Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. november 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/191/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221231
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113221231.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: H. J., Q..: X.XX.XXXX,

U. XXX, XXX XX U., zastúpeného JUDr. Katarínou Leškovou, advokátkou, Plzenská 2, Prešov,
proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690
904, zastúpenému JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, Boženy Němcovej 22, 040 01 Košice,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobcu: Občianske združenie „Ochrana spotrebiteľom a
vlastníkombytov",Škultétyho3,04001Košice,IČO:42249708,zastúpenéhoJUDr.DarinouSolárovou,
advokátkou, Škultétyho 3, Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u je rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO: 44

325 452, zo dňa 19.01.2012 pod sp. zn. XC/XXX/XXXX.

O d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01
Košice, zo dňa 19.01.2012, pod sp. zn. XC/XXX/XXXX do právoplatného skončenia konania v tejto veci.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
vo výške 233,24 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 18.7.2013 sa žalobca domáhal, aby súd podľa ust. § 40 ods. 1 písm. c), g) a

j) v spojitosti s ust. § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. XC/XXX/XXXX z 19.01.2012, a vydal rozsudok, ktorým by zrušil
rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. XC/XXX/XXXX z 19.01.2012.

Žalobu odôvodnil tým, že 21.6.2013 prevzal rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so
sídlom Alžbetina 41 v Košiciach sp. zn. XC/XXX/XXXX z 19.1.2012, ktorým mu rozhodcovsky súd uložil,
aby do piatich dní od doručenia tohto rozhodcovského rozsudku zaplatil žalobcovi peňažnú sumu vo

výške 94,10 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 Eur na účet žalobcu, alebo aby v
tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý tento rozhodcovský rozsudok vydal. Ďalej žalobca citoval
časti niektorých rozhodnutí všeobecných súdov a Ústavného súdu SR a uviedol, že vo veci ide o
spotrebiteľský vzťah a neprijateľnú zmluvnú podmienku - rozhodcovskú doložku, ďalej uviedol, že tá
nebola individuálne vyjednaná, išlo výlučne o využitie štandardnej formulárovej zmluvy, a podľa § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné zmluvné podmienky upravené v spotrebiteľskej zmluve sú
neplatné.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. V písomnom vyjadrení poukázal na to, že rozhodcovský rozsudok
bol vydaný v skrátenom konaní, a že zo žaloby nie je zistiteľné, či žalobca podal proti doručenému
rozsudku opravný prostriedok. Využitím odporu by došlo k zrušeniu rozsudku a ďalšiemu konaniupred rozhodcovským súdom. Uviedol, že rozhodcovské konanie začalo skôr, žalobca nepreukázal jeho
nepokračovanie a v prípade podania odporu je daná prednosť kompetencie rozhodcovského súdu pred
súdom všeobecným. Pre tento prípad vzniesol námietku podľa § 106 ods. 1, ods. 3 s návrhom na

zastavenie konania alebo prerušenie konania do konečného rozhodnutia rozhodcovského súdu.

K platnosti rozhodcovskej doložky žalovaný uviedol, že rozhodcovská doložka doložená podpisom
oboch strán bola jednoznačne individuálne dojednaná. Bola dojednaná v Osobitných zmluvných
dojednaniach č. 01/2007 k poistnej zmluve žalobcu, ktoré sú zaradené až v samotnom závere za

znením VPP a sú výrazne oddelené od textu VPP práve z dôvodu, aby si ich žalobca všimol a
venoval im náležitú pozornosť. Žalobca mal podľa neho dve možnosti spolu s podpisom poistnej
zmluvy a VPP - podpísať osobitné zmluvné dojednania obsahujúce rozhodcovskú doložku, čím by
prijal z podpisu vyplývajúce ustanovenie čl. XV. VPP na svoj poistný vzťah, alebo nepodpísať, čím
by vylúčil použitie ustanovenia čl. XV. VPP, avšak jeho poistný vzťah by nebol v ostatnom dotknutý.
Žalovaný ďalej uviedol, že rozhodcovská doložka bola pri uzatváraní zmluvy vysvetlená žalobcovi tretím

