Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. január 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/352/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115219120
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2115219120.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľa F. proti
odporkyni T., zast. JUDr. Juraj Gavalec, advokát, Teodora Tekela 23, Trnava, o zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

1. Súd návrh z a m i e t a .

2. Odporkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti, alternatívne v prípade,
ak nebudú na jej zrušenie dané dôvody, domáhal sa zníženia vyživovacej povinnosti zo sumy 120 eur
mesačne na sumu 30 eur mesačne z dôvodu zmeny pomerov na jeho strane a tiež na strane odporkyne.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 28. 9: 2015 č. k. 16C 352/15-18 bolo konanie v časti zrušenia
vyživovacej povinnosti zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu v tejto časti. Predmetom konania zostal
návrh v časti zníženia výživného.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ v konaní uviedol, že žiada, aby súd znížil výživné na odporkyňu zo sumy 120 eur na 30
eur mesačne od podania návrhu na tom základe, že sa mu znížili príjmy zo živnostenskej činnosti, o
čom predložil daňové priznanie, má príjem asi 400 eur mesačne. Robí servis výčapných zariadení pre
Heineken Slovensko. Stalo sa tak v dôsledku ekonomickej stagnácie. Má ďalšie vyživovacie povinnosti
voči mal.Y.ii, spolu v sume 200 eur, podľa rozsudku 26C/171/2010. Predložil doklad o platbe za byt
117,20 eur, plyn asi 5 eur mesačne, 18 eur elektrická energia. Jedná sa o 3 izbový byt, v ktorom býva
sám. Byt kúpil tak, že po rozvode predali a byt si kúpil. Po odpočítaní nákladov z príjmu nedokáže
určené výživné platiť. Odporkyňa podala na neho exekúciu. S odporkyňou sa nestretáva od jej 10 rokov.
Nad rámec bežného výživného na ňu neprispieva, s výnimkou toho, že keď predal dom a ona začala
študovať v Rakúsku, dal jej na počítač 400 eur. Myslí si, že odporkyňa má v Rakúsku, kde študuje,
príjem, tento však nevie preukázať. Nechodí na dovolenky, iba na turistiku, čo je jeho koníčkom. Na
lyžovačku chodí z priateľkou z jej firmy, ktorá organizuje autobusový zájazd. Auto má v rámci živnosti
6 ročné Škoda, má iba jedno auto. Nemá leasing, platí úver PSS 34,86 eur mesačne - rekonštrukcia
bytu. Okrem bytu nemá iným majetok.

Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť /alternatívne prípadne súhlasila so znížením výživného na sumu
100 eur/. Uviedla, že pokiaľ navrhovateľ neplatil pravidelne výživné, toto vymáhala exekučnou cestou z
dôvodu, že potrebovala peniaze na nájom v Rakúsku, kde študuje. Platí prenájom 756 eur + náklady 92

