Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 30, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1Er/2193/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114214707
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Benčová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6114214707.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská záručná a rozvojová banka,
a. s., so sídlom Štefánikova 27, 814 99 Bratislava, IČO. 00 682 420, proti povinnému 1/: Š.P. Y., L..
XX.XX.XXXX, J. A.. X. C. XXXX/XX, XXX XX J. J., 2/: Kúpeľná investičná s. r. o., IČO: 44 360 509, so
sídlom Kúpeľná 2/1, 976 62 Brusno, IČO: 44 360 509, 3/: BIC Trade s. r. o., Kúpeľná 1/2, 976 62 Brusno,
IČO:36639842,navymoženiepohľadávkyvovýške3241199,09Eurspolustrovamiexekúcie,vedenej

u súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šupu, Exekútorský úrad so sídlom Kmeťkova 30, 949 01 Nitra,
pod. sp. zn. EX 482/2014, na odvolanie povinných 1/ až 3/ proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Er/2193/2014-56 zo dňa 14. 11. 2014 o námietkach povinných
1/ až 3/ proti exekúcii a námietkach povinného 1/ proti exekúcii, takto

r o z h o d o l :

I. Súd námietky povinných 1/ až 3/ proti exekúcii z a m i e t a.
II. Súd námietky povinného 1/ proti exekúcii z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica dňa 07.07.2014 udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi
Šupovi, so sídlom exekútorského úradu Kmeťkova 30, 949 01 Nitra (ďalej len "súdny exekútor"),
poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5601 122771,
č. k. 1Er/2193/2014-27, voči povinnému 1/ Š. Y., L.. XX. XX. XXXX, J. A.. X. C. XXXX/XX, XXX XX J.
J. (ďalej aj ako "povinný 1/"), 2.) Kúpeľná investičná s. r. o., IČO: 44 360 509, so sídlom Kúpeľná 2/1,

976 62 Brusno (ďalej aj ako "povinný 2/"), 3.) BIC Trade, s. r. o., IČO: 36 639 842, Kúpeľná 2/1, 976 62
Brusno (ďalej aj ako "povinný 3/") (pre označenie všetkých povinných ďalej aj ako "povinní"). Podkladom
na udelenie poverenia bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
spolu s návrhom na vykonanie exekúcie od oprávneného Slovenská záručná
a rozvojová banka, a. s., IČO. 00 682 420, so sídlom Štefánikova 27, 814 99 Bratislava (ďalej len
"oprávnený"), exekučný titul - Notárska zápisnica č. N774/2013, NZ35307/2013, NCRIs 35958/2013,

napísaná na Notárskom úradu JUDr. Viery Kalinovej, so sídlom Notárskeho úradu Komenského 3, 974
01 Banská Bystrica, dňa 10. októbra 2013 (ďalej len "exekučný titul"), výzva na zaplatenie - vyhlásenie
predčasnej splatnosti z 22. 04. 2014 adresovaná dlžníkovi vrátane podpísanej doručenky, výzvy na
splnenie ručiteľského záväzku z 02. 05. 2014 adresované povinným 1/ až 3/ vrátane podpísanej
doručenky. Návrh oprávneného na vykonanie exekúcie došiel súdnemu exekútorovi dňa 23. 06. 2014,
z ktorého vyplýva, že predmetom exekúcie je vymáhaná pohľadávka oprávneného tvoriaca doposiaľ

neuhradenú splatnú istinu.
2.1. Dňa 22. 08. 2014 bolo na tunajší súd prostredníctvom súdneho exekútora doručené podanie
podpísané povinnými a označené ako "Námietky proti exekúcii vedenej exekútorským úradom JUDr.
Miroslava Šupu sp. zn.: EX 482/2014 o vymoženie
3 241 199,09 € s príslušenstvom" spolu s prílohami, ktoré tvorili výpisy z Obchodného vestníka,
uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, pod sp. zn. 63Cb/76/2014-178, výpisy

z LV č. XXXX T..Ú.. J. J., LV č. XXXX T..Ú.. J.Á. J. a kúpna zmluva zo dňa 10. 04. 2013. V námietkach
povinní poukázali na samotnú vymáhanú pohľadávku, ktorá je pohľadávkou z ručiteľských záväzkovpovinných, ktorí sa zaručili za záväzky spoločnosti Kúpele Brusno, a. s. , so sídlom Kúpeľná 1/2,
976 62 Brusno, IČO: 31 642 314 (ďalej len "Kúpele Brusno, a. s."). Súčasne povinní uviedli, že na
základe uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 07. 04. 2014, pod sp. zn. 1R/5/2014,

zverejnené v Obchodnom vestníku pod č. OV 71/2014 dňa 11. 04. 2014, právoplatné dňa 12. 04.
2014, bolo začaté reštrukturalizačné konanie voči spoločnosti Kúpele Brusno, a. s., a uznesením
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 06.05.2014 povolil reštrukturalizáciu dlžníka Kúpele Brusno,
a. s. Povinní uviedli, že účelom úpravy účinkov začatia reštrukturalizačného konania je súbor opatrení,
ktoré zabezpečujú tzv. "ochranu pred veriteľmi" v období od okamihu jeho začatia do momentu povolenia

reštrukturalizácie. Podľa povinných sa tieto účinky vzťahujú aj na právne vzťahy medzi veriteľom
a ručiteľmi dlžníka. Po začatí reštrukturalizačného konania podľa povinných dlžník nemôže plniť a
uspokojovať svoje záväzky, ktoré vznikli pred jeho začatím, pretože dochádza k pozastaveniu splatnosti
tzv. "starých záväzkov". Samotná táto skutočnosť nezakladá podľa povinných právo veriteľa domáhať
sa uspokojenia svojho záväzku po ručiteľoch dlžníka, nakoľko záväzky dlžníka ktoré vznikli pred
začatím reštrukturalizačného konania a ktoré sa uplatňujú v reštrukturalizačnom konaní prihláškou,

nie je možné v rámci reštrukturalizácie uspokojiť iným spôsobom, ako na základe a v súlade so
súdom potvrdeným reštrukturalizačným plánom. Jednostrannú zmenu splatnosti záväzku, ktorý sa v
rámci reštrukturalizácie uplatňuje prihláškou, je podľa povinných obchádzanie zákonných ustanovení
Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ako aj príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§
303 a nasl. Obch. zák.). Povinní tiež podotkli, že nakoľko je splatnosť záväzkov spred začatia

