Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. apríl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Sp/60/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201541
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014201541.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci navrhovateľky:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: Okresný
úrad Rožňava, katastrálny odbor, Jarná 2, Rožňava, za účasti: W. O. R. Y. Í. W., bytom K. Č.. XX,
zastúpený advokátkou: Mgr. Ivica Štiglitz, Advokátska kancelária so sídlom Šafárikova č. 8, Rožňava, a
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, P. O. BOX XXX, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. s.: OU-RV-KO2-2014/V 2114-Ge, z 27.10.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 27. októbra 2014 č. k.: OU-RV-KO2-2014/V 2114-Ge.

Účastníkovi W. O. p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 393,91 Eur, ktoré je p o v i n n á zaplatiť
navrhovateľka právnej zástupkyni účastníka Mgr. Ivici Štiglitz, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,00 Eur na účet v Poštovej banke
a. s. Bratislava, číslo účtu: M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (BBAN: XXXXXXXX/XXXX), do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporca podľa § 31 ods. 3 zákona č. 165/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) v znení

neskorších predpisov zamietol návrh na vklad záložného práva, na základe Zmluvy o zriadení záložná
práva č. XXX/XXXX-RAČ.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že z úradne osvedčenej kópie dohody o splnomocnení je zrejmé, že jej
časť, ktorá obsahuje údaje o zabezpečovacom záväzku vzniknutom uzavretím zmluvy o úvere, rozsah
oprávnenia povinnosti splnomocniteľa a rozsah oprávnenia povinnosti splnomocnenca je vyhotovená
vo forme predtlače. Rovnako vo forme predtlače je vyhotovená aj časť dohody o splnomocnení,

ktorá obsahuje označenie identifikačných údajov splnomocnenca. Vyhotovením časti dohody vo forme
predtlače záložný veriteľ svojim spôsobom vybral a určil splnomocnenca pre záložného dlžníka, ktorý
výber osoby splnomocnenca nemohol ovplyvniť. Dohodu o splnomocnení posúdil v zmysle § 23 a
§ 37 Občianskeho zákonníka a dospel k právnemu názoru, že právny úkon, ktorým bolo udelené
plnomocenstvo je absolútne neplatným právnym úkonom.

Ďalej uviedol, že výška istiny poskytnutej úverovému dlžníkovi v sume 350,00 Eur, dohodnutá v zmluve o

úvere v porovnaní s hodnotou predmetu zmluvy o zriadení záložného práva ide o nehnuteľnosť v podiele
1 zapísanej na LV č. XXX katastrálne územie K., predstavuje naplnenie znakov skutkovej podstaty
absolútnej neplatnosti právneho úkonu z dôvodu, že právny úkon uzavretím ktorého bolo zriadenézáložné právo je zjavne nevýhodný pre záložcu, lebo hodnota nehnuteľnosti je väčšia ako je celková
výška pohľadávky spolu aj so zákonným príslušenstvom.

Proti tomuto rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka. Navrhla, aby odporca v rámci
autoremedúry rozhodnutie zrušil a jej návrhu na povolenie vkladu záložného práva v celom rozsahu
vyhovel alebo aby vec postúpil príslušnému súdu, ktorý preskúmavané rozhodnutie zruší a vráti vec
späť na správne konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania.

Uviedla, že z § 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinností
odporcovi o náležitom zistení skutkového stavu a posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v
predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné, ako a iné
ďalšie povinnosti. Odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom
a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Správny orgán vydal preto

nezákonnérozhodnutieozamietnutínávrhunapovolenievkladuzáložnéhopráva.Odporcavrozhodnutí
sa obmedzil iba na konštatovanie, že do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ho ovplyvňoval. Ďalším
dôvodom zamietnutia návrhu na vklad je záver odporcu o nepomere medzi výškou zabezpečovanej
pohľadávky a hodnotou nehnuteľností, ktoré sú predmetom zmluvy o zriadení záložného práva. Odporca
v odôvodnení neuviedol, prečo uprednostnil ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej

neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred § 265 Obchodného zákonníka o
nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého obchodného styku. Je logické, že s ohľadom
na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované nebankovými veriteľmi vyššie ako obvyklé
bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť aká výška úrokov bola
požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektmi, prípadne zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v

určitom období.

