Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Valéria Mihalčínová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Sd/43/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200668
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7016200668.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci navrhovateľa: S. V. I. W.

P. E., bytom X. Y. XXX/XX, XXX XX L., zastúpený advokátom: JUDr. Ľubomír Krompák, Advokátska
kancelária, so sídlom Michalovská 2, 073 01 Sobrance, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie,
ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o s t a r o b n ý dôchodok, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 250q ods. 3 v spojení s § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa
08. marca 2016 č. XXX XXX XXXX X a v r a c i a jej vec na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia v sume 348,44

Eur, ktorú je odporkyňa p o v i n n á zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa JUDr. Ľubomírovi
Krompákovi, advokátovi, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 60, § 65 ods. 2, § 112 ods. 1, § 255 a § 274 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa § 21 zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa o
priznanie starobného dôchodku.

2. V odôvodnení uviedla, že rozhodovala o žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku zo

dňa 24.02.2016. V odôvodnení rozhodnutia odcitovala ustanovenie § 112 ods. 1, § 65 ods. 1, § 274 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 25 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. a uviedla, že z rozhodnutia Colného
riaditeľstva Slovenskej republiky č. 55 999/02-8904 z 24.01.2003 vyplýva, že navrhovateľovi bol podľa
§ 38 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmenách a doplnení
niektorých zákonov od 01. januára 2003 priznaný výsluhový dôchodok. Na vznik nároku na výsluhový
dôchodok mu bola zhodnotená doba služobného pomeru v colnej správe od 16.10.1974 do 21.12.2002
v III. pracovnej kategórii a doba výkonu základnej vojenskej služby od 25.08.1967 do 30.09.1969 v III.

pracovnej kategórii. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že nezískal žiadnu dobu v I. a II. kategórii
funkcií, preto nespĺňa podmienky uvedené v § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb..

3. Dôchodkový vek 62 rokov dosiahol 04. júla 2010 a k tomuto dňu získal 4 146 dní obdobia
dôchodkového poistenia, t. j. 11 rokov a 131 dní, preto nesplnil podmienku potrebného počtu rokov
obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok uvedený v § 65 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z., t. j. 15 rokov.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas opravný prostriedok navrhovateľ. Navrhol preskúmavané
rozhodnutie zrušiť a vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Uviedol, že odporkyňa rozhodnutie v podstateodôvodnila tým, že nesplnil podmienky na priznanie starobného dôchodku stanovené v § 21 ods. 1 písm.
c) zákona č. 100/1988 Zb..

5. Dôchodkový vek dosiahol 04.07.2010, k tomuto dátumu získal len 11 rokov a 131 dní dôchodkového
poistenia, pričom zákon vyžaduje najmenej 15 rokov. Jediným argumentom, pre ktorý mu nebol priznaný
starobný dôchodok je v podstate to, že doba služobného pomeru v colnej správe nebola zaradená ani
do I., ani do II. kategórie funkcií.

6. Poukázal predovšetkým na článok 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ako aj na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. 7So/138/2011 a uviedol, že v žiadosti o priznanie starobného dôchodku
nepožadoval, aby mu bola zhodnotená tá istá doba dvakrát, ale chcel, aby odporkyňa voči nemu
postupovala rovnako ako postupuje u výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení do I. alebo II.
kategórii funkcie. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo
veciach sp. zn. 7So/11/ 2011, 9So/159/2011, 9So/138/2011 a je presvedčený, že odporkyňa nebola

oprávnená jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku zamietnuť, ale mala mu započítať aj doby
poistenia v súlade so zákonom. Výsluhový dôchodok mu bol priznaný iba za dobu služby od 16.10.1974
do 31. 12.2002 a ďalšia doba do dovŕšenia dôchodkového veku 62 rokov, t. j. doba 11 rokov a 131
dní je pre neho dobou stratenou, ak mu nebude priznaná pomerná časť starobného dôchodku. Z
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 9So/214/2008 z 28.10.2009 okrem iného

vyplýva aj právna veta „Ak je príspevok za službu priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia
považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných
predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému
sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku,
primeranej dobe trvania služobného pomeru a pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do

doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom
stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za
službu, považovaného za výsluhový dôchodok.“

7. Z citovaného rozhodnutia vyplýva, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné

do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na určenie výsluhového dôchodku a
až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu
výsluhového dôchodku. Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia.

