Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žiar nad Hronom

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Igor Valent

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9C/136/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213167
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2014:6412213167.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom v právnej veci navrhovateľa

Pohotovosť s.r.o. so sídlom Pribinova č. 25 IČO: 35 807 798, zastúpený Fridrich Palko s.r.o., IČO:
36 864 421 Bratislava Grösslingova 4 proti odporcovi Slovenská rebulika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti - SR so sídlom Bratislava Župné Námestie č. 13, o návrhu navrhovateľa na náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu - SR
o ústavnej sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho práva na zákonného sudcu a nestranný súd z
a m i e t a .

Súd návrhy navrhovateľa vedené pred Okresným súdom v Žiari nad Hronom pod sp. zn. 9C 136/2012,
9C 137/2012, 9C 173/2012, 9C 174/2012 a 9C 175/2012 spojené na spoločné konanie pod sp. zn. 9C
136/2012, ktorými sa navrhovateľ domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa domáhal voči odporcovi zaplatenia náhrady škody a tiež priznania náhrady nemajetkovej
ujmy s odkazom na Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Návrh dôvodil tým, že exekučný súd / Okresný súd Žiar nad Hronom / po podaní žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie mal v zmysle zákona povinnosť rozhodnúť o takýchto žiadostiach do
15 dní od ich doručenia. Podľa navrhovateľa, súd však o žiadostiach o udelení poverenia rozhodol až
po uplynutí zákonom stanovenej lehoty / 5 mesiacov a viac / t.j. po veľmi dlhej dobe, práve v dôsledku
nečinnosti súdu. Navrhovateľ tvrdil, že i keď neexistovala žiadna okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a bez zbytočných prieťahov, k rozhodnutiu pristúpil až po

značne dlhej dobe so zbytočnými prieťahmi a preto podľa navrhovateľa nesprávnosť úradného postupu,
spočíva v porušení procesných pravidiel exekučného súdu, ktorý v exekučnom konaní nerozhodol bez
zbytočných prieťahov o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodol po zákonom
stanovenej dobe / § 44 ods. 2. Exekučného poriadku/. Navrhovateľ preto uplatňoval nárok na priznanie
majetkovej škody a tiež uplatnil nárok na náhradu priznania nemajetkovej ujmy.

K návrhu navrhovateľa odporca zaslal písomné vyjadrenie, žiadal návrh ako nedôvodný v celom rozsahu

zamietnuť, vzniesol procesné námietky spočívajúce v zmätočnosti podania zo strany navrhovateľa,
namietal prenášanie dôkaznej povinnosti navrhovateľa na konajúci súd, nárok považoval za predčasne
uplatnený, keďže tento bol podaný na príslušný súd pred uplynutím 6 mesačnej lehoty na rozhodnutie
o žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody a spochybňoval akékoľvek namietanéprieťahy v konaní zavinené exekučným súdom, od čoho navrhovateľ dôvodil nesprávny úradný postup
príslušného exekučného súdu a tiež vznik akejkoľvek materiálnej škody na strane navrhovateľa.

Súd určil termín pojednávania na deň 29.5.2014, účastníkom konania ako i právnemu zástupcovi
navrhovateľa riadnym spôsobom predvolanie doručil. Navrhovateľovi dňa 18.3.2014, právnemu
zástupcovi navrhovateľa a odporcovi dňa 18.3.2014. Právny zástupca navrhovateľa elektronickým
podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 23.5.2014 zaslal návrh na zrušenie nariadeného termínu
pojednávania a navrhol konanie prerušiť až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu - SR o

ústavnejsťažnosti,ktorejpredmetomjerozhodnutieoporušeníprávanavrhovateľanazákonnéhosudcu
a práva na nestranný súd. Odporca neúčasť na pojednávaní neospravedlnil.

Súd návrh navrhovateľa na zrušenie nariadeného pojednávania nepovažoval za kvalifikované
ospravedlnenie s označením náležitého dôvodu, pre ktoré žiada zrušiť určený termín pojednávania,
keďže aj odporca neúčasť neospravedlnil tiež bez súd s odkazom na ustanovenie § 101 ods. 2. OSP

vec prejednal v neprítomnosti účastníkov.

Súd o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu -
SR o ústavnej sťažnosti pre porušenia práva žalobcu na zákonného sudcu a nestranný súd zamietol,
pretože má za to, že samotné podanie ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu súdu o vylúčení sudcov

tunajšieho súdu nie je takým dôvodom, ktorý zakladá obligatórnu povinnosť súdu podľa § 109 ods. 1.
písm. b/ OSP konanie prerušiť. Okresný súd nie je oprávnený riešiť otázku, či jeho sudcovia sú vylúčení
z prejednávania a rozhodovania v danej právnej veci. Nadriadený súd / Krajský súd v Banskej Bystrici /
už v danej právnej veci rozhodol uzneseniami sp. zn. XNcC XXX/XXXX, XNcC XXX/XXXX, XNcC XXX/
XXXX, XNcC XXX/XXXX S. XNcC XXX/XXXX tak, že zákonný sudca JUDr. Igor Valent v danej právnej

veci vylúčený nebol.

