Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. jún 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/60/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112208822
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8112208822.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcov: X. P. Y., A..: X.X.XXXX,

XXX XX Š. T. XX, Y. X. Y. Y., A..: XX.XX.XXXX, XXX XX Š. T. XX, obaja zastúpení splnomocnencom
G.. W. T., Ž. XX, XXX XX O., proti žalovaným: X. F. U., A.. XX.XX.XXXX, XXX XX Š. T. XX, zastúpený
splnomocnencom G.. T. U., T. XXXX/X, XXX XX O., Y. X. S. U., A.. X.XX.XXXX, XXX XX Š. T. XX,
zastúpená splnomocnencom G.. P. U., T. XXXX/X, XXX XX O., o určenie hranice pozemku, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 21.3.2012 sa žalobcovia domáhali, aby súd určil, že „hranica medzi parcelami

XXX Y. XXX kat. úz. Š. T. je v šírke 50 cm pozdĺžne po celom pozemku od rodinného domu č.
súp. XX podľa geometrického plánu 717-25-206-920-61“, teda podľa obsahu žaloby že hranica medzi
označenými parcelami je taká, ako vyplýva z označeného geometrického plánu z roku 1961 (ktorý
znázorňoval nehnuteľnosti pri ich nadobúdaní právnymi predchodcami žalobcov), a súčasne je vo
vzdialenosti 50 cm od ich domu /pozn. súdu: podľa znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca
(č.l. 202 a 213 spisu) priebeh hranice medzi parcelami aktuálne evidovaný v katastri nehnuteľností
(v katastrálnej mape) je vo vzdialenosti 64 cm od predného rohu domu žalobcov, a priebeh hranice

zameranej podľa označeného geometrického plánu z r. 1961 by bol od predného rohu ich domu vo
vzdialenosti 34 cm vpredu a 32 cm vzadu - od zadného rohu ich domu)/. Hoci žalobcovia neskôr
svoj návrh zmenili a napokon sa domáhali, ako je uvedené nižšie, iného určenia (že hranica aktuálne
znázornená v pozemkovej mape, resp. evidovaná v katastrálnom operáte je „vlastníckou hranicou“),
pri komplexnom posúdení veci za účelom pochopenia žalobcami vymedzeného predmetu konania
a právneho vzťahu účastníkov súd poukazuje aj na niektoré súvisiace skutkové tvrdenia uvedené v
podaniach predchádzajúcich zmene návrhu.

Žalobcovia uviedli, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti v kat. úz. Š. T., a to rodinného domu č. súp. XX a
parcely KN C XXX, na ktorej je postavený, a žalovaní sú vlastníkmi rodinného domu č. súp. XX a parcely
KN C XXX, na ktorej je postavený. Žalobu odôvodňovali v podstate tým, že nehnuteľnosti nadobudli
na základe darovacej zmluvy po právnych predchodcoch, ktorí mali pôvodné parcely „zapísané ... na
základe geometrického plánu číslo zákazky 717-25-206-920-61“. Na svojej parcele mali postavený
rodinný dom č. XX, ktorý bol podľa nich postavený cca 50 cm od hranice medzi ich parcelou a susednou

parcelou právnych predchodcov žalovaných. Tvrdili, že susedov dom bol postavený na hranici a ich starý
dom 50 cm od uvedenej hranice medzi parcelami. Tento stav bol od roku 1961. Na pôvodnom rodinnom
dome neskôr vybudovali nový rodinný dom. Vzhľadom k tomu, že medzi susedmi vznikol spor o hranicu
pozemkov a nerešpektuje sa stav, ktorý bol založený v roku 1961 a následne nedošlo k žiadnej zmenehranice z ich strany, žiadali aby súd stanovil hranicu tak ako bola určená v roku 1961. Mali za to, že
hranica medzi obidvoma pozemkami XXX a XXX je v súčasnosti zle určená (pozn. súdu: podľa obsahu
žaloby zrejme v tom zmysle, že je zle evidovaná, resp. zakreslená v katastrálnom operáte katastra

nehnuteľností) a je posunutá bez právneho titulu bližšie k ich rodinnému domu.

