Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Klaudia Kosková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/163/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414203633
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414203633.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a
členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: Q. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom R., adresa pre doručovanie B. XX, XXX XX R., zast. W. H., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom V. A. M., adresa pre doručovanie B. č. XX, A. A., proti žalovanému: V. A., nar. XX.XX.XXXX,
W. XXX/X, XXX XX R., zast. JUDr. Lucia Sklenárová, advokátka, SNP 94, 965 01 Žiar nad Hronom,
o návrhu na zrušenie uznesenia o schválení súdneho zmieru Okresného súdu v Žiari nad Hronom, č.
k. 6C 29/2012, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 03. 02.
2016, č. k. 5C/37/2014 - 167, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu zamietol. Žalobcu zároveň zaviazal k povinnosti
nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 503,10 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia k rukám právneho zástupcu žalovaného. O trovách konania vyplatených z rozpočtových
prostriedkov Okresného súdu v Žiari nad Hronom na svedočnom rozhodol tak, že ich znáša štát. V
odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania má okresný súd za to, že
schválenýsúdnyzmierniejevrozporeshmotnýmprávom,apretosúdnávrhžalobcuzamietol.Poukázal
na to, že žalobca nikdy v priebehu konania 6C/189/2010 ani v konaní 6C/29/2012 nespochybňoval
výšku dlhu vo výške 15 000,- eur. Naopak, z jeho výpovedi vyplynulo, že mu je zrejmé, z čoho dlh
vznikol a tak isto poukazoval na záujem tento dlh zaplatiť. Nikdy nerozporoval, že by z tohto dlhu
už niečo vrátil. Takýto skutkový stav bol aj v čase rozhodovania súdu o schválený súdneho zmieru.
Pri schvaľovaní súdneho zmieru medzi účastníkmi spor nebol. Nebolo navrhované ani zo strany Q.
C. ďalšie dokazovanie, boli konštatované zhodné tvrdenia účastníkov konania a v čase uzatvárania
súdneho zmieru súdny zmier nebol v rozpore s hmotným právom. Predpokladom neplatnosti súdneho
zmieru je to, že zmier by musel byť neplatný v čase, keď ho súd schvaľoval. Rozhodnutie právne
odôvodnil s poukazom na ust. § 99 ods. 1, 2, 4 O. s. p. O trovách konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O. s. p. a priznal žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania.
2. Proti rozsudku sa včas odvolal žalobca. Rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť tak, že žalobe
odvolací súd vyhovie, prípadne zruší vec v celom rozsahu a vráti na ďalšie konanie. Poukázal na
fiktívnosť úkonov, ktorých cieľom bolo vytvoriť nový dlh vo výške 30 000,- eur z titulu fiktívnej úhrady
nedlhov, preto je nepochopiteľné, že súd uznal za fiktívne operácie poskytnutie sumy 30 000,- eur a
úhradu 15 000,- eur a nezaoberal sa ďalšou preukázanou skutočnosťou, že v rovnaký deň 26. 02. 2012
malbyťuhradenýajnedlh10366,-eur.Ztohovyplýva,žeišloibaovytváraniefiktívnychoperácií,ktorýchcieľom bolo vytvoriť nový dlh vo výške súm 15 000,- eur a 10 366,- eur, ktoré však po materiálnej stránke
C. neboli poskytnuté. K opačnému záveru nemožno dospieť ani na základe tvrdení C., lebo je úplne
zrejmé, že v čase uzatvárania zmieru mal dlh 10 366,- eur lebo nevedel, že ide o neplatné účtovanie
úrokovapokút,ktoréniesúskutočnýmdlhom,pretosamylnedomnieval,žemuposkytlipôžičku15000,-
eur na splatenie starých dlhov, formou zápočtov. Namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia, nakoľko nie
je zrejmé, na základe čoho mal súd v konaní 5C/37/2014, ale aj v konaní 6C/29/2012 preukázané, že
C. má mať dlh vo výške 15 000,- eur. Žalobca má za to, že je preukázané, že neboli splnené materiálne
podmienky na vydanie napadnutého uznesenia o schválení zmieru, nakoľko nebolo preukázané, či
dlh vôbec existuje a v akej výške. Argumentácia žalovaného, že žalobca ako žalovaný dlžník uznal svoj
dlh počas súdneho konania 6C/29/2012 je právne irelevantná, lebo žalobca nemá také vedomosti, aby
rozumel tomu, čo sa pred súdom odohralo. Tvrdenie C., že mu dali pôžičku 15 000,- eur nie je dôkazom,
že mu plnenie po materiálnej stránke poskytli. Na strane žalobcu vznikol omyl, že má dlh voči právnemu
predchodcovi žalovaného (Real agency, s. r. o., IČO: 36 696 201) iba z titulu, že ten istý konateľ J..
