Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 17, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 8C/158/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115206743
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Reištetter
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6115206743.1

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica pred sudcom JUDr. Romanom Reištetterom v právnej veci navrhovateľa
M. X G.. I.., so sídlom N. XXX, XXXXXX M., E. H.Q., registračné číslo: XXX XX XXX, v konaní
zastúpenom Advokátska kancelária A. A. N.. V.. Q.., so sídlom K. XXX/XX, Y., IČO: XX XXX XXX, adresa
pre doručovanie: Y. XXXX/XXX, K., proti odporcovi Z. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. U. X, G. G., o
zaplatenie 1 100,00 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 02. 04. 2015 domáhal zaplatenia sumy 1 100,00 Eur s
príslušenstvom a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že v súlade s ustanovením § 526 Občianskeho

zákonníka boli pohľadávky E. U. N., M.. N.., so sídlom Y. XXXX/XXX, K., IČO: XX XXX XXX (ďalej len ako
„právny predchodca navrhovateľa“) vzniknuté z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 05. 10. 2007,
na základe zmluvy zo dňa 29. 08. 2013, postúpené na obchodnú spoločnosť M. X G.. I.. (navrhovateľa).
Právny predchodca navrhovateľa s odporcom dňa 05. 10. 2007 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX,
ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové podmienky. Súčasťou tejto písomnej úverovej zmluvy
bola aj dohoda zmluvných strán o uzatvorení úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru č.

XXXXXXXXXX, ktorá nadobudla platnosť dňom podpisu úverovej zmluvy a účinnosť až uskutočnením
aktivácie karty zo strany odporcu. Na základe riadneho plnenia si povinností vyplývajúcich z úverovej
zmluvy zo strany odporcu zaslal právny predchodca navrhovateľa odporcovi úverovú kartu spolu s
Metodickou príručkou, ktorá obsahovala okrem charakteristiky revolvingového úveru aj spôsob aktivácie
karty v prípade, že odporca prejaví vôľu, aby sa platná zmluva o revolvingovom úvere stala aj účinnou
a bola viazaná právami a povinnosťami z nej plynúcimi. Neoddeliteľnou súčasťou Metodickej príručky

bol Sadzobník poplatkov, ktorý upravoval okrem mesačnej úrokovej sadzby aj výšku poplatkov, ktoré
môžu byť účtované v súvislosti s čerpaním revolvingového úveru. Odporca podpisom úverovej zmluvy a
úverových zmluvných podmienok potvrdil, že bol s nimi oboznámený, rovnako ako potvrdil oboznámenie
sa s Metodickou príručkou, ktorej súčasťou bol aj Sadzobník poplatkov. Prostredníctvom úverovej karty
čerpal odporca poskytnutý revolvingový úver spolu vo výške 1 320,00 Eur a právnemu predchodcovi
navrhovateľa vrátil len sumu vo výške 210,00 Eur. Odporca porušil zmluvne dohodnuté podmienky

vzťahujúce sa k riadnemu a včasnému splácaniu poskytnutého úveru a dostal sa do omeškania s
úhradou svojho zmluvného záväzku, v dôsledku čoho bol odporca vyzvaný listom právneho predchodcu
navrhovateľa zo dňa 29. 08. 20143na zaplatenie zvyšku úveru vo výške 1 399,89 Eur. Navrhovateľ
si však neuplatňuje úroky a poplatky spojené s poskytnutím úveru, ale požaduje zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1 100,00 Eur odo dňa 18. 09. 2013 do 26. 03. 2015 vo výške
143,46 Eur. Na základe uvedeného sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy vo výške 1 100,00 Eur,

ročného úroku z omeškania vo výške 143,46 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo
sumy 1 100,00 Eur od 27. 03. 2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 16. 06. 2015 navrhovateľ uviedol, že odporca uzavrel s právnym
predchodcom navrhovateľa úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorá je zároveň zmluvou o poskytnutí

revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX s úverovým rámcom vo výške 1 327,76 Eur. Vzhľadom
na charakter revolvingového úveru nie je možné určiť, kedy a koľko bude z úveru čerpané, nie je
možné dohodnúť ani výšku, počet a termíny splátok. Na výzvu súdu o predloženie zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 29. 08. 2013 navrhovateľ reagoval vyjadrením, v ktorom uviedol, že v tomto prípade
uniesol bremeno tvrdenia ohľadne svojej aktívnej legitimácie, keď tvrdil, že došlo k hmotnoprávnemu