K námietke odporcu, že navrhovateľ uplatnil nárok na súde predčasne a to pred uplynutím lehoty 6
mesiacov odo dňa prijatia žiadosti na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na príslušnom
orgáne je nutné uviesť, že z rozhodovacej činnosti je súdu známa skutočnosť, že takýto nárok

navrhovateľ uplatnil v mesiaci apríl roku 2012 a návrhy na začatie konania podal na príslušný súd v
mesiaci september 2012, t. j. pred uplynutím lehoty 6 mesiacov, príslušný orgán / MS SR / však nárok
navrhovateľa márnym uplynutím lehoty neuspokojilo a táto lehota v čase rozhodovania súdu o nárokoch
navrhovateľasplnenábola,prečosúdnataktovznesenúnámietkuodporcu,pokiaľnamietalpredčasnosť
uplatňovaného nároku nepovažoval za dôvodnú.

Súd potom vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania ako i s pripojenými
exekučnými spismi XEr XXX/XXXX, XEr XXX/XXXX, XXEr XXX/XXXX, XX R. XXX/XXXX S. XEr XXX/
XXXX, vyjadrením odporcu k návrhu na začatie konania, predloženou kópiou ústavnej sťažnosti, na
základe čoho zistil nasledovný skutkový stav veci:

V návrhu na začatie konania navrhovateľ tvrdil, že tunajší súd o žiadosti na udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vo vyššie uvedených exekučných konaniach rozhodol po viac ako 5 mesiacoch odo
dňa podania žiadostí o udelenie poverenia. Takéto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom navrhovateľ súdu
nepreukazoval. Súd uvádza, že navrhovateľ však do lehoty omeškania nesprávne započítal aj obdobie

počas ktorého bol návrh na začatie exekúcie zadržiavaný súdnym exekútorom a nepočítal omeškanie
až od okamihu doručenia žiadosti o udelenie poverenia exekučnému súdu.
Zo spisu XC XXX/XXXX, ktorému zodpovedá exekučný spis Okresného súdu Žiar nad Hronom XEr
XXX/XXXX mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako oprávnený podal návrh na začatie exekúcie voči
povinnému T. D. na podklade exekučného titulu /Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti

Slovenská rozhodcovská a. s. Bratislava SR 11995/2008/. Súdu bola doručená žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie 3.4.2009. Súd dňa 7.4.2009 vyzval súdneho exekútora na postup v
zmysle § 40 ods. 1 EP, aby vyzval a poučil oprávneného na opravu nesprávneho návrhu na začatie
exekúcie. Na základe výzvy súdu dňa 28.5.2009 bol súdu zaslaný opravený nesprávny návrh na
vykonanie exekúcie. Exekučný súd bezodkladne vydal poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolf

Krutý so sídlom Bratislava, Záhradnícka č. 60 dňa 9.6.2009.
Zo spisu 9C 137/2012, ktorému zodpovedá exekučný spis Okresného súdu Žiar nad Hronom XEr XXX/
XXXX mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako oprávnený podal návrh na začatie exekúcie voči
povinnému E. Š. na podklade exekučného titulu /Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnostiSlovenská rozhodcovská a. s. Bratislava SR XXXXX/XXXX/. Súdu bola doručená žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie 16.9.2009. Súd dňa 2.9.2009 vyzval súdneho exekútora na postup
v zmysle § 40 ods. 1 EP, aby vyzval a poučil oprávneného na opravu nesprávneho návrhu na začatie

exekúcie. Na základe výzvy súdu dňa 5.11.2009 bol súdu zaslaný opravený nesprávny návrh na
vykonanie exekúcie. Exekučný súd bezodkladne vydal poverenie pre súdneho exekútora I.. O. T. D. D.
J., Záhradnícka č. 60 dňa 20.11.2009.
Zo spisu XC XXX/XXXX, ktorému zodpovedá exekučný spis Okresného súdu Žiar nad Hronom XXEr
XXX/XXXX mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako oprávnený podal návrh na začatie exekúcie voči

