Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 3, 2016

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 8P/152/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6316205118
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Lámerová

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2016:6316205118.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Elenou Lámerovou, v právnej veci starostlivosti o maloletého S.

P., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych
vecí a rodiny Brezno, syna C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., D. XX a M. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.,
V. T. XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica
- Kráľová, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, takto

r o z h o d o l :

I. Maloletý S. P., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

II. Otec je p o v i n n ý s účinnosťou od 02.03.2016 prispievať na výživu maloletého 27,13 Eur mesačne a

vbudúcnostiprizmenevýškyživotnéhominimanamaloleté,nezaopatrenédieťa,alebonanezaopatrené
dieťa podľa osobitného zákona sumou vo výške 30 % z takto zmeneného životného minima, a to vždy
do 15-teho dňa každého mesiaca dopredu k rukám matky maloletého.

III. Za obdobie od 02.03.2016 do 03.11.2016 vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom vo výške 216,16
Eur; tento dlh je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky maloletého do 6 mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia.

IV. Styk otca s maloletým sa ponecháva na dohodu účastníkov.

V. Návrh matky sa vo zvyšku z a m i e t a .

VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu 25.07.2016 sa matka maloletého domáhala úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností tak, aby maloletý jej bol zverený do osobnej starostlivosti, jeho otec aby

bol zaviazaný prispievať na neho výživným 50,- Eur mesačne k jej rukám. Svoj návrh odôvodnila tým,
že s otcom maloletého nežije v spoločnej domácnosti.

2. Dňa 05.09.2016 otec maloletého doručil k návrhu matky písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že s
jej návrhom plne súhlasí. Dodal, že v súčasnosti je vo výkone trestu odňatia slobody, kde nie je možné
zarobiť peniaze na to, aby zvládol prispievať na maloletého po 50,- Eur mesačne.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletého, kolízneho opatrovníka, oboznámením
sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise. Súd vo veci pojednával v neprítomnosti otca
maloletého.4. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že maloletý je narodený mimo manželstva. Má 20 mesiacov.
Je zdravý. Je v celodennej starostlivosti svojej matky.

5. Matka maloletého je slobodná, nemajetná, neukončila stredoškolské vzdelanie. Od 01.03.2015 je na
rodičovskej dovolenke. Jej mesačný príjem predstavuje rodičovský príspevok 203,20 Eur a prídavky
na maloletého 23,52 Eur. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Žije sama s maloletým v byte svojej matky.
S matkou vedie spoločnú domácnosť, matka sa však v byte prevažne nezdržiava, nakoľko pracuje v
Galante. Je zdravá. Výdavky s užívaním bytu platí jej matka, matka maloletého jej neprispieva. Užívanie

mobilu ju mesačne vyjde 1,- Euro. Pôžičky nemá. Má dlh voči zdravotnej poisťovni cez 200,- Eur.
Matka maloletého na pojednávaní uviedla, že trvá na podanom návrhu, aby súd maloletého jej zveril
do osobnej starostlivosti, otca maloletého zaviazal prispievať na neho výživným 100,- Eur mesačne.
Nežiadala upraviť styk otca s maloletým, tento nech je ponechaný na dohodu.

6. Otec maloletého bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 30.03.2015 do 01.03.2016.

Bol riešený ako občan v hmotnej núdzi a pomoc v hmotnej núdzi poberal od 01.05.2015 do 31.03.2016,
naposledy vo výške 61,60 Eur. Od 02.03.2016 vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu končí dňom
02.07.2021; trest mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Brezno č. k. 3T/57/2016.
Pred dňom 02.03.2016 rodičia maloletého žili v spoločnej domácnosti, od 02.03.2016 otec na výživu
maloletého ničím neprispel.

7. Kolízny opatrovník doporučil návrhu matky vyhovieť.

8. Podľa Čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú
právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s

oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

9. Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine), rodičia maloletého
dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a
povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností,

najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

10. V zmysle § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou
rozhodnutia.

11. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí.

12. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o

osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

13. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností,
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove
a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu

a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

14. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené

do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.15. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

19.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú za
odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení

výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby túto
sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého
dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných, opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

24. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len

odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne od dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

25. Podľa čl. 5 základných zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého

dieťa sa zohľadňuje najmä :

a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,

d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa, alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenia vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavanie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,

h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.26. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že matka maloletého podala návrh
odôvodnene,nakoľkosotcommaloletéhonežijevspoločnejdomácnosti,tenod02.03.2016jevovýkone

trestu odňatia slobody.

27. Vzhľadom k tomu, že v starostlivosti matky o maloletého neboli zistené zo strany kolízneho
opatrovníka žiadne nedostatky, súd maloletého zveril do jej starostlivosti. Vzhľadom na odôvodnené
potreby maloletého, ako aj možnosti, schopnosti jeho otca, s prihliadnutím na možnosti, schopnosti a

osobnú starostlivosť matky o maloletého súd otca zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným v
minimálnej výške. Pri tomto rozhodnutí zobral do úvahy nielen tú skutočnosť, že v súčasnosti je otec
maloletého bez možnosti riadne si zarobiť, nakoľko je vo výkone trestu odňatia slobody, ale zobral do
úvahy aj tú skutočnosť, že aj do nástupu na výkon trestu odňatia slobody nikde riadne nepracoval, bol
evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, poberal dávky v hmotnej núdzi.
Matka maloletého sa domáhala vyššieho výživného, preto jej súd návrh vo zvyšku zamietol. Nástup otca

do výkonu trestu odňatia slobody súd považuje za dôvod hodný osobitného zreteľa a preto výživné na
maloletého priznal odo dňa nástupu otca do výkonu trestu odňatia slobody, to je od 02.03.2016, odkedy
otec objektívne nemohol prispievať na výživu maloletého.
Za obdobie od 02.03.2016 do dňa vyhlásenia rozhodnutia (03.11.2016) mal otec na výživu maloletého
zaplatiť spolu 216,16 Eur (alikvotnú časť za marec 2016 26,25 Eur + 7 mesiacov x 27,13 Eur). Vzhľadom

k tomu, že otec za uvedené obdobie ničím neprispel na výživu maloletého, táto suma predstavuje dlh
na zročnom výživnom. Vzhľadom na pomery všetkých účastníkov súd zaviazal otca tento dlh zaplatiť k
rukám matky maloletého do 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.
Styk otca s maloletým súd ponechal na dohodu účastníkov.

28. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

29. Súd ani vzhľadom na okolnosti prípadu nedošiel k záveru, že priznanie náhrady trov konania
niektorému z účastníkov by bolo spravodlivé. O náhradu trov konania dokonca ani jeden z účastníkov

nepožiadal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne na Okresný súd Brezno.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo

nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz

nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 376 ods.1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže
oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.