úkonu„Oznámeniuopostúpenípohľadávkypostupcom“abremenodôkazuuniesolpriloženímlistinného
dôkazu „Poštový podací hárok“, ktorý osvedčuje právnu skutočnosť, že oznámenie o postúpení
pohľadávky bolo zaslané na adresu odporcu. Podľa názoru navrhovateľa predloženie zmluvy o
postúpení pohľadávok konajúcemu súdu nie je dôvodné, keďže zmluva o postúpení pohľadávok
osvedčuje právne skutočnosti v právnom vzťahu medzi postupcom (právny predchodca navrhovateľa) a
postupníkom (navrhovateľom) a nie medzi navrhovateľom a odporcom. Konajúcemu súdu navrhovateľ

dal do pozornosti aj konštantný názor publikovaný v zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č. R 119/2003: „Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky
bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z
takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť
zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o

postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky
preukazoval zmluvou o postúpení postupník.

Odporca vo výpovedi pred súdom uviedol, že návrh považuje za dôvodný a bol by ochotný splácať
pohľadávku v mesačných splátkach, pretože má tri vyživovacie povinnosti a poberá len invalidný

dôchodok vo výške 175,00 Eur. Až do doručenia návrhu navrhovateľa súdom nevedel o tom, že sa
zmenil veriteľ, keďže také oznámenie, ktoré je prílohou návrhu, mu nebolo doručené. V danom čase
podľa rozpisu zásielok vyplýva, že bol hospitalizovaný. Výzvu na zaplatenie celého dlhu dostal ešte od
právneho predchodcu navrhovateľa, pričom s ním komunikoval jeho otec, pretože zdravotné problémy
mu neumožnili vybaviť to osobne, avšak právny predchodca navrhovateľa nebol ochotný dohodnúť sa.

Postupom podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý
svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými
dôkazmi predloženými navrhovateľom a výsluchom odporcu a zistil tento skutkový stav:

Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že zmluva označená ako úverová zmluva č. XXXXXXXXXX
bola medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom uzavretá dňa 05. 10. 2007. Táto zmluva
však nebola predmetom konania. Predmetom konania by mala byť zmluva o revolvingovom úvere podľa
hlavy 8. Úverových zmluvných podmienok spoločnosti E. U. N., M.. N..

Ako uviedol navrhovateľ, odporca riadne a včas nesplácal revolvingový úver č. 5805048020. K
tomuto svojmu tvrdeniu predložil navrhovateľ súdu výpis čerpania, splátok a úhrad (č. l. 24 spisu).
Zo splátkového kalendára súd zistil, že odporca viackrát čerpal finančné prostriedky poskytnuté
navrhovateľomvrôznejvýškeprostredníctvomvýberuzbankomatualeboplatboukartou.Spoluvyčerpal
odporca sumu 1 320,00 Eur, čo súd zistil súčtom položiek označených ako „výber z bankomatu...“

a „platba kartou...“ Odporca vrátil navrhovateľovi finančné prostriedky vo výške 210,00 Eur, ako bolo
zistené súčtom všetkých prijatých platieb od odporcu v položke splátkového kalendára označeného ako
„úhrada“.

Odporca úver riadne a včas nesplácal. Odporca uhradil len tretiu a štvrtú splátku a zvyšné neuhradil

vôbec. Odporca je v omeškaní so zvyšnými splátkami a tiež je v omeškaní so zaplatením jednej splátky
dlhšie ako tri mesiace. V súlade s hlavou 7. § 3 písm. a) úverových zmluvných podmienok je klient
povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že sa oneskoril s platením aspoň
dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Odporca bol
v omeškaní so splatením splátky č. 1., 2, 5. a nasledujúcich, a teda bol v omeškaní s jednou splátkou po

