Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. november 2015

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 6C/221/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513209964
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Šimonová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2015:2513209964.6

Rozhodnutie

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci navrhovateľa: Y. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. X, P., zastúpený advokátkou: JUDr. Daniela Suchánková, Advokátska
kancelária, Waltariho č. 7, Piešťany proti odporcovi: U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, U. O.
X. o určenie výživného na plnoleté dieťa takto

r o z h o d o l :

I. Odporca j e p o v i n n ý platiť navrhovateľovi výživné v sume 300 eur mesačne s účinnosťou od

06.09.2013 do 31.08.2015 a v sume 400 eur s účinnosťou od 01.09.2015, k rukám navrhovateľa vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred.

II. Nedoplatok na zročnom výživnom v sume 7.400 eur za obdobie od 06.09.2013 do 31.10.2015 je
odporca povinný navrhovateľovi zaplatiť v lehote do 30.06.2016.

III. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho
zastúpenia k rukám jeho právnej zástupkyne vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne návrhom podaným na tunajšom súde dňa
06.09.2013 domáhal proti odporcovi určenia výživného v sume 300 eur mesačne s účinnosťou od
podania návrhu s odôvodnením, že je na toto výživné od odporcu odkázaný, pretože žije v spoločnej

domácnosti so svojou matkou a vlastný príjem nemá, pričom jeho matka je nezamestnaná a poberá
podporu v hmotnej núdzi. V čase podania návrhu bol navrhovateľ študentom Obchodnej akadémie v
Trnave.

V priebehu konania navrhovateľ doplnil svoj návrh tak, že s účinnosťou od 01.09.2015 žiadal výživné
vo výške 400 eur s odôvodnením, že od uvedeného dátumu došlo na jeho strane k podstatnej zmene

pomerov súvisiacich s jeho štúdiom na vysokej škole.

Odporca s navrhnutou výškou výživného nesúhlasil, najskôr navrhoval výživné v sume 250 eur, neskôr
v priebehu konania v sume 300 eur.

Uznesením zo dňa 25.09.2013, právoplatným 29.10.2013 bolo konanie podľa § 109 ods. 2 písm.

c) O.s.p. prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn.
13P/28/2013, v ktorom súd riešil otázku otcovstva odporcu k navrhovateľovi. Konanie vedené pod sp.zn.
13P/28/2013 bolo dňa 17.06.2015 právoplatne skončené, preto súd vydal dňa 30.06.2015 uznesenie,
ktorým pokračoval v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa.

Súd vykonal dokazovanie výpoveďou navrhovateľa a odporcu, obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn.

13P/28/2013, potvrdením o návšteve školy, výpismi z listu vlastníctva č. XXXX a č. XXXXX, výpismi
z Obchodného registra Okresného súdu Trnava, darovacou zmluvou zo dňa 21.02.2012, nájomnouzmluvou zo dňa 25.08.2014, zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 22.07.2014, splátkovým
kalendárom k leasingovej zmluve, faktúrou č. XXXXXXXXX, príjmovými pokladničnými dokladmi,
zmluvamioúverezodňa30.03.2012,20.12.2012a25.04.20104,kolaudačnýmrozhodnutím,stavebným

povolením, daňovým priznaním odporcu, výpismi z účtu predloženými odporcom, dokladom o príjme
matkynavrhovateľa,pokladničnýmiblokmipredloženýminavrhovateľom azistiltentoskutkovýstavveci:

Navrhovateľ je synom odporcu, čo vyplýva z Rozsudku Okresného súdu Piešťany č. 13P/28/2013-104
zo dňa 06.05.2015, právoplatného dňa 17.06.2015. V rámci konania o určenie otcovstva odporcu k

navrhovateľovi súd rozhodoval aj o výživnom za obdobie od 05.04.2013 do 28.06.2013, teda v období
maloletosti navrhovateľa a určil výšku výživného v sume 300 eur mesačne, keď zohľadnil odôvodnené
potreby navrhovateľa a vychádzal tiež z pomerov rodičov navrhovateľa, ktorí súhlasili s mesačnou
sumou výživného 300 eur.

Výpoveďou navrhovateľa a dokladmi k nej sa vzťahujúcimi mal súd preukázané, že je študentom

FilozofickejfakultyUniverzityKomenskéhovBratislavevštudijnomodboreprekladateľstvoatlmočníctvo
dennou formou 3-ročného štúdia bakalárskeho študijného programu nemecký jazyk a kultúra - taliansky
jazyk a kultúra, kde denne dochádza, pričom cestovné hradí v sume 13,40 eur mesačne. Stravuje sa v
školskej jedálni a stravné v škole vychádza 64 eur mesačne. Navrhovateľ zaplatil dňa 15.01.2014 sumu
448 eur za vyučovanie vedenia motorového vozidla, ďalšie jeho výdavky sú mesačne za lekciu jogy

- zdravotného cvičenia v sume 70 eur, učebnice, za ktoré zaplatil 84 eur, obuv 59,97 eur. Navrhovateľ
býva so svojou matkou v podnájme, mesačné nájomné predstavuje sumu 370 eur.