reštrukturalizačného konania pozastavená, nie je možné splatnosť meniť iným spôsobom ako v rámci
reštrukturalizačného plánu. Pokiaľ v súdom potvrdenom reštrukturalizačnom pláne dôjde k zmene
lehoty splatnosti jednotlivých pohľadávok, môže si veriteľ svoju pohľadávku voči tretím osobám uplatniť
a vymáhať ju až po uplynutí predĺženej lehoty splatnosti tejto pohľadávky, čo vyplýva zo samotného
princípu subsidiarity zabezpečovacieho záväzku vo vzťahu k záväzku zabezpečovanému. Podľa názoru

povinných od okamihu začatia reštrukturalizačného plánu do ukončenia reštrukturalizácie nie je možné
modifikovať záväzky, ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania, najmä takým spôsobom,
ktorý by mohol viesť k ohrozeniu reštrukturalizácie alebo k zmareniu jej účelu (§ 156). V súvislosti so
subsidiárnoupovahouručiteľskýchzáväzkovniejemožnépodľanázorupovinnýchpristúpiťkvymáhaniu
pohľadávok voči ručiteľom, pretože pohľadávku zabezpečenú ručením je možné vymáhať až po uplynutí

jej predĺženej lehoty splatnosti tejto pohľadávky.
2.2. Okrem uvedených námietok povinných boli podané súčasne námietky (bod III.) aj povinným 1/ na
základe zriadenia exekučného záložného práva súdnym exekútorom
k nehnuteľnostiam vo vlastníctve povinného 1/ v spoluvlastníckom podiele 1/4, ktoré sú vedené
Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor, katastrálne územie J.Á. J., obec Banská Bystrica,

okres Banská Bystrica, na LV č. XXXX, a to pozemok parcela KN-C, parc. č. 1610/1, zastavané plochy a
nádvoria o výmere 197 m2 a stavba - dom, súp. č. 284, na parcele 1610/1. Povinný 1/ v nich uviedol, že
kúpnouzmluvouzodňa10.04.2014previedoluvedenývlastníckypodielnauvedenýchnehnuteľnostiach
na
Ing. Mariána Sabó, bydliskom Košická 2266/50, 075 01 Trebišov. Ďalej povinný uviedol, že uvedené

nehnuteľnosti mal v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov s manželkou
PaedDr. Margarétou Hrčkovou, bydliskom Tatranská 6314/31, 974 11 Banská Bystrica. Po zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov ku dňu 29.05.2000, na základe rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica, č. k. 13C/33/2000-14, zo dňa 12.05.2000, bol vlastníkom týchto nehnuteľností len v
spoluvlastníckom podiele 1/8 k celku (§ 149 ods. 4 OZ). Záverom k tejto problematike povinný 1/ uviedol,

že nakoľko došlo k prevodu vlastníckeho práva na tretiu osobu pred začatím exekučného konania,
povinný 1/ má za to, že k predmetnému majetku nie je možné zriadiť exekučné právo.
2.3. Povinní v ďalšej časti svojich námietok (bod IV.) poukázali na skutočnosť, že po doručení
upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 10. 07. 2014, č. k. EX 482/2014-12, začal oprávnený dňa
29.07.2014 na uspokojenie svojej pohľadávky výkon záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú na LV.

č. XXXX, vedenú na Okresnom úrade Banská Bystrica, katastrálnom odbore, k. ú. J. J., teda po začatí
exekučného konania dňa 23. 06. 2014. Povinní v tomto kontexte uviedli, že exekučné konanie malo
byť vedené na inú sumu, ktorú sa oprávnený rozhodol vymôcť cez výkon záložného práva. Povinní tiež
uviedli, že majú vedomosť, že je proti nim vedené u súdneho exekútora exekučné konanie pod sp. zn. EX
484/2014 v prospech oprávneného. Povinní v nadväznosti na túto skutočnosť uviedli, že podpisovali len

jednu notársku zápisnicu s oprávneným, a teda je predpoklad, že obidve exekučné konania u súdneho
exekútora sú vedené na základe rovnakého exekučného titulu. Povinní k tomuto bodu námietok záverom
uviedli, že vzhľadom na to, že exekučný titul ako taký je nedeliteľný, mal súdny exekútor sám podaťnávrh na spojenie exekučných konaní tak, aby povinný nebol postupom súdneho exekútora postihnutý
platením maximálnej odmeny súdneho exekútora nad mieru primeranú dosiahnutiu účelu exekúcie.
2.4. Záverom povinní uviedli, že navrhujú, aby bolo ich námietkam vyhovené a predmetná exekúcia

zastavená (pominuli dôvody na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného z dôvodu začatého výkonu
záložného práva formou dražby, prihlásením pohľadávky v celosti do reštrukturalizácie a na základe
tohto istého exekučného titulu, pre ktorý začalo u tohto istého exekútora aj exekučné konanie pod sp.
zn. EX 484/2014).
3.1. Na základe výzvy súdu sa oprávnený svojim podaním, doručeným súdu dňa

16. 10. 2014, písomne vyjadril k námietkam povinných. Vymáhané pohľadávky predstavujú záväzky
povinných ako ručiteľov, ktorí ručia za zaplatenie záväzkov dlžníka Kúpele Brusno a.s. Dňa 12. 04.
2014 bolo začaté reštrukturalizačné konanie dlžníka a dňa 14. 05. 2014 bola povolená jeho zákonná
reštrukturalizácia.
3.2. Oprávnený uviedol, že nesúhlasí s obsahom námietok povinných ohľadom právnych účinkov
začatia reštrukturalizačného konania dlžníka v zmysle § 114 ods. 1 ZKR z týchto dôvodov. Výpoveď

alebo odstúpenie od zmluvy je jednostranným právnym úkonom, v dôsledku ktorého dochádza k
zániku existujúceho právneho vzťahu, pričom zmluvné strany si naďalej nie sú povinné vzájomne
poskytovať zmluvne dohodnuté plnenia. Citované ustanovenie tak obmedzuje možnosť vypovedania,
resp. odstúpenia od zmluvy druhou zmluvnou stranou ako dôsledku omeškania dlžníka s plnením, na
ktoré vznikol nárok pred začatím reštrukturalizačného konania dlžníka (§ 114 ods. 1 písm. d/ ZKR).