V. V., ktorý omy vyvolal, vystupoval aj za spoločnosť Trifin s. r. o., IČO: 36 323 110, pričom žalobca
vôbec nevedel, že vstupuje do nejakých zmluvných vzťahov so spoločnosťou Real agency. Žalobca
nemal pôvodnému čo vydať, nakoľko na základe uvedených zmlúv neobdržal žiadne finančné plnenie,
teda nezískal žiadne bezdôvodné obohatenie a postúpením fiktívnej pohľadávky, nemohlo nič prejsť na
postupníka - žalovaného.
3. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný. Rozsudok žiadal ako vecne správny potvrdiť.
Poukázal na to, že súdny zmier bol uzavretý i z dôvodu, že samotný žalobca uznal uplatnenú pohľadávku
čo do dôvodu a výšky, tak ako si ju uplatnil žalovaný samotným návrhom, čo vyplýva i zo zápisnice z
pojednávania zo dňa 09. 08. 2012. Nakoniec tak, ako vyplynulo aj z vykonaného dokazovania v konaní
6C/189/2010 na strane 5 vyjadril svoju vôľu vrátiť 15 000,- eur. Preto nemožno súhlasiť s tvrdením
žalobcu v odvolaní, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný. Nakoľko žalobca si svoju
povinnosť v konaní 6C/29/2012 dobrovoľne nesplnil, bol nútený domáhať sa žalovaný plnenia voči
žalobcovi cestou exekúcie. Žaloba žalobcu je len špekulatívna a účelová v rozpore s dobrými mravmi a
nemal by požívať právnu ochranu. Voči žalobcovi sú vedené ďalšie exekučné konania (z čoho
je zrejmé, že sa žalobca neustále správa neekonomicky a nezodpovedne a robí si ďalšie dlhy).
4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
6. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho
poriadku, pričom od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa
prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa ods. 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2, právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalobcu, ktorého právne účinky nastali
predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa ods. 1 už CSP.
7. Súdnym zmierom podľa § 99 O. s. p. sa stáva zmier v prípade, ak súd dohodu účastníkov uznesením
schváli. Súd v zásade dohodu účastníkov schváli, ak to povaha veci pripúšťa a dohoda účastníkov nie je
v rozpore s hmotným právom. Z dikcie „ak to povaha veci pripúšťa“ možno vyvodiť, či zmier schváli súd
najmävprípadoch,keďúčastnícimajúuzavretiedohodyopredmetekonaniavhmotnoprávnejdispozícii.
Inak povedané, predmet konania tvoria také práva a povinnosti, ktoré podľa hmotného práva pripúšťajú
dohodu. Naopak z povahy veci bude vyplývať, že účastníci nemajú hmotnoprávnu dispozíciu, čo sa týka
predmetu konania, predovšetkým v tzv. statusových veciach. Rovnako tak to povaha nebude pripúšťať
v konaniach, ktoré možno začať i bez návrhu.8. V zásade pri schvaľovaní súdneho zmieru nemusí súd vykonávať dokazovanie tak, ako by
ho vykonával v prípade meritórneho skončenia veci autoritatívnym výrokom. Súd vychádza zo
substancovaných skutkových tvrdení účastníkov a doteraz vykonaného dokazovania. V podstate skúma
iba to, či zmier možno podľa hmotného práva uzavrieť a či dohoda nie je neplatná.