povinnému G. J. na podklade exekučného titulu /Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a. s. Bratislava SR XXXXX/XXXX/. Súdu bola doručená žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie 27.8.2009. Súd dňa 31.8.2009 vyzval súdneho exekútora na postup
v zmysle § 40 ods. 1 EP, aby vyzval a poučil oprávneného na opravu nesprávneho návrhu na začatie
exekúcie. Na základe výzvy súdu dňa 18.11.2009 bol súdu zaslaný opravený nesprávny návrh na
vykonanie exekúcie. Exekučný súd bezodkladne vydal poverenie pre súdneho exekútora I.. O. T. so

sídlom Bratislava, Záhradnícka č. 60 dňa 7.12.2009.
Zo spisu XC XXX/XXXX, ktorému zodpovedá exekučný spis Okresného súdu Žiar nad Hronom XXEr
XXX/XXXX mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako oprávnený podal návrh na začatie exekúcie voči
povinnému W. Q. na podklade exekučného titulu /Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a. s. Bratislava SR XXXXX/XXXX/. Súdu bola doručená žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie 25.9.2009. Súd dňa 13.10.2009 vyzval súdneho exekútora na postup
v zmysle § 40 ods. 1 EP, aby vyzval a poučil oprávneného na opravu nesprávneho návrhu na začatie
exekúcie. Na základe výzvy súdu dňa 16.11.2009 bol súdu zaslaný opravený nesprávny návrh na
vykonanie exekúcie. Exekučný súd bezodkladne vydal poverenie pre súdneho exekútora I.. O. T. so
sídlom Bratislava, Záhradnícka č. 60 dňa 1.12.2009.

Zo spisu XC XXX/XXXX, ktorému zodpovedá exekučný spis Okresného súdu Žiar nad Hronom XEr
XXX/XXXX mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako oprávnený podal návrh na začatie exekúcie voči
povinnému Š. Č. na podklade exekučného titulu /Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a. s. Bratislava SR XXXXX/XXXX/. Súdu bola doručená žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie 27.8.2009. Súd dňa 31.8.2009 vyzval súdneho exekútora na postup

v zmysle § 40 ods. 1 EP, aby vyzval a poučil oprávneného na opravu nesprávneho návrhu na začatie
exekúcie. Na základe výzvy súdu dňa 18.11.2009 bol súdu zaslaný opravený nesprávny návrh na
vykonanie exekúcie. Exekučný súd bezodkladne vydal poverenie pre súdneho exekútora I.. O. T. so
sídlom Bratislava, Záhradnícka č. 60 dňa 7.12.2009.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2. Exekučného poriadku, platného v čase od 1.2.2002 do 31.5.2010,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu
na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti v návrhu, alebo exekučného titulu

so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

Všetky vyššie označené exekučné konania začali na návrhy na vykonanie exekúcie, ktoré oprávnený
podal v období od mesiaca február 2009 do mesiaca september 2009.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je zrejmé, že zákonom vymedzená lehota, v ktorej exekučný
súd rozhoduje o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je 15 dní,
ak exekučný súd nezistí rozpor žiadosti, alebo návrhu na vykonanie exekúcie zo zákonom, alebo
exekučným titulom, ktorá lehota plynie odo dňa doručenia žiadosti súdu na poverenie vykonanie

exekúcie exekútorom. Pokiaľ však súd zistí rozpor žiadosti, alebo návrhu, alebo exekučného titulu so
zákonom o žiadosti na udelenia poverenia na exekúciu rozhodne tak, že túto uznesením zamietne.
Zákonom určená 15 dňová lehota uvedená v tomto ustanovení Exekučného poriadku je lehotou
procesnou, ktorá má poriadkový charakter bez určenia akejkoľvek sankcie pre prípad jej nedodržania. I
keď je pravdou, že v exekučnom konaní podľa takýchto procesných pravidiel je určená povinnosť súdu

konať a rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, samotná
skutočnosť nedodržania takejto zákonnej lehoty, nemá za dôsledok nesprávny úradný postup, tak ako
to v konaní tvrdil navrhovateľ.Vo všetkých exekučných veciach bolo rozhodnuté v zákonnej lehote 15 dní odo dňa doručenia žiadosti o
udelenie poverenie. Súd poverenie na vykonanie exekúcie udelil exekútorovi po tom, ako na jeho výzvu
exekútor súdu predložil nesprávny, neúplný a opravený návrh na začatie exekúcie oprávneným. Súd

rozhodoval v zákonných lehotách o udelení poverenia napriek extrémnej zaťaženosti bez toho, aby
došlo k akýmkoľvek zbytočným prieťahom v exekučnom konaní, tak ako to tvrdil navrhovateľ a poverenie
vydal v lehote zákonnej. Pokiaľ by exekučný súd nepostupoval tak, že rozhodol v lehote zákonnej je
nutné prihliadať i v zmysle judikatúry Ústavného súdu - SR / I. ÚS 16/2002 / pri posúdení, či došlo
k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, súd prihliada na lehoty, ktorú sú

uvedené v zákone, ale ich nedodržania nepovažuje automaticky za porušenie základného práva, bez
zohľadnenia konkrétnych okolností v jednotlivom prípade.

