Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 14, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14Csp/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216210360
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2216210360.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred samosudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou v právnej veci

žalobcu: TELERVIS PLUS a. s., so sídlom, 841 04 Bratislava, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, právne
zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti
žalovanej: A. S., E.. X.O. XXXX, I. X. E. XXX/XX, XXX XX B. S., o zaplatenie 642 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 497 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy
497 eur od 23.decembra 2014 až do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 54,82%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 4.júla 2016 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by
bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu istiny vo výške 642 eur s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil
tým, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 1.augusta 2014 č. D. poskytol žalovanej úver vo
výške 500 eur za úrok vo výške 20%, t.j. 100 eur a servisný poplatok vo výške 9% z istiny, t.j. 45 eur
(spolu ako odplata). Žalovaná sa zaviazala uhradiť veriteľovi čiastku 645 eur v 13 mesačných splátkach,
a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške 2,50 eur a ďalej v pravidelných desiatich mesačných
splátkach vo výške 63,75 eur (istina vo výške 78,43%, úrok vo výške 14,51%, servisný poplatok vo výške

7,06% z každej jednotlivej splátky). Prvá splátka bola splatná 10.deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia
až do úplného zaplatenia bola splatná 30.deň po splatnosti prechádzajúcej splátky, pričom po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej
sumy spolu s úrokmi. Žalovaná uhradila len 3 eurá, pričom posledná úhrada v sume 3 eur bola vykonaná
1.augusta 2014. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania so splatením úveru, žalobca v zmysle §
53 ods. 8 Občianskeho zákonníka zosplatnil celý úver. Žalobcom uplatnená suma 642 eur predstavuje
rozdiel medzi sumou 645 eur a čiastkou 3 eurá, ktorú žalovaná do podania žaloby zaplatila. Žalobca si

okrem istiny uplatňuje úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 642 eur od 23.decembra 2014
do zaplatenia ako aj náhradu trov konania.
2. Súd žalobu aj s prílohami a spolu s procesnými poučeniami doručil žalovanej do vlastných rúk
9.septembra 2016 (č.l. 13) s výzvou, aby sa k podanej žalobe vyjadrila. Žalovaná však ostala pasívna,
k žalobe sa nevyjadrila.
3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná
o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové

tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Pričom vykonal
dokazovanie, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o spotrebiteľskom úvere Kešovka
č. D. z 1.augusta 2014 (č.l. 4 - 6), predžalobnou upomienkou, Oznámením o zosplatnení záväzku z
22.februára 2015 (č.l. 9). Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:4. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. D. z 1.augusta 2014, ktorá je na formulárovom tlačive žalobcu,
označenom aj ako KEŠOVKA, vyplýva, že žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 500
eur s úrokom 20 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov. Podľa uvedeného tlačiva si za

poskytnutie úveru mal žalobca účtovať servisný poplatok vo výške 9 % z istiny. Odplata, teda úrok a
servisný poplatok je vo výške 26,77% z istiny na rok. Podľa čl. II zmluvy sa žalovaná ako dlžníčka
zaviazala zaplatiť istinu vo výške 500,- eur, úrok vo výške 100,- eur, servisný poplatok vo výške 45
eur, a tak celková dlžná suma na úhradu bola vo výške 645,- eur, ktorú mala žalovaná uhradiť 13.
mesačnými splátkami, a to prvé tri splátky po 2,50 eur a nasledujúcich 10 splátok po 63,75 eur. Prvá

splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka bola splatná 30. deň po
splatnosti predchádzajúcej splátky. Priemerná RPMN ku dňa podpisu zmluvy bola vo výške 49,67%. V
čl. III bode 2 zmluvy je uvedený termín poslednej splátky úveru, t.j. konečná splatnosť úveru, ktorý je
380.deňpouzatvorenízmluvy,pričomdobatrvaniazmluvejeoduzatvoreniazmluvydotermínukonečnej
splatnosti, t.j. 380 kalendárnych dní. V bode 3 tohto článku sa mali zmluvné strany dohodnúť, že pokiaľ
dlžník/spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II zmluvy, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/

spoludlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % z dlžnej čiastky istiny, a to za každý
aj začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky, pričom zmluvná pokuta je splatná
v okamihu, keď sa dlžník dostal do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky. RPMN v zmluve nie je
uvedené vôbec.
5. Žalobca predžalobnou upomienkou z 18.januára 2015 vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo

výške 4,50 eur do 5 dní od obdržania výzvy v hotovosti obchodnému zástupcovi, resp. do pokladne
spoločnosti,resp.našpecifikovanýbankovýúčet,pričomhosúčasnevsúlades§53ods.8Občianskeho
zákonníka upozornil, že po márnom uplynutí 15-dňovej lehoty bude žiadať zaplatenie celej pohľadávky
so zmluvne dojednanými sankciami.
6. Prípisom z 22.februára 2015 žalobca žalovanej oznámil zosplatnenie úveru (spätne) k 22.decembru

2014 z dôvodu omeškania, pričom ju vyzval na úhradu sumy 642 eur.
7.Vdanomprípadesúdsapredovšetkýmzaoberalnáležitosťamizmluvyospotrebiteľskomúvere,keďže
uvedenú zmluvu je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy.
8. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými

(od 1.októbra 2013 do 31.decembra 2014, ďalej len „Občiansky zákonník“), Spotrebiteľskou zmluvou je
každázmluvabezohľadunaprávnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.(2)Ustanoveniao
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa § 53 ods. 1 až 3 a 5 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.
10. Podľa § 9 ods. 1, 2 písm. c), f), k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o

iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platnom v
čase uzavretia zmluvy (od 10.júna 2013 do 31.augusta 2014, ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“), Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane
najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné
spotrebiteľovi. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho

zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: c) adresu predávajúceho,
na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny,úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
11. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) až d) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský

úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú
formu podľa § 9 ods. 1 ;
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k)
,r) a y) ; c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý
sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom
úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
.
12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
13. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v stave účinnom od 1.februára 2013), výška úrokov z omeškania je o 5

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.
14. Pokiaľ ide o obligatórnu náležitosť, ktorá je uvedená pod § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských
úveroch, túto nie je možné nahradiť určením počtu splátok. Počet splátok (okrem iných náležitostí) je
totiž ďalšou obligatórnou náležitosťou zmluvy, ktorá je uvedená pod písm. k/. Nepochybne zákonodarca

pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by
sa uspokojil s náležitosťou pod písm. k/, kde sa uvádza aj počet splátok. Obe tieto náležitosti teda
nie je možné stotožniť a iný výklad než ten, že termín konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť
dátumovo, neprichádza do úvahy. Nepochybne tento údaj v predmetnej zmluve chýba. V zmluve však
chýba aj ďalšia obligatórna náležitosť, ktorá je zakotvená pod písm. k/ vyššie citovaného zákonného

ustanovenia, v zmysle ktorého v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov,
teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súčet splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Je potrebné zdôrazniť, že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom
úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je totiž ochrana spotrebiteľa ako
slabšieho účastníka záväzkovo právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Uvedený právny záver o

nutnosti rozlíšenia spomínaných splátok vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Trnave 9Co 401/2012
zo dňa 6.augusta 2013. Takisto v zmluve chýba údaj o adrese predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. V zmluve, v jej hlavičke je síce uvedená adresa žalobcu, nikde však
nie je uvedené, že táto adresa je adresou, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.
Ani v úverových podmienkach nie je nikde uvedené, že adresa žalobcu alebo adresa predajcu je tou,

na ktorej má spotrebiteľ právo uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Táto náležitosť tak v zmluve chýba.
15. V predmetnej zmluve chýbajú obligatórne náležitosti, čo spôsobuje dôsledok uvedený v § 11 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z.z. spočívajúci v tom, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov.
16. Pokiaľ ide o termíny splatnosti dojednaných splátok, táto je v zmluve dojednaná v čl. II, pričom