8. Odporkyňa v písomnom vyjadrení, ako aj na pojednávaní navrhla preskúmavané rozhodnutie

ako vecne správne potvrdiť z dôvodov, ktoré uviedla aj v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia.
Zároveň uviedla, že navrhovateľ nevykonával službu colníka v období od 16.10.1974 do 31.12.2002
vo zvýhodnenej kategórií funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto
nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

9. Z ustanovenia § 60 ods. 2 s § 2 55 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že za obdobie
dôchodkového poistenia sa považuje aj doba zamestnania, ktorá je zároveň dobou služby a nebola
zaradená do I. alebo II. pracovnej kategórií, ak ju poistenec nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok
na výsluhový dôchodok a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo

čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z.. Doba služby a vymeriavacie základy za
obdobie, kedy navrhovateľ vykonával funkciu colníka mu už boli zhodnotené na nárok na výsluhový
dôchodok priznaný od 01.01.2003. Navrhovateľ vykonával funkciu colníka v III. pracovnej kategórii,
nesplnil podmienky stanovené v § 21 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 100/1988 Zb., preto mu nárok
na zníženie dôchodkového veku nevznikol a z daného dôvodu nemožno dobu služby hodnotiť vo

všeobecnom systéme. V súvislosti s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1So/ 59/2012
uviedla, že právny názor uvedený v tomto rozsudku dosiaľ nebol zovšeobecnený, preto nejde o
prezentovanú rozhodujúcu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach,
ktorá by sa ustálila po určitú dobu, preto v súvislosti s aplikáciou tohto rozhodnutia je potrebné zohľadniť
aj právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení IV.ÚS 481/2011-19 z 10.11.2011.

10. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. v súlade s ustanovením § 492 ods. 1 zákona č.
162/2015 Z. z. konanie podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Preskúmal nanariadenom pojednávaní napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s opravným prostriedkom
navrhovateľa, písomným vyjadrením odporkyne, pripojeným dávkovým spisom odporkyne a dospel k
záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný.

11. Z obsahu pripojeného dávkového spisu súd zistil, že navrhovateľ žiadosťou z 24.02.2016 doručenou
Sociálnej poisťovni, ústredie 29.02.2016 si uplatnil nárok na starobný dôchodok od 04.07.2003, v ktorej
uviedol, že žiadosť o starobný dôchodok zo 04.12.2013 bola zamietnutá a pri tejto žiadosti boli odoslané
všetky príslušné doklady. Zo žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 04.12.2013, ktorá bola

doručená Sociálnej poisťovni, ústredie 09.12.2013 a ktorou žiadal o priznanie starobného dôchodku
od 04.07.2013 je uvedené, že bol nezamestnaný, neevidovaný od 01.07.1966 do 03.11.1966, od
04.11.1966 do 15.10.1977 pracoval na Okresnom ústave národného zdravia Michalovce, od 16.10.1974
do 30.06.2002 na Colnom úrade v Čiernej nad Tisou, od 16.10.1974 do 31.12.2002 doba služobného
pomeru, od 01.01.2003 je poberateľom výsluhového dôchodku stále, od 11.06.2004 do 10.09.2004
pracoval u GROUP 4 FALCK Slovensko Bratislava, od 12.10.2006 do 30.06.2007 CIVIL Slovakia, s.r.o.,

Bratislava, od 20.05.2008 do 25.08.2009 Rubínová Mária - Kobra I, Michalovce, od 26.08.2009 do
31.01.2010 KOBRA I, s.r.o. Michalovce.

12. Rozhodnutím Colného riaditeľstva Slovenskej republiky z 24.01.2003 č. 55 999/02-8904
navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok od 01.01.2003 mesačne v sume 10.088,00 Sk. Z

potvrdeniaodColnéhoriaditeľstvaSlovenskejrepublikyz01.06.2010vyplýva,žeprenároknavýsluhové
zabezpečenie podľa zákona č. 328/2002 Z. z. navrhovateľovi bola zhodnotená doba trvania služobného
pomeru v colnej správe od 16.10.1974 do 31.12.2002, t. j. 28 rokov a 77 dní, doba výkonu základnej
vojenskej služby, náhradnej alebo prípravnej vojenskej služby od 25.08.1967 do 30.09.1969, t. j. 2
roky a 37 dní, celková zarátaná doba výkonu štátnej služby je 30 rokov a 114 dní. Z evidenčných listov

dôchodkového zabezpečenia vystavených Colným úradom Čierna nad Tisou vyplýva, že navrhovateľ
pracoval vo funkcii so zaradením do III. pracovnej kategórie.

13. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

14. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon
neustanovuje inak.

15. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnanca do I.

alebo II. pracovnej kategórii sa priznávajú do 31.12.2023.

16. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný
dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň:

a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo
najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak
bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),
c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),

d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až
l), alebo
e) 60 rokov.

17. Pretože ako vyplýva zo žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok, tento žiadal priznať starobný

dôchodok od 04.07.2003, teda pred dovŕšením dôchodkového veku 62 rokov, správne odporkyňa
zisťovala, či navrhovateľ spĺňa podmienky pre skorší odchod do starobného dôchodku v zmysle
citovaného ustanovenia § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.
a zistila, čo napokon vyplýva aj z obsahu dávkového spisu, že navrhovateľ počas doby zamestnania
nezískal ani jeden deň výkonu práce vo funkcii kategórii I. alebo II., ale výkon práce na colnom úrade,

resp. u ďalších zamestnávateľov so zaradením do III. pracovnej kategórie.

18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporkyňa správne dospela k záveru, že navrhovateľ nespĺňa
podmienky na nárok vzniku starobného dôchodku pred dosiahnutím dôchodkového veku 62 rokov.19. V predloženom dávkovom spise odporkyne sa nachádza aj žiadosť navrhovateľa o starobný
dôchodok zo dňa 04.12.2013, doručená Sociálnej poisťovni, ústredie 09.12. 2013, ktorou žiadal o

priznanie invalidného dôchodku od 04.07.2013. O tejto žiadosti navrhovateľa odporkyňa rozhodla
rozhodnutím zo 14.02.2014 č. XXX XXX XXXX X, ktoré rozhodnutie navrhovateľ prevzal 20.02.2014 a
nie je zistené, aby proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľ podal opravný prostriedok.

20. Napriek tomu, že odporkyňa už raz o žiadosti navrhovateľa na priznanie starobného dôchodku

od 04.07.2003 rozhodla v preskúmavanom rozhodnutí, žiadnym spôsobom sa nevysporiadala so
skutočnosťou, že o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok od 04.07.2013 už raz bolo právoplatne
rozhodnuté.

21.Preskúmavanýmrozhodnutímzodňa08.03.2016č.XXXXXXXXXXXodporkyňarozhodlaožiadosti
navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku zo dňa 24.02.2016, ale ani vo výroku a ani v odôvodnení

rozhodnutia odporkyňa neuvádza od ktorého dňa navrhovateľ žiadal priznať starobný dôchodok iba tak,
ako v rozhodnutí zo 14.02.2014 č. XXX XXX XXXX X zisťovala, či navrhovateľ spĺňa zákonné podmienky
pre skoršie priznanie nároku na starobný dôchodok ako dovŕšením dôchodkového veku 62 rokov, teda
v zmysle § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.. Dá sa
povedať, že odôvodnenie oboch týchto rozhodnutí v podstate je totožné.

22. Navrhovateľ zrejme žiadal priznať starobný dôchodok od dovŕšenia dôchodkového veku 62 rokov, t.
j. od 04.07.2010, pretože na túto skutočnosť poukazuje aj v opravnom prostriedku, že on dôchodkový
vek, t. j. vek 62 rokov dosiahol 04. júla 2010.

23. Ak navrhovateľ skutočne mal v úmysle žiadať o priznanie nároku na starobný dôchodok dovŕšením
dôchodkového veku 62 rokov, t. j. 04.07.2010, potom bolo povinnosťou odporkyne dôsledne zisťovať, či
skutočne navrhovateľ ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku, t. j. 04.07.2010 splnil zákonné podmienky
vzniku nároku na starobný dôchodok a to takým spôsobom, ako to vyplýva aj z publikovaného
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.10.2009 č. k. 9So/2014/2008, v ktorom

je uvedená právna veta: „Ak je príspevok za službu, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia,
považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných
predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému
sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku,
primeranej dobe trvania služobného pomeru.

24. Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj
doby, hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku
možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový
dôchodok.“

25. V odôvodnení uvedeného rozsudok Najvyšší súd uvádza, že cieľom zákona č. 328/2002 Z. z.
(podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z. z. navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok), bolo dosiahnuť
právny stav, podľa ktorého by pomerná výška výsluhového dôchodku bola vyššia ako keby policajtom
bola doba profesionálnej služby hodnotená len vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Z

tohto záveru teda vyplýva, že cieľom zákona bolo vytvorenie stavu, pri ktorom by súčet výsluhového
dôchodku a starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia bol vyšší, resp. aspoň
rovnaký ako suma starobného dôchodku poistenca, ktorý mal všetky doby zamestnania zhodnotené len
vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia).

26. Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že v zmysle článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných,
starobnýchapozostalostnýchdávkach(článok128)vyhlásenéhovZbierkezákonovpodč.416/1991Zb.
(ďalej len „Dohovor“) ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto
Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia na tú istú sociálnu udalosť (prežitie
ustanoveného veku), môžu sa dávky podľa Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a

v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená nepresahuje druhú
dávku.27. Z článku 33 ods. 2 Dohovoru podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že v prípade súbehu
nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného, ako aj osobitného systému sociálneho poistenia
(zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť a

to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku (príspevku za službu považovaného
za výsluhový dôchodok). Príspevok za službu ako dávka sociálneho zabezpečenia považovaný za
výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom
poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia
(zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru.

28.Odvolacísúdvzhľadomnavyššieuvedenédospelkzáveru,ženaúčelystanoveniavýškystarobného
dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely príspevku
za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť
o sumu príspevku za službu považovaného za výsluhový dôchodok.

29. V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok najmä
po dôslednom zistení, od ktorého dňa žiada priznanie starobného dôchodku v žiadosti o dôchodok
zo dňa 24.02.2016, keď raz už o priznanie starobného dôchodku žiadal žiadosťou zo 04.12.2013 od
04.07.2003, či nežiada o priznanie starobného dôchodku odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku tak,
ako to vyplýva aj z obsahu opravného prostriedku, t. j. od 04. júla 2010 kedy dosiahol vek 62 rokov znovu

rozhodnúť, pričom na účely stanovenia výšky starobného dôchodku do doby dôchodkového poistenia
navrhovateľa má započítať aj doby hodnotené na účely príspevku za službu a až po takomto stanovení
výšky starobného dôchodku bude môcť starobný dôchodok krátiť v pomernej časti zodpovedajúcej
zhodnotenej dobe služby, maximálne však o sumu príspevku za službu považovaného za výsluhový
dôchodok.

30. Vzhľadom k tomu, že z obsahu preskúmavaného rozhodnutia a to z výroku, ale ani z odôvodnenia
rozhodnutia nie je zrejmé, či odporkyňa rozhodovala len o priznaní nároku navrhovateľa na starobný
dôchodok tak, ako to uviedol v žiadosti z 24.02.2016 od 04.07.2003 a z akého dôvodu opätovne o
takejto žiadosti navrhovateľa rozhodovala, keď už skôr rozhodla o jeho žiadosti o priznanie starobného

dôchodku od 04.07.2003 rozhodnutím zo 14.02.2014 č. XXX XXX XXXX X, ktoré rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť a z akého dôvodu na konci odôvodnenia rozhodnutia uviedla tak, ako aj v skoršom
rozhodnutí zo 14.02.2014, že navrhovateľ nespĺňa podmienky na priznanie nároku na starobný
dôchodok od 04.07.2010, pretože nepreukázal 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, pričom sa
ale už nevysporiadava s tým, prečo do obdobia dôchodkového poistenia nezapočítala aj dobu, ktorá

bola zhodnotená navrhovateľovi v rozhodnutí o výsluhový dôchodok.

31. Na základe uvedeného súd preskúmavané rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods. 3 O.s.p. v
spojení s § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.- nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov zrušil a vrátil jej vec
na ďalšie konanie.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi,
ktorýbolvkonaníúspešnýpriznalprávonanáhradutrovkonania.Výškanáhradytrovkonaniapozostáva
z trov titulom právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a to za 3 úkony v roku 2016 za 1
úkon á 66,00 Eur (príprava a prevzatie zastupovania, podanie opravného prostriedku a účasť na súdnom

pojednávaní), ku každému úkonu režijný paušál ž 8,58 Eur. Právny zástupca má sídlo advokátskej
kancelárie mimo sídla krajského súdu, t. j. v Sobranciach, a preto mu patrí náhrada za stratu času zo
sídla advokátskej kancelárie, t. j. Sobrance - Košice a späť za 6 x polhodiny á 14,30 Eur a cestovné
osobným motorovým vozidlom BMW X3 EVČ: L. XXXAN pri spotrebe 5,6 l/100 km v sume 29,28 Eur,
takže celkové trovy titulom právneho zastúpenia sú v sume 348,44 Eur.

Poučenie:

Proti výroku vo veci samej podľa § 250s O.s.p. odvolanie n i e j e prípustné.

Proti výroku o náhrade trov konania je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch

vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.