Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 21, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/500/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214221931
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214221931.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci žalobcu: Quantum Credit, a.s., Tomášikova 23/
C, Bratislava, zastúpeného splnomocnencom: PERSPECTA Legal s.r.o., Tomášikova 23/C, Bratislava,
proti žalovanej: Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, o zaplatenie 663,07 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, zo dňa 02. februára 2015, č.k.
8C/349/2015-39, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov
konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
283,33 eur spolu s úrokom z omeškania 9,25% ročne zo sumy 21,49 eur od 04.12.2011 do zaplatenia,
spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 20,29 eur od 04.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 23,30
eur od 04.02.2012 do zaplatenia, zo sumy 97,15 eur od 26.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 57,24 eur
od 26.02.2012 do zaplatenia, zo sumy 60,36 eur od 26.03.2012 do zaplatenia, zo sumy 3,50 eur od
26.04.2012 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 20 eur, ktoré sú splatné vždy do 28.

Dňa, toho ktorého mesiaca, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku tak, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšku súd návrh zamietol a o náhrade trov konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo (§ 142 ods. 2 O.s.p.). Z odôvodnenia
rozsudku vyplynulo, že žalobca sa návrhom zo dňa 04.12.2014 domáhal na žalovanej zaplatenia sumy
663,07 eur s príslušenstvom, keď tvrdil, že žalovaná porušila povinnosť vyplývajúcu jej zo zmluvy
lebo neplatila faktúry. Preto žiadal o úhradu dlhu za služby a úhradu zmluvnej pokuty, ktoré jej právny
predchodca žalobcu vyúčtoval. Keďže je s plnením v omeškaní, žiadal aj úroky z omeškania. Žalovaná

na pojednávaní uviedla, že má dve maloleté deti, poberá rodičovský príspevok, iný príjem nemá. Navrhla
úhradu v splátkach po 20 eur mesačne. Súd prvej inštancie zistil, že právny predchodca žalobcu,
pôvodne T Mobile neskôr T Com a následne Slovak Telekom, a.s., a žalovaná uzavreli dve písomné
zmluvy o pripojení. V dodatku k prvej zmluve je uvedená zmluvná pokuta 331,94 eur, v bode 3 dodatku
je obsiahnuté dojednanie o zmluvnej pokute, o podmienkach, za ktorých vzniká právo a povinnosť na
zmluvnú pokutu. V dodatku k druhej zmluve je uvedená zmluvná pokuta 47,80 eur, v bode 4 dodatku
je obsiahnuté dojednanie o zmluvnej pokute, o podmienkach za ktorých vzniká právo a povinnosť na

zmluvnú pokutu. Texty oboch zmluvných pokút sú totožné po obsahovej stránke. Sú totožné s textom
a obsahom zmluvných pokút, ktoré boli už viacerými právoplatnými rozhodnutiami súdov vyslovené za
neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti. Právny predchodca žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky
pohľadávku postúpil na žalobcu, čo vyplýva z oznámenia o postúpení. Z pripojených faktúr súd zistil, žeprávny predchodca žalobcu z obidvoch zmlúv vyúčtoval žalovanej za služby celkom sumu 283,44 eur. V
každej z faktúr určil žalovanej aj dátum splatnosti tej ktorej faktúry. Faktúrou splatnou 03.12.2012 právny
predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanej sumu 331,94 eur ako zmluvnú pokutu. Faktúrou splatnou

dňa 25.01.2013 vyúčtoval žalovanej sumu 47,80 eur ako zmluvnú pokutu, pričom žalovaná ani jednu
faktúru neuhradila. Právne súd vec posúdil podľa § 78 ods. 9, § 43 ods. 1 písm. a), ods. 12 Zákona
č. 351/2011 Z.z., podľa § 351/2011 Z.z., podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 O.z., podľa § 53a ods. 1, ods. 2
O.z., § 517 ods. 2 O.z.. Vecne súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaná v zmluvnom vzťahu z
prvej i druhej zmluvy vystupovala ako fyzická osoba, teda ide o spotrebiteľku a vzťah medzi účastníkmi

