Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. november 2015

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 5C/40/1996
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2696899866
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sláviková
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2015:2696899866.10

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Vierou Slávikovou v právnej veci žalobcu: Agropartner, spol. s.r.o.,
so sídlom Plavecké Podhradie 258, 906 36 Plavecké Podhradie, IČO: 34 134 000, právne zastúpený:
JUDr. Štefan Dostál, advokát so sídlom kancelárie Robotnícka 79, 905 01 Senica, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalobcu: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, proti
žalovanému: DIPLOMAT, v.o.s., Sološnica 516, IČO: 31 439 225, právne zastúpený: JUDr. Stanislav
Schubert, so sídlom kancelárie Vansovej 2, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný žalobca, Štátny majetok v Plaveckom Podhradí, štátny podnik, 906 36 Plavecké Podhradie,
sa žalobou podanou na Okresnom súde Senica dňa 5.3.1996, doplnenou dňa 13.8.1999 a 16.11.1999,
proti žalovanému a D. R., nar. XX.X.XXXX (pôvodne žalovanému v 2. rade) domáhal, aby súd rozhodol,
že Dohoda o uznaní nároku na náhrady za živý a mŕtvy inventár v zmysle zákona č. 229/1991 Zb.
spísaná dňa 10.5.1993 uzatvorená medzi Štátnym majetkom Plavecké Podhradie, š.p., zast. I.. J. Ž.,
riaditeľom (ako povinná osoba) a D. R., nar. XX.X.XXXX, zast. F. R., nar. X.X.XXXX, bytom B. F. (ako
oprávnená osoba) podpísaná zmluvnými stranami dňa 8.6.1993 (ďalej len „Dohoda o uznaní nároku
na náhrady za živý a mŕtvy inventár“), Dodatok č. 1 k Dohode o uznaní nároku na náhrady za živý a
mŕtvy inventár v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. spísanej dňa 10.5.1993 zo dňa 8.6.1993, uzatvorený
medzi Štátnym majetkom Plavecké Podhradie, š.p., zast. I.. J. Ž., riaditeľom (ako povinná osoba) a
D. R., nar. XX.X.XXXX, zast. F. R., nar. X.X.XXXX, bytom B. F. (ako oprávnená osoba) podpísaný
zmluvnými stranami dňa 13.9.1993 (ďalej len „Dodatok č.1 k dohode“)¸ Zmluva o vydaní náhrad za
živý a mŕtvy inventár v zmysle § 20 zákona č. 229/1991 Zb. uzatvorená medzi povinnou osobou
ŠM Plavecké Podhradie a oprávnenou osobou D. R., B. F., uzatvorená medzi 1. Štátnym majetkom
Plavecké Podhradie, š.p., zast. I.. J. Ž., riaditeľom a 2. Slovenským pozemkovým fondom, Bratislava,
zast. generálnym riaditeľom R.. I.. C. B., K.. (ako odovzdávajúci) a D. R., nar. XX.X.XXXX, zast. F. R.,
nar. X.X.XXXX, bytom B. F. (ako preberajúcim) podpísaná zmluvnými stranami dňa 8.3.1994 (ďalej len
„Zmluva o vydaní náhrad za živý a mŕtvy inventár“), Kúpna zmluva zo dňa 31.3.1994, uzatvorená medzi
Predávajúcim: D. R., nar. XX.X.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXX, bytom Y. XX, B. F., zast. F. R., r.č.: XXXXXX/
XXX, bytom B. F., J. Q. X, na základe plnej moci spísanej 11.3.1994 na úrade Mesta B. F. a Kupujúcim:
Diplomat, verejná obchodná spoločnosť, 906 36 Sološnica 516, IČO: 31 439 225, zastúpená konateľom
spoločnosti U.. T. F. a p. J. Ž., s predmetom kúpy: P.: X. C., U.. Č.. XXXX/XX, X. U., U.. Č.. XXXX/XX, X.
U., U.. Č.. XXXX/XX, X. P., U.. Č.. XXXX/XX, X. R., U.. Č.. XXXX/XX, U.: X. XXXX/X S.. U.., R. G. F. X
XXX L.X, X. XXXX/XX S.. U.., C. G. F. XXX L.X, X. XXXX/XX S.. U.., U. G. F. XXX L.X, X. XXXX/XX S..
U.., U. G. F. XX L.X, X. XXXX/XX S.. U.., P. G. F. XXX L.X, za dohodnutú cenu vo výške 1 700 000,- Sk

(ďalej len „Kúpna zmluva“), pričom znaleckým posudkom bola určená cena 3 947 430,- Sk, sú neplatné.
Svoju žalobu pôvodný žalobca právne odôvodnil § 37 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka a vecne tým,
že dňa 8.3.1994 bola uzatvorená Zmluva o vydaní náhrad za živý a mŕtva inventár, ktorou bola pôvodne
žalovanému v 2. rade ako náhrada za živý a mŕtvy inventár vydaná nehnuteľnosť, a to komplex liehovaru
nachádzajúci sa v obci U. U., pričom podľa § 20 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. sa náhrada poskytuje vo
veciach toho istého alebo porovnateľného druhu, ak to nie je možné, tak v službách, prípadne podielom
na majetku a teda nie je možné vysporiadať náhradu odovzdaním nehnuteľnosti, ktorá by predtým nebola
vo vlastníctve danej osoby. Uvedenej Zmluve o vydaní náhrad za živý a mŕtva inventár predchádzala
Dohoda o uznaní nároku na náhrady za živý a mŕtvy inventár v znení Dodatku č. 1, v ktorej bol pôvodne
žalovanému v 2. rade priznaný nárok za živý a mŕtvy inventár vo výške 5 522 771,- Sk, a to na základe
nesprávneho a protizákonného výpočtu, akéhosi spojenia hybridu náhrady za skutočne odňatý inventár
a normatívu, pričom nárok mal byť vo výške 1 918 946,- Sk. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia
o obnove konania zo dňa 23.1.1995 bolo rozhodnutím Pozemkového úradu v Senici zo dňa 28.6.1995
určené, že úrad neschvaľuje Dohodu o vydaní nehnuteľností, teda pôvodne žalovaný v 2. rade nie je
vlastníkom poľnohospodárskej pôdy, a teda nie je možné uvažovať o náhrade za živý a mŕtvy inventár.
Na základe Zmluvy o vydaní náhrad za živý a mŕtva inventár bola uzatvorená Kúpna zmluva, pričom
spoločníci žalovaného boli riaditeľom a hlavným ekonómom pôvodného žalobcu, teda celá transakcia
bola z ich strany vopred pripravená, tak aby ju využili vo svoj prospech a proti bývalému riaditeľovi je
preto vedené trestné konanie.

Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o vydaní náhrad za živý a mŕtvy inventár podpísanou dňa 8.3.1994,
Dohodou o uznaní nároku na náhrady za živý a mŕtvy inventár podpísanou dňa 8.6.1993, Dodatkom
č. 1 podpísaným dňa 13.9.1993, rozhodnutím Pozemkového úradu v Senici, č.j. 98/M-OK/95, Kúpnou
zmluvou zo dňa 31.3.1994, písomným vyjadrením žalovaného doručeným tunajšiemu súdu dňa
31.7.1996, 21.11.1997, 16.9.2015, stanoviskom k vysporiadaniu náhrady za živý a mŕtvy inventár
zo dňa 31.3.1993, výsluchom zástupcu pôvodne žalovaného v 2. rade, právneho zástupcu žalobcu,
svedka I.. F. K., výkazmi ku dňu 10.12.1948 pre k.ú. Sološnica a vlastníka R. S., znaleckým posudkom
č. 1/12/95, Zmluvou o predaji majetku štátu č. 68/1996 zo dňa 15.10.1996, výsluchom vedľajšieho
účastníka na strane žalobcu, rozhodnutiami Obvodného pozemkového úradu v Malackách, pripojeným
spisom Okresního soudu v Karlových Varech, č.k. 3D/1077/98, výsluchom právnych nástupcov pôvodne
žalovaného v 2. rade, písomným vyjadrením vedľajšieho účastníka na strane žalobcu zo dňa 20.6.2013,
písomným vyjadrením právneho zástupcu žalobcu zo dňa 16.8.2013, žiadosťou pôvodného žalobcu zo
dňa 27.9.1993, stanoviskom Slovenského pozemkového fondu zo dňa 18.2.1994, znaleckým posudkom
č. 6/2015, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Dňa 8.6.1993 bola medzi pôvodným žalobcom a pôvodne žalovaným v 2. rade D. R. uzavretá Dohoda
o uznaní nároku na náhrady za živý a mŕtvy inventár, predmetom ktorej bolo uznanie a stanovenie
výšky nároku náhrady za živý a mŕtvy inventár za vydané pozemky v zmysle Rozhodnutia Pozemkového
úradu v Senici, č.j. 88/92-98/M zo dňa 16.11.1992, Dohody o vydaní nehnuteľností zo dňa 23.9.1992 a
predložených dokladov o znárodnení živého a mŕtveho inventára zo dňa 6.12.1949. Nárok na náhradu
za živý a mŕtvy inventár bol určený nasledovne: počet ha na základe rozhodnutia Pozemkového úradu
- 253,63 ha, priemerná hodnota inventára na 1 ha - 18 948,- Sk, nárok na náhrady za živý a mŕtvy
inventár - 4 805 781,- Sk, nárok za vyčlenenú závlahu - 200 000,- Sk, automobil - 200 000,- Sk,
zariadenie dielní - 110 990,- Sk. Celkový nárok na náhrady vo výške 5 316 771,- Sk. Spôsob vyrovnania
mal byť dohodnutý po splnení podmienky pre vydanie náhrady podľa zákona č. 229/1991 Zb., teda
dokladu o zabezpečovaní poľnohospodárskej činnosti pôvodne žalovaného v 2. rade. Dňa 13.9.1993
bol k uvedenej Dohode o uznaní nároku na náhrady za živý a mŕtvy inventár uzavretý Dodatok č.1,
ktorým boli ocenené zásoby na dvore D., a to drevené uhlie - 9 000,- Sk, terpentýn - 76 000,- Sk, decht
- 121 000,- Sk, spolu nárok vo výške 206 000,- Sk. Konečný nárok na náhrady tak predstavoval sumu
5 522 771,- Sk.

Dňa 8.3.1994 pôvodný žalobca a Slovenský pozemkový fond ako odovzdávajúci a pôvodne žalovaný v
2. rade ako preberajúci uzatvorili Zmluvu o vydaní náhrad za živý a mŕtvy inventár, predmetom ktorej bolo
plnenie vydávania náhrad za živý a mŕtvy inventár na základe Dohody o uznaní nároku na náhrady za
živý a mŕtvy inventár zo dňa 8.6.1993 a Dodatku č. 1 k dohode. V rámci plnenia odovzdávajúci odovzdali
preberajúcemu nasledovné veci: komplex výrobného strediska liehovar v U. U., nachádzajúci sa v obci
U. U. pod súpisným číslom XXX, ktorý ocenil znalec v znaleckom posudku č. 178/1993 na trhovú hodnotu
vo výške 3 110 936,- Sk. Vydané boli nasledovné nehnuteľnosti: B., C., P., P.. S., C. - R. M. U.. Č.. XXXX/

XX, U., J. J. P.. Č., Y., U. - R. M. U.. Č.. XXXX/XX, U. M. U.. Č.. XXXX/XX, P. - P. M. U.. Č.. XXXX/XX,
R. M. U.. Č.. XXXX/XX J. U. U.. Č.. XXXX/X, S. U. - R. F. F. X XXX L.X, U.. Č.. XXXX/XX, S. U. -C. F.
F. XXX L.X, U.. Č.. XXXX/XX, S. U. - U. F. F. XXX L.X, U.. Č.. XXXX/XX, S. U. - U. F. F. XX L.X, U.. Č..
XXXX/XX, S. U. - P. F. F. XXX L.X. Spolu v hodnote 3 203 076,- Sk.

