Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. december 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18C/80/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813224887
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3813224887.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia
Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava proti odporkyni: F. R., narodená
X.X.XXXX, bytom O. XXX/XX, Q., zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom, so sídlom Dobrovičova
13, Bratislava o zaplatenie 3 571,70 EUR za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Občianske
združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811
02 Bratislava, zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 13,
o zaplatenie takto

r o z h o d o l :

I. Návrh z a m i e t a .
I. Navrhovateľ je povinný nahradiť odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy
konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v sume 1 449,02 EUR na účet ich spoločného
právneho zástupcu JUDr. Bohdana Jakubisa, vedený v Tatra banke, a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX v
lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 26.11.2014 domáhal proti odporcom prostredníctvom
svojho právneho zástupcu zaplatenia 3 571,70 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 2 978,96 EUR od 13.03.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. V návrhu
uviedol, že odporkyňa spolu s Marekom Rexom ( pôvodne označeným v konaní ako odporca 1/)
dňa 14.04.2005 uzatvorili s právnym predchodcom navrhovateľa ( Slovenskou sporiteľňou a.s. )
zmluvu č. XXXXXXXXXX., na základe ktorej poskytla Slovenská sporiteľňa, a.s. odporcom peňažné
prostriedky. Dohodnutá výška ročnej úrokovej sadzby bola 12,15% ročne. V rozpore so zmluvnými
dojednaniami zmluvy, odporcovia sovj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky istiny a úrokov
úveru neplnili riadne a včas v lehotách splatnosti, čím porušili podmienky úverovej zmluvy. Právny
predchodca navrhovateľa listom z 27.02.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru v
súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami, čím sa pohľadávka v celkovej výške 3 763,91
EUR pozostávajúca z istiny 2 978,96 EUR, nesplatených úrokov a poplatkov za správu úveru v sume
784,95 EUR stala splatnou v celom rozsahu. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo
odporcom doručené 02.03.2013, svoj záväzok v lehote nezaplatili, sú tak voči navrhovateľovi v omeškaní
od 13.03.2013 v sume celkom 3 763,91 EUR zloženej z istiny 2 978,96 EUR , úrokov a poplatkov
784,95 EUR. Navrhovateľ si tiež uplatňuje v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka úrok z
omeškania počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na plnenie. Na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom bola
dňa 28.03.2013 bola pohľadávka voči odporcom vo výške 2 975,91 EUR postúpená navrhovateľovi, o
čom boli odporcovia písomným oznámením postupcu upovedomení.

Dňa 03.01.2014 Okresný súd Prievidza vydal Platobný rozkaz č.k. 11Ro/498/2013 - 18, ktorý vo vzťahu
k X. R., ako pôvodne žalovanému odporcovi 1/ nadobudol právoplatnosť dňom 29.04.2014, platobný
rozkaz sa nepodarilo doručiť odporkyni 2/ do vlastných rúk, preto bol uznesením z 30.01.2015 voči nej
zrušený podľa § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Súd ďalej konal len s odporkyňou ako
pasívne legitimovanou v konaní keď voči odporcovi 1/ bolo právoplatne rozhodnuté.