subjektom - viazaným finančným agentom, a preto vstupoval do poistného vzťahu so žalobcom ako
informovaným spotrebiteľom. Záznamom o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve vie
dokázať informovanosť a vedomosť žalobcu prostredníctvom viazaného finančného agenta o všetkých
podmienkach poistného vzťahu vrátane rozhodcovskej doložky. Poukázal na niektoré rozhodnutia
všeobecných súdov týkajúce sa rozhodcovskej doložky s tým, že rozhodcovská doložka bola podľa neho

jednoznačne dohodnutá ako individuálna zmluvná podmienka, žalobca ju mohol odmietnuť podpísať
bez toho, aby malo odmietnutie osobitných dojednaní vplyv na zvyšok jeho poistného vzťahu. Aj u
žalobcu ako spotrebiteľa je nutné vyžadovať primeranú a obvyklú mieru zodpovednosti za svoje konanie,
a v tomto konaní žalovaný túto vedomosť o dobrovoľnom pristúpení k rozhodcovskej doložke vie bez
pochybností preukázať.

Vo vzťahu k pohľadávke proti žalobcovi žalovaný uviedol, že na Arbitrážny súd Košice podal návrh na
vymoženie pohľadávky podľa časti XVII. ods. 7a VPP z 21.5.2007, ktorú vyčíslil na sumu 41,70 Eur a
táto zodpovedala nákladom žalovaného vynaloženým na uzavretie poistenia. Predmetom konania pred
rozhodcovským súdom podľa žalovaného bola osobitná pohľadávka vo výške nákladov na uzavretie

poistnej zmluvy v súlade s čl. XVII. bod 7a VPP po zániku poistného vzťahu s tým, že príslušné
ustanovenie VPP totiž presne vymedzuje moment vzniku pohľadávky a o podstate a výške pohľadávky
bol žalobca ako klient upovedomený finančným agentom (vychádzajúc z podpísaného záznamu o
požiadavkách a potrebách klienta). Uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na žalobnom návrhu podanom
na rozhodcovský súd, a v prípade nesplnenia podmienok pre vedenie súdneho konania navrhol žalobu

ako nedôvodnú zamietnuť.

Vedľajší účastník na strane žalobcu sa vo veci nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením rozhodcovského rozsudku s prílohami, všeobecných poistných

podmienok, výsluchom žalobcu, oboznámením kópie spisu Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. XC/XXX/
XXXX, a zistil tento skutkový stav:

Dňa 30.10.2007 uzatvoril žalobca so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Z priloženej prílohy
súd zistil, že v rovnaký deň žalobca podpísal Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zjednávané

Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid, a.s. (ďalej len „VPP“) marginálne v spodnej časti označené
ako Všeobecné poistné podmienky (21-05-07).

Z nespochybnených tvrdení účastníkov a spisu Arbitrážneho súdu Košice vyplýva, že žalobou zo dňa
2.1.2012 označenou ako návrh na začatie konania o zaplatenie 94,10 Eur a návrh na splátkový kalendár

podanou na Arbitrážny súd Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice sa žalovaný domáhal, aby rozhodcovský
súd vydal rozhodcovský rozsudok, ktorým by žalobcovi (vtedy žalovanému) uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému (vtedy žalobcovi) dlžnú pohľadávku vo výške 94,10 Eur a trovy konania, a to do piatich dní
od jeho doručenia. Odôvodnil ju tým, že v okolnostiach prípadu mu vznikla na základe časti XVII. odst.
7a (resp. odst. 8, ak sa na poistenie vzťahujú poistné podmienky s účinnosťou od 1.1.2012 alebo od

1.1.2011)príslušnýchvšeobecnýchpoistnýchpodmienokvočižalovanému(terazžalobcovi)pohľadávka
vo výške 94,10 Eur, ktorá mala zodpovedať nákladom poisťovne vynaloženým na uzavretie poistenia,
a ktorú mu žalobca(vtedy žalovaný) dodnes neuhradil a nedošlo ani k jej zápočtu voči prípadnej
pohľadávke žalobcu (vtedy žalovanému) na odkupnú hodnotu alebo poistné plnenie. Poukázal pritomna to, že podľa časti XV. poistných podmienok, ktoré sú súčasťou poistenia, sa vzájomné spory medzi
nimi prejednajú v rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/2002 Z.z. s tým, že rozhodcovská doložka
odkazujúca explicitne na časť XV. Všeobecných poistných podmienok bola samostatne dohodnutá v

rámci osobitných dojednaní k poistnej zmluve. Poplatok za konanie podľa potvrdenia o prijatí návrhu
(č.l. 121) i spisového prehľadu spisu Arbitrážneho súdu Košice zaplatený nebol.