Pôvodne žalovaný v 2. rade ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzavreli dňa 31.3.1994 Kúpnu
zmluvu, predmetom ktorej bol predaj a kúpa nehnuteľností vo vlastníctve predávajúceho nachádzajúcich
sa v k.ú. obec U. U. zapísaných na liste vlastníctva Č.. XXX, J. A. B. P.: C. M. U.. Č.. XXXX/XX, U.C. M.
U.. Č.. XXXX/XX, U. M. U.. Č.. XXXX/XX, P. M. U.. Č.. XXXX/XX, R. M. U.. Č.. XXXX/XX J. U.: U.. Č..
XXXX/X, S. U. - R. F. F. X XXX L.X, U.. Č.. XXXX/XX, S. U. - C. F. F. XXX L.X, U.. Č.. XXXX/XX, S. U.
- U. F. F. XXX L.X, U.. Č.. XXXX/XX, S. U. - U. F. F. XX L.X, U.. Č.. XXXX/XX, S. U. - P. F. F. XXX L.X.
Kúpna cena bola stanovená na sumu 1 700 000,- Sk.

Pozemkový úrad v Senici rozhodnutím zo dňa 23.1.1995 pod č.j. 98/M-OK/95 rozhodol, že nariaďuje
obnovu konania vo veci svojho rozhodnutia, č. 88/92-98/M zo dňa 16.11.1992 o schválení dohôd o
vydaní nehnuteľností pôvodne žalovanému v 2. rade, keďže Okresný prokurátor v Senici konštatoval,
že uvedeným rozhodnutím boli porušené ustanovenia zákona č. 229/91 Zb. a SP.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 31.7.1996 uviedol, že §
20 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. hovorí aj o náhrade v inej forme. Podľa stanoviska Slovenského
pozemkového fondu môže byť náhrada vykonaná aj odovzdaním nehnuteľnosti, ktorá predtým nebola
vo vlastníctve osoby. Toto stanovisko vyjadril Slovenský pozemkový fond tým, že jeho zástupca podpísal
Zmluvu o vydaní náhrad za živý a mŕtvy inventár, keďže liehovar patril pod správu Slovenského
pozemkového fondu. Spôsob výpočtu náhrady bol bežne používaný vzhľadom na to, že pri odnímaní
živého a mŕtveho inventára pôvodným vlastníkom sa nezachovali o odňatom inventári doklady. Pôvodný
žalobca sa obrátil so žiadosťou o stanovisko k poskytovaniu náhrady podľa § 20 zákona č. 229/1991
Zb. na Ministerstvo pôdohospodárstva SR, keďže bolo tvorcom a gestorom zákona a zabezpečovalo
jednotný výklad sporných ustanovení na území SR a následne vykonal výpočet hodnoty náhrady
za odňatý živý a mŕtvy inventár podľa tohto usmernenia. Na základe právoplatného rozhodnutia
Pozemkového úradu v Senici, č. 88/92-98/M zo dňa 16.11.1992 uzatvoril žalovaný s pôvodne žalovaným
v 2. rade ako výlučným vlastníkom poľnohospodárskej pôdy, nehnuteľností, živého a mŕtveho inventáru
zmluvné vzťahy týkajúce sa sčasti prechodu vlastníctva a sčasti dlhodobých nájomných zmlúv o
nájme a zabezpečovaní poľnohospodárskej činnosti. Zrušením tohto rozhodnutia o schválení vydania
nehnuteľností zasiahol Pozemkový úrad v Senici do existujúcich právoplatných právnych vzťahov tretích
osôb, čím boli dotknuté práva žalovaného, a preto žalovaný podal proti rozhodnutiu Pozemkového úradu
v Senici, č. 98/M-OK/95 zo dňa 23.1.1995 rozklad. Žaloba v časti poukazujúca na predaj medzi pôvodne
žalovaným v 2. rade a žalovaným je vzhľadom na zmluvnú voľnosť bezpredmetná.

Podľa stanoviska Ministerstva pôdohospodárstva SR k vysporiadaniu náhrady za živý a mŕtvy inventár
zo dňa 31.3.1993 vrátenie mŕtveho a živého inventáru sa môže vykonať aj náhradou konkrétnymi
vecami, ktoré môže reštituent využiť na poľnohospodárske podnikanie, pokiaľ sa na tom obe strany
dohodnú. Výpočet hodnoty sa vykonáva podľa dokladov o odobratí inventáru a pokiaľ sa doklady
nachádzajú len za časť odobratých poľných nehnuteľností, tak treba vychádzať z priemeru hodnôt podľa
existujúcich dokladov, lebo sa dá predpokladať, že zaťaženie pôdy mal ten istý majiteľ približne rovnaké
aj keď mal majetok vo viacerých lokalitách ale v rovnakých výrobných podmienkach.

Zástupca pôvodne žalovaného v 2. rade pri svojom výsluchu dňa 17.9.1996 uviedol, že pôvodne
žalovaný v 2. rade nebol žiadnym spôsobom zvýhodnený. Bolo mu odobratých 285 ha a pristúpil na
náhradu, ktorá sa týkala 263 ha, pričom ide o zaokrúhlené čísla bez zostatku 10-tín. Bol použitý normatív
26 x 800, čo je spolu 4 805 781,- Sk, čo sa týka pôdy. V rámci reštitučných nárokov mu mala byť vydaná
náhrada za liehovar v Sološnici, ktorý bol zbúraný, a preto mu pôvodný žalobca ponúkol liehovar F. U.
U.. Vzhľadom na vzdialenosť jeho bydliska od liehovaru vyslovil pri rokovaniach názor, že mieni liehovar
predať, a tak došlo k predaju žalovanému. Normatív bol použitý z toho dôvodu, že na určitý zvyšok
výmery nemal pôvodne žalovaný v 2. rade potrebné doklady.

Zástupca pôvodného žalobcu pri svojom výsluchu dňa 17.9.1996 uviedol, že nesprávnosť výpočtu
spočíva v tom, že výpočet podľa normatívu sa má použiť pokiaľ by nebolo preukázané odňatie živého

a mŕtveho inventáru, a teda aj výška náhrady. V tomto prípade odňatie bolo preukázané a prepočet mal
byť vykonaný podľa zoznamu.