Odporca v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku uviedol, že trvá na svojom právnom názore,
ktorý uviedol v preskúmavanom rozhodnutí, a preto navrhuje preskúmavané rozhodnutie potvrdiť.

Účastník W. O. navrhol preskúmavané rozhodnutie potvrdiť. Uviedol, že on žiadnu zmluvu s
navrhovateľkou o úvere neuzavrel, ani nepodpísal dohodu o splnomocnení. Uviedol, že dohodu o
splnomocnení, ktorá je aj súčasťou pripojeného administratívneho spisu on nepodpísal, hoci jeho podpis
bol overený na Obecnom úrade K. a zrejmé túto dohodu podpísala jeho manželka, ktorá podpis
sfalšovala a má za to, že táto sfalšovala jeho podpis aj na zmluve o úvere. Žalobu o neplatnosť úverovej

zmluvy, prípadne aj neplatnosť dohody o splnomocnení zvažuje podať na Okresnom súde v Rožňave.
So svojou manželkou t. č. je v rozvodovom konaní.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O. s. p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté
rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením

odporcu, administratívnym spisom odporcu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky
nie je dôvodný.

Z pripojeného administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľka uzavrela s
dlžníkom W. O. zmluvu o úvere dňa z 30.01.2013 č. XXXXXXXXX, ktorou mal byť poskytnutý úver vo

výške 350,00 Eur a dlžník sa zaviazal tento úver spolu s príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov
a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových
nákladov v zmysle platných Všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia splácať v
pravidelnýchmesačnýchsplátkach.Spolusozmluvouoúveredlžníkpodpísalajdohoduosplnomocnení
dňa 30.01.2013, ktorou splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, okrem iného

aj na uzavretie záložnej zmluvy podľa § 522 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k
nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo
spoluvlastníctveaktorébudúbližšiešpecifikovanévpriloženomlistevlastníctvaakoformyzabezpečenia
splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. Dohodu o splnomocnení
splnomocniteľ podpísal v Rožňave 30.01.2013, ten istý deň bol podpis overený na Obecnom úrade v

K. a zástupca splnomocnenia dohodu o splnomocnení podpísal v Bratislave 30.01.2013 a jeho podpis
bol overený na Notárskom úrade v Bratislave.Dňa 09.09.2014 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ medzi záložným
veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a záložcom W. O. v zastúpení na základe dohody o splnomocnení
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorej predmetom je zriadenie záložného práva v

prospech navrhovateľky k nehnuteľnostiam vo veľkosti podielu 1, ktoré sú zapísané na LV č. XXX
katastrálne územie K., parcelné číslo XX o výmere 2509 m2 - záhrady a na LV č. XXX katastrálne
územie K., parcela č. XX o výmere 585 m2 - zastavané plochy a nádvoria, pričom na parcele č. XX
je postavený rodinný dom, súpisné číslo XX. Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia
všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX

zo dňa 30.01.2013.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Zákon o katastri nehnuteľnosti v § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra
zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou
o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona, kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis
nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to o vlastníckom práve,
záložnom práve, vecnom práve, práve zodpovedajúcom vecnému bremenu a o predkupnom práve ak
má mať účinky vecného práva a o iných právach a povinnostiach z vecného bremena, ak boli zriadené
ako vecné práva k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy

majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak
nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov.

V zmysle 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného

rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo

nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliadne okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí,

inak návrh zamietne.

Podľa § 36b ods. 2 Vyhlášky Úradu geodézie a kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996
Z. z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon

svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonu alebo či ho neobchádza alebo či sa neprieči dobrým
mravom a najmä či

a) účastník bol spôsobilý na právny úkon,
b) účastník nespôsobilý na právny úkon bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným zástupcom,

c) za právnickú osobu koná oprávnený zástupca,
d) zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať alebo čítať, bola uzavretá vo forme notárskej
zápisnice,e) v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených s osobitným zreteľom na tých,
ktorých právo na jej základe vzniká alebo sa obmedzuje,
f) uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu s nehnuteľnosťou a

či právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne k zmluve
ako celku bol udelený potrebný súhlas.

