Decision was made at the court Okresný súd Liptovský Mikuláš
Judgement was issued by JUDr. Iveta Žišková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/119/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615203308
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5615203308.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľov v 1.
radeI.T.,L..XX.XX.XXXX,J.G.Ľ.XXX,v2.radeX.T.,L..XX.XX.XXXX,J.G.Ľ.XXX,protiodporcomv
1. rade Slovenskej sporiteľni, a. s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Mária Grochová a partneri s. r. o., so sídlom Garbiarska 5, Košice, IČO: 36
863 017, v 2. rade I.. I. Š., S., D. D. T. X, J., v konaní o zaplatenie 298,98 eur s príslušenstvom a náhradu
nemajetkovej ujmy 59 796,-eur, takto
r o z h o d o l :
Návrh na zaplatenie 298,98 eur s úrokmi z omeškania 20 % mesačne od roku 2010 až do zaplatenia
sa z a m i e t a .
V časti o priznanie nemajetkovej ujmy 59 796,-eur sa konanie z a s t a v u j e .
Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Písomným návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 24. 04. 2015, navrhovatelia v 1. a 2. rade
sa domáhali vrátenia sumy 472,11 eur „plus úroky z omeškania vo výške 20 % za každý započatý deň
až do zaplatenia, plus penále z omeškania vo výške
0,19 %, alebo navrhli pevnú sumu odškodnenia pre nich obidvoch po 20 000,-eur na jednu osobu, čiže
40 000,-eur spolu“. Na výzvu súdu navrhovatelia doplnili a zmenili návrh tak, že sa domáhali priznania
preplatenej sumy 298,98 eur s úrokmi z omeškania 20 % denne a zaplatenia nemajetkovej ujmy 59 796,-
eur. Na prvom pojednávaní, ktoré sa vo veci uskutočnilo dňa 01. 10. 2015, navrhovatelia upravili žalobný
návrh tak, že žiadajú priznať sumu 298,98 eur s úrokmi z omeškania 20 % mesačne od roku 2010
až do zaplatenia. V časti, pokiaľ sa domáhali nemajetkovej ujmy uviedli, že na tomto návrhu netrvajú
s tým, že pokiaľ sa takéhoto nároku budú domáhať v budúcnosti, uplatnia si ho osobitným konaním.
Toto vyjadrenie navrhovateľov podľa obsahu súd posúdil ako späťvzatie návrhu v časti o priznanie
nemajetkovej ujmy 59 796,-eur. Navrhovatelia návrh odôvodnili tým, že odporcovia ich obvinili a uplatnili
voči nim pohľadávku vo výške 472,11 eur, ktorú odvodzovali zo zmluvy o splátkovom úvere, uzavretej
dňa 15. 11. 2004 medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. Bratislava, ako veriteľom a nimi, ako dlžníkmi -
číslo zmluvy 0332908234. Konečná suma, ktorú mali zaplatiť bola 3 839,25 eur, ale skutočne zaplatili 4
138,23 eur. Z toho vyplýva, že úver bol preplatený o sumu 298,98 eur a túto čiastku žiadali vrátiť spolu
s úrokmi. Skutočnosť, že úver preplatili, sa dozvedeli až „z papierika“, ktorý im bol doručený na súde
(konanie vedené na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 6C/6/2014), pričom úver nesplácali
„z ruky“, ale peniaze si strhával odporca z účtu navrhovateľa v 1. rade, ktorý mal vedený v banke. Voči
odporcovi v 2. rade si uplatnili nárok z toho dôvodu, že on, ako advokát, podal žalobu vo veci tunajšieho
súdu 6C/6/2014 s tým, že navrhovatelia odporcu v 2. rade považovali ako subjekt, ktorý „kúpil splatenú
pohľadávku“.Odporca v 1. rade žiadal návrh zamietnuť z dôvodu nedostatku svojej vecnej pasívnej legitimácie.