Svedok I.. F. K. uviedol, že cena výplaty reštitučného nároku bola značne nadsadená, čo bolo
v záujme bývalého riaditeľa pôvodného žalobcu, aby mohol majetok za výhodnú cenu odkúpiť.
Vypracovaný znalecký posudok má k dispozícii polícia, resp. prokuratúra a z jeho podstaty pôvodný
žalobca vychádzal. V ostatných reštitučných prípadoch bola náhrada v celom rozsahu vykonaná podľa
preukázaného majetku. Bolo nepochybné, aký majetok bol v tomto prípade odňatý, napriek tomu boli
viackrát robené zmeny ekonómom J., aby sa dosiahla čo najvyššia možná náhrada. Pôvodný žalobca
mohol zo svojho majetku pôvodne žalovaného v 2. rade odškodniť tak, ako mu bol majetok odňatý, teda
pôdou, živým a mŕtvym inventárom, čo by pôvodného žalobcu vôbec nepoškodilo.

Podľa výkazu ku dňu 10.12.1948, k.ú. P., vlastník R. S., bola hodnota mŕtveho inventára v celkovej
výške 463 000,- Kčs (vložka F), živého inventára vo výške 810 050,- Kčs (vložka E), zásob
vo výške 286 300,- Kčs (vložka G), poľného inventáru vo výške 75 625,- Kčs (vložka H). Podľa prílohy
ku vložke mŕtveho inventáru zariadenie zámočníckej, kováčskej a kolárskej dielne bolo vo výške 55
400,- Kčs. Výkaz nehnuteľností ku dňu 10.12.1948 pre k.ú.P.-D., vlastník S. R., obsahuje obytný dom,
sušiareň, garáž, prasačník, kraviareň, obytnú budovu, budovu bý. Liehovaru, sýpku, kanceláriu, stajne a
hájenku. Zoznam priemyselného zariadenia na dvore D.Í. obsahuje 20q dreveného uhlia veľkokusového,
5q dreveného uhlia prachového, 52 hl terpentýnu, 7q dechtu hustého, 80 hl dechtu polohustého, 16
hl dechtu destilovaného, 2 784 metrov parezov, čiastočné zariadenie pre vybudovanie umelej sušiarne
tabaku, zariadenie pre zavlažovanie (čiastočne dodané) a zariadenie na drtenie kostí.

Zo znaleckého posudku č. 1/12/95 vyhotoveného znalcami odboru ekonomika hospodárstva, odvetvie
účtovnej evidencie Ing. Peckovou Danielou a JUDr. Milanom Závodným vyplýva, že náhrady za živý a
mŕtvy inventár sa poskytujú len ak oprávnená osoba zabezpečuje prevádzku poľnohospodárskej výroby,
čo predstavuje aj prenájom pôdy na poľnohospodárske využitie a preto náhrada za mŕtvy a živý inventár
je správna. V danom prípade bolo preukázané odňatie živého a mŕtveho inventáru a zásob (vložka D, E,
F, G, H, nákladné auto Š. R. X,Xt, zásoby v Rohožníku) a celková suma nároku na náhrady predstavuje
sumu 2 183 346,- Sk. Podľa Dohody o uznaní nároku na náhrady za živý a mŕtvy inventár a Dodatku
č. 1 k dohode, je vyčíslený nárok na náhrady v sume 5 522 771,- Sk, čo predstavuje rozdiel vo výške 3
339 425,- Sk. Keďže bolo k dispozícii preukázané vnesenie alebo odňatie živého a mŕtveho inventára a
zásob, nemal byť prepočet vykonaný normatívom ale na základe § 14 ods. 5 zákona č. 229/91 Zb. Spolu
boli pôvodne žalovanému v 2. rade vydané nehnuteľnosti a náhrady vo výške 6 517 689,- Sk, nárok mal
byť vo výške 2 183 346,- Sk a vydané nad rámec oprávnených nárokov bolo 4 334 343,- Sk. Zároveň
náhrady neboli vydané jednotlivým oprávneným osobám podľa ich nároku ale došlo k ich zúčtovaniu s
inými oprávnenými osobami, čo je v rozpore so zákonom.

Podaním zo dňa 5.11.1996 oznámil Slovenský pozemkový fond, že vstupuje do konania ako vedľajší
účastník na strane žalobcu.

Zmluvou o predaji majetku štátu č. 68/1996 zo dňa 15.10.1996 uzatvorenou medzi Slovenským
pozemkovým fondom a žalobcom, predmetom ktorej boli veci, iné majetkové hodnoty, práva a záväzky,
ktoré prešli na Slovenský pozemkový fond z pôvodného žalobcu, ktorý bol zrušený bez likvidácie, boli
prevedené na žalobcu, a to na základe privatizačného projektu, pričom s vlastníckym právom k tomuto
majetku prešli na žalobcu práva a záväzky súvisiace s týmto majetkom vrátane neznámych. Na základe
tejto zmluvy sa spoločnosť Agropartner, spol. s r.o. stala žalobcom namiesto pôvodného žalobcu v tomto
konaní Štátneho majetku, Š..U.. U. U..

Dňa 4.11.1997 súd uznesením pripustil, aby do konania na strane žalobcu ako vedľajší účastník vstúpil
Slovenský pozemkový fond Bratislava.

Vedľajší účastník na strane žalobcu pri svojom výsluchu dňa 4.11.1997 uviedol, že pri uzatváraní Zmluvy
o vydaní náhrad za živý a mŕtvy inventár nevystupoval ako povinná osoba, ale ako účastník zmluvy,
keďže náhrada mala byť poskytnutá vydaním nehnuteľnosti. Iný spôsob reštitučného nároku a jeho
náhrady nebolo možné realizovať, tak ako to vyplýva z § 20 zákona č. 229/1991 Zb. Bolo im oznámené,
že keby povinná osoba vydávala náhradu odovzdaním živého a mŕtveho inventáru, nemala by na čom

povinná osoba hospodáriť. Pri udeľovaní súhlasu vychádzali z podkladov, ktoré získali od pôvodného
žalobcu.