dobu dlhšie ako tri mesiace. Preto právny predchodca navrhovateľa dňa 29. 08. 2013 zosplatnil istinu
vo výške 1 320,00 Eur a úrok z omeškania vo výške 143,46 Eur.Úverová zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neobsahuje zákonné ustanovenie, v zmysle ktorého bola
uzatvorená. Účelom predmetnej úverovej zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov. Navrhovateľ
poskytol odporcovi finančné prostriedky, ktoré sa odporca zaviazal splácať v dohodnutých mesačných

splátkach. Úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi je zmluvou v zmysle zákona č. 258/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Úverová zmluva však nebola
predmetom konania, ale bola ním zmluva o revolvingovom úvere, ktorá mala byť uzavretá spoločne
s úverovou zmluvou. Na základe zmluvy o revolvingovom úvere právny predchodca navrhovateľa
poskytol odporcovi finančné prostriedky vo výške 1 320,00 Eur. Súd mal vykonaným dokazovaním

za preukázané, že na strane poskytovateľa (navrhovateľa) je podnikateľ a na strane príjemcu služieb
(odporcu) ide o fyzickú osobu. Z hľadiska povahy subjektov ide o vzťah občianskoprávny.

Právny predchodca navrhovateľa mal navrhovateľovi postúpiť pohľadávku voči odporcovi zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 29. 08. 2013, ktorú v konaní navrhovateľ (napriek výzve súdu) nepredložil.
Navrhovateľ v konaní predložil oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 19. 11. 2014, ktorého

obsahom je oznámenie M. H.V. A. A. N.. V.. Q.. splnomocnenej právnym predchodcom navrhovateľa
(č. l. 26 spisu), že bola na navrhovateľa postúpená pohľadávka právneho predchodcu navrhovateľa z
úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 05. 10. 2007. K tomu predložil aj podací hárok o rozpise
zásielok, na ktorom je uvedené aj meno odporcu s číslom zásielky V..

Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

Podľa § 526 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania

zmluvy o postúpení.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná.

Podľa§4ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.Súd predtým, ako skúmal, či úverová zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 05. 10. 2007 má všetky náležitosti
v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, skúmal vecnú legitimáciu navrhovateľa na podanie návrhu.
Navrhovateľ v návrhu uviedol, že mu zo strany právneho predchodcu bola postúpená pohľadávka

odporcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29. 08. 2013, ktorú v konaní ani napriek
opakovanej výzve súdu nepredložil. Na výzvu reagoval spôsobom, že súdu má stačiť oznámenie o
postúpení pohľadávok, ktoré preukazuje, že došlo k postúpeniu pohľadávky a teda, že navrhovateľ je
aktívne legitimovaný na podanie návrhu. Okrem toho ako listinný dôkaz navrhovateľ predložil podací
hárok č. D., z ktorého má byť zrejmé, že odporcovi bolo postúpenie pohľadávok oznámené.

Súd konštatuje, že z podacieho hárku č. D. nevyplýva, čo bolo odporcovi doručované (t. j. či skutočne
šlo o oznámenie o postúpení pohľadávky) a či uvedené oznámenie o postúpení pohľadávky bolo
odporcovi aj skutočne doručené, teda či sa odporca vôbec dozvedel, že pohľadávka z úverovej zmluvy
č. XXXXXXXXXX zo dňa 05. 10. 2007 bola postúpená právnym predchodcom ako postupcom na
navrhovateľa ako postupníka.

Pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa
(postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). Na platnosť zmluvy o postúpení
pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení
a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa

nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel. Postupník sa na základe postúpenia stane veriteľom namiesto
postupcu a pohľadávku nadobúda s príslušenstvom a všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené.
Pohľadávku nadobúda aj s námietkami, ktoré možno proti nej uplatniť. Dlžník nie je postúpením vo
svojom právnom postavení dotknutý, je však povinný plniť už novému veriteľovi, len čo sa o postúpení
pohľadávky dozvedel. Keďže pohľadávku možno platne postúpiť novému veriteľovi (postupníkovi) bez

vedomia dlžníka, zákon v tomto ustanovení ukladá pôvodnému veriteľovi (postupcovi) povinnosť bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi, že došlo k postúpeniu pohľadávky. Právne účinky postúpenia
aj voči dlžníkovi nastanú až okamihom, keď bol dlžník upovedomený o postúpení pohľadávky. Zákon
neupravuje ani formu ani obsah tohto oznámenia, preto stačí, ak sa postúpenie pohľadávky oznámi
akýmkoľvek spôsobom, nevyhnutú však je, aby sa dlžník vôbec dozvedel, že má plniť novému veriteľovi.