Podaním z 23.09.2014, doručeným súdu dňa 26.09.2014 do konania vstúpil vedľajší účastník na strane
odporcu Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, zastúpené JUDr. Bohdanom
Jakubisom; podaním z 05.10.2015, doručeným súdu 06.10.2015 vzniesol vedľajší účastník v konaní
námietku premlčania celého nároku podľa § 101 a 103 Občianskeho zákonníka , k vzniku omeškania
namietol, že navrhovateľ v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, kedy a ktorou splátkou sa žalovaný
dostal do omeškania , či a ako bol odporca vyzvaný na úhradu dlžných súm. Právny predchodca
navrhovateľa oznámil odporcovi že pohľadávku zosplatnil a následne postúpil na navrhovateľa, pred
týmto okamihom nebol odporca žiadnym spôsobom vyzvaný na úhradu dlžných súm. Zo žiadneho
predloženého ani navrhnutého dôkazu nevyplýva, ktoré splátky a kedy odporca splatil a v akej výške ,
v dôsledku čoho nie je možné posúdiť , či sa dostal do omeškania a kedy. K aktívnej legitimácii
navrhovateľa a k samotnému postúpeniu pohľadávky namietol, že podľa § 92 ods. 8 zák.č. 483/2001
Z.z. o bankách účinného v čase postúpenia pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka,
alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku, zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, ak bez súhlasu klienta.
Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že banka môže postúpiť iba pohľadávku zodpovedajúcu tomuto
peňažnému záväzku, teda banka môže postúpiť iba nesplácanú časť peňažného záväzku spolu s
príslušenstvom a celý záväzok až po jeho predchádzajúcom zosplatnení za predpokladu dodržania
postupu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená
bankou je tak povinný tvrdiť a dokázať , že pred postúpením pohľadávky banka klienta vyzvala na
splnenie svojho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň
90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.
Tiež pre absenciu výpisu z úverového účtu alebo iného dôkazu o bezhotovostnej operácii v prospech
účtu dlžníka nemožno považovať za dokázanú existenciu pohľadávky navrhovateľa zo zmluvy o úvere.
V zmysle čl. I. tejto zmluvy totiž k poskytnutiu úveru a vzniku záväzku dlžníka vrátiť ho dochádza až
okamihom poskytnutia peňažných prostriedkov, taktiež nemožno považovať že preukázanú podmienku
90-dňového omeškania odporcu s niektorou splátkou, ako ani to, že by bol aj písomne vyzvaný
na splnenie svojho záväzku zo zmluvy. Navrhovateľ tak nedokázal, že pohľadávka voči odporcovi v
čase jej postúpenia na navrhovateľa existovala, teda že finančné prostriedky boli skutočne odporcovi
poskytnuté, a že pohľadávka bola spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zák.č. 483/2001 Z.z.,
nemožno tak považovať za dokázané platné postúpenie pohľadávky na navrhovateľa a že tento je
oprávnený pohľadávku voči odporcovi uplatňovať pred súdom. S poukazom na § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka namietol porušenie spotrebiteľského práva, keď v danom prípade má za to, že navrhovateľ
( resp. právny predchodca ) úver zosplatnil v rozpore s týmto ustanovením, keď takýto postup odporuje
zákonu, preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. Žiadal s poukazom na uvedené žalobný
návrh v celom rozsahu zamietnuť, keď navrhovateľ v konaní nedokázal, že pohľadávka voči odporcovi
v čase jej postúpenia na navrhovateľa existovala, teda že finančné prostriedky boli skutočne odporcovi
poskytnuté a že bola spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zák.č. 483/2001 Z.z. , nemožno
tak považovať za dokázané, že postúpenie je platné a že navrhovateľ je v konaní oprávnený túto
pohľadávku pred súdom uplatňovať. Namietol zároveň porušenie spotrebiteľského práva podľa § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka keď zákon vyžaduje , aby veriteľ upozornil dlžníka, že si uplatňuje právo
na zaplatenie celého dlhu, veriteľ však musí vopred notifikovať uplatnenie svojho práva aspoň v 15-
dňovej lehote , teda nemožno jedným oznámením upozorniť dlžníka , že je v omeškaní a zároveň tým
istým oznámením vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, obsahom upozornenia je , že veriteľ si uplatňuje
právo na zaplatenie celej pohľadávky. Vedľajší účastník si uplatnil trovy konania.

Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu v podaní z 01.10.2015 bližšie špecifikoval pohľadávku
navrhovateľa čo do právneho dôvodu a výšky. Za účelom preukázania platobnej disciplíny splácania
úveru odporcov predložil položkovitý výpis obratov na úverovej zmluve s popisom transakcií na
úverovom účte. Odporcovia sa úver, ktorý im bol poskytnutý vo výške 3 319,40 EUR dňa 14.04.2005

zaviazali splácať formou 120 pravidelných mesačných splátok s výškou 47,73 EUR k 20. dňu príslušného
kalendárneho mesiaca, dátum prvej splátky k 01.05.2005 a poslednej splátky k 01.04.2015. Odporcovia
celkovo uhradili od 14.04.2005 do 31.12.2008 sumu 2 226,64 EUR aod 1.1.2009 do 31.08.2011 sumu
857,22 EUR. Od 01.09.2011 odporcovia neuhradili na účet právneho predchodcu navrhovateľa ani na
účet navrhovateľa žiadnu platbu. Žalovaná pohľadávka 3 571,70 EUR pozostáva tak z nehradenej časti
úveru 2 978,96 Eur, z riadnych úrokov 538,92 EUR a poplatkov za správu úveru 53,82 EUR.

Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila podaním z 08.10.2015 prostredníctvom svojho právneho zástupcu keď
uviedla, že vznáša námietku premlčania celého nároku s poukazom na čl. 7 bod 7.6.1 Všeobecných
obchodných podmienok a na § 101 a 103 Občianskeho zákonníka . Poukázala na súdnu prax podľa
ktorej ak veriteľ môže vyvolať splatnosť dlhu sám, potom môže svoje právo i vykonať. V danom prípade
mohol veriteľ zosplatniť úver už v prípade , že odporca bol v omeškaní so splatením jednej splátky o viac
ako 10 dní, od tohto momentu začala tak plynúť premlčacia doba. Vo zvyšku je vyjadrenie odporkyne
identické s podaním a vyjadrením vedľajšieho účastníka čo do námietky aktívnej vecnej legitimácie
navrhovateľa v konaní. Odporkyňa si zároveň uplatnila náhradu trov konania.

Navrhovateľ bol súdom vyzvaný aby predložil do konania výzvu právneho predchodcu navrhovateľa
podľa § 92 ods. 8 zák.č. 483/2001 Z.z. ktorou bola odporkyňa bankou vyzvaná na úhradu dlžnej sumy ,
dokladu o doručení tejto výzvy odporkyni a zároveň na doplnenie ktoré splátky, kedy odporkyňa splatila,
v akej výške. Výzva bola doručená právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 06.11.2015.

Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomne
právny zástupca, súhlasil s pojednávaním a rozhodnutím v ich neprítomnosti, taktiež právny zástupca
vedľajšieho účastníka ospravedlnil neprítomnosť vedľajšieho účastníka na pojednávania, vyjadrili súhlas
s pojednávaním a rozhodnutím v jeho neprítomnosti, súd preto pojednával v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.
v neprítomnosti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu a vedľajšieho účastníka na strane odporkyne.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a to výsluchom odporkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi
tvoriacimi obsah spisu a to najmä Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, dodatkom č. 1 z
22.09.2009, Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti SPSP, a.s. z 27.02.2013, Oznámením o
vstupe vedľajšieho účastníka do konania, vyjadrením vedľajšieho účastníka z 05.10.2015, doplnením
žalobného návrhu navrhovateľa z 01.10.2015, výpisom obratov na úverovej zmluve, Všeobecnými
obchodnými podmienkami, vyjadrením odporkyne z 08.10.2015 a ďalšími listinami založenými v spise,
na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav :

Dňa 14.04.2005 medzi právnym predchodcom navrhovateľa Slovenskou sporiteľňou a.s. ako veriteľom
a odporkyňou ako dlžníkom ( spolu s X., nar. XX.X.XXXX ako dlžníkom ) bola uzatvorená zmluva o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe uvedenej zmluvy právny predchodca navrhovateľa
poskytol odporkyni úver vo výške 3 319,39 EUR EUR ( 100.000,- Sk). Úroková sadzba úveru bola
dohodnutá vo výške 11,10 % ročne v deň uzatvorenia úverovej zmluvy, so splatnosťou prvej splátky
dňa 01.05.2005, so splatnosťou k 1.dňu v kalendárnom mesiaci a s konečnou splatnosťou úveru k
01.04.2015. Splatnosť úrokov bola dohodnutá mesačne v posledný deň kalendárneho mesiaca. Výška
mesačnej splátky bola dohodnutá na 47,73 EUR ( 1 438,- Sk).
Dňa 22.09.2009 medzi právnym predchodcom navrhovateľa Slovenskou sporiteľňou a.s. ako veriteľom
a dlžníkmi bol uzatvorený Dodatok č. 1 k zmluve o úvere č. 0372378127, v ktorom sa zmluvné strany
dohodli, že výška splátky úveru sa mení a výška splátky znie : ,,58,43 EUR „, ,,výška splátky počas doby
zníženia splátok : 20,00 EUR . V dobe od 01.10.2009 do 31.03.2010 je dlžník povinný splácať splátku vo
výške 20,,- EUR mesačne a po uplynutí doby zníženia splátok od 01.04.2010 bude dlžník pohľadávku
splácať tak, aby konečná splatnosť úveru bola dodržaná. Dlžník so zmenenými podmienkami súhlasil.

Listom zo dňa 27.02.2013 označeným ako Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti vyhlásil
právny predchodca navrhovateľa SLSP, a.s. mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru a vyzval
odporkyňu spolu s pôvodne označeným X. R. ako odporcom 1/ k úhrade dlžnej sumy vo výške 3 763,91
EUR najneskôr do 10 dní od prevzatia tohto oznámenia.

Právny zástupca odporkyne a vedľajšieho účastníka na strane odporkyne na pojednávaní žiadal žalobný
návrh zamietnuť v celom rozsahu, z dôvodov uvedených v písomných vyjadreniach k žalobnému návrhu.

Namietol absenciu aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa pre nedodržanie zákonného postupu pri
postupovaní pohľadávky odporkyne. Tým že dôkazné bremeno leží na navrhovateľovi mal do konania
predložiť výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách č. 483/2001 Z.z. a dôkaz o jej doručení.

Odporkyňa na pojednávaní potvrdila uzatvorenie zmluvy o úvere s právnym predchodcom navrhovateľa
ako veriteľom a X. R. ako dlžníkom, t.č. jej bývalým manželom. Žiadala žalobný návrh zamietnuť s
poukazom na absenciu aktívnej legitimácie navrhovateľa, jej písomného vyjadrenia sa k návrhu a ku
skutočnosti, že jej zo strany SLSP, a.s. nebola doručená žiadna výzva na plnenie ani iné doklady. Úver
do rozvodu v splátkach splácala po rozvode s Marekom Rexom sa dohodli tak, že zvyšok tohto úveru
zaplatí bývalý manžel. Namietla tiež adresu uvedenú v zmluve o úvere, keďže po uzavretí manželstva
v roku 1998 začali bývať v podnájme a v roku 2005 v čase podpisu zmluvy bývali na adrese Z., Q..