Právny zástupca žalovaného pri svojom výsluchu dňa 4.11.1997 a vo svojom písomnom vyjadrení
doručenom súdu dňa 21.11.1997 uviedol, že ide o zmätočné konanie, keďže na jednej strane vo veci
koná súd a na strane druhej Okresný úrad v Malackách. Ak bola vydaná vyššia hodnota pôvodne
žalovanému v 2. rade, tak správca majetku, teda Slovenský pozemkový fond, by mal požadovať vydanie
bezdôvodného obohatenia. Keďže ide o žalobu podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku,
tak žalobca by mal preukázať naliehavý právny záujem. Žalobca nepreukázal, že by bolo ohrozené jeho
právo, čo ani nemôže preukázať, pretože ak by sa vyhovelo žalobe, tak by žalobcovi nevzniklo žiadne
právo. V žalobe žalobca nenavrhuje komu má byť nehnuteľnosť prikázaná do vlastníctva, nie je možné,
aby bola prikázaná neexistujúcemu subjektu, ak sa preukáže, že reštitučný nárok pôvodne žalovaného
v 2. rade neexistoval, mala by sa nehnuteľnosť vrátiť do vlastníctva štátu a mala byť podaná žaloba na
plnenie, teda na vrátenie neoprávneného majetkového prospechu.

Dňa 21.11.1997 bolo Okresnému súdu Senica oznámené, že Okresný úrad v Malackách v reštitučnom
spise pôvodne žalovaného v 2. rade nariadil dňa 11.4.1997 obnovu konania. Konanie na Okresnom
úrade v Malackách bolo právoplatne skončené vydaním 13 právoplatných rozhodnutí, v rámci ktorých
Obvodný pozemkový úrad v Malackách rozhodol o priznaní a nepriznaní vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam v k.ú. P.Š. J. D. právnym nástupcom pôvodne žalovaného v 2. rade, pričom z
uvedených rozhodnutí vyplýva, že právnym nástupcom pôvodne žalovaného v 2. rade bolo priznané
vlastnícke právo aj k poľnohospodárskej pôde.

Z pripojeného spisu Okresního soudu v Karlových Varech, č.k. 3D/1077/98 vyplýva, že pôvodne žalovaný
v 2. rade zomrel dňa XX.X.XXXX a zákonnými dedičmi boli synovia F. R., nar. X.X.XXXX a Radim
Donát, nar. XX.X.XXXX. Pôvodne žalovaný v 2. rade zanechal závet, v ktorom stanovil, že univerzálnymi
dedičmi jeho majetku sú jeho dvaja vnuci, a to I.. T. R., nar. XX.XX.XXXX a I.. A. R., nar. XX.X.XXXX.
Dedičské konanie bolo skončené dňa 11.11.1998. Na základe uvedeného sa dedičia po pôvodne
žalovanom v 2. rade ako jeho právni nástupcovia stali žalovanými v druhom až piatom rade v tomto
konaní.

F. R., nar. X.X.XXXX, pri svojom výsluchu dňa 9.4.2013 uviedol, že so žalobou nesúhlasí, keďže uzavrel
platnú zmluvu a nikoho k ničomu neprehováral. Bola im ponúknutá bytová jednotka, čo nechceli, keďže
byt mal byť 500 km od B. F. a nakoniec im bol vydaný liehovar, ktorý ohodnotil pôvodný žalobca.

I.. T. R. pri svojom výsluchu dňa 9.4.2013 uviedol, že so žalobou nesúhlasí. S ohľadom na to, že nároky
na vydanie majetku boli uznané v plnom rozsahu, tak v plnom rozsahu im prináležali aj náhrady za živý a
mŕtvy inventár a liehovar im bol vydaný právom. Náhrady mali byť vydané v značnom rozsahu a pôvodný
žalobca nebol schopný tieto náhrady kompenzovať a preto im bola poskytnutá ako kompenzácia časť
majetku pôvodného žalobcu, pričom im boli ponúkané byt alebo dom, ale nakoniec si vybrali liehovar.

Vedľajší účastník na strane žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20.6.2013 uviedol, že
dôvod odchýlneho výpočtu náhrady za živý a mŕtvy inventár uvedeného v Dohode o uznaní nároku na
náhrady za živý a mŕtvy inventár, v Dodatku č. 1 k dohode a znaleckom posudku č. 1/12/95 je daný
dvomi rozdielnymi spôsobmi výpočtu náhrady, keďže podľa znaleckého posudku nemal byť prepočet
vykonaný normatívom. Pri výpočte za pomoci normatívu je potrebné brať do úvahy výmeru vydávaných
nehnuteľností oprávnenej osobe, keďže ide o normatív za jeden hektár poľnohospodárskej pôdy, zatiaľ
čo výpočet náhrady za živý a mŕtvy inventár, kedy je reálne možné určiť množstvo jeho vnesenia,
tak rozsah vydávanej výmery pôdy nie je rozhodujúci. Podstatné je iba to, že oprávnenej osobe bolo
priznané vlastnícke právo v konaní pred obvodným pozemkovým úradom. Podľa rozhodnutia NS ČR
28Cdo 247/03 z 31.7.2003 podstatný pre rozhodnutie o nároku na náhradu za živý a mŕtvy inventár
je stav v dobe, kedy sa oprávnená osoba stala vlastníkom reštituovaných nehnuteľností. Rozhodnutie
Pozemkového úradu Senica 88/92-98 zo dňa 16.11.1992, ktoré schválilo dohodu o vydaní nehnuteľností,
bolo zrušené a nahradené novými 13-timi rozhodnutiami Obvodného pozemkového úradu Malacky,
v dôsledku ktorých je treba všetky úkony týkajúce sa riešenia náhrady a ktoré predchádzali novému
rozhodnutiu, považovať za neplatné právne úkony. Náhrada za živý a mŕtvy inventár má oprávnenej
osobe slúžiť na zabezpečenie prevádzky poľnohospodárskej a lesnej výroby podľa § 20 ods. 1 zákona

č. 229/1991 Zb. Vedľajší účastník zároveň spochybnil, že stavby, ktoré boli vydané ako náhrada za živý
a mŕtvy inventár, teda liehovar, slúžia na zabezpečenie poľnohospodárskej a lesnej výroby.

