahu. (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 13. 8. 2014 sp.
zn. 10Co/27/2013, 10Co/325/2014, rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ17U
192/2010zodňa3.5.2010).Nazákladeuvedenéhosúdjetohonázoru,žežalobcovinepatríanipoplatok

za upomienky a ani poplatok za možnosť zmeny splátok.

Vzhľadom na neprijateľnosť zmluvných podmienok v časti poplatkov za upomienky, ako aj vzhľadom k
tomu, že zmluva o úvere nemá náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), j), k) ZoSÚ, súd zobral do úvahy, že
žalovaný čerpal od žalobcu titulom úveru sumu 2000 eur, pričom už mu uhradil sumu 1810,61 eur.

Žalovaný je tak na istine úveru povinný zaplatiť ešte sumu 189,39 eur ( 2000 eur - 1810,61 eur),
teda sumu, ktorá mu bola zo strany právneho predchodcu žalobcu reálne poskytnutá. Súd v tejto časti
uplatnený nárok považoval za dôvodný a žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy. Vo zvyšku
súd žalobu zamietol vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie a neprijateľnosť zmluvných podmienok
zamietol.

Tým, že žalovaný neuhradil dlžnú sumu riadna a včas, t.j. ani v dodatočnej lehote na zaplatenie určenej
právnym predchodcom žalobcu, teda do dňa 10.10.2015 ( do 15. dňa odo dňa odoslania výzvy na
zaplatenie celého dlhu), dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu a žalobcovi vznikol nárok
na zaplatenie úroku z omeškania.

Žalobcovi nie je možné priznať nárok na kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 46,18 eur vyčíslený
zo všetkých žalovaných súm za obdobie od 10.10.2015 do 02.02.2016, nakoľko bol vyčíslený z vyššej
sumy na akú žalobcovi vznikol nárok.

Vzhľadom na vyššie uvedené žalobcovi možno priznať nárok na úrok z omeškania v ním požadovanej
výške 8,05 % ročne iba zo sumy dlžnej istiny vo výške 189,39 eur od 03.02.2016 do zaplatenia, ktorý je
v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s príslušným nariadením vlády.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa§255ods.2CSP,Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonaniapomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 1805,10 eur s príslušenstvom a súd priznal
žalobcovi len zaplatenie sumy 189,39 eur s príslušenstvom, a teda jeho úspech predstavuje 10,50 % a
úspech žalovaného predstavuje 89,50 %. Teda medzi pomerom úspechu žalobcu a jeho neúspechom,

je rozdiel v jeho neprospech a žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania. Nakoľko si žalovaný
náhradu trov konania neuplatnil, zo spisu mu žiaden nárok nevyplýva, súd rozhodol tak, že žalovanému
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.