Arbitrážny súd Košice tejto žalobe s poukazom na časť XVII. ods. 7a (resp. ods. 8, ak sa v okolnostiach
prípadu aplikujú všeobecné poistné podmienky účinné od 1.1.2010 a 1.1.2011), znenie poistnej zmluvy

a všeobecným odkazom na ďalšie listiny predložené žalobcom a jeho tvrdenia v celom rozsahu
vyhovel, a podľa jeho písomného vyhotovenia dňa 19.1.2012 vydal rozhodcovský rozsudok, ktorým
žalobcovi (vtedy žalovanému) uložil povinnosť zaplatiť požadovanú sumu, alebo v tej istej lehote
podať odpor. V odôvodnení poukázal aj na to, že z písomného poverenia žalobcu z 1.1.2009, resp.
z časti XV. predložených poistných podmienok vyplýva, že poisťovňa určila na prejednanie všetkých
sporov Arbitrážny súd Košice, a tento je orgánom príslušným vo veci konať a rozhodnúť. Súčasťou

rozhodcovského rozsudku bolo i poučenie, že podmienkou prihliadania na odpor žalovaného je
zaplatenie poplatku za podanie odporu, ktorý je vo výške 72,- Eur, a je splatný spolu s podaním odporu.
Rozhodcovský rozsudok bol podľa doručenky Arbitrážneho súdu Košice žalovanému (teraz žalobcovi)
doručený 21.6.2013.

Z ďalších dôkazov žalovaným navrhovaný výsluch sprostredkovateľky poistenia k zisteniu
nešpecifikovanýchzákonnýchnáležitostízmluvyasplneniuinformačnejpovinnostivovzťahukžalobcovi
súd, vzhľadom na predmet konania a jeho hodnotenie, už nepovažoval za potrebné a účelné, a preto
tento ani nevykonal.

Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) účastník
rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského
rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním

rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)

Podľa § 41 ods. 1 ZoRK žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30
dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu

rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

V danom prípade súd, aj vzhľadom na námietky žalovaného, najprv osobitne preskúmal podmienky
konania a svoju právomoc v tomto konaní. Žalovaný namietal, že zo žaloby nie je zistiteľné, či žalobca

podal proti doručenému rozhodcovskému rozsudku opravný prostriedok. Uviedol, že rozhodcovské
konanie začalo skôr, žalobca nepreukázal jeho nepokračovanie a v prípade podania odporu je daná
prednosť kompetencie rozhodcovského súdu pred súdom všeobecným. Podľa názoru súdu však v
tejto súvislosti žalovaný opomenul, že predmet tohto konania nie je totožný s predmetom dotknutéhorozhodcovského konania. Predmetom tohto konania je preskúmanie rozhodcovského rozsudku súdom,
a nie pohľadávka uplatnená v rozhodcovskom konaní, a nemôže tak ísť o prekážku rozhodcovského
konania v tej istej veci v zmysle ust. § 106 O.s.p. Ustanovenie §40 ods. 1 ZoRK pritom umožňuje súdny

prieskum tuzemských rozhodcovských rozsudkov, a ako vyplýva z cit. ust. § 40 a 41 ZoRK, takúto žalobu
možno podať, z dôvodov v nich uvedených, proti každému rozhodcovskému rozsudku, bez ohľadu
na „formu“ jeho prijatia, prípadne „stav“ rozhodcovského konania, keď na jej podanie a konanie o nej
zákon, okrem zachovania 30 dňovej lehoty odo dňa doručenia rozhodcovského konania, nevyžaduje
žiadne ďalšie predpoklady. V posudzovanom prípade žaloba smeruje proti vydanému tuzemskému

rozhodcovskému rozsudku zo dňa 19.1.2012, ktorý bol žalobkyni doručený 18.6.2013, a žalobu na
zrušenie rozhodcovského rozsudku podala na súd 16.6.2013, teda v zákonom stanovenej 30 dňovej
lehote od jeho doručenia. Preto považoval súd uvedené procesné námietky žalovaného za nedôvodné
a rozhodcovský rozsudok vecne preskúmal v hľadísk uvedených v § 40 ods. 1 ZoRK.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c) ZoRK účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na

príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, ak jeden z účastníkov
rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