Poukázal na to, že celú zostávajúcu pohľadávku z právneho vzťahu založeného zmluvou o splátkovom
úvere č. 0332908234, uzavretou dňa 15. 11. 2004 medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s., ako veriteľom a
navrhovateľmi, ako dlžníkmi, postúpil odporca v 1. rade dňa 28. 03. 2013 obchodnej spoločnosti Intrum
Justitia Slovakia, s. r. o., so sídlom v Bratislave. Táto skutočnosť bola dňa 05. 04. 2013 oznámená obom
odporcom v súlade s ustanovením § 526 Občianskeho zákonníka. Preto od novembra 2013 nemohol
odporca
v 1. rade viesť vymáhanie predmetnej pohľadávky voči navrhovateľom. Poukázal na to, že podľa obsahu
tvrdení navrhovateľov sa nejedná o nárok na náhradu škody, ale o vydanie bezdôvodného obohatenia.
Navyše navrhovatelia ani neuviedli žiaden dôvod, pre ktorý by plnenie z ich strany bolo alebo malo byť
čiastočne bez právneho dôvodu. Poukázal aj na skutočnosť, že posledná splátka splátkového úveru
bolazostranynavrhovateľovzaplatenávnovembri2010,takžežalobabolapodanápouplynutízákonom
stanovenej premlčacej doby, a preto vzniesol námietku premlčania.
Odporca v 2. rade, v písomnom vyjadrení, žiadal návrh zamietnuť ako bezobsažný, nakoľko z jeho
znenia nie je možné ustáliť, čoho sa navrhovatelia domáhajú a ani z čoho svoje nároky odvodzujú.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovatelia v 1. a 2. rade ako dlžníci, uzavreli s
odporcom v 1. rade ako veriteľom, dňa 15. 11. 2004 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0332908234, na
základe ktorej im bol poskytnutý úver 80 000,-Sk (2 655,51 eur). Odporcovia sa zaviazali tento úver
splatiť v mesačných splátkach po 1 542,-Sk, termín prvej splátky bol dojednaný na 20. 12. 2004 a
konečná splatnosť úveru na 20. 02. 2011 (ďalej len „zmluva o splátkovom úvere“). Prípisom zo dňa 05.
04. 2013 Slovenská sporiteľňa, a. s. oznámila dlžníkom (navrhovateľom v 1. a 2. rade), že pohľadávku
zo zmluvy o splátkovom úvere postúpila spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s. r. o. Bratislava, IČO: 35
831 154, zmluvou, uzatvorenou dňa 28. 03. 2013 - oznámenie o postúpení pohľadávky bolo doručené
navrhovateľom v 1. a 2. rade doporučene do vlastných rúk poštovou zásielkou, ktorú obidvaja prevzali
dňa 23. 04. 2013 (doručenie týchto listín potvrdili samotní navrhovatelia tým, že ich predložili na
pojednávaní dňa 20. 10. 2015). Zmluvou o postúpení pohľadávok postúpila Slovenská sporiteľňa, a. s.
spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., Bratislava aj pohľadávku, ktorú viedla voči dlžníkom I. T. S.
X. T. na základe zmluvy o splátkovom úvere vo výške 633,98 eur, pričom zo špecifikácie odovzdanej
pohľadávky založenej v spise tunajšieho súdu 6C/6/2014 vyplýva, že táto suma pozostávala z istiny
po splatnosti 432,79 eur a úrokov celkom 201,19 eur. Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., so sídlom v
Bratislave podala voči I. T. S. X. T. návrh, doručený tunajšiemu súdu dňa 27. 11. 2013, ktorým sa
domáhala priznania pohľadávky 472,11 eur s úrokmi z omeškania 9 % ročne od 21. 02. 2011 do
zaplatenia. V tomto konaní bol ako dôkaz predložený výpis z úverového účtu, ktorý dokumentoval platby
dlžníkov. Z tejto listiny vyplýva, že poslednú splátku 162,40 eur dlžníci I. T. S. X. T. zaplatili v hotovosti
dňa 24. 11. 2010, ostatné splátky boli zrejme realizované z účtu odporcu v 1. rade s tým, že za celú
dobu na úhradu uvedeného úveru odporcovia v 1. a 2. rade zaplatili čiastku 4 138,23 eur. Z výpovede
I. T. v konaní 6C/6/2014 pritom vyplýva, že istú dobu mal zablokovaný účet v Slovenskej sporiteľni
súdnym exekútorom, v dôsledku čoho si Slovenská sporiteľňa nemohla realizovať zrážky z účtu odporcu
v 1. rade. Po tom, ako došlo k odblokovaniu účtu, si Slovenská sporiteľňa zvýšila výšku mesačnej
splátky najskôr zo sumy 1 800,-Sk na 2 450,-eur alebo až na 2 480,-Sk. Rozsudkom Okresného súdu
Liptovský Mikuláš 6C/6/2014-64 zo dňa 29. 04. 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline
10Co/587/2014-87 zo dňa 26. 02. 2015, súd návrh Intrum Justitia Slovakia, s. r. o. Bratislava zamietol.