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

Podľa § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov, v znení účinnom
ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) právo sa premlčí, ak sa
nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na
námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „O.s.p.“), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že v prejednávanej veci sa navrhovateľ ako postupník
domáha voči odporkyni zaplatenia sumy 3 571,70 EUR s príslušenstvom, pričom ide o pohľadávku,
ktorú mal nadobudnúť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.03.2013 od postupcu,
právneho predchodcu navrhovateľa, Slovenskej sporiteľne a.s., IČO: 00 151 653, ktorá je bankou.
Zmluvu o postúpení pohľadávky z 28.03.2013 navrhovateľ do konania nepredložil rovnako ako ním
označené oznámenie o postúpení pohľadávky. Pohľadávka vznikla na základe zmluvy o splátkovom
úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľa, Slovenskou sporiteľňou a.s., IČO: 00
151 653 a odporkyňou ( tiež Marekom Rexom pôvodne tiež pasívne legitimovaným v konaní ) podľa
zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s Obchodným a Občianskym zákonníkom. Súd vyvodil
ten záver, že žalobný návrh nebol podaný dôvodne. V prvom rade sa zaoberal otázkou aktívnej
vecnej legitimácie navrhovateľa, pričom v tejto súvislosti poznamenáva, že súd vecnú legitimáciu
skúma vždy aj bez návrhu aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Aktívnou
vecnou legitimáciou sa pritom rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu ) je
imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný na podanie tohto návrhu, nakoľko súdu ku dňu
vyhlásenia rozhodnutia nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Súd v tejto súvislosti uvádza, že
navrhovateľ resp. jeho zástupca bol v rámci predvolania na pojednávanie súdom poučený v zmysle ust.
§ 120 ods. 4 O.s.p., tiež bol súdom vyzývaný na predloženie relevantných dôkazov v konaní, pričom
relevantný dôkaz preukazujúci jeho aktívnu legitimáciu v konaní z titulu postúpenia pohľadávky súdu do
rozhodnutia vo veci samej nepredložil. Nakoľko aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa nebolo možné
zistiť, resp. vyvodiť ani z iných, navrhovateľom predložených listín, súd nezostávalo nič iné, že žalobu
z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie zamietnuť v celom rozsahu.

Právna úprava postúpenia pohľadávky je všeobecne upravená v § 524 Občianskeho zákonníka a
spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) vstúpi nový veriteľ
(postupník) na základe zmluvy uzatvorenej medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene
v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom sa stane postupník a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom
a právami s ňou spojenými. Pri tzv. bankových úveroch, kde postupcom je banka, je zároveň pre platné
postúpenie pohľadávky nutné dodržať podmienky stanovené v ustanovení § 92 ods. 7 zákona o bankách
v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (v súčasnosti ustanovenie § 92 ods. 8), ktoré je špeciálnou
úpravou voči všeobecnej úprave postúpenia pohľadávok. Podľa prvej vety § 92 ods. 7 zákona o bankách,
možno pohľadávku banky aj bez súhlasu dlžníka postúpiť inej osobe (aj osobe, ktorá nie je bankou)
v prípade, ak dlžník mešká napriek písomnej výzve banky s čo i len časťou svojho záväzku najmenej
90 dní. Podľa druhej vety § 92 ods. 7 zákona o bankách banka nemôže postúpiť pohľadávku bez
súhlasu dlžníka, ak dlžník pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva, ibaže by súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo
len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok (druhá veta za bodkočiarkou).
Z predmetného ustanovenia zároveň vyplýva, že postúpené môžu byť iba splatné pohľadávky a nie
pohľadávky, ktorých splatnosť nastane až po postúpení pohľadávky.

Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 7 zákona o bankách teda môže byť iba
pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatnou a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej
výzvy banky a nepretržitého omeškania dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Uvedené predpoklady sú
zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia
pohľadávky (napríklad uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/119/2013 zo dňa 29. 05. 2014).
Banka je teda oprávnená postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne napriek písomnej
výzve banky v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní.

V konaní bolo navrhovateľom tvrdené, že dňa 28.03.2013 bola uzatvorená zmluva o postúpení
pohľadávok medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou a.s., IČO: 00 151 653 a navrhovateľom ako
postupníkom, ktorej predmetom malo byť aj postúpenie pohľadávky voči odporkyni zo zmluvy o

splátkovom úvere zo dňa 14.04.2005. V konaní nebolo navrhovateľom preukázané uzavretie Zmluvy o
postúpení pohľadávky, ktorá nebola súdu predložená, navrhovateľ v konaní preukázal, že Slovenská
sporiteľná a.s. vyhlásila dňa 18.02.2013 mimoriadnu splatnosť úveru, ale nebolo preukázané, že
postúpenie pohľadávky Slovenská sporiteľňa a.s., IČO: 00 151 653 oznámila odporkyni aj oznámila.
Súd skúmal súčasné splnenie oboch podmienok uvedených v § 92 ods. 7 zákona o bankách (písomná
výzva banky, omeškanie trvajúce viac 90 dní). Súd z listín predložených navrhovateľom do vyhlásenia
rozhodnutia nemal preukázané, že bola odporkyňa písomne vyzvaná Slovenskou sporiteľňou a.s., IČO:
00 151 653 a že by po takejto výzve bola v omeškaní viac ako 90 dní so splnením svojho peňažného
záväzku.