Žalovaní so žalobou nesúhlasili a žiadali žalobu zamietnuť. Uviedli, že naopak pôvodný rodinný dom
právnych predchodcov žalobcov s.č. XX ležal na hranici pôvodných parciel, k čomu poukázali na
žalobcamioznačenýgeometrickýplánč.zákazky717-25-206-920-61.Uviedli,žepodľapozemnoknižnej

mapy i katastrálnej mapy zobrazenej na tomto geometrickom pláne pôvodný rodinný dom s.č. XX ležal
priamo na hranici pozemku. I z originálnej snímky z pozemkovej mapy zákazky č. 813-2-3401-876/79 zo
dňa 17.5.1979 je podľa žalovaných evidentné, že hranica leží v bezprostrednej blízkosti rodinného domu
žalobcov s.č. XX a vo výrazne väčšej vzdialenosti od rodinného domu žalovaných. Poukazovali na to,
že nové zameranie bolo vykonané v r. 1990-1992 v rámci tvorby základnej mapy veľkej mierky v zmysle
Inštrukcie na miestne vyšetrovanie a obnovu operátov evidencie nehnuteľností, a vo vyšetrovacom

náčrte nebol zakreslený zmenený priebeh vlastníckej (užívacej) hranice oproti pozemkovej knihe. Vo
vyšetrovacom náčrte bol zobrazený komisionálne vyšetrený priebeh hranice medzi parcelami, kde je
podľa nich vedený vo vzdialenosti 10 cm od domu súp. č. XX, teda nie 50 cm od rodinného domu
žalobcov. Vyšetrovací náčrt je podľa nich platný, pretože bol odsúhlasený právnymi predchodcami
žalobcov a bol v tom čase výsledkom vzájomnej susedskej dohody o tom, kde je hranica ich pozemkov.

Pri tvorbe základnej mapy veľkej mierky v rokoch 1990-1992 došlo k chybe, v dôsledku ktorej bolo
zakreslenie hranice medzi parcelami C KN č. XXX a C KN č. XXX posunuté bez právneho dôvodu
výrazne v ich neprospech, a teda vznikol nesúlad medzi vyššie spomínaným skutkovým stavom a
stavom zaznačeným v katastrálnej mape. Po zistení tejto skutočnosti požiadali o odstránenie chyby a
vyznačenie hranice tak, ako to bolo pôvodne v pozemkovej mape, na ktorú sa odvolávajú aj žalobcovia.

Podľa žalovaných žalobcovia následne začali zneužívať vzniknutú chybu a neoprávnene sa domáhať
vlastníckych práv na časť ich pozemku. Správa katastra Sabinov vydala Rozhodnutie o oprave chyby v
katastrálnom operáte, kde „opravila hranicu medzi parcelami C KN č. XXX a C KN č. XXX tak, že hranicu
medzi lomovými bodmi XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX vyznačila ako
spornú.“ (?)

Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaných o umiestnení pôvodného domu s.č. XX na hranici odvolávajúcim
sa na geometrický plán č.z. 717-25-206-920-61 (pozn. súdu: na ktorý sa v žalobe pri určovaní hranice
odvolávali aj žalobcovia), vyšetrovací náčrt, meračský náčrt a snímku z pozemkovej mapy sa žalobcovia
vo svojom doplňujúcom písomnom podaní zo dňa 21.1.2013 vyjadrili tak, že tieto dôkazy sú vo vzťahu

k tomu, či bol ich dom postavený na hranici irelevantné, lebo zobrazujú iba približné umiestnenie budov,
a sú nepresné. Ohľadom hranice nespochybňujú geometrický plán. Stav, ktorý je zobrazený a platne
evidovaný v katastrálnom operáte k.ú. Šarišské Dravce podľa nich nie je správny len v tom, že je tam
vložený lomový bod na hospodárskej budove. Svoje skutkové tvrdenia žalobcovia zároveň modifikovali
tak, že dom č. XX (žalovaných) bol postavený na hranici pozemku, a starý dom č. XX (právneho

predchodcu žalobcov) bol postavený 50 cm od hranice parcely a nový dom č. XX o ďalších 50 cm ďalej.
Tým vznikla 100 cm medzera. Zároveň upravili žalobný petit a žiadali, aby súd určil, že sporná hranica
medzi parcelami „sa odstráni tým, že sa nanovo vymeria hranica po celej dĺžke pozemku od lomového
bodu pri ceste, po lomový bod pod parkom O. bez lomového bodu na hospodárskej budove a to tak, že
hranica bude prechádzať cca 100 cm od domu č. XX a cca 50 cm od hospodárskej budovy.“