Kým postupca dlžníkovi neoznámil postúpenie pohľadávky alebo mu to postupník nepreukázal, dlžník
môže svoj dlh splniť postupcovi a dosiahnuť tak zánik záväzku. Postupca je povinný takéto plnenie prijať,
ale po prijatí plnenia je pôvodný veriteľ povinný vydať ho novému veriteľovi (postupníkovi).

V prejednávanej veci navrhovateľ ako postupník nepredložil zmluvu o postúpení pohľadávok, z ktorej

by vyplývala jeho aktívna vecná legitimácia podať návrh voči odporcovi. Oznámenie o postúpení
pohľadávok bolo síce urobené právnym predchodcom navrhovateľa (postupcom), ale súdu nebolo
predložené ani plnomocenstvo na postúpenie pohľadávok od postupcu, ktoré malo byť prílohou tohto
oznámenia o postúpení pohľadávok. Súd nespochybňuje, že dlžníkovi nie je potrebné predložiť zmluvu
o postúpení pohľadávok, pretože ani nie je účastníkom takéhoto právneho úkonu, avšak následky

tohto úkonu sa ho týkajú (týkajú sa jeho postavenia), a preto aj samotný zákon vyžaduje, aby bol
o postúpení pohľadávky upovedomený postupcom v akejkoľvek forme. Podľa názoru súdu sa však
upovedomenie o postúpení pohľadávky musí dostať k dlžníkovi takým spôsobom, aby si bol vedomý
toho, že došlo k zmene v osobe veriteľa a svoju pohľadávku má plniť niekomu inému. V tejto veci
navrhovateľ nepreukázal, že by bol odporca upovedomený o postúpení pohľadávok takým spôsobom,

aby vedel, komu má plniť. Navrhovateľ nepreukázal, že upovedomenie o postúpení pohľadávky bolo
odporcovi skutočne doručené, pretože takéto jeho tvrdenia z podacieho hárku priloženého k návrhu
nevyplývajú.

Pokiaľ ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v zbierke stanovísk a

rozhodnutí č. 119/2003, navrhovateľ zrejme opomenul tú skutočnosť, že z citovaného rozhodnutia
okrem iného vyplýva, že navrhovateľ súdu predložil zmluvu o postúpení pohľadávok a teda súd mal
možnosť posúdiť, či v tom konaní má alebo nemá navrhovateľ aktívnu legitimáciu. Tiež bolo súdu
zrejmé, čo bolo predmetom postúpenia pohľadávok, keďže disponoval zmluvou o postúpení pohľadávok
(ktorá sa týkala zmluvy o dielo). Tiež navrhovateľ opomenul, že len relevantné oznámenie postupcu

zakladá aktívnu legitimáciu. Relevantným oznámením môže byť len také oznámenie, ktoré sa dostalo do
dispozície odporcu - dlžníka a s ktorým mal možnosť sa oboznámiť. Ako navrhovateľ uviedol, zmluva o
postúpení pohľadávok je vzťahom medzi postupcom a postupníkom, dlžník nemá možnosť do takéhoto
konania zasahovať. Avšak z tohto nevyplýva, že by súd nemal mať možnosť sa so zmluvou o postúpenípohľadávokoboznámiťavykonaťvtomtosmereajdokazovanie.Navrhovateľsizrejmeneuvedomuje,že
rozsahdokazovaniaurčujesúdanieúčastníkkonania.Súdtiežkonštatuje,ženavrhovateľopakovanevo
viacerých konaniach nie je ochotný predložiť zmluvu o postúpení pohľadávok, z čoho vzniká podozrenie,

že navrhovateľ takou zmluvou pravdepodobne ani nedisponuje. V opačnom prípade súd nevidí dôvod
na opakované odmietanie navrhovateľom predložiť súdu potrebné dôkazy.

