Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. október 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/75/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5415010200
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5415010200.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline na verejnom zasadnutí konanom 20. októbra 2016 v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Milana Repáňa a JUDr. Dany Wänkeovej prejednal
odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 9T/49/2015 z 15.4.2016 a
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný V. E. podľa § 285 písm. b) Tr. por.
oslobodený spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný obžalobou ako prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., a to z dôvodu, že skutok nie je trestným činom.

Prvostupňový súd napadnutý rozsudok v podstate odôvodnil tak, že z vykonaných dôkazov vyplýva, že

skutku sa dopustil obžalovaný, avšak tento nie je trestným činom, pričom skutok by mohol byť posúdený
len ako priestupok, no takýto postup už neprichádza do úvahy vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od
spáchania skutku - takmer 6 rokov.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie prokurátor, ktoré odôvodnil tak, že s hodnotením
dôkazov prvostupňovým súdom sa nestotožňuje. Poukázal, že ani kamera a prítomnosť policajnej

hliadky nezabránili obžalovanému k hlasitému prejavu vyhrážania sa smrťou na adresu poškodeného.
Poškodený uviedol, že bol účastný už viacerých prejavov obžalovaného, ktoré však dovtedy nepresiahli
takú hranicu intenzity, ako to bolo v kritickom čase. Podľa názoru prokurátora v kritickom čase došlo
k zvýšeniu úrovne intenzity a agresivity u obžalovaného a jeho konanie presiahlo hranicu medzi
priestupkom a trestným činom. Aj poškodený a jeho manželka uviedli, že išlo o omnoho vyššiu intenzitu
a agresivitu ako kedykoľvek predtým. Poškodený ako policajt nie je povinný znášať zvýšený stres v

súkromí vo vlastnom dome mimo povolania. Keďže obžalovaný svojím konaním naplnil znaky skutkovej
podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania, navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec
vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd na základe podaného odvolania preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť výroku
napadnutého rozsudku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie bolo podané v

zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom, avšak toto nie je dôvodné.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku,
postupoval prvostupňový súd podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, ktorých zmyslom je
zabezpečiť náležité zistenie skutkového stavu a možnosť uplatnenia práv obžalovaného na obhajobu,
pričom okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie a vykonané dôkazy

vyhodnotil taktiež v súlade so zákonom. V odôvodnení rozsudku dostatočne vyložil, ktoré skutočnostia prečo vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel. Dostatočne aj podľa názoru
krajského súdu vysvetlil, akými úvahami sa riadil, keď dospel k oslobodzujúcemu výroku.

Keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje krajský súd za podrobné, zrozumiteľné a logické,
a s týmto sa v celom rozsahu stotožňuje, preto v zásade naň odkazuje.

Ani podľa názoru krajského súdu vzhľadom na vykonané dôkazy obžalovaný svojím konaním nenaplnil
znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania. Z vykonaných dôkazov nepochybne

vyplýva, čo napokon potvrdil aj sám poškodený, že obžalovaný sa mu obdobným spôsobom vyhrážal
už aj v minulosti opakovane, a to viac rokov. Tak ako potvrdil nielen poškodený, ale aj jeho manželka,
v súvislosti s takýmito vyhrážkami obžalovaný nikdy fyzicky nenapadol poškodeného. Z výpovedí
poškodeného a jeho manželky je teda zrejmé, že obžalovaný vyhrážky voči poškodenému už používal
ako bežné slovné vyjadrenie, v rámci dlhoročného sporu medzi nimi. Poškodený sa teda s obdobnými
vyhrážkami zo strany obžalovaného podľa jeho výpovede stretával v minulosti často, pričom obžalovaný

nikdy v minulosti okrem obdobných verbálnych prejavov iným spôsobom nezaútočil na poškodeného. Aj
podľa názoru krajského súdu za takýchto okolností z dôkaznej situácie nevyplývajú také skutočnosti, na
základe ktorých by bolo možné opodstatnene konštatovať, že vyhrážky zo strany obžalovaného boli v
posudzovanom prípade spôsobilé vzbudiť u poškodeného dôvodnú obavu z ich realizácie obžalovaným.
Krajský súd sa preto stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že konanie obžalovaného by mohlo byť

posúdené ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, pričom prejednanie priestupku vzhľadom
na dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku, už neprichádza do úvahy. Záver prvostupňového súdu
považuje krajský súd za správny aj z pohľadu doterajšieho života obžalovaného, ktorý doposiaľ súdne
trestaný nebol.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže krajský súd považuje napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu za správny a zákonu zodpovedá aj konanie, ktoré mu predchádzalo, preto
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a odvolanie prokurátora podľa § 319
Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.