1. Podľa § 4 ods. 1 ZoRK rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) - spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Žalobca v danom prípade, okrem iného, poukazom na ust. § 40 ods. 1 písm. c) ZoRK popiera
platnosť rozhodcovskej doložky. Podľa napadnutého rozhodcovského rozsudku rozhodcovské konanie
vychádzalo z časti XV. Všeobecných poistných podmienok k poistnej zmluve uzatvorenej medzi

žalobcom a žalovaným. Vzhľadom na skutočnosť, že poskytovanie poistenia bolo predmetom
podnikateľskej činnosti žalovaného (dodávateľ) a žalobca je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní
a plnení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (spotrebiteľ)
je nepochybné, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi, spolu so všeobecnými poistnými
podmienkami (a rozhodcovskou doložkou) tvoriacimi jej súčasť, spadá pod režim spotrebiteľských zmlúv

podľa § 52 a nasl. OZ, u ktorých
1. v zmysle § 52 ods. 2 OZ zmluvné podmienky (dojednania) nimi upravené, sa nemôžu odchýliť od
ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetkých iných ustanovení upravujúcich právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ (žalobca), v neprospech spotrebiteľa (žalobcu), a ktoré2. v zmysle § 53 ods. 1 OZ nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, ak neboli individuálne dojednané.

Podľa rozhodcovskej doložky a časti XV. Všeobecných poistných podmienok, poisťovňa a poistník sa

dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Toto ustanovenie nepochybne zodpovedá definícii neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve
podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ (ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní), čo nespochybnil
ani žalovaný. V zmysle tohto všeobecne záväzného indikatívneho zoznamu neprijateľných podmienok

(§ 53 ods. 4 OZ) je teda jednou z neprijateľných podmienok, a pre posúdenie jej platnosti bolo preto
rozhodujúce zistenie v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ, či, tak ako to namieta aj žalovaný, bola individuálne
dojednaná.

Za individuálne dojednanú podmienku, osobitne v prípade tzv. formulárových zmlúv, napísaných
na vopred pripravených tlačivách (ako tomu bolo aj v tomto prípade), možno pritom podľa súdu

považovať iba takú podmienku, ktorú si zmluvné strany vyjednali osobitne, na základe zvláštnej
požiadavky zmluvnej strany, mimo obvyklého štandardného rámca väčšiny zmlúv. Opačný prípad, keď je
zmluvná podmienka prítomná v drvivej väčšine, možno vo všetkých obdobných zmluvách uzatváraných
dodávateľom, totiž indikuje záver, že bola súčasťou štandardných zmlúv, v rámci obchodných praktík
výsledkom obvyklého uzatvárania zmlúv (teda nie individuálne dojednaná), a druhej (slabšej) zmluvnej

strane nejakým spôsobom nanútená. Je totiž prakticky vylúčené, aby si spotrebitelia, individuálne
odlišný, nachádzajúci sa v rôznych životných situáciách, so svojimi rôznymi potrebami a z toho plynúcimi
požiadavkami, individuálne vyjednali úplne identickú podmienku. Toto má napokon svoje vyjadrenie aj
v ust. § 53 ods. 2 OZ, podľa ktorého za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, pri ktorých spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ich obsah.

Žalovaný poukazoval na to, že rozhodcovská doložka bola dojednaná v Osobitných zmluvných
dojednaniach č. 01/2007 k poistnej zmluve žalobcu, ktoré sú zaradené až v samotnom závere za znením
VPP a sú výrazne oddelené od textu VPP práve z dôvodu, aby si ich žalobca všimol a venoval im náležitú
pozornosť. Žalobca mal podľa neho dve možnosti spolu s podpisom poistnej zmluvy a VPP - podpísať

osobitné zmluvné dojednania obsahujúce rozhodcovskú doložku, čím by prijal z podpisu vyplývajúce
ustanovenie čl. XV. VPP na svoj poistný vzťah, alebo nepodpísať, čím by vylúčil použitie ustanovenia čl.
XV. VPP, avšak jeho poistný vzťah by nebol v ostatnom dotknutý.