Oprávnený v súvislosti s touto skutočnosťou podotkol, že uvedené ustanovenia Zákona o konkurze a
reštrukturalizácii už ale neobmedzujú druhého účastníka zmluvného vzťahu s dlžníkom, aby vypovedal
alebo odstúpil od zmluvy uzatvorenej s dlžníkom pre omeškanie s plnením, na ktoré tejto zmluvnej
strane vznikne nárok po začatí reštrukturalizačného konania. Zosplatnenie peňažnej pohľadávky, ktorá
sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, a ktorá vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania

dlžníka, je vzhľadom na zákonnú úpravu reštrukturalizačného konania diametrálne odlišným právnym
úkonom veriteľa dlžníka s odlišnými právnymi následkami. V jeho dôsledku dochádza k strate výhody
dlžníka oprávňujúcej ho pohľadávku veriteľa splácať vo výške a spôsobom stanoveným príslušnou
zmluvnou dokumentáciou, pričom veriteľ je oprávnený požadovať okamžité zaplatenie celej svojej
pohľadávky. Podľa názoru oprávneného v súvislosti s účinkami začatia reštrukturalizačného konania

podľa § 114 ods. 1 písm. d) Zákona o konkurze a reštrukturalizácii veriteľ pohľadávky, ktorá sa
uplatňuje v reštrukturalizácii prihláškou, nie je obmedzený vo svojom zmluvnom alebo zákonnom
oprávnení požadovať jej okamžité splatenie, resp. oznámiť splnenie podmienok, z dôvodu ktorých ku
splatnosti takejto pohľadávky došlo. Oprávnený tiež uviedol, že oprávnenie veriteľa domáhať sa od
dlžníka zaplatenia jeho pohľadávky, resp. ju vymáhať je limitované povinnosťou prihlásiť pohľadávku

vzniknutú pred začatím reštrukturalizačného konania dlžníka do zákonnej reštrukturalizácie dlžníka a
strpieť uspokojovanie tejto pohľadávky dlžníkom alebo z majetku dlžníka v čase, rozsahu a spôsobom
stanoveným potvrdeným reštrukturalizačným plánom. Veritelia pohľadávok sú podľa oprávneného
oprávnení prihlásiť si do reštrukturalizačného konania dlžníka svoje pohľadávky voči dlžníkovi vzniknuté
do začatia reštrukturalizačného konania dlžníka, pričom sú v prípade potvrdenia reštrukturalizačného

plánu dlžníka súdom povinní strpieť jej uspokojovanie od dlžníka, resp. majetku dlžníka v čase,
rozsahu a spôsobom stanoveným potvrdeným reštrukturalizačným plánom dlžníka. Z ustanovení
Zákona o konkurze a reštrukturalizácii podľa oprávneného nie je možné vyvodiť, že by dochádzalo k
pozastaveniu splatnosti jednotlivých pohľadávok, ktoré sú veritelia oprávnení uplatniť v reštrukturalizácii
dlžníka prihláškou, alebo že by nemohlo dôjsť k splatnosti pohľadávok voči dlžníkovi počas jeho

reštrukturalizácie, pretože dochádza výhradne len k obmedzeniu práva veriteľa takúto pohľadávku voči
dlžníkovi alebo z majetku dlžníka vymáhať. Ochrana pred veriteľmi sa podľa neho vzťahuje priamo na
dlžníka ako na subjekt, ktorý sa nachádza v procese zákonnej reštrukturalizácie, čo sa ale nevzťahuje
na subjekty odlišné od osoby dlžníka, ktoré pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi zabezpečujú, či už
konkrétnymi zabezpečovacím právami alebo ručením. Oprávnený ďalej poukázal na ustanovenia § 120

ods. 3, § 155 ods. 2 a ods. 4 ZKR. Teda aj v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom, je
veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia svojej pôvodnej pohľadávky pred jej prípadnou modifikáciou
reštrukturalizačným plánom od ručiteľov dlžníka a spoludlžníkov a súčasne sa domáhať sa uspokojenia
svojej pôvodnej pohľadávky z majetku tretích osôb, teda realizáciou zabezpečovacích prostriedkov
viažúcich sa k majetku tretích osôb odlišných od dlžníka. Z uvedených ustanovení Zákona o konkurze

a reštrukturalizácii je tiež možné podľa oprávneného vyvodiť, že oprávnenie veriteľa vymáhať svoju
pôvodnú pohľadávku voči dlžníkovi od ručiteľov dlžníka, prípadne z majetku záložcov, nie je viazané na
skutočnosť, či dlžník svoj záväzok z reštrukturalizačného plánu plní v lehotách a spôsobom stanovenýmreštrukturalizačným plánom dlžníka, ale či dochádza k plneniu pôvodnej pohľadávky veriteľa, resp.
splatnosti pôvodnej pohľadávky veriteľa.
3.3. K námietkam povinných, kde uvádzajú, že voči nim prebiehajú viaceré exekučné konania len

na základe jedného exekučného titulu, oprávnený uviedol, že z jeho strany boli podané tri návrhy
na vykonanie exekúcie voči povinným, ktoré sú vedené na exekútorskom úrade súdneho exekútora.
Návrhy boli podané na základe troch samostatných notárskych zápisníc ako exekučných titulov, ktorými
povinní uznali svoj záväzok voči oprávnenému, pričom prílohou predmetných návrhov boli ich úradne
overené fotokópie. Tieto záväzky povinných voči oprávnenému vyplývajú z ich ručiteľských vyhlásení

za tri záväzky dlžníka Kúpele Brusno, a. s. Na tvrdenia povinných, že z ich strany došlo k podpisu len
jednej notárskej zápisnice oprávnený uviedol, že sú nepravdivé. Preto námietky povinných považuje za
nedôvodné.
3.4. Ohľadne námietok povinného 1/ (uvedených v bode III. námietok) oprávnený uviedol, že exekúciu
pre vymoženie pohľadávky voči povinným je možné viesť na celý všetok majetok povinných, ktorý im
preukázateľne patrí v čase vykonávania exekúcie. Oprávnený má za to, že pokiaľ bol v tomto čase na

príslušnom liste vlastníctva zapísaný ako vlastník niektorý z povinných, je súdny exekútor oprávnený
postihnúť tento majetok
v exekúcii. K uzatvorenej kúpnej zmluve oprávnený dodal, že čas uzatvorenia kúpnej zmluvy k
nehnuteľnému majetku, ktorým má byť prevedené vlastníctvo zo strany povinného 1/ na tretiu osobu,
je irelevantný, vzhľadom na vznik vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku až povolením vkladu

tohto práva príslušným orgánom (v LV č. XXXX je zapísaný údaj ako titul nadobudnutia kúpna zmluva
V 3852/2014 z 19. 08. 2014 - čz 2311/2014). K tvrdeniu povinného 1/ ohľadne vlastníctva predmetných
nehnuteľností v podiele 1/8 uviedol, že v zmysle § 149 ods. 4, § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 37 ods. 2 Exekučného poriadku je súdny exekútor oprávnený postihnúť výkonom rozhodnutia
i majetok, ktorý tvoril alebo tvorí predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

3.5. Záverom vo svojom vyjadrení oprávnený dodal, že na základe uvedených skutočností považuje
námietky povinných za nedôvodné, ktoré navrhol zamietnuť.
4. Naposledy vyšší súdny úradník uznesením tohto okresného súdu č. k.
1Er/2193/2014 - 56 zo dňa 14. 11. 2014 rozhodol prvým výrokom tak, že námietky povinných 1/ až 3/
proti exekúcii zamietol a druhým výrokom rozhodol tak, že námietky povinného 1/ proti exekúcii zamietol.