treba považovať za spotrebiteľský, vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 52 ods.
1 O.z. a to bez ohľadu na jeho právnu formu. Bolo preukázané, že žalovaná služby žalobcu využívala,
porušila zmluvy o poskytovaní služieb, lebo za tieto nezaplatila. Preto súd považoval návrh žalobcu
za dôvodný, čo do zaplatenia dlhu za služby v sume spolu 283,33 eur a v tejto časti návrhu vyhovel,
pričom určil žalovanej povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania. Zároveň na úhradu tohto dlhu vzhľadom
na žiadosť žalovanej aj jej pomery súd povolil podľa ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p. splátky, ktorých

výška je primeraná výške dlhu aj pomerom oboch strán tohto sporu, keď dlh pri dodržaní splátok by mal
byť zaplatený v priebehu 16-18 mesiacov. Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že z obsahu zmluvy
tak prvej i druhej, dodatkov k nim a tiež vlastných poznatkov súdu z iných vecí týkajúcich sa žalobcu
vyplýva, že text zmluvy bol vopred pripravený právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom. On
určil čo všetko v zmluve bude uvedené a to aj čo sa týka všeobecných podmienok. Zmluvné dojednania

sú vypracované pre vopred bližšie neurčeného dlžníka. Spotrebiteľ sa na ich príprave nepodieľal
ani by nemohol docieliť nejakú zásadnejšiu zmenu vopred pripravených podmienok. Navyše žalobca
nepreukázal, že podmienky zmluvy by boli žalovanou individuálne vyjednané. Takisto nepreukázal
existenciu platnej písomnej zmluvy o zmluvnej pokute. Dojednania o zmluvnej pokute sú absolútne
neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti ako bolo konštatované a rozhodnuté už viacerými právoplatnými

rozhodnutiami súdov, vrátane súdov odvolacích, keď bola zmluvná podmienka týkajúca sa zmluvnej
pokuty v znení ako je v zmluve prvej i druhej a dodatkoch k nim v tomto konaní určená za neplatnú
z dôvodu jej neprijateľnosti, kde poukázal na rozsudok súdu prvej inštancie, č.k. 9C/61/2012-32, zo
dňa 31.07.2012, v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 24Co/449/2012-77, zo dňa
13.11.2013 ako aj rozsudok súdu prvej inštancie, č.k. 9C/53/2012-81 zo dňa 02.07.2013 a rozsudok

súdu prvej inštancie, č.k. 9C/65/2012-72, zo dňa 30.04.2013, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Trnave, č.k. 26Co/8/2013-99, zo dňa 09.09.2014. Ak už raz bola nejaká zmluvná podmienka z dôvodu
jej neprijateľnosti určená za neplatnú dodávateľ má priamo zo zákona povinnosť zdržať sa uplatňovania
používaniatejtopodmienkyzovšetkýmispotrebiteľmianemôžesiznejuplatňovaťnárokyvočižiadnemu
zo spotrebiteľov. Uvedené sa vzťahuje aj na právnych nástupcov takéhoto dodávateľa akým je žalobca.

Keďže napriek zákazu používania neprijateľnej a z toho dôvodu aj neplatnej zmluvnej podmienky si
žalobca z takejto podmienky uplatňuje zaplatenie žalovanej sumy ako zmluvnej pokuty, je jeho návrh čo
do zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 331,94 eur a 47,80 eur nedôvodný a v tejto časti žalobu žalobcu
zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie, jeho zamietajúcej časti a časti náhrad trov konania
podal odvolanie žalobca. Uviedol, že uplatnenie zmluvnej pokuty zo zmluvy sa neviaže na samotné
odstúpenie od zmluvy, ale na porušenie zmluvných povinností, ktoré v danom prípade nepochybne
porušené boli. Zákon dohodu o zmluvnej pokute nijakým spôsobom neobmedzuje. Žalovaná pri podpise
zmluvných dokumentov bola oboznámená s možnosťou jej uplatnenia. Poukázal na bod 3 dodatkov, kde