Právna zástupkyňa navrhovateľa poukázala na skutočnosť, že odporca je podnikateľ, jeho spoločnosť
vlastní luxusné motorové vozidlo, mesačné splátky za toto vozidlo predstavujú sumu 1100 eur, pričom

v daňovom priznaní odporcovej spoločnosti za rok 2013 vykázala spoločnosť stratu a v roku 2014
vykázala zisk 17.525 eur, preto zvažuje navrhnúť znalecké dokazovanie z odboru účtovníctva na
preukázanie skutočného príjmu a skutočných obratov spoločnosti odporcu. Okrem toho je zrejmé, že v
roku 2010 bolo vydané stavebné povolenie na stavbu domu na meno odporcu a v roku 2012 daroval
polovicu podielu na nehnuteľnosti svojej priateľke a je nepochybné, že v liste vlastníctva nebol uvedený

rozostavaný dom, pričom kolaudačné rozhodnutie na dom bolo vydané už pre jeho priateľku, ktorá sa
stala formálne vlastníčkou nehnuteľnosti.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že býva v rodinnom dome, ktorý vlastní jeho priateľka. Je konateľom
spoločnosti MS & Partners, s.r.o., ktorá vlastní motorové vozilo zn. Porsche Cayenne Turbo. Kúpna

cena tohto motorového vozidla bola 75.000 eur. Na kúpu vozidla si spoločnosť požičala sumu 41.250
eur a zostávajúca hotovosť bola vyplatená z finančných prostriedkov, ktoré mala spoločnosť na účte.
Leasingové štvrťročné splátky predstavujú sumu 3.258,68 eur a spoločnosť odporcu je schopná túto
sumu hradiť. V minulosti si požičal sumu 96.000 eur na kúpu bytu, avšak po predaji tohto bytu požičanú
sumu vrátil, čo odporca zdokladoval bankovým výpisom. Jeho mesačný príjem je z podnikateľskej

činnosti jeho spoločnosti ako vyplýva z daňového priznania, čo je okolo 1000 eur mesačne. Prispieva
na úhradu energií v dome v polovici, teda v sume 100 eur a tiež na splátky hypotekárneho úveru v sume
375 eur mesačne. Zvýšené výdavky na svoju výživu nemá, nemá ani inú vyživovaciu povinnosť. Na
výživu navrhovateľa prispel už dvakrát sumou 300 eur.

Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine),
plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a ide o
vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom,
vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej
povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohtohľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Povinný môže mať príjmy
z jedného alebo viacerých zdrojov, z výkonu závislej činnosti, z podnikateľskej činnosti, autorské
honoráre, odmeny za zlepšovacie návrhy, vynálezy, z prednáškovej činnosti, odmeny za výkon rôznych

funkcií, za účasť v kontrolných a iných orgánoch, v stavovských organizáciách, môže mať majetkovú
účasť v podnikateľských subjektoch, príjmy z prenájmu nehnuteľností, dividendy, príjmy z tichého
spoločenstva, dávky sociálneho zabezpečenia. V dôsledku zmenených ekonomických pomerov väčší
význam nadobudli príjmy z inej než závislej činnosti. Pravidelne zisťovanými okolnosťami v konaní
o výživnom na strane výdavkov sú pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním

(nájomné, prevádzka bytu, domu), stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a
domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými
platbami, daňovými plneniami, výdavkami na výkon povolania. Subjektívne schopnosti sa však môžu
realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce,
miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v
danom povolaní. Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo nehnuteľností (pozemky, domy, byty,

rekreačné chaty, ich počet, reálna potreba a možnosť využitia povinným vrátane získavania výnosov
z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na výnosy), cenných papierov, obchodných podielov, vkladov
v bankách, iných hnuteľných vecí (motorové vozidlá, luxusné športové vybavenie, zbierky, cennosti,
elektronika),akoajcelkovýživotnýštandard(dovolenky,životnénáklady).Nejdeozásahdovlastníckeho
práva povinného, ktorý môže vlastniť neobmedzené majetkové podstaty, ale len o posúdenie jeho

majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej povinnosti.

Na strane oprávneného zákon ustanovuje hľadisko odôvodnenosti potrieb. Odôvodnenosťou treba
rozumieť určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci
plnenia vyživovacej povinnosti. Treba vychádzať z pojmu výživné, tak ako ho vymedzila aplikačná

prax. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej
povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako
aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Ide však o
odôvodnené potreby oprávneného, preto je nevyhnutná ich individualizácia z hľadiska jeho konkrétnych
potrieb, ktoré budú závislé od zdravotného stavu oprávneného, od jeho veku, duševnej a telesnej

vyspelosti, povolania a pod., budú to teda potreby pravidelné, nepravidelné a náhodilé.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Pri určovaní výživného za minulé obdobie súd zisťuje, aké boli konkrétne schopnosti, možnosti,
zárobkové pomery povinného, potreby dieťaťa, prihliada na už poskytnuté plnenia, poskytovanie
bývania, osobnej starostlivosti a hodnotí aj ďalšie zákonné kritériá. Súd posudzuje skutočný stav, aký
existoval v minulosti.