Už z uvedeného je zrejmé, že zmluvné ustanovenie o rozhodcovskej doložke bolo pripravené vopred,

a hoci sa s ním žalobca mohol oboznámiť pred jeho podpisom, nemal možnosť ovplyvniť jeho obsah,
a toto ustanovenie tak v zmysle ust. § 53 ods. 2 OZ nemožno považovať za individuálne dojednané.
Žalobca mal k osobitným zmluvným dojednaniam na výber len, či predložený návrh podpíše alebo
nie. Pri rozhodcovskej doložke (odkazujúcej na časť XV. Všeobecných poistných podmienok) však v
tomto prípade nešlo len o to, či sa účastníci podrobia rozhodcovskému konaniu alebo nie, ale aj o

dohodunaosoberozhodcu(rozhodcov)alebonapostupejehododatočnéhoustanoveniapodľačastiXV.
Všeobecných poistných podmienok (obsiahnutých v predtlačenom formulári), a v konečnom dôsledku
aj o dohodu o pravidlách rozhodcovského konania (§ 26 ods. 2, § 12 ods. 6 ZoRK), ktorých obsah (na
predtlačenom formulári) však už žalobca (spotrebiteľ) nemohol ovplyvniť, a bol tak viazaný obsahom,
ktorý mu jednostranne (bez individuálneho dojednania) nanútil žalovaný (dodávateľ).

Okrem toto, aj z formálnej stránky, podľa gramatického výkladu, súd poukazuje na to, že rozhodcovská
doložka bola písomne dojednaná v rámci tzv. ďalších zmluvných dojednaní súčasne s inými
ustanoveniami (napr. o zániku poistenia pre neplatenie). Obsahu pojmu individuálne (dojednanie), však,
okrem vyššie uvedeného, podľa Slovníka slovenského jazyka, zodpovedá pojem jednotlivo, osobitne,

svojrázne. V danom prípade teda rozhodcovská doložka nebola dojednaná ani gramaticky jednotlivo a
osobitne (a teda individuálne), ale len spolu s ďalšími zmluvnými ustanoveniami (v ich rámci), pri ktorých
spotrebiteľ nemal možnosť meniť ich obsah, resp. pôsobenie niektorých z nich vylúčiť.

Žalovaný na preukázanie tvrdení o individuálnom dojednaní poukázal len na osobitné umiestnenie

rozhodcovskej doložky oddelene od ostatného textu s podpisom pod ňou a na informovanosť
spotrebiteľa o všetkých podmienkach poistného vzťahu. Samotná oddelenosť ďalších zmluvných
dojednaní (s rozhodcovskou doložkou) od ostatného textu, keď nebolo preukázané, že by spotrebiteľ
mohol ovplyvniť ich obsah, a keď rozhodcovská doložka bola zároveň súčasťou iných zmluvnýchustanovení, však neznamená, tak ako bolo vysvetlené vyššie, že bola individuálne dojednaná. Nič by
na tom nezmenila ani prípadná výslovná informovanosť spotrebiteľa o všetkých podmienkach poistného
vzťahu, ku ktorej pritom žalovaný poukazoval len na všeobecný, a v tomto smere nič nehovoriaci,

Záznam o požiadavkách a potrebách klienta vypracovaný sprostredkovateľom.

S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody, zákonnú prezumpciu neindividuálneho dojednania
zmluvných ustanovení a neunesenie dôkazného bremena opaku zo strany žalovaného podľa § 53 ods. 2
OZ (podľa ktorého zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú

za individuálne dojednané, ak dodávateľ nepreukáže opak), mal preto súd za to, že rozhodcovská
doložka nebola dojednaná individuálne, a preto je s poukazom na ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ ako
neprijateľná podmienka neplatná.

Neplatnosť rozhodcovskej doložky však súd videl aj z ďalších dôvodov.