eur za teplo, 30 eur elektrika, 26 eur rozhlas + TV, 26 eur internet, poistka za byt 20 eur, cestovné 30 eur
mesačne. Študuje v 7 semestri a štúdiu si musí predĺžiť, pretože aby pokryla náklady, musí pracovať.
Je zamestnaná na polovičný úväzok a dosahuje mesačný zárobok 1.400 eur, ktorý pokryje jej náklady.
Študuje účtovníctvo, financie a v tomto odbore je aj zamestnaná. Matka dosahuje zárobok vo výške
865 eur, z ktorého príjmu jej prispieva sumou od 150 do 200 eur mesačne. Na štúdium si kupuje knihy,
od 50 do 100 eur, kupuje použité. V škole nemajú zabezpečenú stravu, teda má zvýšené náklady aj v
tomto smere. Najlacnejšie menu je 8 eur. Matka žije v spoločnej domácnosti so starými rodičmi, ktorým
prispieva na domácnosť 200 eur mesačne, starí rodičia sú dôchodcovia. Matka nemá ďalšie vyživovacie
povinnosti. Príjem z práce navrhovateľky nepokrýva okrem bývania iné náklady, ako je ošatenie, zábava
a podobne. Byt, v ktorom býva, je vedľa školy, čím ušetrí čas, býva tam sama. Je to 2 izbový byt o výmere
48 m2. Na internáte bývať nemôže, keďže pracujem do večera a potom sa musí učiť. Internát stoji
400 až 450 eur mesačne. Od podania návrhu navrhovateľ absolvoval s terajšou priateľkou dovolenky,
ktoré zverejnil na sociálnych sieťach. Bol na lyžovačkách, už v predchádzajúcom konaní navrhovateľ
udával príjem 400 eur mesačne, teda nie je zrejmé, ako s ním vyžil doteraz. Má za to, že navrhovateľ
môže vyvíjať ďalšiu pracovnú činnosť, aby mal príjem. Sama pracuje iba preto, aby si pokryla náklady
na štúdium. Predložila doklad o poplatku za cestovné 30 eur, doklad o príjme 1.409 eur, poistka 106 eur
ročne, energie 29 eur mesačne, nájomné 755 eur mesačne. Jednotlivo za každý mesiac
Výživné bolo naposledy určené Rozsudkom OS Trnava zo dňa 16. 1. 2012 č. k. 19C 125/2011-56 v
sume 120 eur mesačne. V čase rozhodovania otec mal príjem 434 eur mesačne, mal dve vyživovacie
povinnosti voči mal. Y. spolu vo výške 200 eur mesačne. Otec už v rámci tohto konania udával zníženie
príjmu, nakoľko prevádzky, ktoré mal na starosti v rámci práce pre Heineken Slovensko, sa v dôsledku
krízy zrušilia nemá toľko práce. Matka mala príjem 653 eur. Navrhovateľka navštevovala maturitný
ročník strednej školy.

V súčasnej dobe otec má príjem 400 eur mesačne, vyživovacia povinnosť mu nepribudla. Ním udávané
vyživovacie povinnosti voči mal. Y. pretrvávajú, výživné bolo určené Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa
15. 10. 2010 č. k. 26C 171/2010-52 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 2. 3. 2010
sumou 200 eur spolu /100 eur na každé dieťa/. Jedná sa o rovnaké skutočnosti ako v predchádzajúcom
konaní, teda príjem otca sa nezmenil, dôvody zníženia príjmu udával i v predchádzajúcom konaní /
zrušenie prevádzok, ekonomická kríza/, výživné na mal. Y. bolo určené už pred rozhodnutím vo veci
19C 125/2011, teda sa nejedná o novú skutočnosť, rovnako ani splácanie úveru.
Matka navrhovateľky má príjem 869 eur mesačne, naďalej býva u svojich rodičov /rovnako ako v čase
predchádzajúceho konania/ a prispieva im na domácnosť sumou 200 eur mesačne /tiež zhodne s
predchádzajúcim konaním/. Jej príjem sa čiastočne zvýšil, vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke si
však riadne plní a na výživu navrhovateľky prispieva.

V čase posledného rozhodnutia navrhovateľka navštevovala strednú školu, v súčasnej dobe je
študentkou vysokej školy, čím sa zvýšili objektívne jej náklady.

Otec návrh odôvodnil tým, že má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, znížil sa mu príjem a navrhovateľka
pracuje v Rakúsku, teda je schopná samostatne sa živiť.

Podľa § 62 ods. 1 a nasledujúcich Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov. Každý
rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu
povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o
rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Podľa § 78 ods.
3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne -
okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.
Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik
novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými
okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u

školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov.
Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky
vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 Zák. o rodine je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle
ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša,
miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna
okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa
môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.
Pre rozhodnutie o zmene výšky výživného sa má jednať o zmenu zásadnú a trvalú, resp. dlhodobú.