S poukazom na vyššie uvedené, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania, súd vyvodil právny záver,
že návrh navrhovateľa voči odporcovi bol podaný dôvodne. Navrhovateľ je plnoletým synom odporcu,
je študentom vysokej školy, kde denne dochádza, s čím sú spojené odôvodnené mesačné výdavky s
cestovným, stravným, nákupom učebníc, ošatenia, obuvi, hygienických potrieb a pod., okrem toho má

navrhovateľ výdavok súvisiaci s pravidelným cvičením jogy v dôsledku zdravotných ťažkostí. Doposiaľ
odporca neprispieval na výživu navrhovateľa okrem dvoch úhrad po 300 eur.

Súd pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa na určenie výživného odporcovi, zohľadnil nevyhnutné
výdavky navrhovateľa, ako aj zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov, pričom zohľadnil

skutočnosť,ženavrhovateľžijevdomácnostismatkou,ktorejživotnáúroveňjepreukázateľnenižšiaako
životná úroveň odporcu. Jej mesačný príjem je 276,51 eur, pričom výška mesačného nájomného spolu
s energiami predstavuje sumu 370 eur. Všetky výdavky navrhovateľa hradí ona a odporca doposiaľ
(napriek jeho tvrdeniu, že má záujem platiť výživné), navrhovateľovi výživným neprispieval, okrem dvoch
platieb po 300 eur. V prípade matky navrhovateľa možno z jej strany považovať za naplnenú vyživovaciu

povinnosť v plnej miere výkonom osobnej starostlivosti o navrhovateľa a v prípade odporcu, ktorý
má oveľa priaznivejšie príjmové pomery musí zabezpečovať navrhovateľovi krytie jeho odôvodnených
potrieb peňažným plnením. Navrhovateľovi počnúc dňom 01.09.2015, kedy bol prijatý na vysokoškolské
štúdium, vzrástli výdavky spojené so štúdiom, cestovaním, stravovaním, ošatením a podobne, pretosú jeho potreby podstatne vyššie ako tomu bolo v čase, keď študoval na strednej škole. Zohľadniac
uvedené okolnosti, súd zaviazal odporcu platiť navrhovateľovi výživné v sume 300 eur od podania
návrhu do 31.08.2015 a od 01.09.2015 v sume 400 eur. Súd vzal do úvahy skutočnosť, že odporca

má príjem z podnikania, ktorého výšku uviedol 1000 eur mesačne. Z daňového priznania za rok 2014
vyplynulo,žespoločnosťodporcuvykázalazisk17.525,10eur,čojemesačnýpríjem1.460eur.Priurčení
výšky výživného vychádzal súd z príjmu odporcu podľa daňového priznania za rok 2014 a zohľadnil
jeho mesačný výdavok v sume 475 eur (príspevok v polovici na energie a splátku hypotéky), avšak
nezohľadnil výšku mesačnej leasingovej splátky odporcu za luxusné motorové vozidlo, pretože podľa

názoru súdu ide o nadštandardný výdavok odporcu, ktorý si má v prvom rade plniť svoju zákonnú
vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi. Ďalej súd zobral do úvahy aj skutočnosť, že odporca nemá
inúvyživovaciupovinnosť,jezdravý,nemátedažiadnezvýšenénárokynasvojuvlastnúvýživuajepreto
v jeho možnostiach a schopnostiach platiť navrhovateľovi výživné vo výške určenej týmto rozhodnutím.

Nakoľko má navrhovateľ nárok na výživné od podania návrhu, súd určil výživné odporcovi s účinnosťou

od podania návrhu, teda od 06.09.2013 a súčasne rozhodol o nedoplatku na zročnom výživnom za
obdobie od 06.09.2013 do 31.10.2015. Od 06.09.2013 do 31.10.2015 vznikol odporcovi na zročnom
výživnom nedoplatok v sume 8.000 eur, v roku 2013 za 4 mesiace 1.200 eur (4 x 300 eur), v roku 2014 za
12 mesiacov 3.600 eur ( 12 x 300 eur), v roku 2015 za 8 mesiacov 2.400 eur ( 8 x 300 eur) a za 2 mesiace
800 eur ( 2 x 400 eur). Od tejto sumy nedoplatku 8.000 eur súd odčítal sumu 600 eur, ktorú odporca

navrhovateľovi zaplatil, preto je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi nedoplatok v celkovej sume
7.400 eur. Odporca na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ho súd zaviaže zaplatiť navrhovateľovi nedoplatok
na zročnom výživnom, je ochotný tento zaplatiť v lehote do 30.06.2016, čo právna zástupkyňa
navrhovateľa akceptovala, preto súd tejto požiadavke odporcu vyhovel a zaviazal ho nedoplatok v sume
7.400 eur zaplatiť v lehote do 30.06.2016.

Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins

c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 7 O.s.p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky
trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti
tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

O trovách konania súd rozhodol s použitím vyššie citovaných ustanovení zákona a v konaní úspešnému
navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania, ktorej výška bude vyčíslená v samostatnom uznesení,
potom ako tento rozsudok nadobudne právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho

robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania,
vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez
svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. v znení
neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).