2. Podľa § 8 ods. 1 ZoRK zmluvné strany sa v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť na osobe rozhodcu
(rozhodcov) alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia.

Podľa § 12 ods. 6 ZoRK zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie
určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho

rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred
týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

V zmysle rozhodcovskej doložky vo Všeobecných poistných podmienkach v časti Osobitné zmluvné
dojednania (č.l. 59) sa účastníci dohodli, že namiesto súdneho konania sa z dôvodu účelnosti,
praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto všeobecných
poistných podmienok. Podľa časti XV. bod 2. Všeobecných poistných podmienok pokiaľ poisťovňa

nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského
súdu,resp.nezriadistályrozhodcovskýsúd,buderozhodcovskýsúdvytvorenýpodľapotrebyodprípadu
k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne.

Ustanovenia § 8 ods. 1, resp. § 12 ods. 6 ZoRK umožňujú zmluvným stranám v rozhodcovskej zmluve

dohodnúť sa na osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo postupe jeho dodatočného ustanovenia, resp. že
svoj spor predložia určitému stálemu rozhodcovskému súdu. Pokiaľ sa nedohodnú, platí podporne
postup v zmysle ust. § 8 ods. 2 ZoRK. Z citovaného zmluvného ustanovenia však podľa názoru
súdu nevyplýva určite a zrozumiteľne, že sa zmluvné strany dohodli na osobe rozhodcu (rozhodcov),
pripadne na určitom (konkrétnom) postupe jeho dodatočného ustanovenia, alebo že svoj spor predložia

určitému stálemu rozhodcovskému súdu. Zákon pritom vyžaduje dohodu o osobe sudcu, postupe jeho
ustanovenia, alebo o určitom (konkrétnom) stálom rozhodcovskom súde. Zo slovného vyjadrenia, a
ani z celkového obsahu časti XV. Všeobecných poistných podmienok, tvoriacej súčasť rozhodcovskej
zmluvy,všakvtejtosúvislostižiadnakonkrétnadohodanevyplýva.Akoprejavvôle,vtomtodvojstrannom
právnom úkone (zmluve), smerujúci k zloženiu rozhodcovského súdu, je tak toto vyjadrenie neurčité,

akoby so zachovaním všetkých alternatív, prípadne ponechaním výberu na vôľu poisťovne. Neurčitosť
tohto dojednania preukazuje aj to, že dokonca i v prípade, ak by naopak druhá zmluvná strana
(spotrebiteľ) chcela na základe rozhodcovskej doložky svoj nárok a spor s poisťovňou uplatniť v
rozhodcovskom konaní, určenie resp. neurčenie rozhodcu alebo určitého stáleho rozhodcovského súdu
z neho nevyplýva, a musela by sa so žiadosťou o ich určenie alebo výklad obrátiť na poisťovňu. Takéto

neurčité zmluvné dojednanie je však v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ neprípustné, pre neurčitosť neplatné, a
ako súčasť rozhodcovskej doložky tak spôsobuje aj neurčitosť a neplatnosť časti rozhodcovskej zmluvy
v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ.

3. Podľa § 17 ZoRK účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie.

Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho
práv a na ich ochranu.Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V nadväznosti na vyššie uvedené je tiež zrejmé, že časť XV. bod 2. Všeobecných poistných podmienok,
tvoriaca súčasť rozhodcovskej doložky (zmluvy), okrem svojej neurčitosti vo vzťahu k zloženiu
rozhodcovského súdu, zveruje určenie osoby rozhodcu alebo určitého stáleho rozhodcovského súdu,
resp. spôsobu ich ustanovenia, iba poisťovni. Takéto zmluvné ustanovenie je však svojim obsahom a
účelom v príkrom rozpore s ust. § 17 ZoRK, podľa ktorého majú účastníci rozhodcovského konania
v rozhodcovskom konaní rovné postavenie, ako aj v zrejmom rozpore s ustanovením rozhodcu podľa