5. Proti tomuto citovanému uzneseniu, ktoré bolo doručené aj povinným, títo podali včas odvolanie na
súde dňa 23. 12. 2014. Poukázali na odôvodnenie uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica v inej
veci sp. zn. 63Cb/76/2014 zo dňa 24. 07. 2014, v ktorom sa uvádza, že ,,v predmetnom konaní je
pohľadávka zabezpečená ručiteľským záväzkom, ktorý má akcesorickú povahu k hlavnému záväzku
a teda nemôže existovať bez neho. Ak ZKR - zákon o konkurze a reštrukturalizácii poskytuje ochranu

dlžníkovi, poskytuje zákon rovnakú ochranu aj tým záväzkom dlžníka, ktoré sú zabezpečené tretími
osobami“. Vzhľadom na akcesorickú povahu ručiteľského záväzku k záväzku hlavnému nie je možné
redukovať účinky stanovené príslušnými ustanoveniami citovaného zákona (ZKR) len na vzťahy
veriteľ - dlžník tak ako je to uvedené v napadnutom uznesení tohto exekučného súdu odvolaním.
Napriek tomu, že ZKR s ručením počíta, napr. pri prihlasovaní podmienených pohľadávok, avšak

výslovne iné účinky povolenia reštrukturalizácie na ručenie neuvádza, nemožno dovodiť, že ZKR sa
na ručenie nevzťahuje a teda ZKR nie je špeciálnym zákonom voči zákonu všeobecnému, ktorým
je Obchodný zákonník. Napriek tomu, že konkurzné aj reštrukturalizačné konanie má rovnaký účel,
ktorýmjeriešenieúpadkudlžníka(vprípadereštrukturalizácieprichádzadoúvahyajriešeniehroziaceho
úpadku), obe konania sa podstatne líšia v spôsobe a metódach. Z tohto dôvodu je v prípade výkladu

ust. § 306 Obchodného zákonníka nesprávny záver okresného súdu, keď reštrukturalizáciu považuje
za analogickú konkurzu v tom, že povolenie reštrukturalizácie spôsobuje nepochybnosť nesplnenia
záväzku zo strany dlžníka. Povolenie reštrukturalizácie nevylučuje uspokojenie pohľadávky veriteľa v
plnej výške. Napriek skutočností, že reštrukturalizačný plán modifikuje výšku a splatnosť pohľadávky,
ktorú si veriteľ prihlásil do reštrukturalizácie dlžníka, táto skutočnosť ešte sama o sebe nezakladá

právo veriteľa domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky od ručiteľa, a to vzhľadom k akcesorickej
povahy ručenia ako takého. Preto nie je možné akceptovať záver okresného exekučného súdu, že
v prípade reštrukturalizácie dlžníka si môže dlžník svoju pohľadávku uplatniť po ručiteľoch - takýmto
výkladom by došlo k popretiu akcesorickej povahy ručenia ako takého. Pokiaľ v súdom potvrdenom
reštrukturalizačnom pláne dôjde k zmene lehoty splatnosti jednotlivých pohľadávok, môže si veriteľ

svoju pohľadávku voči tretím osobám uplatniť a vymáhať ju až po uplynutí predĺženej lehoty splatnosti
tejto pohľadávky. Vychádza z princípu subsidiarity zabezpečovacieho záväzku vo vzťahu k záväzku
zabezpečovanému. Preto bol návrh na začatie exekúcie podaný predčasne, v čase jeho podania neboli
splnené podmienky pre jej začatie a vedenie, a preto táto exekúcia mala byť bezodkladne zastavená.Samotné vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka Kúpele Brusno, a. s., neodstraňuje vadu absencie
prekážky konania a z uvedeného dôvodu povinní považujú exekučné konania za nezákonné. Ďalej dali
do pozornosti, že dlžník Kúpele Brusno, a. s., sa prostredníctvom ústavnej sťažnosti domáha zrušenia

rozhodnutia, ktorým bol na jeho majetok v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky vyhlásený
konkurz, ako aj o odklade vykonateľnosti daného rozhodnutia. Ak by došlo k vykonaniu exekúcie voči
povinným 1/ až 3/ pred právoplatným rozhodnutím vo veci ústavnej sťažnosti dlžníka, mohol by nastať
nezvrátiteľný stav, ktorého dôsledkom by bol úpadok povinných 1/ až 3/. Preto žiadali predmetným
odvolaním napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka tohto exekučného súdu zrušiť v celom

rozsahu.
6. Oprávnený sa nevyjadril k predmetnému odvolaniu povinných 1/ až 3/.
7.1. Odvolanie povinných smeruje proti prvému výroku rozhodnutiu vydaného vyšším súdnym
úradníkom tohto okresného súdu a zároveň povinného 1/ proti druhému výroku napadnutého
rozhodnutia o zamietnutí námietok proti exekúcii, proti výrokom ktorých zákon odvolanie nepripúšťa.
Teda odvolaním sa napadnuté uznesenie čo do prvého aj druhého výroku zo zákona zrušuje (do

obidvoch výrokoch) a opätovne musí rozhodnúť sudca o námietkach povinných 1/ až 3/ a povinného 1/.
Keďže odvolanie bolo podané oprávnenými osobami a včas, preto súd pristúpil k vecnému posúdeniu
a rozhodovaniu o námietkach povinných proti exekúcii.
7.2. Exekučný súd k veci udáva nasledovné:
7.3. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„CSP“), ktorý nahradil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“).
7.4. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7.5. Podľa § 470 ods. 2 vety prvej CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7.6. Predmetné odvolanie bolo podané za účinnosti OSP. Vychádzajúc z ustanovenia § 470 ods. 2 vety
prvej CSP, právne účinky úkonu (odvolania) zostali zachované podľa príslušných ustanovení OSP.
7.7. Podľa § 374 ods. 4 vety prvej a tretej OSP proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného
čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou
smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie

nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
7.8. Interpretáciou uvedeného ustanovenia použitím argumentom a contrario (dôvodenie z opaku)
vyplýva všeobecná zásada platná v exekučnom konaní, v zmysle ktorej odvolanie je prípustné len v
prípadoch, ak Exekučný poriadok tak výslovne ustanovuje.
7.9. Podľa § 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene

a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok"), oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
7.10 Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho

vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky
musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok
exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
7.11. Konanie o námietkach povinných proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd

na základe takýchto námietok rozhoduje o tom, či exekúcia začala oprávnene. Námietky sú procesnou
obranou povinných proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie
od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z ust. § 50 ods.1 Exekučného
poriadku vyplýva, že predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich
spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Skúma len tie

náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre povolenie exekúcie.
8.1. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila.