9. Odvolanie žalobcu odvolací súd nepovažoval za dôvodné.
10. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd dostatočne zistil skutkový
stav veci a vec správne skutkovo aj právne posúdil a vo veci správne rozhodol. Odvolací súd
sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v plnom rozsahu a obmedzuje sa len na
skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Všetky skutkové zistenia a závery o nich, ktoré z týchto zistení
vyvodil, ako aj ich právne posúdenie, okresný súd dostatočne uviedol a vysvetlil v odôvodnení svojho
rozhodnutia. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
ako aj argumentáciou žalovaného uvedenou v konaní, ako aj v podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcu.
Rozhodnutie odvolací súd považuje za správne a dostatočne odôvodnené v súlade s ustanovením §
220 CSP (§ 157 O. s. p.). Námietku žalobcu, a to konkrétne, že rozsudok je nepreskúmateľný, a že dlh
žalobcu je len fiktívny, odvolací súd preto nepovažoval za dôvodnú.
11. Žalobca vo svojom odvolaní neuviedol iné, nové skutočnosti, ako tie, ktoré uvádzal v priebehu
konania súdu prvej inštancie. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, schválený súdny zmier nie je v rozpore
s hmotným právom. Žalobca nikdy v priebehu konania 6C/189/2010, 6C/29/2012 ako ani exekučného
konania nespochybňoval samotnú existenciu dlhu, ako aj jeho výšku 15 000,- eur. Práve naopak, z
výpovedi žalobcu vyplynulo, že je mu zrejmé o aký dlh sa jedná, ako dlh vznikol a tak isto prezentoval
záujem tento dlh vyplatiť. Naviac v týchto konania nikdy nerozporoval, že by z uvedeného dlhu bol už
niečo uhradil, poprípade, že by sa jednalo o fiktívny dlh a podobne, ako to tvrdí v predmetnom konaní.
Správne okresný súd poukázal na tieto skutočnosti v odôvodnení svojho rozhodnutia a odvolací súd sa
s nimi v plnom rozsahu stotožňuje.
12. Námietka žalobcu, že išlo iba o fiktívnu pôžičku, ktorá po materiálnej stránke nebola poskytnutá v
deklarovanej výške, ale iba vo výške 4 634,- eur, z ktorej bolo splatené najmenej 500,- eur, odvolací
súd nepovažoval za relevantnú. Žalobca v tomto smere v konaní pred okresným súdom neuniesol
dôkazné bremeno a súdu nepreukázal pravdivosť svojich tvrdení. Naopak, v konaní bolo preukázané
výpoveďami svedkov ako aj z listinných dôkazov, že žalobcovi bola spoločnosťou Real agency vyplatená
dňa 26. 02. 2009 kúpna cena 30 000,- eur, z ktorej časť kúpnej ceny vo výške 15 000,- eur vzhľadom
na uzavretú budúcu zmluvu v rovnaký deň žalobca zaplatiť spoločnosti Real agency, s. r. o., čo vyplýva
z predloženého dokladu. Bolo preukázané, že žalobca mal aj dlh voči spoločnosti Trifin, s. r. o., ktorý si
vyplatil dňa 26. 02. 2009 vo výške 10 366,- eur z poskytnutých peňazí od spoločnosti Real agency, o
čom mu spoločnosť Trifin, s. r. o., vystavila aj oznámenie o splatení úveru a o uvoľnení nehnuteľnosti.
Z uvedených skutočností teda vyplýva, že sa nejednalo o fiktívne vyplatenie finančných prostriedkov.
Uvedené skutočnosti potvrdili aj vypočutý svedkovia v predmetnom konaní a súd ich výpovede náležite
a v logickej súvislosti vyhodnotil.
13. Ani s ohľadom na námietky vznesené žalobcom v odvolacom konaní, nemožno dospieť k inému
záveru, než k akému dospel okresný súd. V odvolacom konaní žalobca neuviedol žiadne také
skutočnosti, ktoré by boli významné a odôvodňovali iné, resp. také rozhodnutie, akého sa domáhal.
14. Rozhodnutie okresného súdu odvolací súd považoval za vecne správne vo veci samej, ako aj
vo výroku o trovách konania, preto bol rozsudok okresného súdu potvrdený. Vzhľadom na neúspech
žalobcu v odvolacom konaní, žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 396
ods. 1 v nadväznosti na § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.
15. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.