Odvolací súd v dôvodoch rozsudku poukázal na to, že navrhovateľ nepreukázal dôvodnosť svojho
návrhu a to tvrdenie, že malo dochádzať k pripisovaniu príslušenstva - splatných úrokov a poplatkov k
istine, v dôsledku čoho sa tieto stali jej súčasťou. Navrhovateľovi bolo vytknuté, že skutkovo nevymedzil
podstatu (resp. jej relevantnú časť) istiny, ako kapitalizovaného príslušenstva a ani nepoukazoval na
zásadnú argumentáciu o existencii zmluvného dojednania o pripisovaní príslušenstva k istine a to ani
odkazom na ustanovenie zmluvy o úvere. Vzhľadom k tomu, že na splnenie povinnosti bremena tvrdenia
a dôkazného bremena nepostačuje všeobecné uvedenie, že navrhovateľ požaduje zaplatenie určitej
sumy, bol by postup súdu, ak by tento vlastnou činnosťou iniciatívne z dotknutých označených listín
zisťoval rozsah dôvodnosti jeho návrhu, v priamom rozpore so základným princípom rovnosti účastníkov
konania a úplne by deformoval pozíciu súdu.
Podľa § 420 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“)
(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.(2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa § 451 Obč. zák.
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Obč. zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 106 ods. 1, 2 Obč. zák.
(1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o
tom, kto za ňu zodpovedá.
(2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne,
za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Podľa § 107 ods. 1, 2 Obč. zák.
(1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Z tvrdení navrhovateľov vyplýva, že títo za škodu označili rozdiel medzi celkovou sumou 3 839,25 eur
(t. j. 75 plátok x 1 542,-Sk), ktorú sa zaviazali uhradiť na splatenie úveru v zmysle zmluvných dojednaní
a celkovou výškou platieb poukázaných na úverový účet vo výške 4 138,23 eur. Navrhovatelia však v
priebehu celého konania neuviedli, akého porušenia povinnosti sa mali dopustiť odporcovia v 1. a 2.
rade, v dôsledku ktorého oni zaplatili Slovenskej sporiteľni, a. s., o 298,98 eur viac, ako predstavoval
súčet dojednaných splátok uvedených v zmluve o splátkovom úvere. Základnými predpokladmi vzniku
zodpovednosti za škodu sú pritom zavinené porušenie povinnosti, existencia škody a príčinná súvislosť
medziporušenímprávnejpovinnostiaškodou.Tvrdenienavrhovateľov,ženemohliovplyvniťsumu,ktorú
si zrazila Slovenská sporiteľňa, a. s., na úhradu uvedeného úveru, nie je relevantné, pretože navrhovateľ
v 1. rade mal zriadený u odporcu v 1. rade svoj účet s ktorým bol oprávnený disponovať. Navyše,
sám navrhovateľ v 1. rade uviedol, že konaním iného subjektu (súdneho exekútora) mal po istú dobu
zablokovaný účet, v dôsledku čoho nesplácal úver dojednaným spôsobom - v dôsledku toho peňažný
ústav po odblokovaní účtu vykonával vyššie zrážky, ale nemohol tak postupovať bez súhlasu a najmä
bez vedomia navrhovateľa v 1. rade, ako majiteľa účtu. Poslednú splátku vo výške 162,40 eur (4 892,46
Sk) zaplatili navrhovatelia v 1. a 2. rade pritom v hotovosti.
