Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 22, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/403/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714209564
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3714209564.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu L. zastúpeného U. proti žalovanému
E., o zaplatenie 2.600,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Považská Bystrica zo dňa 04. marca 2015, č. k. 7C/244/2015-42 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.600,- eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.300,- eur od 16.12.2013 do zaplatenia
a s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.300,- eur od 16.02.2014 do zaplatenia, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania 736,85 eur,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho zástupcu. Právne svoje rozhodnutie

odôvodnil ust. § 488, § 489, § 657 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie rozhodol na základe
výsledkov vykonaného dokazovania z ktorého mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným
došlo v dňoch 26.9.2013 a 27.11.2013 z titulu uzavretých zmlúv o pôžičke k vzniku záväzkovo-právnych
vzťahov, z ktorých žalovanému vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi požičané finančné prostriedky, a to
sumu 1300,- eur do 15.12.2013 a sumu 1300,- eur do 15.2.2014. Existenciu oboch záväzkov čo do
dôvodu aj výšky žalovaný uznal písomne dňa 27.11.2013 a dňa 26.9.2013, čo potvrdil vlastnoručným

podpisom. Pokiaľ v priebehu konania žalovaný tvrdil, že hoci svoj záväzok voči žalobcovi z titulu
uzavretých zmlúv o pôžičke písomne uznal len z dôvodu, že sa riadne neoboznámil s písomným
obsahom tohto uznania, v tomto smere súd prvej inštancie jeho tvrdeniu neuveril a vyhodnotil ho ako
účelové, a to vzhľadom na obsahovú nenáročnosť a jednoznačnosť týchto písomných dokladov. Súd
prvejinštanciemaltiežzapreukázané,žestranysporusapreduzavretímobochzmlúvopôžičkepoznali.
Žalobca mal vedomosť o tom, že žalovaný vykonáva podnikateľskú činnosť, že v súvislosti so svojím
podnikaním si prenajíma ďalšie nebytové priestory a teda mohol reálne predpokladať, že žalovaný mu

finančné prostriedky poskytnuté z titulu zmluvy o pôžičke v dohodnutých termínoch vráti. Na základe
uvedených skutočností súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi žalovanú
sumu 2.600,- eur spolu s uplatneným úrokom z omeškania v zmysle ust.§ 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z.. O trovách konania rozhodol podľa § 142
ods. 1 O.s.p., keď žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal náhradu trov konania tak ako je táto
špecifikovaná v odôvodnení napadnutého rozsudku.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací
súd žalobu žalobcu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného. Poukazoval natú skutočnosť, že ústna zmluva o pôžičke nespĺňa náležitosti zmluvy o pôžičke, nakoľko nedošlo k
splnenie základnej podmienky platnosti zmluvy a to, že žalobca prenechal peniaze žalovanému, ktorú
skutočnosť žalobca nemôže preukázať. Trval na tom, že peniaze v sume 2.600,- eur (2 x 1.300,- eur) od

žalobcu nikdy neprevzal. Dôvodil, že so žalobcom sa poznali len zbežne. Uznanie dlhu nemá náležitosti.
Poukazoval na to, že každý účastník zmluvy musí byť označený tak, aby nemohol byť zamenený s
inou osobou, pričom fyzická osoba má byť v zmluve označená svojim menom, priezviskom, rodným
priezviskom,prípadnetitulom.Uvedenémusíbyťrodnéčíslo,dátumnarodeniaamiestotrvaléhopobytu.
V danom prípade tomu tak nebolo, nie je uvedené meno E. B., ale L. haman a nie je uvedená ani jeho

správna adresa H. XX, ale H. XX. Z uvedených dôvodov zastával názor, že žalobca neuniesol v konaní
dôkazné bremeno.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že so žalovaným sa pred uzavretím pôžičky poznali
a vzhľadom k tomu, že žalovaný vykonával podnikateľskú činnosť v areáli, v ktorom svoju podnikateľskú