Právny zástupca žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 16.8.2013 požiadal o zmenu petitu.
Podľa Protokolu o oprave chyby v kat. operáte zo dňa 13.11.2006, č. X-197/06 došlo k oprave výmer
E. U.. Č.. XXXX/X (S. XXXX L.X M. XXXX L.X), U.. Č.. XXXX/XX (S. XXX L.X M. XXX L.X), U.. Č..
XXXX/XX (S. XXX L.X M. XXX L.X), U.. Č.. XXXX/X (S. XXXX L.X M. XXXX L.X) J. U.. Č.. XXX (S.
XXXX L.X M. XXXXmX). Z geometrického plánu č. 54/2006 vyplýva, že od parc. č. XXXX/X o výmere
3074 m2 bolo odčlenených 575 m2, ku ktorým bolo prirátaných 17 m2 z pôvodnej parcely č. 1455/36,
ktorá zanikla a z výmery 592 m2 bola vytvorená parc. č. XXXX/XX s výmerou 560 m2 a zvyšok, teda
32 m2 bol pričlenený k parc. Č.. XXXX/XX o výmere 204 m2. Celkový počet výmer u parciel, ktoré boli
vydané pôvodne žalovanému v 2. rade, je po oprave chýb zo strany správy katastra 4 607 m2 a žalobca
sa po zmene petitu domáha vrátiť parcely s celkovou výmerou 4 607 m2. Naliehavý právny záujem
žalobcu spočíva v tom, že bez určenia, že nehnuteľnosti boli vydané neoprávnene na základe neplatného
právneho úkonu, prevedené na základe neplatnej kúpnej zmluvy na žalovaného, je postavenie žalobcu
neisté a právne nemožné. Naliehavý právny záujem je v súlade s rozsudkom NS SR sp. zn. 1Cdo
91/2006. Dňa 27.3.2007 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Obce U. U., č. SOÚ-PP/07/58/19-VI o
odstránení stavby - pivnice postavenej na parc. č. 1455/36 v k.ú. U. U.. Podľa potvrdenia Obce U. U.
zo dňa 22.8.2008 bolo objektom postaveným v k.ú. U.É. U. na parc. č. 1455/35 administratívna budova
a na parc. Č.. XXXX/XX sklad liehu pridelené spoločné súpisné číslo 209. Kolaudačným rozhodnutím
Obce U. U., č. SOÚ-PP/06/301/141-VI zo dňa 22.11.2006 bolo povolené užívanie stavby - rekonštrukcia
a dostavba administratívnej budovy na par. č. XXXX/XX, k.ú. U. U..

Uznesením zo dňa 14.7.2014 súd pripustil zmenu petitu žaloby nasledovne: Súd určuje, že nehnuteľnosti
doteraz zapísané na C. Č.. XXX pre obec U. U., katastrálne územie U. U., ako:
Parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako:
- U. Č. XXXX/X S. U. J. M.R. G. F. XXXX L.X
- parcelné číslo 1455/34 zastavané plochy a nádvoria o výmere 811 mX
- parcelné číslo 1455/35 zastavané plochy a nádvoria o výmere 204 mX
- parcelné číslo 1455/37 zastavané plochy a nádvoria o výmere 533 mX
- parcelné číslo 1455/41 zastavané plochy a nádvoria o výmere 560 mX
Stavby:
P..Č.. XXX C. U. M. U. Č. XXXX/XX,
P..Č.. XXX J. Q. U. M. U. Č. XXXX/XX,
Q. P..Č.. P. U. M. U. Č. XXXX/XX,
Q. P..Č.. R. U. M. U. Č. XXXX/XX,
P..Č.. XXX P. C. U. M. U. Č. XXXX/XX,
sú vo vlastníctve žalobcu - obchodnej spoločnosti J., P.. P..D..G.., U. U. Č.. XXX, U.: XXX XX, IČO:
34 134 000, Zápis v obchodnom registri: Okresný súd Bratislava I., oddiel: Sro, vložka číslo 13937/B.
Žalovaní v 1/ až 5/ rade sú povinní nahradiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia, tak
ako budú dodatočne vyčíslené, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uvedené uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 6.2.2015.

Uznesením zo dňa 8.1.2015 súd konanie proti žalovaným v 2/ až 5/ rade zastavil podľa ust. § 96 O.s.p.,
keďže žalobca vzal žalobu proti týmto žalovaným späť. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 13.2.2015.

Žiadosťou zo dňa 27.9.1993 pôvodný žalobca požiadal Slovenský pozemkový fond o udelenie súhlasu
na vydanie nehnuteľností ako náhrady za živý a mŕtvy inventár, keďže pôvodný žalobca má vydať pôdu
a s pôdou živý a mŕtvy inventár cca 480 ha pôdy a náhrady vo výške 15 mil. Sk a vydanie živého a
mŕtveho inventáru by spôsobilo pôvodnému žalobcovi vážne finančné problémy, a preto oprávneným
osobám bolo navrhnuté vydanie nehnuteľností s čím tieto osoby súhlasili.

Slovenský pozemkový fond vo svojom stanovisku zo dňa 18.2.1994 uviedol, že na základe
právoplatných rozhodnutí Pozemkového úradu Senica bolo zistené, že S. R. bolo odňaté celkovo
284,9299 ha pôdy a oprávnenej osobe sa vydáva 260,3148 ha a pre zákonné prekážky sa nevydáva
24,6151 ha. Hodnota odňatého živého a mŕtveho inventáru bola vypočítaná na základe zachovaných
dokladov o skutočnom odňatí veci a hodnota je 5 522 771,- Sk, čo predstavuje 19 383,- Sk na 1 ha

odňatej pôdy. Znalecký posudok č. 178/93 o cene liehovaru v k.ú. U. U. bolo potrebné upraviť v súlade
s geometrickým plánom pričom hodnota nehnuteľností predstavuje celkovo sumu 3 203
076,- Sk, hnuteľných vecí celkom sumu 744 352,- Sk, celkovo teda sumu 3 947 428,- Sk.
Navrhovaným riešením bolo uhradiť náhradu za odňatý živý a mŕtvy inventár a zásoby vo výške 5 018
150,- Sk z majetku pôvodného žalobcu a Slovenského pozemkového fondu, a to vo výške 1 907 214,-
Sk hnuteľnými vecami vo vlastníctva pôvodného žalobcu a 3 110 936,- Sk nehnuteľnosťami, budovami
liehovaru v správe Slovenského pozemkového fondu. Ostatné nehnuteľnosti liehovaru, pozemky vo
výmere 0,4607 ha použiť na bezodplatný prevod na oprávnenú osobu ako náhradu za nevydávané
pozemky a zvyšok náhrad 504 621,- Sk riešiť až po prevode pozemkov.