8.2. Samotné exekučné konanie a exekúcia sú vykonávané na základe exekučného titulu, ktorý má
formu notárskej zápisnice. V bode č. I.5 a I.6 exekučného titulu je obsiahnutý právny záväzok povinných
(ako ručiteľov) v znení, že vyhlásením o ručiteľskom záväzku vyhlásili v zmysle § 303 a nasl.
Obchodného zákonníka, že preberajú ručenie celým svojim majetkom za včasné a úplné zaplateniepohľadávky vzniknutej na základe úverovej zmluvy uvedenej v bode č. I notárskej zápisnice oprávnenej
osobe, t. j. oprávnenému. Exekučný titul obsahuje označenie oprávneného a povinných, právny dôvod
uvedený v bode č. II exekučného titulu, ďalej predmet plnenia ako zaplatenie pohľadávky a čas

plnenia, ktorého začiatok bol viazaný na prvú výzvu oprávneného a koniec na uplynutie 15 dňovej
lehoty od doručenia výzvy oprávneným. Rovnako exekučný titul obsahuje aj súhlas povinných s jeho
vykonateľnosťou a súhlas s následnou exekúciou.
8.3.Kópievýzievoprávnenéhopovinnýmbolipriloženéksamotnémunávrhunavykonanieexekúcie,ato
výzva na splnenie ručiteľského záväzku povinnému 2/ zo dňa 2.5.2014, doručená mu 07.05.2014, výzva

nasplnenieručiteľskéhozáväzku povinnému1/zodňa02.05.2014,doručenámu23.05.2014avýzvana
splnenieručiteľskéhozáväzkupovinnému3/zodňa02.05.2014,doručenámu26.05.2014.Súdmázato,
že z vyjadrení všetkých účastníkov konania nevyplýva, že by ručiteľský záväzok bol splnený a súčasne
z vyjadrení povinných nevyplýva, že by namietali doručenie uvedených ručiteľských výziev do sféry ich
dispozície.Pohľadávkaoprávnenéhovočidlžníkovizúverovejzmluvysastalavcelomrozsahusplatnou,
keďže napriek písomnej výzve zo strany oprávneného nedošlo zo strany dlžníka v stanovenej lehote

k jej zaplateniu. Uplynutím určenej lehoty na splnenie ručiteľských záväzkov od doručenia uvedených
výziev sa stali ručiteľské záväzky splatnými a exekučný titul nadobudol vykonateľnosť.
8.4. Exekučný súd k samotnej vykonateľnosti tzv. notárskych zápisníc poukazuje na rozhodovaciu
činnosť Ústavného súdu SR, ktorý uviedol, že "súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice
je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z

notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu.
Ak podstatou tohto prejavu je vyjadrenie povinného, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice,
jej vykonateľnosť je jeho základným účelom a cieľom, obdobne ako je účelom a cieľom každého
občianskoprávneho súdneho konania zavŕšiť vzniknutý spor právoplatným a vykonateľným rozhodnutím
súdu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu, ktorým je inak

zásadnelenrozhodnutiepríslušnéhoštátnehoorgánu.Inýmislovami,výlučnevdôsledkutohtoprávneho
úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice
stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému
rozhodnutiu súdu. Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné
splnenie povinnosti na plnenie, obsiahnuté v tejto zápisnici. Jej vykonateľnosť sa skúma rovnako

ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného práva, t. j. skúma sa
formálna a materiálna stránka vykonateľnosti. V danom prípade formálna stránka spočíva v dodržaní
formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka
spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Je
samozrejmé, že obdobne ako v prípade vykonateľnosti súdnych rozhodnutí, tak aj v prípade obsahových

náležitostí exekučnej notárskej zápisnice platí, ak má byť vykonateľná, že tieto musia byť určené
presným a nepochybným spôsobom, teda v tomto zmysle exekučná notárska zápisnica musí obsahovať
presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie,
presný rozsah a obsah plnenia atď." (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 5/2000,
z 13. júla 2000.).

8.5. Exekučný súd z tohto titulu považuje exekučný titul za spĺňajúci kritériá kladené ust. § 41 a
nasl. Exekučného poriadku, ako aj uvedenej rozhodovacej činnosti súdov. Zároveň poznamenáva, že
samotnú existenciu exekučného titulu, jeho materiálnu a formálnu vykonateľnosť nespochybnili ani
povinní.
9.1. V súvislosti s ručením povinných voči záväzku dlžníka spoločnosti Kúpele Brusno, a. s. „v

reštrukturalizácii“, ako aj s poukazom na uvádzané skutočnosti v námietkach povinných vrátane
odvolania exekučný súd na základe vlastnej činnosti zisťoval aktuálny právny stav tejto spoločnosti.
Exekučný súd zistil, že uznesením Okresný súd Banská Bystrica sp. zn. 1R 5/2014 zo dňa 07. 04. 2014
začal reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi. Toto uznesenie bolo zverejnené v OV č. 71/2014 z 11.
04. 2014 a právoplatnosť nadobudlo 12. 04. 2014.

9.2. Uznesením Okresný súd Banská Bystrica sp. zn. 1R 5/2014 zo dňa 06. 05. 2014 povolil
reštrukturalizáciu dlžníka. Do funkcie reštrukturalizačného správcu ustanovil JUDr. Veroniku Škodovú,
Komenského 18B, Banská Bystrica. Toto uznesenie bolo zverejnené v OV č. 89/2014 z 13. 05. 2014
a právoplatnosť nadobudlo 14. 05. 2014.
9.3. Uznesením Okresný súd Banská Bystrica sp. zn. 1R 5/2014 zo dňa 10. 10. 2014 zastavil

reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi Kúpele Brusno, a.s. „v reštrukturalizácii“, začal konkurzné
konanie voči tomuto dlžníkovi, vyhlásil konkurz na majetok tohto dlžníka a do funkcie správcu konkurznej
podstaty ustanovil Mgr. Slavomíra Jančiara. Uvedené uznesenie bolo zverejnené v OV č. 198/2014 zo
dňa 16. 10. 2014 a právoplatnosť nadobudlo 17. 10. 2014. Nálezom Ústavný súd SR sp. zn. II. ÚS153/2015-181 zo dňa 29. 07. 2015, ktorým okrem iného druhým výrokom rozhodol tak, že uznesenie
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1R 5/2014 zo dňa 10. 10. 2014 zrušil a vec vrátil Okresnému
súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie.