sa nachádza taxatívny výpočet povinností, po porušení ktorých má podnik právo uplatniť si dohodnutú
zmluvnú pokutu. Aj napriek faktu, že v tomto ustanovení sa uvádza slovné spojenie porušenie hociktorej
povinnosti, myslí sa tým porušenie hociktorej povinnosti z povinností následne vymenovaných. Súd
vo svojom rozhodnutí poukazuje na rozhodnutia súdne, rozhodnutie je z roku 2012, pričom právny
predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli zmluvy ešte v roku 2011, preto nemožno hovoriť o tom, že

by sa predmetným rozsudkom z roku 2012 zakázalo právnemu predchodcovi žalobcu uzavrieť zmluvu
v roku 2011, lebo by došlo k neprípustnej retroaktivite súdneho rozhodnutia. Nemožno od žalobcu
spravodlivo očakávať, aby uzavieral zmluvy v súlade so zákonom a rozsudkom súdu, ktorý ešte len bude
prijatý.Pretojeneakceptovateľné,abysúdnazákladetakejtoargumentácievyhlásilzmluvnúpodmienku
za neprijateľnú. Zároveň dal do pozornosti rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré takéto zmluvné

podmienky vo svojich rozhodnutiach považujú za primerané a nárok žalobcu za opodstatnený, rozsudok
Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 16.12.2014, č.k. 4C/272/2014-31, rozsudok Okresného súdu
Košice - okolie zo dňa 18.11.2013, č.k. 11C/212/2014-25. K otázke nemožnosti ovplyvnenia zmluvných
podmienok uviedol, že zo strany účastníka stále zostáva iba na jeho slobodnom rozhodnutí. Tentonie je nijakým spôsobom nútený vstúpiť do zmluvného vzťahu. Žalovaná si slobodne, bez nátlaku
vybrala poskytovateľa služieb, sama si vybrala okruh služieb. Navyše vo verejnosti je všeobecne známa
informácia o tom, akým spôsobom dochádza k uzatváraniu zmlúv ohľadne verejnej siete a niektorí

spotrebitelia uzatvárajú zmluvy vyslovene so špekulatívnym zámerom. Chcú získať nový mobilný
telefón, zmluvu neplniť a spoliehať sa na to, že hoci nevykonajú aktívne nijaký krok, nepreberajú poštu,
nevyjadria sa, nezúčastnia sa pojednávania, nakoniec budú aj tak v súdnom konaní úspešní, nakoľko
sú spotrebitelia.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana
sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný
(§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý
rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379, § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvej
inštancie je v napadnutej časti vecne správny.

4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 8C/349/2014 je určenie povinnosti
žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 663,07 eur s príslušenstvom.

5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,

ktorým vo zvyšnej časti o zaplatenie zmluvných pokút v sume 331,94 eur a 47,80 eur s príslušenstvom
návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

6. Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie odvolateľom tvrdených skutočností, pričom i podľa odvolacieho

súdu dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam a pretože zdieľa jeho právny
záver s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP ako odvolací súd odkazuje na odôvodnenie
písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku, odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý v
odvolaní navyše neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu

napadnutého rozsudku.

7. Odvolací súd k odvolaniu žalobcu dodáva, že zmluvné pokuty dojednané v dodatkoch k zmluvám o
pripojení obe v totožnom znení: v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä
hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 alebo 2 tohto dodatku alebo v článku III bod 4 alebo III 5

alebo v článku V bod 5.2 písmeno a) - c) všeobecných podmienok MI) a následnej deaktivácie služby
je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v tabuľke č. 1 tohto dodatku.
V prípade žiadosti účastníka o deaktiváciu služby alebo ukončenie služby o pripojenie alebo tohto
dodatku v zmysle bodu 2 dodatku, je zmluvná pokuta splatná okamihom doručenia žiadosti účastníka
podniku. Súd prvej inštancie správne považoval za neprijateľné zmluvné dojednania, nakoľko z obsahu