Vzhľadom na uvedené má samotný súd pochybnosti o tom, kto je veriteľom odporcu, pretože
navrhovateľ ani súdu nepredložil zmluvu o postúpení pohľadávok, z ktorej by vyplývalo, čo bolo jej

predmetom a či skutočne na základe zmluvy o postúpení pohľadávok došlo k postúpeniu pohľadávky
voči odporcovi. Aj samotný odporca spochybnil doručenie oznámenia o postúpení pohľadávok do jeho
vlastných rúk, pričom o zmene veriteľa sa dozvedel až z návrhu na začatie konania doručovaného
súdom.

Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo

právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno - právneho vzťahu, ale vždy iba to,
či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o
sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno - právneho oprávnenia (navrhovateľ), nie je nositeľom toho hmotno
- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy,
ak ten, o kom navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotno - právnej povinnosti (odporca), nie je nositeľom

hmotno - právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3 Cdo 192/2004)

Keďže navrhovateľ, na podnet ktorého začalo konanie, nepreukázal, že je veriteľom odporcu a že je
nositeľomhmotno-právnychoprávnenívprávnomvzťahu,zktoréhojevyvodzovanýnávrhomuplatnený

nárok, nie je vo veci potrebné skúmať, či úverová zmluva č. XXXXXXXXXX má alebo nemá všetky
náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a či bola uzavretá v písomnej forme. Napriek
tomu však súd konštatuje, že zmluva zo dňa 05. 10. 2007 nemá ani písomnú formu. Uzavretie
zmluvy o revolvingovom účte právny predchodca navrhovateľa umiestnil do úverových zmluvných
podmienok, ktoré majú formulárovú podobu, t. j. sú predtlačené a ich obsah nemôže klient ovplyvniť.

Na úverovej zmluve je uvedené, že úverové zmluvné podmienky sú jej neoddeliteľnou súčasťou. Z
uvedeného postupu právneho predchodcu navrhovateľa potom plynie, že klient nemá inú možnosť, ako
prijať úverové zmluvné podmienky aj so zmluvou o revolvingovom úvere, ktorú ani nechce uzavrieť.
Takýto postup navrhovateľa by súd kvalifikoval ako nekalú praktiku. V konečnom dôsledku z uvedeného
nevyplýva nič iné, než to, že na žiadosť zákazníka, sa iba môžu v budúcnosti dohodnúť o prípadnom

takomto úvere. Ak teda veriteľ týmto spôsobom písomný prísľub splní tým, že niekomu požičia peniaze
a za zmluvu o úvere považuje súhlas s uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere bez osobitnej písomnej
zmluvy,vktorejbytentozáväzkovývzťahbolindividualizovanýsovšetkýmináležitosťami,ktorévyžaduje
§ 4 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, nebola dodržaná predpísaná forma. Preto je takáto
zmluva neplatná v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže § 4 ods. 1 zákona o

spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby bola zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá písomne. Ďalej
takáto zmluva by neobsahovala ani obligatórne náležitosti v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch, pretože neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Plnenie,
ktoré by mal potom odporca vrátiť, by mohlo byť priznané iba z titulu bezdôvodného obohatenia.

Po zohľadnení vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že navrhovateľ nebol aktívne
legitimovaný na podanie návrhu, a preto návrh v celom rozsahu zamietol.

Otrováchkonaniasúdrozhodolvzmysleustanovenia§142ods.1O.s.p.,vzmyslektoréhoúčastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo

bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V danom prípade bol navrhovateľ v celom rozsahu neúspešný, pretože návrh súd zamietol. Odporca bol
úspešný v celom rozsahu, avšak trovy konania si ani neuplatnil, ani nevyčíslil, preto súd rozhodol tak,
že mu náhradu trov konania nepriznal a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.Podľa § 157 ods. 3 O. s. p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov
alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania
a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Odporca sa po vyhlásení rozhodnutia vzdal práva na podanie odvolania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu
považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a
podpis.

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia odporca uviedol, že sa vzdáva práva podať

vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.

Toto rozhodnutie voči odporcovi nadobúda právoplatnosť dňom doručenia účastníkom.

Banská Bystrica 17. 06. 2015