9.4. Uznesením Ústavný súd SR sp. zn. II. ÚS 177/2015 - 37 zo dňa 18. 03. 2015, rozhodol prvým
výrokomtak,žesťažnosťJUDr.VeronikyŠkodovejprijímanaďalšiekonanieadruhýmvýrokomrozhodol
tak,žesťažnostivedenépodsp.zn.II.ÚS153/2015asp.zn.II.ÚS177/2015spájanaspoločnékonanie,
ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. II. ÚS 153/2015. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že ústavný
súd uznesením sp. zn. II. ÚS 153/2015 z 10. 03. 2015 odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia

okresného súdu sp. zn. 1R 5/2014 zo dňa 10. 10. 2014.
9.5. Nálezom Ústavný súd SR sp. zn. II. ÚS 153/2015-181 zo dňa 29. 07. 2015, rozhodol okrem iného
druhým výrokom tak, že uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1R 5/2014 zo dňa 10. 10.
2014 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie.
10.1. Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči
nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

10.2. Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku
od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ
písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné,
že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
10.3. Podľa § 308 Obchodného zákonníka ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči

dlžníkovi práva veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré
sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi.
10.4. Podľa § 311 ods. 2 Obchodného zákonníka ručenie však nezaniká, ak záväzok zanikol pre
nemožnosť plnenia dlžníka a záväzok je splniteľný ručiteľom alebo pre zánik právnickej osoby, ktorá
je dlžníkom.

10.5. Rozhodovacia činnosť NS SR k inštitútu ručenia v obchodno-záväzkových vzťahoch uvádza, že
podstata zabezpečenia záväzku ručenia spočíva v tom, že veriteľovi vzniká právo domáhať sa splnenia
záväzku od ručiteľa v prípade, že splatný záväzok dlžník nesplní. Podmienkou je, aby bol ručiteľ na
plnenie po splatnosti záväzku vyzvaný. Ručenie podľa § 303 a nasl. OBZ si nevyžaduje uzatvorenie
zmluvy medzi ručiteľom a veriteľom, postačuje len písomné prehlásenie ručiteľa veriteľovi spôsobom, z

ktoréhojejednoznačné,žeručenieprevzal(§303OBZ).Právnyvzťahručeniajevzťahomakcesorickým,
závisí od existencie záväzku dlžníka na určité plnenie veriteľovi. Vzniká teda na základe vzťahu veriteľa
a dlžníka, a to ako zabezpečovací mechanizmus. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
pod. sp. zn. 1 M Obdo V 11).
11.1. Podľa § 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých

zákonov tento zákon upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym
uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v
reštrukturalizačnom pláne; zákon upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a oddlženie fyzickej
osoby.
11.2. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a doplnení niektorých zákonov dlžník je povinný predchádzať úpadku. Ak dlžníkovi hrozí úpadok, je
povinný prijať bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie.
11.3. Podľa § 8 zákona č. 7/2005 Z .z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona rozumie záložné právo, zádržné právo,
zabezpečovací prevod práva a zabezpečovací prevod pohľadávky vrátane iných práv, ktoré majú

podobný obsah a účinky. Pohľadávka zabezpečená zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona
považuje do výšky jej zabezpečenia za zabezpečenú pohľadávku.
11.4. Podľa § 119 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov účastníkmi reštrukturalizačného konania sú dlžník, navrhovateľ a veritelia, ktorí
spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.

11.5. Podstatnou otázkou pre konanie o podaných námietkach povinných bolo, či účinky vyhlásenia
reštrukturalizácie na spoločnosť Kúpele Brusno, a. s., sa vzťahujú aj na povinných, ktorí vystupujú podľa
exekučného titulu ako ručitelia záväzku spoločnosti Kúpele Brusno, a. s. „v reštrukturalizácii“, ktorá je
dlžníkom voči oprávnenému ako veriteľovi a teda, či je alebo nie je možné voči nim vykonať exekúciu.
11.6. V nadväznosti na už uvedenú charakteristiku právneho inštitútu ručenia

v obchodno-záväzkových vzťahoch, nastolenú uvedenou rozhodovacou činnosťou NS SR, je z
citovaných zákonných ustanovení Obchodného zákonníka zrejmé, že ručiteľský vzťah je vzťahom medzi
veriteľom pohľadávky a ručiteľom, ktorý nemusí vzniknúť len na základe zmluvy medzi nimi, ale aj
na základe jednostranného právneho úkonu ručiteľa. Tento ručiteľský vzťah môže trvať len dovtedy,dokedy trvá hlavný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom. Z tohto pravidla existuje výnimka v zmysle §
311 ods. 2 Obchodného zákonníka. Aj keď podstatnou podmienkou trvania ručiteľského záväzku je
existencia hlavného záväzkového vzťahu, do ručiteľského záväzku medzi veriteľom a ručiteľom dlžník

už nevstupuje a jeho právny stav, teda či sa on sám nachádza v konkurze alebo reštrukturalizácii, nemá
na tento vzťah vplyv.
11.7.Veriteľjeoprávnenýdomáhaťsasplneniazáväzkuzadlžníkaodručiteľapotom,akohonasplnenie
takého záväzku veriteľ vyzval a následne ako uplynula určená lehota na uskutočnenie plnenia. Splnenie
tejto podmienky nie je potrebné vtedy, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník

svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu. V nadväznosti na toto ustanovenie súd považuje za
nemožnosť uskutočnenia plnenia zo strany dlžníka aj taký právny stav, kedy bolo voči dlžníkovi začaté
reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi (následne bola povolená reštrukturalizácia dlžníka).
11.8. Zo samotnej podstaty Zákona o konkurzne a reštrukturalizácii a jeho citovaných zákonných
ustanovení je konkurz, ako aj reštrukturalizácia takým právnym stavom, ktorý nastupuje vtedy, keď
je dlžník platobne neschopný alebo predĺžený (§ 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii). Inštitúty

konkurzu a reštrukturalizácie sú práve určené na to, aby riešili úpadok dlžníka, jeho platobnú
neschopnosť, resp. predĺženosť (§1 v spojení § 3 ZKR). V tejto súvislosti s poukazom na § 306 ods. 1
Obchodného zákonníka je možné uviesť, že samotná výzva pre dlžníka na plnenie, ktorý je v konkurze
alebo reštrukturalizácii, by bola nakoniec zbytočná.
12.1. K ďalším argumentom povinných uvádzaných v námietkach ohľadne vymáhania pohľadávky voči