Z týchto dôvodov preto nie je možné ani konštatovať, že exekučný súd rozhodnutie vydal po uplynutí
zákonom stanovenej lehote.

Podľa § 3 ods. 1. písm. d/ Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom. Podľa ods. 2. vyššie citovaného ustanovenia zodpovednosti
podľa ods. 1. sa nemožno zbaviť.

V zmysle § 9 ods. 1. vyššie citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránený záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje

postup, alebo výsledok postupu Národnej rady - SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a/ a
písm. d/ Ústavy - SR a postup, alebo výsledok postupu vlády - SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl.
119 písm. b/ Ústavy - SR.

V zmysle § 9 ods. 1. vyššie citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránený záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup, alebo výsledok postupu Národnej rady - SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a/ a

písm. d/ Ústavy - SR a postup, alebo výsledok postupu vlády - SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl.
119 písm. b/ Ústavy - SR.

Podľa § 9 ods. 2. Zák. č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1. Zák. č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného
predbežné prerokovanie nároku / ďalej len žiadosť / s príslušným orgánom podľa § 4.

Podľa § 16 ods. 1. č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo jeho
časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenia časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1. Zák. č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 17 ods. 2. Zák. č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenie práva
nie je dostatočným zadosťučineným vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Aj keď zodpovednosť štátu s odkazom na vyššie uvedený Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, je zodpovednosťou
objektívnou, bez zreteľa na zavinenie a nemožnosť sa jej zbaviť, k podstatným / esenciálnym /predpokladom takejto zodpovednosti patrí nesprávny úradný postup, existencia škody a príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradnom postupom a škodou. Je potrebné, aby pre vznik takejto
zodpovednosti kumulatívne boli splnené všetky tri základné predpoklady.

Z dokazovania súd mal za to, že v exekučných konaniach nebolo postupované v rozpore s Exekučným
poriadkom s odkazom na vyššie uvedené nemožno konštatovať, že exekučné konania vykazujú znaky
nesprávneho úradného postupu v zmysle Zák. č. 514/2003 Z. z. Podľa názoru súdu nebolo porušené

žiadne zákonné ustanovenie exekučného poriadku platného a účinného v čase rozhodovania o žiadosti
o udelenie poverenia, pretože v tom čase podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase od
1.2.2002 do 31.5.2010 lehota 15 dní na vydanie poverenia bola zachovaná. Navrhovateľ tak mohol jako
oprávnený pokračovať v exekučnom konaní na podklade vydaného poverenia a vymáhať svoj nárok a
nebolo mu postupom súdu znemožnené vymáhanie jeho pohľadávky. Navrhovateľ nepreukázal, že by
činnosťou súdu v daných konaniach došlo k nesprávnemu úradnému postupu, tak ako to tvrdil.

Navrhovateľ nepreukázal ani primárny predpoklad a to nesprávnosť úradného postupu konajúceho súdu
v rámci exekučných konaní, tak ako to tvrdil. Súd preto bez ďalšieho návrh zamietol a nezaoberal sa
dôvodnosťou a skúmaním existencie vzniku škody ako majetkovej, či nemajetkovej ujmy, resp. príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, tak ako to tvrdil v konaní navrhovateľ.

Ak prvý a jeden z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu, a to nesprávny úradný postup
nebol v exekučných konaniach zistený, naopak, vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že exekučný súd postupoval v súlade so zákonom a bez zbytočných prieťahov, nedošlo k
vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorá by prípadne mohla byť spôsobená orgánmi verejnej moci

pri výkone verejnej moci.

Pokiaľ nebol splnený tento primárny predpoklad pre založenie zodpovednosti za škodu a to nesprávny
úradný postup, súd i z dôvodu hospodárnosti ďalšieho konania v prejednávanej veci ďalšie dokazovanie
nevykonával a rozhodol tak, že návrh ako nedôvodný zamietol.

O trovách konaniach súd rozhodol podľa § 142 ods. 1. OSP, t.j. podľa úspechu v konaní. Odporca i
keď bol v konaní úspešný, nevznikli mu žiadny trovy v súvislosti s konaním a preto súd o náhrade trov
konania rozhodol tak, že tieto odporcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí. Toto právo strácajú
tí účastníci konania, ktorí sa po vyhlásení rozhodnutia vzdali práva podať proti nemu odvolanie a to
výslovne do zápisnice súdu.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti),

ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.