Ako bolo uvedené, naposledy bolo o výške výživného rozhodované v roku 2011. Od tohto času sa zvýšili
potreby navrhovateľky zmenou stupňa školského vzdelania - štúdiom na vysokej škole. Táto skutočnosť
má v zásade v zmysle vyššie uvedeného za následok spravidla zvýšenie /nie zníženie výživného/,
nakoľko objektívne sú zvýšené náklady na strane oprávneného. Tu treba poukázať na právo na vzdelanie
a prípravu na budúce povolanie. Skutočnosť, že navrhovateľka zvolila formu štúdia v zahraničí, v tomto
smere z hľadiska určenia výživného nie je rozhodujúca, pretože sama sa nedomáha zvýšenia výživného
v súvislosti so štúdiom na vysokej škole, už vôbec nie v súvislosti so štúdiom v zahraničí - v takom prípade
by súd skúmal dôvodnosť takého zvýšenia nákladov a potrebu ich pokrývania povinnou osobou, teda
navrhovateľom. Odporkyňaa však má zabezpečený príjem, ktorým pokrýva zvýšené náklady, ktoré by
mohli byť považované za nadštandardné, rovnako ako štúdium v zahraničí, ktoré je nepochybne spojené
so zvýšenými nákladmi. Súd má za to, že odporkyňa, ktorá sa pripravuje na budúce povolanie, nie je
ako študentka v zásade povinná zabezpečovať si príjem na pokrývanie nákladov, pretože tento stupeň
štúdia je jej odôvodneným právom a vyživovacia povinnosť rodičov trvá do času, kým nie je schopná
samostatne sa živiť. Skutočnosť, že si zvolila štúdium v zahraničí, nemôže byť za daných okolností na jej
ťarchu, nakoľko sa zamestnala a zvýšené náklady v tomto smere si hradí sama. Nemožno však potom
konštatovať, že je schopná samostatne sa živiť, nakoľko sa nejedná o trvalý pracovný pomer, pracuje
na polovičný úväzok s úmyslom pokrývať svoje zvýšené náklady, na ktorých sa potom povinné osoby,
teda rodičia, nepodieľajú. Výživné je potom určené na jej ďalšie náklady, ktoré sú rovnako odôvodnené /
stravovanie, ošatenie, kultúra a podobne/.

Pre posúdenie dôvodnosti návrhu teda bolo potrebné skúmať, či sú splnené podmienky pre zníženie
výživného. Podľa názoru súdu tieto podmienky splnené nie sú.

Od poslednej úpravy výživného sa príjem otca neznížil, rovnako mu nepribudli vyživovacie povinnosti.
Dôvody, ktoré navrhovateľ udáva, sú zhodné ako jeho obrana v konaní 19C 125/11, predmetom ktorého
bolo zvýšenie výživného. Tieto skutočnosti teda boli zohľadňované v predchádzajúcom konaní. Treba
však poukázať na skutočnosť, že navrhovateľ je povinný počínať si tak, aby bol schopný riadne si plniť
všetky vyživovacie povinnosti a pokiaľ jeho príjem z podnikateľskej činnosti je dlhodobo /najmenej od r.
2011, kedy na túto skutočnosť už poukazoval/ nižší, je povinný vyvinúť činnosť smerujúcu k tomu, aby
bol jeho príjem dostačujúci pre plnenie vyživovacích povinností. Výživné má zásadnú prednosť pred
všetkými ostatnými pohľadávkami a záväzkami. Naopak, na strane odporkyne ako oprávnenej osoby
došlo k zmene pomerov zmenou stupňa školského vzdelania a tým sa objektívne i v prípade štúdia na
území SR náklady zvyšujú a spravidla je daný dôvod na zvýšenie výživného. Navrhovateľ /s výnimkou
príspevku na PC v sume 400 eur/ na výživu odporkyne nad rámec bežného výživného naviac neprispieva
a s touto sa ani nestretáva.

Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že navrhovateľom uvádzané dôvody nie sú takého
charakteru a nejedná sa o takú zmenu pomerov /od poslednej úpravy výživného v podstate žiadnu/ ,
ktorá by odôvodňovala zníženie výživného.

Za daného stavu mal súd za to, že návrh nie je dôvodný, a preto ho zamietol.

Úspešná odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila, preto súd rozhodol, že jej náhradu trov konania
nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa
§ 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania).
Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto
naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako
odvolanie odmietnuté.