§ 8 ods. 1, prípadne § 12 ods. 6 ZoRK dohodou zmluvných strán, resp. s ustanovením rozhodcu
podľa § 8 ods. 2 ZoRK rovnakým pôsobením zmluvných strán (každá zmluvná strana jedného
rozhodcu) alebo inou (nezávislou) osobou. Na zdôraznenie toho súd pripomína, že v zmysle ust. §
52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej

strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné, a teda zmluvné ustanovenia v spotrebiteľských
zmluvách sa nesmú odchýliť od žiadnych ustanovení upravujúcich právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ (v tomto prípade od ustanovení upravujúcich rozhodcovské konanie), v neprospech
spotrebiteľa. Pri tejto interpretácii, už len doplnkovo, súd poukazuje aj na súčasné znenie výkladového

pravidla podľa § 54 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V danom prípade sa však časť XV. bod 2. Všeobecných poistných podmienok svojim obsahom a účelom
odchýlila od zákona určujúceho rovné postavenie zmluvných strán pri ustanovení rozhodcu, je s ním v
rozpore, a preto je v tejto časti (o ustanovení rozhodcu podľa vôle poisťovne) rozhodcovská zmluva pre
rozpor so zákonom neplatná aj podľa § 39 OZ.

Podľa § 40 ods. 1 písm. g) ZoRK účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na
príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, ak bola porušená zásada
rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17).

Podľa § 40 ods. 1 písm. j) ZoRK účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na

príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, ak pri rozhodovaní boli
porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)

Poznámka 13a pod čiarou obsahuje iba príkladmý výpočet niektorých ustanovení všeobecne záväzných
právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, a rozsah posudzovania porušenia všeobecne záväzných

právnych predpisov v zmysle cit. ustanovenia, okrem toho že sa majú vzťahovať na ochranu práv
spotrebiteľa, tak nie je nijako ohraničený. Pojem všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu
spotrebiteľa pritom nemá žiadnu legálnu definíciu, a podľa názoru súdu tak nimi možno rozumieť všetky
všeobecne záväzné právne predpisy ustanovené na ochranu práv rôznych subjektov, ktoré sa v tom
ktorom prípade dotýkajú subjektu v postavení spotrebiteľa. Na ochranu práv spotrebiteľa totiž neslúžia

iba osobitné predpisy vzťahujúce sa výlučne na spotrebiteľov, ale aj iné všeobecne záväzné právne
predpisy, ktoré sa v tom ktorom prípade dotýkajú práv spotrebiteľa.

Vzhľadom na uvedené, vo vzťahu k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania a k porušeniu
všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, s dosahom na zrušenie

rozhodcovského rozsudku, by v danom prípade podľa zisteného skutkového stavu a názoru súdu ďalej
bolo možné uvažovať aj
- o porušení rovnosti účastníkov tým, že rozhodcu vyberala iba poisťovňa bez ingerencie spotrebiteľa,- o porušení rovnosti účastníkov tým, že odpor spotrebiteľa proti rozhodcovskému rozsudku bol
podmienený zaplatením poplatku za podanie odporu, hoci druhej strane bolo umožnené rozhodcovské
konanie a vydanie rozhodcovského rozsudku bez toho, aby zo spisu vyplývala úhrada poplatku za návrh,

- o porušení rovnosti účastníkov a zákona o rozhodcovskom konaní (na ochranu práv spotrebiteľa)
tým, že rozhodcovský súd vychádzal z tvrdení iba jednej strany a bez dôkazov o dojednaní povinnosti
zaplatiť províziu v konkrétnej výške, hoci podľa § 26 ods. 2 ZoRK mal postupovať tak, aby skutkový
stav zistil úplne, podľa § 30 ods. 2 ZoRK i v prípade nečinnosti žalovaného pokračovať bez toho,
aby považoval tento nedostatok za uznanie tvrdení žalobcu, a podľa § 30 ods. 3 ZoRK rozhodnúť na

základe dôkazov, ktoré mu boli predložené (zákon rozhodcovský rozsudok v skrátenom konaní nepozná,
podaním „odporu“ sa rozhodcovský rozsudok nezrušuje, v zmysle kogentných ust. § 35 a § 37 ZoRK ho
možno preskúmať iba na základe dohody v rozhodcovskej zmluve, a to vždy iným rozhodcom)
- o porušení zákona o rozhodcovskom konaní tým, že sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská
zmluva nevzťahovala (mimo rámca rozhodcovskej doložky), keď rozhodoval stály rozhodcovský súd,
hoci podľa časti XV. bod 2 Všeobecných poistných podmienok (keďže poisťovňa nepoverila osobitnú

právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp.
nezriadila stály rozhodcovský súd) mal byť rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k
prípadu troma fyzickými osobami, a podľa § 26 ods. 2 ZoRK mal rozhodcovský súd pripravovať a viesť
rozhodcovské konanie v súlade s pravidlami dohodnutými účastníkmi rozhodcovského konania, a
- o porušení zákona o rozhodcovskom konaní a ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských

zmluvách, keď rozhodcovský súd prisúdil poisťovni osobitný provízny náklad na uzavretie poistenia,
o ktorom nebol spotrebiteľ preukázateľne informovaný, hoci podľa § 33 ods. 2 ZoRK rozhodcovský
súd nemôže prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne
záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú
podmienku, a podľa indikatívneho zoznamu § 53 ods. 4 písm. a) a v) OZ za neprijateľné podmienky

uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými
sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, a ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa
uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých
úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.

Hoci všetky tieto ďalšie možné dôvody na zrušenie rozhodcovského súdu súd považuje za nemenej
dôležité, dotvárajú celkový obraz o markantnom zneužívaní práva a postavenia silnejšej zmluvnej strany
(hraničiacom s úmyselným organizovaným zavádzaním spotrebiteľov do omylu s podozrením, že sa
podnikateľ spolieha na neinformovanosť a nečinnosť priemerného spotrebiteľa a tak pravdepodobnosť
jeho úspechu v prevažnej väčšine prípadov), vzhľadom na záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky,

postačujúci už samostatne na zrušenie rozhodcovského rozsudku, sa týmito dôvodmi pre nadbytočnosť
už bližšie nezaoberal, a rozhodcovský rozsudok zrušil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku, pre neplatnosť rozhodcovskej doložky podľa § 40 ods. 1 písm. c) ZoRK.

Žalobcapožiadalsúčasneoodkladvykonateľnostinapadnutéhorozhodcovskéhorozsudku,akeďžesúd

považoval jeho žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku za opodstatnenú a tento v celom rozsahu
zrušil, na doplnenie ochrany v zmysle ust. § 40 ods. 2 ZoRK zároveň vyhovel aj tomuto jeho návrhu a
vykonateľnosť zrušovaného rozhodcovského rozsudku odložil do právoplatnosti rozhodnutia o tejto veci
(zrušenia rozhodcovského rozsudku).

Keďže dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku bol dôvod podľa § 40 ods.1 písm. c) ZoRK, po
právoplatnosti jeho zrušenia bude súd v zmysle ust. § 43 ods. 1 ZoRK pokračovať v konaní vo veci
vedenej pôvodne v rozhodcovskom konaní v rozsahu uvedenom v žalobe doručenej rozhodcovskému
súdu.

O trovách tohto konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď žalobcovi ako účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia,
účasť na pojednávaní 21.2.2014 a 24.11.2014) po 61,87 Eur a 1 za zastupovanie na pojednávaní
16.6.2012 odročenom bez prejednania veci - 1 úkon po 15,47 Eur, čo po prirátaní režijného paušálu 4 x

8,04 Eur predstavuje spolu 233,24 Eur. Vo vzťahu k prípadným pochybnostiam (známym z iných konaní
o zrušenie rozhodcovského rozsudku) o náhrade trov konania v súvislosti s nadväzujúcim konaním súd
poukazuje na to, že teraz rozhodoval o trovách tohto konania, v ktorom bol žalobca úspešný, a ktoré mu
preukázateľne vznikli. O trovách ďalšieho nadväzujúceho, ale samostatného konania, ktorého predmetje odlišný, a ktorého výsledok nemožno dopredu prejudikovať, sa bude rozhodovať v inom konaní. Pre
úplnosť súd poukazuje na to, že o trovách rozhoduje na návrh (kedykoľvek), v zmysle ust. § 151 ods. 1
O.s.p. iba spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Keďže účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania zastupoval advokát, podľa § 149 ods.
1 O.s.p. je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
g) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.