Nakoľko navrhovatelia tvrdili, že bez právneho dôvodu vyplatili odporcovi v 1. rade viac, ako bola ich
povinnosť, potom uplatnením pohľadávky 298,98 eur sa domáhali voči odporcovi v 1. rade vydania
bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom k tomu, že odporca v 1. rade vzniesol námietku premlčania, súd
už neskúmal, či odporca v 1. rade na úkor navrhovateľov získal bezdôvodné obohatenie alebo nie.
Vzhľadom k tomu, že posledná platba na splátku úveru bola zo strany navrhovateľov realizovaná dňa 24.
11. 2010 a navrhovatelia sa nároku domáhali až návrhom doručeným súdu dňa 24. 04. 2015, uplynula
ako subjektívna, tak aj objektívna premlčacia doba na uplatnenie takéhoto nároku. Nakoľko odporca v 1.
rade sa dovolal premlčania, nebolo možné nároku navrhovateľov vyhovieť. Navyše, súd poukazuje na
skutočnosť, že odporca v 1. rade svoju pohľadávku postúpil v roku 2013 tretiemu subjektu, Intrum Justitia
Slovakia, s. r. o., ktorý si uplatnil voči navrhovateľom nárok na zaplatenie 472,11 eur. Skutočnosť, že
došlo k postúpeniu pohľadávky bola navrhovateľom známa, pretože im dňa 23. 04. 2013 bolo doručené
oznámenie o postúpení pohľadávky. Nakoľko navrhovatelia sa domáhali nároku v súvislosti so splátkamizmluvy o splátkovom úvere a odporca v 1. rade všetky nároky z tejto zmluvy postúpil pred začatím tohto
konania tretiemu subjektu, odporca v 1. rade nebol ani vecne pasívne legitimovaný.
Vo vzťahu k odporcovi v 2. rade navrhovatelia nepreukázali, v čom malo spočívať porušenie povinnosti
odporcu v 2. rade, v dôsledku ktorého mala navrhovateľom vzniknúť škoda 298,98 eur. Odporcovi v
2. rade navrhovatelia vytýkali, že „kúpil splatenú pohľadávku“, pričom žiadne dôkazy na preukázanie
tohto tvrdenia nepredložili. Odporca v 2. rade, ako advokát, len zastupoval (na základe plnomocenstva
zo dňa 03. 01. 201), v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6C/6/2014 navrhovateľa Intrum
Justitia Slovakia,
s. r. o. Odporca v 2. rade teda v tomto konaní nevykonával žiadne úkony vo svojom mene, ale len v mene
zastúpeného Intrum Justitia Slovakia, s. r. o. Vo vzťahu k odporcovi v 2. rade navrhovatelia nepreukázali
jeho vecnú pasívnu legitimáciu.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody preto súd návrh navrhovateľov v časti, pokiaľ sa domáhali
priznania istiny 298,98 eur s úrokmi z omeškania 20 % mesačne od roku 2010 až do zaplatenia, zamietol
ako nedôvodný.
Podľa § 96 Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.),
(1) Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh
vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
(2) Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom
prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
(3) Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa
začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie,
či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od
späťvzatia návrhu.
Navrhovateľmipodanýnávrhzodňa23.04.2015bolneurčitý,apretobolisúdomvyzvanínaodstránenie
neúplnosti tohto podania. Na výzvu súdu navrhovatelia návrh doplnili jednak písomným podaním,
doručenýmsúdudňa13.08.2015anajmädozápisnicesúdunapojednávanídňa01.10.2015.Vzmysle
týchto doplnení bolo nesporné, že navrhovatelia sa okrem istiny 298,98 eur s úrokom z omeškania 20 %
mesačne od roku 2010 do zaplatenia, i pôvodne domáhali aj nemajetkovej ujmy 59 796,-eur. V tejto časti
však návrh zobrali späť pred prvým pojednávaním, a preto súd v zmysle § 96 O. s. p. zastavil konanie
v časti, pokiaľ sa navrhovatelia domáhali priznania nemajetkovej ujmy 59 796,-eur.
Navrhovateľom náhrada trov konania nepatrí vzhľadom k tomu, že v konaní neboli úspešní. Odporcovia
v 1. a 2. rade sa vyslovene vzdali práva na náhradu trov konania, a preto súd účastníkom náhradu trov
konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.