Navrhovateľ nepreukázal, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, pretože nepreukázal splnenie
podmienok citovaných v § 92 ods. 7 Zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách, preto súd dospel k záveru,
že postúpenie pohľadávky uplatnenej návrhom bolo neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka a
navrhovateľ nenadobudol pohľadávku voči odporkyni. Povinnosťou navrhovateľa v konaní bolo svoje
tvrdenia súdu preukázať, pričom neunesenie dôkazného bremena vyvoláva v konečnom dôsledku
nepriaznivý výsledok pre toho účastníka, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno. Pokiaľ odporkyňa
a vedľajší účastník vzniesol v konaní aj námietku premlčania súd dodáva, že zamietol návrh pre
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie zo strany navrhovateľa na podanie tohto návrhu, avšak je toho
názoru, že právny vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou sa spravuje ustanoveniami Občianskeho
zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka).Je nepochybné, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporkyňou
zmluvu o úvere. Uvedený typ zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne
obchody. Základné práva a povinnosti sa teda odvodzujú z § 497 a nasl. ObZ. Na druhej strane je tiež
zrejmé, že odporkyňa v danom prípade pri podpise zmluvy vystupovala ako fyzická osoba, ktorá úverom
zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ (čo vyplýva aj z jeho označenia v zmluve), kým právny
predchodca navrhovateľa konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ.
Išlo pritom o typovú zmluvu, teda zmluvu, ktorá je pripravená na predtlačenom formulári, do ktorého sa
vypisujú iba meniace sa údaje, pričom jej obsah nemohol odporca podstatným spôsobom meniť. Aj keď
v znení účinnom do 1.1.2008 OZ obsahoval § 52 ods. 1 OZ iba demonštratívny výpočet spotrebiteľských
zmlúv, v zmysle v tom čase platného § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa za spotrebiteľskú
zmluvu treba považovať každú zmluvu uzavretú podľa OZ alebo ObZ, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Vzhľadom na túto skutočnosť a vzhľadom na povahu
zmluvných strán mala táto zmluva spotrebiteľský charakter. Za tohto stavu potom jednotlivé práva a
povinnosti zmluvných strán nemôžu byť v rozpore s úpravou § 52 a nasl. OZ a keďže svojou povahou ide
o spotrebiteľský úver, takáto zmluva musí mať aj náležitosti zákona č. 258/2001 Z.z.. Spornou otázkou
sa v danom prípade javí posúdenie, podľa ktorého právneho predpisu je potrebné posúdiť namietané
premlčanie, teda či je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného alebo Občianskeho zákonníka. Súd
nijako nepopiera argumenty, že úver je absolútnym obchodom a že na úver dopadá tretia časť ObZ
bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. Zmluva uzavretá v danom prípade je však v zmysle
vyššie uvedeného zároveň aj zmluvou spotrebiteľskou. Je pravdou, že názory na aplikáciu OZ alebo ObZ
na otázku premlčania v spotrebiteľských vzťahoch nie sú jednotné. Súd sa v tomto prípade na základe
nižšie uvedených úvah priklonil k názoru, že na otázku premlčania je v danom prípade potrebné aplikovať
ustanovenia OZ, ktorý názor sa aj z úradnej činnosti súdu javí ako väčšinový. V konaní nebolo sporné,
že odporkyňa na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 14.04.2005 spolu so svojim manželom
čerpala od Slovenskej sporiteľne a.s. poskytnutý úver vo výške 100.000,- Sk a tento sa zaviazala
splácať v mesačných splátkach po 1 438 ,- Sk. I keď v danej veci išlo o zmluvu o úvere uzavretú podľa
Obchodného zákonníka, podľa názoru súdu svojim charakterom je zároveň i zmluvou o spotrebiteľskom
úvere v zmysle § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý síce neupravuje
zmluvy ako osobitný zmluvný typ úveru, avšak obsahuje určitý právny rámec pre všetky zmluvné typy,
či už podľa Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu na záväzky a
i posudzovanie námietky premlčania z takejto zmluvy hoci je uzavretá podľa Obchodného zákonníka
je potrebné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to i ustanovenia všeobecné k záväzkovým
vzťahom, teda i premlčanie. Zákon o spotrebiteľských úveroch je svojou povahou občianskoprávnym
predpisom a je potrebné podporné použitie Občianskeho zákonníka pre posudzovanie premlčania dlhu.
Súd dospel k záveru, že predmetná pohľadávka je premlčaná. Jednotlivé mesačné splátky úveru tak, ako
boli dohodnuté, sa premlčujú v súlade s § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka v trojročnej premlčacej
dobe od splatnosti jednotlivých splátok. Navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle §

565 Občianskeho zákonníka listom z 27.02.2013, kedy bol odporkyňa preukázateľne v omeškaní so
splátkami podľa bodu 7.6.1 písm. a) Všoebecných obchodných podmienok, keď bolo dohodnuté že
banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru ak je klient v omeškaní so splatením jednej
splátky istiny aklebo úrokov ktoré trvá viac ako 10 dní. Veriteľ však musí pri zosplatnení dodržať postup
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť
premlčacia doba pri využití práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka už splatnosťou nezaplatenej
splátky, t.j. v danom prípade najmenej splátkou splatnou k 01.07.2010 ( č.l.81 prehľad z obratov na
úverovej zmluve ) a nie samotným vyhlásením mimoriadnej splatnosti, resp. doručením odporcovi (§
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Trojročná premlčacia doba v dôsledku zosplatnenia preto uplynula
splatnosťou najstaršej omeškanej splátky, pre ktorú využíva veriteľ právo na zosplatnenie a pokiaľ
navrhovateľ podal návrh 26.11.2013, je zrejmé, že ho podal po uplynutí zákonnej premlčacej doby. Pri
využití práva na zosplatnenie podľa § 565 Občianskeho zákonníka nemôže veriteľ ihneď pristúpiť po
omeškaní splátky k zosplatneniu, ale toto právo mu patrí až po tom, čo uplynie lehota troch mesiacov od
nezaplatenia splátky. Túto lehotu poskytuje zákon spotrebiteľovi, aby si zaobstaral peňažné prostriedky
na zaplatenie dlhovanej sumy a až po jej uplynutí nastáva strata výhody splátok. To však nemá vplyv na
počiatok plynutia premlčacej doby podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ktorá začína plynúť zročnosťou
nesplnenej splátky, v danej veci splatnej 01.07.2010. Vzhľadom k uvedenému, súd považoval nárok
navrhovateľa za premlčaný a aj preto ho zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V konaní bola úspešná odporkyňa a
vedľajší účastník na strane odporkyne.

Odporca aj vedľajší účastník, ktorý vystupoval na jeho strane mali v konaní plný úspech. Z uvedeného
dôvodu majú právo na náhradu účelne vynaložených trov konania.