zmluvy uzavretej medzi účastníkmi vyplýva, že text zmluvy bol vopred pripravený dodávateľom pre
neurčitý počet budúcich spotrebiteľov. Zmluva a dodatok boli pripravené vopred v podobe predbežne
formulovanej tzv. typovej štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej dodatkov sa dopisovali iba údaje
individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón, účastnícky program a služby. Žalovaná
ako spotrebiteľka mala síce zrejme možnosť oboznámiť sa so zmluvnými ustanoveniami pripravenými

právnym predchodcom žalobcu pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohla ovplyvniť ich obsah,
takže zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedených zmluvách a dodatkoch nemožno považovať za
individuálne dojednané. Je nesporné, že žalovaná nemala žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah
vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluvy fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej
pokute. Mohla iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom

nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Žalobca v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty
nepreukázal, preto predmetnú zmluvnú podmienku treba považovať za individuálne nedojednanú. Podľa
dodatkov mala byť zmluvná pokuta dojednaná v prípade porušenia niektorej z povinností žalovanej
uvedenej v označených bodoch zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorej výška však nebola uvedená konkrétnou
sumou s tým, že bude uvedená v tabuľke č. 1 dodatku. Obsahom dojednania je tiež to, že právo

na zmluvnú pokutu vzniká samotným porušením povinností v okamihu jeho porušenia, pričom nie je
podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany dodávateľa. Zmluvnú pokutu podľa dojednania je
spotrebiteľ povinný zaplatiť bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu zostáva do uplynutia doby viazanosti.
Zo zmluvy vyplýva, že žalovaná ako spotrebiteľka mala možnosť používať poskytované služby zazvýhodnenú cenu, avšak i tak má odvolací súd za to, že dojednaná zmluvná pokuta ako sankcia za
porušenie zmluvných povinností žalovanou je neprimerane vysoká, v dôsledku čoho je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou a preto je neplatná. Uvedená podmienka vyžaduje od spotrebiteľa, aby zaplatil

dojednanú zmluvnú pokutu v stabilnej výške 331,94 eur a 47,80 eur bez ohľadu na to, kedy dôjde
k ukončeniu predmetnej zmluvy, či na počiatku viazanosti alebo bezprostredne pred jej skončením.
Pri predčasnom ukončení vzťahu na začiatku viazanosti je ujma na strane dodávateľa nesporne a
neporovnateľne vyššia ako na konci viazanosti. Z tohto hľadiska dojednanie rovnakej nemennej
zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti spotrebiteľom v priebehu celej doby viazanosti je rozhodne

neprimerané. Obdobne odvolací súd považoval za neprimerané dojednanie stabilnej fixnej zmluvnej
pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti spotrebiteľa zaplatiť za poskytnuté služby, ktoré nie je závislé
od výšky dlžnej sumy, v dôsledku čoho je potom spotrebiteľ povinný uhradiť vysokú zmluvnú pokutu,
teoreticky i v prípade, ak bude dodávateľovi dlžiť iba jeden cent. Obdobne odvolací súd bol názoru, že
je neprimeraným, ak dojednaná zmluvná pokuta patrí dodávateľovi aj v prípade, ak vôbec nedôjde k
ukončeniu zmluvy, pretože postačuje len úkon spotrebiteľa, ktorý k ukončeniu smeruje. I v tomto prípade

sa daná sankcia javí nedôvodnou a neprimeranou. Vzhľadom k týmto skutočnostiam odvolací súd preto
považoval zmluvnú pokutu ako zmluvné dojednanie za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca návrh
na súd prvej inštancie doručil dňa 04.12.2014, takže uplatňoval si ním pohľadávku, ktorá vznikla na
základe uplatňovania zmluvnej pokuty, ktorá bola vyhodnotená vo viacerých konaniach ako neprijateľná
zmluvná podmienka, pričom v čase podania návrhu žalobca mal vedomosť o súdnych rozhodnutiach,

ktoré určili zmluvnú pokutu dojednanú v dodatku k zmluve o pripojení totožne ako v danom prípade
za neprijateľnú.

8. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti, v ktorej bol zamietnutý nárok žalobcu na zaplatenie zmluvných pokút

zamietnutý ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bola v celom rozsahu
úspešná žalovaná.

10. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).