činnosť vykonával i syn žalobcu, žalobca mohol odôvodnene predpokladať, že žalovaný mu požičané
finančné prostriedky z titulu zmlúv o pôžičke v dohodnutých termínoch vráti. Dôvodil, že z textu
predložených „dohôd o pôžičke v hotovosti“ jednoznačne vyplýva, že k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke
medzi žalobcom a žalovaným došlo, nakoľko v „Dohode o pôžičke v hotovosti“ zo dňa 26.09.2013
žalovaný uznal dlh voči žalobcovi z titulu pôžičky v celkovej sume 1.300,- eur splatný podľa vzájomnej

dohody jednorázovo dňa 15.12.2013 a rovnako tak v „Dohode o pôžičke v hotovosti“ zo dňa 27.11.2013
žalovaný uznal dlh voči žalobcovi z titulu pôžičky v celkovej sume 1.300,- eur splatný podľa vzájomnej
dohodyjednorázovodňa15.02.2014.Malzato,ževobochlistinnýchdôkazochžalovanýpísomneuznal,
že zaplatí svoj dlh, ktorý bol určený čo do dôvodu ako aj výšky. Pokiaľ žalovaný (nedopatrením zrejme
uvedené,ženavrhovateľ,t.j.žalobca)vosvojomodvolaníoznačujezmluvuopôžičkezaneplatnúztitulu,

že „ústna zmluva o pôžičke nespĺňa v zásadnom momente existenciu zmluvy o pôžičke“, z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že k uzatvoreniu predmetných zmlúv o pôžičke došlo a že tieto obsahujú všetky
jej podstatné náležitosti. Pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, táto môže byť
uzavretá i ústne, alebo konkludentným spôsobom. Žalobca trval na tom, že žalovaný úmyselne zavádza,
peniaze od žalobcu reálne prevzal, čo bolo preukázané aj v konaní pred súdom prvej inštancie. Túto

skutočnosť žalovaný potvrdil i podpísaním „dohôd o pôžičke v hotovosti“. Ak by peniaze od žalobcu
neprevzal, nemal by nijaký dôvod predmetné dohody podpísať. Pokiaľ žalovaný namieta svoju pasívnu
legitimáciu žalobca uviedol, že žalovaný je pasívne, vecne ako i procesne legitimovaným subjektom,
nakoľko v predmetných „dohodách o pôžičke v hotovosti“, ako i procesných úkonoch žalobcu je
označenýmenom,priezviskom,bydliskomavšeobecnýmidentifikátorom-číslomobčianskehopreukazu

- W. vzťahujúcim sa výhradne k jeho osobe. Skutočnosť, že v dokumentoch - „dohodách o pôžičke v
hotovosti“ je (na základe chybnej informácie poskytnutej žalovaným žalobcovi) omylom uvedený údaj
o jeho bydlisku „H. XX“ namiesto „H. XX“, nemôže za žiadnych okolnosti vyvolať právne následky
absencie právnej legitimácie žalovaného, nakoľko osoba žalovaného je v predmetných dokumentoch
ako i v procesných dokumentoch žalobcu jednoznačne špecifikovaná (menom, priezviskom a číslom

občianskeho preukazu) a žalovaný sám v konaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že predmetné
dokumenty podpísal a potvrdil, že bol subjektom, ktorého sa predmetné dokumenty týkajú.

4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015),
ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru,

že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdiť.

5. Predmetom preskúmania danej veci je nárok žalobcu proti žalovanému vo výške 2.600,- eur s
príslušenstvom, ktorého zaplatenia sa žalobca domáha z titulu vrátenia pôžičiek peňazí poskytnutých

žalovanému.

6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalovaným
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie.
Odvolacie námietky vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré boli uplatnené pred súdom prvej

inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadal a tieto preto
nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané také
skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd sa v celomrozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387
ods. 2 CSP odkazuje.

7. V preskúmavanej veci žalobca uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy 2.600,- eur titulom
zmlúv o pôžičke, podľa ktorých poskytol žalovanému sumu 1.300,- eur zmluvou o pôžičke splatnou
dňa 15.12.2013 a 1.300,- eur splatnou dňa 15.02.2014. Žalobca svoje tvrdenia v konaní preukazoval
listinnými dôkazmi „Dohoda o pôžičke v hotovosti“ zo dňa 26.09.2013 a „Dohoda o pôžičke v hotovosti“
zo dňa 27.11.2013.

8. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

9. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke sú dohoda o predmete pôžičky a o čase jej vrátenia.

Forma tohto dvojstranného právneho úkonu nie je predpísaná a postačuje len ústna dohoda.

10. Vzhľadom na charakter zmluvy o pôžičke, ktorá je reálnou zmluvou, je významné či skutočne došlo
k odovzdaniu predmetu pôžičky, za akých okolností a čo bolo dohodnuté medzi účastníkmi, najmä v
otázke vrátenia pôžičky. V prípade, pokiaľ je o takomto úkone vyhotovená písomná zmluva, táto sa

posudzujeakodôkazoúkoneatooposkytnutípôžičky.Jejobsahsahodnotívždyvkontextestvrdeniami
účastníkov takejto zmluvy, prípadne s inými vykonanými dôkazmi.