Právny zástupca žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 14.9.2015 uviedol, že keď Okresná
prokuratúra v Senici poprela reštitučný nárok oprávnenej osoby na vydanie nehnuteľností a teda aj
náhrad za živý a mŕtvy inventár v k.ú. Sološnica, tak Okresná prokuratúra dala vypracovať znalecký
posudok č. 1/12/95 len na časť vydaného majetku (zhruba 1), o ktorom nemala pochybnosti, že skutočne
oprávnenej osobe patrí, teda nie na celý reštituovaný majetok. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka právny úkon je neplatný, ak je v priamom rozpore so zákonom, kogentné ustanovenie zákona
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Pri určovaní náhrad za živý a mŕtvy inventár zákon jasne
neurčoval jasné a kogentné pravidlá, keďže umožňoval vydať náhradu aj v inej forme. Zákon č. 229/91
Zb. stanovuje podmienku, že náhrady majú slúžiť na zabezpečenie potreby poľnohospodárskej a lesnej
výroby, avšak poľnohospodárska výroba nepredstavuje len prvovýrobu, ale aj následný proces, ktorý
výrazne podmieňuje zabezpečovanie poľnohospodárskej výroby, napr. sušička, liehovar, mraziarenske
zariadenie. Slovenský pozemkový fond takisto nemal námietky k poskytnutiu náhrady práve liehovarom.

Zo znaleckého posudku č. 6/2015 vyhotoveného I.. I. F., znalcom v odbore ekonomika a manažment,
odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, kontroling vyplýva, že podľa Rozhodnutia č. 39250/1949-V/B-4
o vlastníctve poľnohospodárskeho majetku určeného pre Československé štátne majetky zo dňa
6.12.1949 bola S.Š. R. (k.ú. D., pozemkovoknižná vložka č. 1343) zoštátnená poľnohospodárska pôda
o rozlohe 80,0727 ha. Znalec mohol overiť spôsob výpočtu hodnoty živého a mŕtveho inventáru len
pri poľnohospodárskych produktoch evidovaných Slovenským štatistickým úradom v roku 1993. Pri
obilninách a zvieratách mohol overiť či vyplatená hodnota zodpovedá úrovni cien v roku 1992 ale
u mnohých poľnohospodárskych službách tieto ceny už neboli dostupné a musel sa spoľahnúť na
ceny uvedené u povinnej osoby. Znalec ocenil mŕtvy inventár a prisúdil nehnuteľnostiam cenu 50 000
Kčs. Ocenenie živého inventára predstavuje sumu 666 426,- Kčs (vložka E), mŕtveho
inventára (vložka F) sumu 679 250,- Kčs, mŕtveho inventára uvedeného v prílohe k vložke F sumu
110 990,- Kčs, ocenenie zásob (vložka G) sumu 262 280,- Kčs, poľný inventár (vložka H) sumu 68
035 Kčs. Hodnota živého a mŕtveho inventára tak predstavuje sumu 1 786 981,- Kčs. Priemerné
zaťaženie živým a mŕtvym inventárom na ha predstavuje 22 316,98 Kčs. Cena priemyselných zariadení
bola 973 038,- Kčs. Hodnota znárodneného majetku predstavovala celkovo sumu 2 760 019,- Kčs.
Rozhodnutiami Obvodného pozemkového úradu v Malackách vydanými od 10.4.2008 do 20.5.2011 bola
vydaná poľnohospodárska pôda celkovo 240,8204 ha. Nárok náhrady za živý a mŕtvy inventár celkovo na
vydanú poľnohospodársku pôdu bez priemyselných zariadení predstavuje 5 374 375,12 Kčs (22 316,98
x 240,82). Nárok náhrady za živý a mŕtvy inventár spolu s priemyselnými zariadeniami predstavuje sumu
6 347 413,12 Kčs. Pri výpočte náhrad by mala byť zobratá celková hodnota náhrad za skonfiškovaný
majetok prináležiaca hospodárstvu Rohožník a k nej by mala byť pripočítaná náhrada za hospodárstvo
Sološnica cez priemerné zaťaženie živým a mŕtvym inventárom na 1 ha poľn. pôdy, ktorá bola vydaná
vo výmere 188,8586 ha, teda D. (2 760 019 Kčs) + P. (22 316,98 x 188,8586 = 4 214 753,60 Kčs), t.j.
spolu 6 974 772,60 Kčs.

Z vyjadrenia Povereníctva školstva a osvety v Bratislave zo dňa 15.1.1949 vyplýva, že od S. R. bola
odkúpená výmera 197 ha pôdy spolu s hospodárskymi budovami, obytnými budovami a liehovarom za
obnos 4 000 000,- Kčs, ktorý bol dna 29.12.1947 poukázaný S. R..

Podľa ust. § 37 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorého predmetom
je plnenie nemožné, je neplatný.

Podľa ust. § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa ust. § 20 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku v znení účinnom v čase podpísania Dohody, na zabezpečenie prevádzky
poľnohospodárskej alebo lesnej výroby má pôvodný vlastník živého a mŕtveho inventára, ako aj zásob
právo na ich náhradu, pokiaľ ich vniesol do poľnohospodárskeho družstva alebo mu boli odňaté v období
od 25. februára 1948 do 1. januára 1990. Ak pôvodný vlastník zomrel alebo ak bol vyhlásený za mŕtveho,
má právo požadovať náhradu na zabezpečenie prevádzky poľnohospodárskej alebo lesnej výroby ďalšia
oprávnená osoba uvedená v § 4 ods. 2.