Katastrálnyzákonzakotvujetridruhyzápisovvecnýchainýchprávknehnuteľnostiamdokatastra(vklad,
záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania,
pričom Katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa

vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu
s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad, správa katastra
ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1, 2 Katastrálneho

zákona a § 36b ods. 2 Vyhlášky č. 79/1996 Z. z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv
na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení
vkladu alebo rozhodnutie o jeho zamietnutí.

V prejednávanej veci Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ zo dňa 09.09.2014 a jej

existencia priamo súvisia s dohodou o splnomocnení, ktorú splnomocniteľ podpísal v L. dňa 30.01.2013
a zástupca splnomocnenca v Z. 30.01.2013.

Podľa obsahu dohody o splnomocnení táto je primárne vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľky
- záložnej veriteľky POHOTOVOSŤ, s.r.o., lebo konkrétny zabezpečovací úkon bol viazaný k zmluve

o úvere, a preto ich vzťah k uvedenému úveru je možné označiť ako subsidiárny a akcesorický.
Preto je aj nutné dohodu o splnomocnení subsumovať pod všetky úniové zásady aplikovateľné pri
ochrane spotrebiteľa, to znamená, že nevyhnutné spadá pod pojem obchodné praktiky. Súd na prvom
mieste sa musí zaoberať aj otázkou, či sa na predmetnú vec vzťahuje režim ochrany spotrebiteľa, čo
vyplýva z článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a článku 169 ods. 1 uvedenej zmluvy z pohľadu

podriadenia dohody o splnomocnení, najmä vo vzťahu k možnej existencii neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách.

Obsahom predloženej dohody o splnomocnení je udelenie plnomocenstva vo všetkých veciach
vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode

- to znamená uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka k špecifikovaným
nehnuteľnostiam,
- vrátane právneho posúdenia platnosti všetkých úkonov v súvislosti so záložným právom a povinností
splnomocniteľa,

- v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o..

Z uvedeného obsahu dohody o splnomocnení je zrejmé, že táto nemá charakter generálnej plnej
moci. Dohoda o splnomocnení bola uzavretá zástupcom splnomocnenca ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa, ktorý sa mal sám

rozhodnúť zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere, na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri
uskutočnení právnych úkonov uvedených v dohode vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere a po
osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a právach a povinnostiach,
ktoré sa nimi zakladajú. Súčasne splnomocnenec na seba prevzal záväzok svedomite naplniť predmet
udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučil o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo

zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Samo
malo posúdiť platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky.
Prejav vôle dlžníčky (záložcu) opísaný v predloženej dohode o splnomocnení je dôvodom, aby bola
preskúmaná aj otázka, či v prejednávanej veci uzavretím zmluvy o úvere (táto skutočnosť nebola vkonaní spochybnená) došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Preto je potrebné skúmať, či dohoda o splnomocnení a to najmä prejav vôle dlžníka
(splnomocniteľa) nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka v zmysle ochrany úniových práv.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Dohoda o splnomocnení, ktorá bola vpísaná do predtlačenej predlohy nebola určitá a zrozumiteľná, z
ktorého dôvodu takýto právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je neplatný. Dohoda o
splnomocnení bola ako už bolo uvedené zachytená do formulárovej predlohy, kedy dlžníčka (záložca)

nemohla ovplyvniť obsah dohody, a preto jej možnosť určiť si zástupcu, ktorý by za ňu uzatvoril záložnú
zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil jej záujmy bola už v takejto dohode nielenže obmedzená,
ale bola priamo dotknutá.

Z uvedených dôvodov je nutné označiť takúto dohodu o splnomocnení ako celok za neprijateľnú (nekalú)

podmienku a teda aj za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Pretože Dohoda o splnomocnení je neplatná, nemohla nastať situácia procesne spôsobilá vzniku
právneho úkonu, keďže splnomocnenec nenadobudol hmotné právo, aby v mene splnomocniteľa platne
uzavrel záložnú zmluvu, nemohli byť ani splnené podmienky stanovené v § 31 ods. 1 Katastrálneho

zákona pre povolenie vkladu.

Hlavným účelom Dohody o splnomocnení je vytvoriť podmienky pre uplatnenie riadneho zastupovania
splnomocniteľa určeným splnomocnencom na základe udeleného plnomocenstva.

