Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Iveta Wildeová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/314/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115219384
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115219384.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobkyne: A. E., Q.. R., H.. XX.X.XXXX,

C. S.Š., U. XXXX/XX p r o t i žalovanému: A.Á. E., H.. XX.XX.XXXX, C. R. S., U. XXXX/XX, t.č. Centrum
sociálnych služieb Zátišie, Centrum podporného bývania Osadné, o vylúčenie manžela z užívania
rodinného domu takto

r o z h o d o l :

Z a s t a v u j e konanie o vylúčenie žalovaného z užívania pozemkov - parciel KN XXXX, XXXX B.
XXXX zapísaným na LV č. XXX k.ú. H. Š..

V y l u č u j e žalovaného z užívania rodinného domu súp. č. XXXX stojaceho na parcele KN XXXX,

zapísanom na LV č. XXX k.ú. H. Š..

Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 20.7.2015 sa domáhala vylúčenia žalovaného, ktorý jej je manželom, z
užívania ich spoločného rodinného domu súp. č. XXXX stojaceho na parcele KN XXXX zapísanom na
LV č. XXX k.ú. H. Š., ktorý je v ich podielovom spoluvlastníctve. Právne nárok odôvodnila § 146 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka a skutkovo tým, že spolužitie
so žalovaným kvôli jeho správaniu je neznesiteľné, má psychické problémy a ona, ako aj ich deti sa

obávajú o svoj život a zdravie.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a uviedol, že má záujem sa do predmetného rodinného domu vrátiť.
Zároveň však uviedol, že so žalobou by súhlasil vtedy, ak by ho žalobkyňa vyplatila z jeho podielu.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedka Z. E., výpisom z LV č. XXX k.ú. H. Š., správou
Psychiatrickej liečebne NsP sv. Barbory, Q., a.s., spismi tohto súdu 19C/298/2015, 4T/146/2015 a zistil

tento skutkový stav:

4. Strany uzavreli manželstvo dňa 22.4.1989, ich manželstvo stále trvá, návrh na rozvod podaný nebol.
Z manželstva pochádzajú 3 deti, ktoré sú už plnoleté a bývajú so žalobkyňou.

5. Predmetom sporu je rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parcele KN XXXX, ktorý je zapísaný
na v podielovom spoluvlastníctve strán, každej z nich v 1 titulom darovacej zmluvy. Vyplýva to z výpisu

z LV č. XXX k.ú. H. Š..

6. Žalovaný od júla 2015 v predmetnom rodinnom dome sa nezdržiava, nakoľko bol z neho vykázaný
políciou dňa 4.7.2015, ako to vyplýva z potvrdenia OO PZ Prešov sever zo dňa 4.7.2015, ktoré sanachádza v spise tohto súdu 19C/298/2015 a následne aj uznesením tohto súdu č.k. 19C/298/2015-25
zo dňa 8.7.2015 bolo uložené žalovanému, aby dočasne nevstupoval do predmetného rodinného domu
formou predbežného opatrenia. Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť 25.7.2015.

7. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia o predbežnom opatrení súd sa stotožnil so skutkovými
dôvodmi návrhu a konštatoval, že manželstvo strán bolo harmonické do roku 2009. V roku 2010
sa žalovaný začal liečiť na depresie a v decembri 2014 absolvoval liečbu elektrošokmi. Požíva aj
alkoholické nápoje a od mája 2015 sa začal chovať agresívne k žalobkyni a ich deťom.

8. Žalobkyňa aj v tomto spore vypovedala tak, ako vo vyššie citovanom konaní o predbežnom opatrení.
Dodala však to, že povahovo bol žalovaný submisívny, po elektrošokoch sa zmenil, stal sa veľmi
energický, prestal brať lieky a začal piť. Sústavne vrieskal na ňu a deti, nadával, nedal im pokoj. Často
sám volal políciu s tvrdením, že ho vyhadzujú z domu. Podľa nej má osobnostnú poruchu a nie je
možné predvídať jeho správanie. Vyhrážal sa podpálením domu a raz, v roku 2013, podpálil kotolňu,

k čomu sa aj priznal. Vyhrážal sa im zabitím a preto mali z neho strach. V spálni v skrini mal sekery
a nožnice na strihanie plota, preto od marca 2015 sa žalobkyňa presťahovala do obývacej izby. Deti
spia zamknuté vo svojej izbe. V júni 2015 žalovaný do nej pri hádke sotil tak, že spadla na dlažbu
a bola aj na lekárskom ošetrení (potvrdenie sa nachádza v spise 19C/298/2015). V jednom prípade,
počas prác v záhrade, žalovaný poodstrihoval v dome káble od televízie a internetu a pritom sa smial.

Posledný incident predchádzal vykázaniu žalovaného políciou v noci 3.7.2015, kedy žalovaný rozbil
dvere, mikrovlnku a popálil oblečenie žalobkyne a najstaršieho syna.

9. Žalovaný vo svojej výpovedi poukázal na to, že predmetný dom získali darom od jeho rodičov a sám
sa podieľal na jeho zveľadení. Najprv poprel, že by sa vyhrážal rodine, že by blízkych vyhadzoval z

domu, potom to potvrdil. Poprel aj to, že by bol alkoholik. Uviedol, že vypije od smädu jedno až tri pivá.
Priznal síce, že niekedy sa choval agresívne a to v čase, keď bral množstvo liekov na spanie a vypil
si. Agresivitu prejavoval len slovne, uznal však, že raz v roku 2015 sa pobil so synom kvôli peniazom.
Uviedol, že podpálil kotolňu, ale neúmyselne a 3.7.2015 potom, čo mu manželka povedala, že sa s ním
rozvádza, podpálil nejaké oblečenie a rozbil dvere do izby. Priznal tiež, že raz napadol žalobkyňu, vtedy

mu podľa jeho slovo „ruplo v bedni“, chcel jej poškodiť a preto prestrihol káble od internetu. Pri hádke
vtedy do nej sotil tak, že spadla.

10. Svedok Z. E. - syn strán potvrdil, že žalovaný sa chová agresívne, často sa vyhrážal, že podpáli dom
a dvakrát u nich aj horelo, čo spôsobil žalovaný. Svedok aj súrodenci sa otca báli a preto spali zamknutí

vo svojej izbe. Sestra dokonca kvôli strachu z otca odišla bývať k sesternici. Uviedol, že na políciu podali
asi 10 oznámení na otca, všetky boli postúpené na priestupkové konanie a doposiaľ bolo rozhodnuté len
v jednej veci. Je presvedčený, že žalovaný by bol schopný svoje vyhrážky zrealizovať a preto svedok
a jeho súrodenci sa obávajú o svoj život a zdravie.

11. Žalovaný sa spočiatku liečil na psychiatrii v Košiciach a neskôr, keď ho prevážali sanitkou do
Rožňavy, ušiel. Z podnetu primárky žalobkyňa podala aj návrh na jeho pozbavenie spôsobilosti na
právne úkony, konanie sa vedie na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 7Ps/109/2015, vo veci doposiaľ
rozhodnuté nebolo.

12. Z prepúšťacej správy Nemocnice s poliklinikou sv. Barbory v Rožňave zo dňa 7.9.2015, kde bol
hospitalizovaný od 4.8.2015 vyplýva, že u žalovaného bola diagnostikovaná zmiešaná a iná porucha
osobnosti ako aj porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním alkoholu so syndrómom závislosti.

13. Na dotaz súdu Psychiatrická liečebňa NsP sv. Barbory Rožňava, a.s. listom zo dňa 21.3.2016

oznámila, že hospitalizácia žalovaného stále trvá od 4.8.2015 až kým nebude umiestnený v zariadení
DSS, nakoľko jeho zdravotný stav mu nedovoľuje pobyt v domácom prostredí.

14. Žalovaný od 8.8.2016 je umiestnený v Centre sociálnych služieb v Osadnom.

15. Žalovaný bol aj právoplatne odsúdený trestným rozkazom tohto súdu č.k. 4T/146/2015-157 zo
dňa 18.1.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.5.2016 a to za prečin poškodzovania cudzej veci
a pokračovací prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia. Prvý prečin sa týkal už spomenutého
skutku zo dňa 3.7.2015 a súvisí s poškodením dverí a oblečenia žalobkyne a svedka Z. E.. Ďalší prečinpredstavuje skutky zo dňa 6.7.2015 a 17.7.2015, kedy napriek vykázaniu žalovaného z rodinného domu
polície a vydaného predbežného opatrenia súdu žalovaný vošiel na pozemok predmetného rodinného
domu. Za tieto prečiny bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody.

16. V uvedenom trestnom spise sa nachádza aj znalecký posudok č. 158/2015 zo dňa 17.9.2015
spracovaný znalkyňami z odvetvia psychiatrie Z.. E. U. B. Z.. P. Z. E.. Znalkyne vyšetrením žalovaného
zistili, že má sklon k impulzívnemu správaniu a aj na málo intenzívny podnet reaguje rizikovo a
stráca sebakontrolu. Konštatovali u neho tretie štádium chronického alkoholizmu s plne rozvinutou

somatopsychickou závislosťou, stratou kontrolou v pití. V ebrietách sa prejavuje u neho verbálna i
brachiálna agresivita. K svojmu pitiu je pomerne málo kritický. Znalkyne u neho ustálili dve diagnózy a
to poruchu psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu so syndrómom závislosti s poruchami
správania a agresivitou a zmiešanú poruchu osobnosti s rysmi nezdržanlivosti, s antisociálnym
správaním,semočnouaafektívnouinstabilitouaimpulzivitou.Uviedliajto,žežalovanýmánedostatočný
osobnostný mantinel s nízkym prahom pre spúšťanie agresívnych prejavov a vyslovili záver, že aj keď

jeho pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska nie je pre spoločnosť nebezpečný, v stave opitosti
bez protialkoholickej liečby sa aj v budúcnosti môže dopustiť trestnej činnosti.

17. Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia
alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome

alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť
užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva,
prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

18. Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne

upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy
obsahom aj účelom im najbližšie.

19. Aj keď úprava v § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na byt alebo dom v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov a v tomto prípade strany. manželia sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného

domu, súd cez tzv. analógiu legis upravenú v § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka aplikoval aj pre tento
prípad § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Účelom tohto ustanovenia je totiž ochrana života a zdravia
jedného z manželov a jeho blízkych osôb pred druhým manželom a to vylúčením násilného manžela
(postačujúca je forma psychického násilia, alebo len hrozba tohto násilia) z užívania spoločného bytu
alebo domu. V záujme ochrany tejto najvyššej hodnotovej kategórie - života a zdravia, ale aj práva na

pokojný život nie je možné neaplikovať § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj na dom v podielovom
spoluvlastníctve manželov.

20. Vylúčenie z užívania domu je síce výrazným obmedzením vlastníckeho práva a preto súd musí
dôsledne posúdiť či sú splnené zákonné predpoklady pre vyhovenie žalobe, pričom dôkazné bremeno

je na žalobkyni. V tomto prípade súd zastáva názor, že žalobkyňa preukázala dôvodnosť obavy o život
a zdravie nielen seba, ale aj detí kvôli nevyspytateľnému správaniu sa žalovaného, ktorý má vážne
psychické problémy. Jeho násilné správanie pod vplyvom alkoholu sa opakovalo a dokonca stupňovalo,
keď fyzicky napadol žalobkyňu a teda neostal len pri verbálnych útokoch. Súd nepochybuje, že žiť
v takomto neustálom strese z obáv ako sa žalovaný zachová a či neuskutoční svoje vyhrážky, keď

už podpálil kotolňu, hoci podľa jeho vyjadrenia nechtiac, ale zároveň úmyselne podpálil oblečenie,
ničí bytové zariadenie a spotrebiče, že to spôsobuje neznesiteľnosť takého spolužitia a tým naplnenie
ďalšieho zákonného predpokladu v zmysle § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Aj keď strany už vyše
roka spolu nebývajú je potrebné vychádzať z toho, že nasťahovaniu žalovaného do domu bráni vydané
predbežné opatrenie, ktoré však žalovaný porušil, za čo bol aj odsúdený. Aj z jeho vlastného vyjadrenia

vyplýva, že má záujem vrátiť sa do rodinného domu.

21. Vylúčenie žalovaného zo spoločného bývania so žalobkyňou je potrebné vnímať aj z toho pohľadu,
že sám psychiater uviedol, že zdravotný stav žalovaného mu nedovoľuje pobyt v domácom prostredí
a teda toto súdne rozhodnutie je aj v záujme samotného žalovaného, aby sa eliminovali možnosti

psychického neunesenia rodinných problémov zo strany žalovaného, čo by mohlo viesť k jeho ďalšiemu
protizákonnému konaniu. Na to poukázali aj psychiatričky v už spomínanom znaleckom posudku, keď
skonštatovali, že žalovaný pod vplyvom alkoholu sa správa agresívne a že pokiaľ sa nebude liečiť,
možno predpokladať, že aj v budúcnosti sa dopustí trestnej činnosti. Súd na záver pripomína, ževylúčenie žalovaného z užívania domu ho nezbavuje jeho vlastníckeho práva a možnosti domáhať sa
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k spoločným nehnuteľnostiam.

22. Žalobkyňa sa pôvodne domáhala aj vylúčenia žalovaného z užívania pozemkov, hoci právna úprava
k takémuto postupu neexistuje, nakoľko § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa môže vzťahovať len
na vylúčenie manžela z užívania rodinného domu. Žalobkyňa preto v priebehu konania zobrala žalobu
v tejto časti späť, s čím súhlasil aj žalovaný, súd preto konanie o tomto nároku zastavil podľa § 145 ods.
2 a § 146 ods. 1 CSP.

23. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP. Žalobkyňa
bola úspešná v konaní o vylúčenie žalovaného z užívania rodinného domu a neúspešná v konaní o
vylúčenie žalovaného z užívania pozemkov a preto stranám nevznikol nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.