Právny zástupca odporkyne a vedľajšieho účastníka si vyčíslil trovy právneho zastúpenia v podaní
doručenom súdu dňa 07.12.2015 v sume 558,08 EUR ako právny zástupca vedľajšieho účastníka a v
sume 1 424,20 EUR ako právny zástupca odporkyne. Náhrada za jeden úkon právnej služby vychádzala
zo žalovanej sumy a bola vo výške 131,13 EUR. Súd priznal spoločnému právnemu zástupcovi náhradu
trov konania nasledovne:

- prevzatie veci a príprava zastúpenia 2 x 65,56 EUR podľa § 13 ods. 2 cit. vyhl.č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ) = 131,13 EUR
- vyjadrenie vo veci z 5.10.2015 = 131,13 EUR
- účasť na pojednávaní dňa 07.10.2015 2 x 65,56 EUR podľa § 13 ods. 2 cit. vyhl. = 131,13 EUR
- účasť na pojednávaní dňa 04.12.2015 2 x 65,56 EUR podľa § 13 ods. 2 cit. vyhl. = 131,13 EUR
- porada s klientom dňa 08.10.2015 ( §13a ods. 1 písm.b/ cit. vyhl.) = 131,13 EUR
- vypracovanie právneho rozboru dňa 09.10.2015( 13a ods. 1 písm.e/ cit. vyhl.) = 131,13 EUR
- ďalšia porada s klientom dňa 02.12.2015 ( §13a ods. 1 písm.b/ cit. vyhl.) = 131,13 EUR
- 1 x režijný paušál á 8,04 EUR 8,04 EUR
- 9 x režijný paušál á 8,39 EUR 75,51 EUR
cestovné náhrady:
07.10.2015,04.12.2015 cesta Bratislava - Prievidza a späť, 2 x 368 km, BMW 318d,
- náhrada za spotrebované PHM 2 x 0,056 l x 368 km x 1,343 Eur/l 55,36 EUR
- náhrada za každý 1 km jazdy 2 x 368 km x 0,153 Eur 112,60 EUR
- náhrada za stratu času:
cesta Bratislava - Prievidza a späť dňa 07.10.2015,04.12.2015 2 x 10 x polhodina á 13,40 EUR 279,60
EUR
Spolu: 1 449,02EUR

Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi v rámci náhrady trov právneho zastúpenia za úkon „prevzatie veci a
príprava zastúpenia“ režijný paušál len v sume 8,04 EUR, t.j. podľa vymeriavacieho základu za rok 2014,
keďže podanie, ktorým vedľajší účastník oznámil súdu vstup do konania bolo datované dňa 23.09.2014.
Súdu bolo doručené dňa 26.09.2014.

Súd právnemu zástupcovi odporkyne nepriznal náhradu trov konania za úkon právnej služby označený
ako „4. Vyjadrenie zo dňa 08.10.2015“. Argumentácia v ňom uvedená je v podstate obsahovo zhodná

s podaním vedľajšieho účastníka zo dňa 05.10.2015.Súd preto trovy za tento úkon právnej služby
nepovažoval za účelne vynaložené.

Súd priznal spoločnému právnemu zástupcovi náhradu trov konania za úkon prevzatie a príprava
zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 07.10.2015 a 04.12.2015 podľa § 13 ods. 2 cit. vyhlášky a
základnú sadzbu tarifnej odmeny znížil o 50%, lebo išlo o spoločné úkony odporkyne a vedľajšieho
účastníka na strane odporkyne. Celkom trovy konania odporkyne a vedľajšieho účastníka predstavujú
teda 1 449,02 EUR, pričom tieto trovy konania je povinný zaplatiť navrhovateľ ich spoločnému právnemu
zástupcovi podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Súd ešte konštatuje, že dňa 04.12.2015, teda bezprostredne po konaní pojednávania a vyhlásení
rozsudku vo veci, bolo súdu predložené podanie navrhovateľa, ktoré okrem ospravedlnenia neúčasti
na pojednávaní obsahovalo aj ďalšie listinné dôkazy. Keďže súd je vyhláseným rozsudkom viazaný, na
uvedené podanie, doručené až po vyhlásení rozsudku nemohol prihliadať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na Okresnom súde Prievidza v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v troch rovnopisoch. Ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
- odvolacím súdom má byť schválený zmier;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie.