Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 24, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/17/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213226624
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4213226624.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: P. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom D. na Y., občan SR, o zaplatenie 1 331,95 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 331,95 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,25 % ročne zo sumy 1 331,95 Eur od 9.12.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.11.2013 domáhal zaviazania odporcu na zaplatenie
sumy 1331,95 eur, úroku z omeškania 9,25% ročne z tejto sumy od 9.12.2011 do zaplatenia a náhrady
trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaný s právnym predchodcom žalobcu s VÚB a.s. dňa
3.3.2005 uzavreli Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb konta VUBasic a 18.10.2005
uzavreli Zmluvu o bežnom účte č. 1964908253 a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu a na základe
týchtozmlúvposkytolúveržalovanémutitulompovolenéhoprečerpania. NazákladeZmluvyopostúpení
pohľadávok zo dňa 14.12.2011 žalobca nadobudol voči žalovanému pohľadávku.

2. Tunajší súd dňa 13.4.2015 vo veci rozhodol a žalobu zamietol s poukazom na ust. § 2 písm. a), b), §
3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 5 zákona č. 258/2001 Z.z., § 52 ods. 2, § 100 ods. 1, § 101 Obč. zák., a § 5b, §
29b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobca proti tomuto rozsudku podal odvolanie, v
ktorom poukázal na výpoveď zo zmluvy o bežnom účte ( súd poznamenáva, že ju predložil až na výzvu
súdu po rozhodnutí Krajského súdu v Nitre) a domáhal sa, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zmenil tak, že návrhu vyhovie, resp. aby ho zrušil a vrátil súdu prvého stupňa. Dôvodil, že súd prvého

stupňa vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Tvrdil, že splatnosť celého
dlhu sa nemôže odvodzovať od poslednej úhrady odporcu, nakoľko je nutné, aby veriteľ aj využil svoje
právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky, k čomu došlo až vypovedaním zmluvy dňa 16.12.2010. Preto
premlčacia doba začala plynúť až 17.12.2010 a ku dňu podania návrhu (22.1 1.2013) neuplynula.

3. Krajský súd v Nitre rozsudok prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd nevyhodnotil
oznámenie navrhovateľa zo dňa 31.10.2013 (č.l. 25), z ktorého vyplýva vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti 16.12.2010. Preto záver súdu prvého stupňa, podľa ktorého je pohľadávka navrhovateľa
uplatnená na súde po uplynutí premlčacej doby je predčasný.4. Žalobca svoje skutkové tvrdenia podložil listinnými dôkazmi a to zmluvami o bežnom účte,
všeobecnými obchodnými podmienkami, zmluvou o postúpení a jej prílohou, výpoveďou zo zmluvy zo
dňa 16.12.2010 ako aj inými listinami.

5. Žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu nespochybňoval, k podanej žalobe a jej prílohám sa
nevyjadril. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť
neospravedlnil, súd pojednával v jeho neprítomnosti v zmysle 180 CSP.

6. Zo zmlúv o bežnom účte zo dňa 3.3.2005 a 18.10.2005 vyplýva, že žalovaný tieto zmluvy podpísal.
Na ich základe bolo nastavené prečerpanie na účte. Žalobca uviedol, že žalovaný obdržal peňažné
prostriedky. Žalobca od zmluvy odstúpil, resp. ju vypovedal listom zo dňa 16.12.2010, pretože žalovaný
nedodržal ustanovenia vyplývajúce mu zo zmluvy. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12. 2011
postupca postúpil na postupníka pohľadávky so všetkými právami a výhodami.

7. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme. Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o

spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom. Podľa § 3 ods. 1,2 citovaného zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 4 ods. 1, 5 citovaného zákona od spotrebiteľa zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

8.Zákonomč.150/2004Z.z.,ktorýmbolnovelizovanýObčianskyzákonníkbolaprebratáSmernicaRady
č. 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako
interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv.
Účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len keď súd má právomoc zhodnotiť neprimerané

podmienky z úradnej povinnosti, čiže určiť či je podmienka nečestná. Iba takto je možné chrániť
spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke. Podľa článku 3 ods. 1 Smernice Rady č.93/13/
EHSz5.apríla1993zmluvnápodmienka,ktoránebolaindividuálnedohodnutásapovažujezanekalú,ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

9. Podľa § 52 ods. 2 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

10. Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným
spotrebiteľskou zmluvou, keďže právny predchodca žalobcu bol od uzavretia zmluvy v postavení
dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa. Ustanovenia § 52 a nasl. OZ účinné v čase

uzavretia zmluvy, je potrebné vykladať v súlade s obsahom a účelom európskej ochrany spotrebiteľov
obsiahnutých v príslušných smerniciach. Spotrebiteľské vzťahy sú vždy vzťahmi občianskoprávnymi,
pričom uvedené platí bez ohľadu na skutočnosť, či základný zmluvný vzťah medzi spotrebiteľom a
dodávateľom plnenia je uzavretý podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Uvedené je potvrdené
judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj judikatúrou Ústavného súdu.

11. Podľa § 48 ods. 1,2 Obč. zák. od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom
zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené aleboúčastníkmi dohodnuté inak. Podľa § 457 Obč. zák ak jezmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa
nej dostal.

12. S poukazom na vyššie uvedené súd mal za to, že žalobca si dôvodne uplatnil nárok na žalovanú
sumu (súd poznamenáva, že ide len o istinu, pričom si žalobca nárok na úrok z omeškania v sume
234,02 Eur neuplatnil), ktorá suma bola poskytnutá žalovanému a tento ju nevrátil.

13. Pretože žalovaný svoj dlh riadne a včas neuhradil, dostal sa do omeškania s plnením peňažného

dlhu. Občiansky zákonník v § 517 ods. 1, 2 v spojení s § 3, § 10a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
kogentne (zmluvné strany sa od tejto úpravy nemôžu odchýliť; ak by sa aj mohli, nemôžu sa odchýliť
v neprospech spotrebiteľa s poukazom na § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ustanovuje maximálnu
výšku úrokov z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného záväzku, ktorú žalobca správne vyčíslil.

14. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a keďže žalobca mal vo
veci plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov

konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením v zmysle ustanovenia §
262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.