v tejto časti sa konštatuje, že prvá splátka je splatná na 10.deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia
je splatná na 30.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Toto ustanovenie, pokiaľ ide o splatnosť
splátok,jeprebežnéhospotrebiteľanezrozumiteľnéazmätočné,pretoženejednoznačneazložitourčuje
termíny splatnosti jednotlivých splátok, keďže na základe takéhoto ustanovenia je bežný spotrebiteľ
odkázaný sám si vypočítavať splatnosti jednotlivých splátok. Čím zložitejšie je ustanovená splatnosť

každej jednej splátky, tým vyššie je riziko, že dlžník nebude splátky splácať včas, naviac, keď zákon
vyslovene vyžaduje, aby boli určito a presne vymedzené jednotlivé termíny splatnosti splátok. Preto súd
vyvodil, že na túto časť zmluvy nemožno prihliadať.
17. Súd považuje za potrebné poukázať na tú skutočnosť, že žalobca v zmluve uvádza okrem úroku aj
akýsi servisný poplatok vo výške 45 eur (9%), pričom v čl. III bode 9 uvádza, že za servisný poplatok sa

veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi najmä podporu prostredníctvom kontaktných centier na pobočkách.
Zmluva v tejto časti je neurčitá a z toho dôvodu absolútne neplatná s poukazom na § 37 ods. 1
Občianskehozákonníka.Navyšeopäťtakýtopostupmožnovyhodnotiťakonepoctivésprávanieanekalú
obchodnú praktiku, ktorou žalobca sa snažil vyvolať dojem nízkeho zmluvného úroku. „Odmena“ akozisk veriteľa, pokiaľ nesúvisí s nejakým iným konkrétnym jeho plnením vo vzťahu k dlžníkovi okrem
poskytnutia úveru, predstavuje vo svojej podstate úrok. V danom prípade, ak by sme vychádzali zo
záveru, že odmena je len za to, že bol poskytnutý úver, znamená to, že mala byť zahrnutá do úroku a v

takomto prípade dohodnutý úrok by predstavoval 29% istiny za dohodnutú dobu 13 mesiacov splatnosti,
čo ročne činí 26,77%.
18. Súd zistil, že žalovaná čerpala pôžičku v sume 500 eur, pričom uhradila na splátkach celkom 3 eurá.
Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj na vyššie uvedené je žaloba dôvodná len v časti neuhradenej
úverovej istiny vo výške 497 eur. Žalovaná sa dostala do omeškania, keď výška základnej úrokovej

sadzby k uvedenému dňu bola 0,05 %. Žalobca tak má popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku
z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 497 od 23.decembra 2014 do zaplatenia. Preto súd v tejto
časti rozhodol tak ako je vo výrokovej časti rozsudku.
19. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanej týmto rozsudkom, je žalovaná povinná splniť v súlade s § 232
ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
20. V ostatnej časti žalobu zamietol s poukazom na zistený skutočný dlh na úvere ako aj na to, že úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a s poukazom aj na výšku úroku z omeškania.
21. Ak nebolo priznané právo v žalovanej výške, nevznikol žalobcovi ani nárok na zaplatenie úroku
z omeškania z tejto sumy a preto súd žalobu zamietol aj v časti požadovaného úroku z omeškania z
prevyšujúcej sumy. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
22. Je potrebné uviesť, že povinnosťou účastníka v občianskom súdnom konaní je uviesť relevantné

skutkové tvrdenia tak, aby bolo možné preskúmať dôvodnosť uplatneného nároku. Pre úspech v konaní
je potom potrebné skutkové tvrdenia preukázať príslušnými dôkazmi. Súdu neprislúcha „vyčitávať“
skutkové tvrdenia z listinných dôkazov a nahrádzať tak povinnosť účastníkov konania.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1
CSP a § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov

konania pomerne rozdelí. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Preto súd žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 54,82%, a to podľa
pomeru úspechu žalobcu v spore (77,41% : 22,59%)

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).