Podľa § 22 ods. 5 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom

sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Zastupovanie sa môže označiť za riadne len vtedy, ak nedochádza ku kolízii medzi úkonmi
splnomocnenca a záujmami splnomocniteľa (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka), resp. ak nedochádza
k ujme na právach splnomocniteľa (§ 33b ods. 6 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Súd poukazuje aj na existenciu rozporov záujmov splnomocniteľa (dlžníka) a splnomocnenca

ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Základom rozporov záujmov je nepochybne to, že
splnomocnenec ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci hoci malo svedomito naplniť a hájiť
záujmy splnomocniteľa (dlžníka) tak obsahom samotného plnomocenstva bola realizácia zabezpečenia
záväzku dlžníka z úverového vzťahu voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., to znamená také konanie,
ktoré nie je možné označiť, že je vždy v záujme splnomocniteľa, ale naopak je ku prospechu odporcu.

Od odporcu sa legitímne očakáva, že vyhodnotí všetky dostupné podklady vrátane tých informácií, ktoré
sú mu známe z iných úradných konaní so samotnou navrhovateľkou, aby mohol jednoznačne vylúčiť
existenciu rozporu záujmu úverového dlžníka a jeho zástupcu ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci. Samotná existencia takých skutočností, ktoré vyplývajú z predloženej Dohody o splnomocnení,
že splnomocniteľovi (úverový dlžník) bola odňatá možnosť, aby si sám určil osobu splnomocnenca,

že osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch navrhovateľky (POHOTOVOSŤ,
s.r.o.) a že splnomocniteľ za tejto situácie nebol výslovne poučený o možnosti a spôsobe ukončenia
zastupovania ako aj to, že v dohode o splnomocnení absentujú údaje umožňujúce rýchly kontakt so
splnomocnencom a ani, že zo strany splnomocnenca nie sú doložené žiadne informácie, či sa osobnestretol so zástupcom splnomocnenca, čo bolo obsahom takýchto stretnutí, čo nutne musí vyvolávať
pochybnosti u správneho orgánu rozhodujúceho o povolení vkladu záložného práva o tom, či výkon
práv a povinností splnomocnenca je skutočne v medziach a riadneho zastupovania záujmov úverového

dlžníka.

Uvedený záver vyplýva aj z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v
rozsudku č. k. 1 Sžo 28/2009 zo dňa 08.02.2011, 1 Sžr 150/2012 zo dňa 11.06.2013, ako aj Judikatúry
Súdneho dvora Európskej únie, na ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedených rozsudkoch

odkazuje.

Na základe uvedených skutočností súd preskúmavané rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O. s. p. a účastníkovi W.
O., ktorý v konaní bol úspešný priznal právo na náhradu trov konania.

Účastníka v konaní zastupovala advokátka na základe plnej moci a trovy konania pozostávajú z trov
právneho zastúpenia podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
v platnom znení a to za dva právne úkony v roku 2015 príprava a prevzatie veci, účasť na pojednávaní
15.04.2015 podľa § 11 ods. 4 1/6 výpočtového základu 139,83 x 2 = 279,66 Eur, ku každému úkonu

paušálna náhrada podľa § 17 ods. 1 a 3 1/60 výpočtového základu 8,39 x 2 = 16,78, teda spolu 296,44
Eur. Ďalej si právna zástupkyňa účtuje náhradu cestovného osobným motorovým vozidlom továrenskej
značky M. R. evidenčné číslo L. XXXAK na ceste Rožňava, Košice a späť 135,8 km v trvaní 120 minút
a to cestovné spolu vo výške 36,63 Eur a strata času počas cesty 4 x 13,01 Eur, takže spolu odmena
advokátke aj s náhradou za cestovné je 385,11 Eur.

Účastník si uplatnil náhradu trov konania a to cestovné z miesta bydliska do Košíc, o čom predložil
cestovný lístok - 1 cesta 4,40 Eur x 2 = 8,80 Eur, takže celkové trovy konania sú vo výške 393,91
Eur, ktoré je povinná navrhovateľka uhradiť na účet právnej zástupkyni účastníka konania Mgr. Ivici
Štiglitzovej.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok
v sume 35,00 Eur určený podľa položky č. 10e) Sadzobníka súdnych poplatkov v lehote do 15 dní od

právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach a to písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.