ručiteľom exekučný súd uvádza, že Zákon o konkurze a reštrukturalizácii rieši platobnú neschopnosť,
resp. predĺženosť dlžníka, a teda upravuje postup uspokojovania pohľadávok veriteľov smerujúcich
voči dlžníkovi. Pokiaľ by sa pripustil názor povinných (rozporný s citovanými zákonnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka), že počas konkurzného alebo reštrukturalizačného konania nie je možný výkon
nároku oprávneného voči ručiteľom, došlo by k samotnému popretiu podstaty a zmyslu ručenia ako

zabezpečovacieho prostriedku úhrady záväzkov, ktoré by samé o sebe nemalo zmysel.
12.2. Čo sa týka samotného pojmu zabezpečovacieho práva, tak tento pojem je vysvetlený v citovaných
ustanoveniach Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, v ktorých pojem ručenie nie je zahrnutý. Preto sa
vo veci vymáhania nároku veriteľa voči ručiteľom aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka ohľadne
uspokojovania nároku veriteľa voči dlžníkovi prostredníctvom ručenia ako zabezpečovacieho práva.

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii pojednáva o nároku ručiteľa voči dlžníkovi vtedy, ak došlo k
uspokojeniu pohľadávky veriteľa z majetku ručiteľa a ručiteľ si následne uplatňuje svoju pohľadávku voči
dlžníkovi (§ 120 ods. 3 ZKR).
12.3. Ďalej exekučný súd, s prihliadnutím na vopred uvedené v tomto odôvodnení (bod 3), odkazuje
na podrobné právne zdôvodnenie v podaní oprávneného. Ďalej dodáva, že exekúcia s poukazom

na uvedené skutočnosti je v tomto momente prípustná voči povinným ako ručiteľom záväzku dlžníka
Kúpele Brusno, a. s. „v reštrukturalizácii“, nemá na ňu vplyv v súčasnosti vedené reštrukturalizačné
konanie, ktoré sú samostatnými konaniami vo vzťahu veriteľ, resp. veritelia a dlžník. Exekúcia v
prejednávanej veci je vzťahom medzi veriteľom ako oprávneným a povinnými ako ručiteľmi, ktorí
podliehajú exekučnému konaniu z dôvodu, že dobrovoľne ako ručitelia neuhradili svoj splatný záväzok.

Vymáhané pohľadávky predstavujú záväzky povinných ako ručiteľov, ktorí ručia za zaplatenie záväzkov
dlžníka Kúpele Brusno, a.s. „v reštrukturalizácii“. Preto nemožno súhlasiť s námietkami povinných
ohľadom právnych účinkov začatia reštrukturalizačného konania dlžníka v zmysle § 114 ods. 1 ZKR.
Zosplatnenie peňažnej pohľadávky, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, a ktorá vznikla pred
začatím reštrukturalizačného konania dlžníka, je vzhľadom na zákonnú úpravu reštrukturalizačného

konania diametrálne odlišným právnym úkonom veriteľa dlžníka s odlišnými právnymi následkami. V
jeho dôsledku dochádza k strate výhody dlžníka oprávňujúcej ho pohľadávku veriteľa splácať vo výške
a spôsobom stanoveným príslušnou zmluvnou dokumentáciou, pričom veriteľ je oprávnený požadovať
okamžité zaplatenie celej svojej pohľadávky. Veriteľ pohľadávky, ktorá sa uplatňuje v reštrukturalizácii
prihláškou, nie je obmedzený vo svojom zmluvnom alebo zákonnom oprávnení požadovať jej okamžité

splatenie, resp. oznámiť splnenie podmienok, z dôvodu ktorých ku splatnosti takejto pohľadávky
došlo. Oprávnenie veriteľa domáhať sa od dlžníka zaplatenia jeho pohľadávky, resp. ju vymáhať
je limitované povinnosťou prihlásiť pohľadávku vzniknutú pred začatím reštrukturalizačného konania
dlžníka do zákonnej reštrukturalizácie dlžníka a strpieť uspokojovanie tejto pohľadávky dlžníkom
alebo z majetku dlžníka v čase, rozsahu a spôsobom stanoveným potvrdeným reštrukturalizačným

plánom. Veritelia pohľadávok sú podľa oprávneného oprávnení prihlásiť si do reštrukturalizačného
konania dlžníka svoje pohľadávky voči dlžníkovi vzniknuté do začatia reštrukturalizačného konania
dlžníka, pričom sú v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu dlžníka súdom povinní strpieť jej
uspokojovanie od dlžníka, resp. z majetku dlžníka v čase, rozsahu a spôsobom stanoveným potvrdenýmreštrukturalizačným plánom dlžníka. Ochrana pred veriteľmi sa vzťahuje priamo na dlžníka ako na
subjekt, ktorý sa nachádza v procese zákonnej reštrukturalizácie, čo sa ale nevzťahuje na subjekty
odlišné od osoby dlžníka, ktoré pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi zabezpečujú, či už konkrétnymi

zabezpečovacím právami alebo ručením (§ 120 ods. 3, § 155 ods. 2 a ods. 4 ZKR). Doposiaľ nebolo
rozhodnutévinejvecipríslušnýmsúdomotom,čidôjde,resp.nedôjdekpotvrdeniureštrukturalizačného
plánu, preto ďalšie úvahy účastníkov sú predčasné.
13.1. Na ďalšiu námietku, že sú vedené viaceré exekúcie voči povinným na základe rovnakého
exekučného titulu, exekučný súd zistil nasledovné: V súčasnosti prebiehajú okrem exekučného konania

vedeného pred súdnym exekútorom pod č. k. EX 482/2014, sp. zn. tohto súdu 1Er/2193/2014 ešte
ďalšie dve exekučné konania. Jedno z exekučných konaní vedené pred súdnym exekútorom pod
č. k. EX 483/2014, sp. zn. tohto súdu 4Er/2192/2014, prebieha na základe inej notárskej zápisnice
ako je exekučný titul, označenej pod č. N 777/2013, NZ 35314/2013, NCRls 35966/2013, napísanej
10.10.2013 na notárskom úrade notárky JUDr. Viery Kalinovej, so sídlom Komenského 3, 974 01
Banská Bystrica. Notárska zápisnica obsahuje ručiteľský záväzok povinných, ktorým zabezpečujú

odlišný záväzok spoločnosti Kúpele Brusno, a. s., ako ten, ktorý je predmetom exekučného titulu v tejto
veci. Predmetom tohto záväzku voči oprávnenému bola iná suma a iný účel poskytnutia úveru. Námietky
povinných v tomto smere nie sú riadne odôvodnené, nedoložené žiadnymi listinnými dôkazmi.
13.2. Ďalšie z exekučných konaní (odlišným od posudzovaného) vedené pred súdnym exekútorom
pod č. k. EX 484/2014, sp. zn. súdneho registra 1Er/2192/2014, prebieha tiež na základe odlišnej

notárskej zápisnice, a to pod č. N 776/2013, NZ 35310/2013, NCRls 35964/2013, napísanej 10.10.2013
na notárskom úrade notárky JUDr. Viery Kalinovej, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica.
V tejto notárskej zápisnici je okrem iných skutočností uvedený ručiteľský záväzok povinných, ktorým
zabezpečujú záväzok spoločnosti Kúpele Brusno, a. s. , ktorá prevzala dlh od ďalšej spoločnosti, a to
spoločnosti HEPAR s. r. o., ktorá bola dlžníkom oprávneného na základe uzatvorenej zmluvy o úvere.