Podľa ust. § 20 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku v znení účinnom v čase podpísania Dohody, Náhrada sa poskytne vo
veciach toho istého alebo porovnateľného druhu, akosti a v množstve primeranom prevzatej časti
nehnuteľnosti na zabezpečenie prevádzky poľnohospodárskej alebo lesnej výroby; ak to nie je možné,
poskytne sa náhrada v službách na zabezpečenie poľnohospodárskej alebo lesnej výroby, prípadne
podielom na imaní právnickej osoby uvedenej v odseku 2, a to až do výšky hodnoty odňatých vecí
v cenách ku dňu účinnosti tohto zákona, prípadne náhrada v inej forme. Od ustanovenej náhrady sa
odpočíta náhrada za živý a mŕtvy inventár a za zásoby, vyplatená pred účinnosťou tohto zákona. Ak
nedôjde k dohode, rozhodne na návrh súd.

Podľa ust. § 16 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku v znení účinnom v čase podpísania Dohody, náhrada sa poskytne
oprávnenej osobe do šiestich mesiacov odo dňa doručenia výzvy. Náhrada spočíva vo veciach, ktoré
osoba povinná na poskytnutie náhrady vlastní, prípadne v podiele na imaní tejto osoby, a to až do výšky
hodnoty pôvodných nehnuteľností a trvalých porastov, ak sa účastníci nedohodnú inak.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že žaloba nie je podaná
dôvodne a žalobcovi nemožno poskytnúť právnu ochranu, ktorej sa domáha. Pôvodne predmetom
konania bolo určenie neplatnosti Dohody o uznaní nároku na náhrady za živý a mŕtvy inventár, Dodatku
č. 1 k tejto dohode, Zmluvy o vydaní náhrad za živý a mŕtvy inventár, všetko uzatvorené postupom podľa
zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku
a tiež určenie neplatnosti následnej Kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
nadobudnutým reštitúciou. Aj keď súd neskôr pripustil zmenu žaloby uznesením zo dňa 14.7.2014,
č.k. 5C/40/1996 - 511 a predmetom konania sa stalo určenie vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam,
súd ako predurčujúcou otázkou sa zaoberal určením, či zhora uvádzaná Dohoda o uznaní nároku na
náhrady za živý a mŕtvy inventár, Dodatok č. 1 k tejto dohode, Zmluva o vydaní náhrad za živý a mŕtvy
inventár a Kúpna zmluva boli platne uzavreté a dospel k záveru, že týmto právnym úkonom nemožno
prisúdiť platnosť, pretože zmluvy (okrem následne uzavretej Kúpnej zmluvy) podliehali schváleniu
okresným úradom formou rozhodnutia vydaného v správnom konaní (§ 9 zák.č. 229/1991 Zb.). Pretože
rozhodnutie Pozemkového úradu Senica č.k. 88/92 - 98 zo dňa 16.11.1992, ktorým bola schválená
Dohoda o vydaní nehnuteľností, bolo zrušené a po povolení obnovy konania, bolo nahradené novými
rozhodnutiami Obvodného pozemkového úradu Malacky, od nadobudnutia účinkov nového rozhodnutia
odo dňa jeho vydania všetky predchádzajúce právne úkony týkajúce sa riešenia náhrady, vrátane zmlúv,
ktoré sú predmetom tohoto konania a ktoré predchádzali novému rozhodnutiu, treba považovať za
neplatné právne úkony. Stalo sa teda totiž to, že na základe upozornenia Okresného prokurátora v
Senici, Pozemkový úrad v Senici nariadil dňa 23.1.1995 obnovu konania vo veci schválenia Dohody o
vydaní nehnuteľností oprávnenej osobe S. R. (právny predchodca - brat pôvodne žalovaného v 2.rade
D. R., ktorému boli nehnuteľnosti odňaté na základe rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva v
Prahe zo dňa 18.6.1948, č. 44891/1948-IC/R-12 v zmysle zák.č. 142/1947 Sb.) zo dňa 16.11.1992.
Pozemkový úrad Senica následne dňa 28.6.1995 v obnovenom konaní neschválil predtým schválenú
Dohodu o vydaní nehnuteľností oprávnenej osobe S. R.. Dňa 11.4.1997 duplicitne rozhodol Okresný
úrad v Malackách, keďže prišlo k zmene v členení okresov, o nariadení obnovy konania v tejto veci, ktoré
rozhodnutie však Krajský súd v Bratislave dňa 16.11.1998 zrušil práve kvôli duplicite. Dňa 30.3.2000
Krajský súd Bratislava vo svojom rozsudku č.k. 27S/226/98-22 potvrdil, že reštituent - oprávnená osoba
má nárok na vydanie celého odňatého majetku, čo sa aj následne stalo, keď v priebehu rokov 2008,
2009 a 2011 došlo k ukončeniu reštitúcie 13 -timi rozhodnutiami Obvodného pozemkového úradu

Malacky. Ak sa žalobca domnieval, že v minulosti došlo k plneniu z neplatných právnych úkonov, alebo
išlo o plnenie bez právneho dôvodu, žalobca, poťažne Slovenský pozemkový fond, sa mal domáhať
vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka. Z tohto pohľadu súd uzavrel,
že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. na určení vlastníckeho
práva k žalovaným nehnuteľnostiam, pretože otázka vlastníctva bola riešená a jednoznačne vyriešená s
právnou istotou v správnom konaní podľa zák.č. 229/1991 Zb. o vlastníckych vzťahoch k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku. Preto všetky účastníkmi predkladané dôkazy, týkajúce sa prepočtov
k poskytnutiu náhrad reštituentovi, vrátane znaleckých posudkov, sú pre toto súdne konanie právne
irelevantné Pre úplnosť súd uvádza, že právna neistota by nastala práve opačným rozhodnutím, keď
takéto rozhodnutie by bolo naviac aj nevykonateľné, pretože žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho
práva aj k takým nehnuteľnostiam, ktoré už neexistujú.

O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím postupom podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo.

Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti (Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205
a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.