11. Žalobca svoje tvrdenia preukazoval žalovaným podpísanými dohodami o pôžičke v hotovosti. V
Dohode o pôžičke v hotovosti zo dňa 26.09.2013 žalovaný uznal dlh ako pôžičku voči žalobcovi v

celkovej sume 1.300,- eur s tým, že táto bude splatná po vzájomnej dohode jednorázovo 15.12.2013.
Dohodou o pôžičke v hotovosti zo dňa 27.11.2013 žalovaný uznal dlh ako pôžičku voči žalobcovi v
celkovej sume 1.300,- eur s tým, že táto bude splatná po vzájomnej dohode jednorázovo 15.02.2014.
Pri obidvoch dohodách o pôžičke v hotovosti je pri podpise dlžníka uvedené meno E. B. a vlastnoručný
podpis žalovaného. Žalovaný na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 04.02.2015 vo svojej

výpovedi uviedol; „nevylučujem, že som navrhovateľovi podpísal ním predložené doklady, nachádzajúce
sa na č. l. 4 a 5 spisu, označené ako „Dohoda o pôžičke v hotovosti“ zo dňa 26.09.2013 a 27.11.2013.
Nevylučujem, že podpis pod menom E. B. pod uvedeným dokladom je môj, avšak ja si nepamätám,
že by som tieto konkrétne doklady podpisoval. Pamätám si, že nejaké písomnosti som navrhovateľovi
podpisoval, avšak nepamätám sa už vzhľadom na odstup času, aké“.

12. Za takto zistených okolností danej veci možno bez akýchkoľvek pochybností ustáliť, že medzi
stranami tohto sporu došlo k uzavretiu ústnych zmlúv o pôžičke, že došlo k reálnemu odovzdaniu
peňazí, a že došlo k dohode strán sporu o tom, kedy má požičané sumy žalovaný žalobcovi vrátiť.
Pokiaľ súd prvej inštancie mal za to, že existencia ústnych zmlúv o pôžičke medzi sporovými stranami

bola preukázaná vykonaným dokazovaním, výsluchom účastníkov, písomnými dôkazmi predloženými
žalobcom, odvolací súd môže len konštatovať, že tento záver súdu prvej inštancie obsahu spisu a
vykonaným dôkazom zodpovedá.

13. Dôkazné bremeno nesporne zaťažovalo žalobcu, ktorý spĺňac si svoju povinnosť tvrdenia, teda,

že so žalovaným uzavrel zmluvy o pôžičke a preto poskytol finančnú hotovosť 2.600,- eur , uniesol
bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu, keďže v konaní svoje tvrdenia preukázal. Za rozhodujúce
dôkazy, ktorým mal súd prvej inštancie nepochybne preukázanú existenciu pôžičiek boli práve dôkazy
predložené žalobcom korešpondujúce s výpoveďou žalovaného, ktorý nevyvrátil, že dohody o pôžičke v
hotovosti zo dňa 26.09.2013 a 27.11.2013 podpísal. V predmetných dohodách o pôžičke uznal záväzok

voči žalobcovi čo do dôvodu aj čo do výšky.

14. Pokiaľ žalovaný v konaní namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu, následne práve žalovaného
zaťažovala preto povinnosť podľa § 120 ods. 1 O.s.p. na preukázanie jeho tvrdení označiť dôkazy.

15. Dôkazná povinnosť má zabezpečiť účastníkovi konania unesenie dôkazného bremena v rozsahu,
v ktorom na ňom spočíva. Účastník konania, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z aspektu hmotného práva, totobremenoneunesie,výsledokkonaniavyznievjehoneprospech,aknasvojetvrdenianebudeprodukovať
potrebné dôkazy.

16. Žalovaný uzavretie zmluvy o pôžičke popieral, avšak na svoje tvrdenia neponúkol súdu žiadne
dôkazy a naopak žalobcovi sa v konaní podarilo preukázať, že žalovanému prenechal finančné
prostriedky a to vo výške 1.300,- eur, ktoré mu mal žalovaný vrátiť do 15.12.2013 a 1.300,-, eur, ktoré
mu mal žalovaný vrátiť do 15.02.2014. Svoj záväzok riadne a včas v celom rozsahu riadne nesplnil,
žalobcomuplatnenýnárokprotinemujetedaopodstatnenýapretosúdprvejinštanciesprávneuplatnený

nárok žalobcovi priznal.

17. Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

18. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1,
§ 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov konania. V zmysle

§ 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku.

19. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).