13.3. Z notárskych zápisníc, ktoré sú ako exekučné tituly podkladom na vedenie exekúcií pred súdnym
exekútorom zo strany oprávneného voči povinným, potom nevyplýva ich prezentovaný názor, že jeden
exekučný titul je rozdelený na niekoľko samostatných návrhov na vykonanie exekúcie. Naviac súd
poznamenáva, že zdôvodnenie námietok, ako aj odvolanie povinných v tomto smere je nepostačujúce,
bez bližšieho konkretizovania, z akého dôvodu majú za to, že sa voči ním vedie ďalšie exekučné

konanie u súdneho exekútora na základe toho istého exekučného titulu. Uvedené tvrdenie nepodložili
relevantnými skutočnosťami, resp. listinnými dôkazmi. Námietky povinných v tomto smere nie sú riadne
odôvodnené.
13.4. V súvislosti s touto námietkou exekučný súd odkazuje aj na vyjadrenie oprávneného, ktorý uviedol,
že z jeho strany boli podané tri návrhy na vykonanie exekúcie voči povinným, ktoré sú vedené na

exekútorskom úrade súdneho exekútora. Návrhy boli podané na základe troch samostatných notárskych
zápisníc ako exekučných titulov, ktorými povinní uznali svoj záväzok voči oprávnenému, pričom prílohou
predmetných návrhov boli ich úradne overené fotokópie. Tieto záväzky povinných voči oprávnenému
vyplývajú z ich ručiteľských vyhlásení za tri záväzky dlžníka Kúpele Brusno, a. s. Na tvrdenia povinných,
že z ich strany došlo k podpisu len jednej notárskej zápisnice oprávnený uviedol, že sú nepravdivé.

14. Na základe takto zisteného stavu exekučný súd námietkam nevyhovel a preto prvým výrokom
rozhodol tak, že námietky povinných 1/ až 3/ proti exekúcii zamieta. Vo vzťahu k ďalším dôvodom
námietok súd poukazuje na to, že nestačí len tvrdenie povinných, ktoré je však nevyhnutné bližšie
konkretizovať vo vzťahu k predmetu tejto exekúcie, resp. preukázať listinnými dôkazmi súvisiacimi
s predmetom tejto exekúcie. Námietky musia byť odôvodnené v celom rozsahu a na dodatočne

uvedené dôvody sa neprihliada. Súd menovaných upovedomuje o tom, že len v prípade vyhovenia
námietkam proti exekúcii by následne exekučný súd rozhodol samostatným rozhodnutím o zastavení
exekúcie. Ďalej poznamenáva, že exekúciu je možné zastaviť aj na návrh povinného subjektu podľa
§ 58 EP z dôvodov taxatívne pomenovaných v ust. § 57 EP, návrh ktorý však musí byť riadne
odôvodnený, príp. doložený súvisiacimi listinnými dôkazmi. Okrem uvedeného súd poukazuje na ust.

§ 56 ods. 10 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor môže s písomným súhlasom oprávneného
(iba za predpokladu takéhoto súhlasu zo strany oprávneného) uzavrieť navrhovanú písomnú dohodu
s povinným účastníkom o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky. Pokiaľ by došlo k takejto
písomnej dohode, potom počas plnenia dohody povinným účastníkom o postupnom splatení vymáhanej
pohľadávky exekútor by v exekúcii iným spôsobom nepokračoval. Z podaní povinných však nevyplýva,

že by k takejto písomnej dohode došlo.
15.1. V predmetnom odvolaní povinní uviedli, že žiadajú zrušiť napadnuté uznesenie v celom
rozsahu. Potom exekučný súd mal za to, že odvolanie smeruje proti obidvom výrokom, teda aj proti
druhému výroku uznesenia vyššieho súdneho úradníka tohto súdu o zamietnutí námietok povinného1/ proti exekúcii. V tomto smere však odvolanie postráda zdôvodnenie zo strany povinného 1/ čo do
druhého výroku napadnutého uznesenia. Neuviedol žiadne skutočnosti. Napriek pôvodnému tvrdeniu
menovaného, že nie je možné na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. J. J. zriadiť exekučné

záložné právo, exekučný súd uvádza, že exekučné záložné právo, ktoré sa podľa § 167 ods. 1 EP
zapisuje do katastra nehnuteľností a pri ktorom sa tiež zapíše, že nehnuteľnosť sa zexekvováva pre
vymáhanú pohľadávku, nebolo podľa výpisu z katastra nehnuteľností, ktorý doručil povinný 1/ súdu zo
dňa12.08.2014,anipodľaaktuálnehovýpisuzaobstaranéhosúdomnauvedenénehnuteľnostizriadené.
Tvrdenia povinného 1/ sa nestotožňujú so skutkovými zisteniami. Vo vzťahu ku ďalšiemu LV č. XXXX k.

ú. J. J. bližšie nešpecifikoval, ktorej pohľadávky oprávneného sa má uspokojenie týkať. V zásade platí,
že spôsob vykonávania exekúcie určí poverený súdny exekútor okrem prípadov, ak EP neustanovuje
inak. Súdny exekútor posúdi majetkové pomery povinného a zváži ďalší postup. Odvolanie postráda
zdôvodnenie čo do druhého výroku napadnutého uznesenia, týkajúceho sa povinného 1/.
15.2.Nazákladetaktozistenéhostavuexekučnýsúdnámietkampovinného1/nevyhovelapretodruhým
výrokom tohto uznesenia rozhodol tak, že námietky povinného 1/ proti exekúcii zamieta.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu súdu o zamietnutí námietok povinných 1/ až 3/ proti exekúcii a zamietnutí
námietok povinného 1/ proti exekúcii nie je prípustné odvolanie.