Podľa písomného znaleckého posudku znalca Ing. S. v odbore geodézia a kartografia (č.l. 200), ktorý bol
ustanovený v tejto veci, je pri priebehu hranice medzi pozemkami zadefinovanom v katastrálnej mape v
súčasnosti chybný zákres oproti prešetreniu hraníc a zameraniu v tom, že pracovník predpisujúci kresbu
tejto hranice omylom do predpisu hranice použil bod XXX, teda správny zákres hranice v katastrálnej

mape mal byť daný bodmi XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX Y. XXX (pozn. súdu: posledné tri sa už
netýkajú priebehu hranice medzi spornými parcelami). Podľa jej zobrazenia v prílohe tohto posudku
(č. 1) je pritom súčasný chybný zákres priebehu hranice (cez bod XXX, ktorým je zadný pravý roh
domu žalovaných), oproti zákresu bez bodu XXX, v prospech pozemku žalobcov (graficky zasahuje do
parcely žalovaných a žalobcom znázorňuje pozemok väčší). Podľa záverov znalca je ale aj medzi takto

opravenou hranicou v katastrálnej mape (bez lomového bodu XXX) a hranicou podľa geometrického
plánu označeného žalobcami zrejmý nesúlad, pričom podľa ich zobrazenia (sútlače) v prílohe tohto
posudku (č. 3b) je aj takýto opravený zákres priebehu hranice v prospech pozemku žalobcov v
porovnaní so zákresom vyplývajúcim z nimi označeného geometrického plánu. Z uvedeného je tedazrejmé, že eventuálny opravný zákres hranice v katastrálnej mape (bez bodu XXX) pri oprave znalcom
označenej chyby v katastrálnom operáte, ako aj opravný zákres hranice podľa žalobcami označeného
geometrického plánu, by boli oproti súčasnému zákresu v neprospech žalobcov (boli by vo vnútri ich

súčasnej parcely - bližšie k domu žalobcov), a znamenali by teda zúženie, resp. zmenšenie obsahu ich
vlastníckeho práva evidovaného v katastri (určovali by menej než kataster v prospech žalobcov eviduje
v súčasnosti). Podľa ďalších záverov znaleckého posudku (č.l. 204) na základe zistených skutočností
hranica podľa geometrického plánu z r. 1961 nemôže prebiehať 50 cm od domu žalobcov, a jej priebeh
je od základu vpredu 34 cm a vzadu 32 cm (teda vo vnútri parcely žalobcov podľa jej zobrazenia v

súčasnom stave katastrálnej mapy, ako aj v upravenej mape s eventuálnym odstránením chybného
zápisu lomového bodu XXX - znázornených v prílohe č. 7 tohto posudku).

Po zmene zákonného sudcu na základe výzvy súdu, aby žalobcovia uviedli určite, presne a zrozumiteľne
čoho sa domáhajú /tak aby bolo zrejmé najmä či sa domáhajú iba opravy zápisu resp. určenia priebehu
hranicepozemkovvkatastrinehnuteľnostípodľageometrickéhoplánuuvedenéhovnávrhu,ktorýúdajne

uznávajú obidve strany (čo patrí do právomoci katastrálneho úradu), alebo či sa domáhajú určenia
hranice (vlastníckeho práva) k nejakému pozemku odlišne od tohto geometrického plánu a súčasného
zápisu v katastri nehnuteľností s jeho presným určením a vymedzením tak, aby v prípade, že súd návrhu
vyhovie, mohol byť rozsudok podkladom pre zápis práv do katastra nehnuteľností/, resp. či na návrhu
trvajú, žalobcovia svoj návrh zmenili tak, „aby súd vydal rozhodnutie, kde súd určuje odstránenie spornej

hranice medzi parcelami C KN XXX na LV č. XXX a C KN XXX na LV č. XX v katastrálnom území Š.
T., ako je znázornená v pozemkovej mape a na mape Lipany X-X/XX a povyšuje túto spornú hranicu
na vlastnícku hranicu.“ Súd túto zmenu návrhu s poukazom na absenciu dôvodov vylučujúcich zmenu
návrhu podľa § 95 O.s.p. uznesením pripustil. Na pojednávaní žalobcovia tento návrh vysvetlili tak, že
správa katastra vydala rozhodnutie o oprave chyby v katastrálnom operáte o tom, že hranicu medzi

parcelami vyznačí ako spornú podľa grafickej prílohy tohto rozhodnutia. Táto hranica pritom zodpovedá
tomu, ako bola vyznačená v katastrálnej mape. Ide im o to, aby súd zrušil výrok o spornosti uvedenej
hranice. Rozhodnutie o tom, že hranica je sporná, aby bolo zrušené, a aby táto hranica mohla byť medzi
nimi hranicou právoplatnou. Podľa ich názoru toto rozhodnutie nie je správne. S priebehom hranice tak,
ako je teraz uvedená v katastrálnej mape, oni súhlasia. Chcú, aby zápis priebehu hranice zostal tak, ako

je teraz vyznačený v údajoch katastrálneho operátu. V rámci záverečného návrhu trvali na tom, „aby
sporná hranica bola povýšená na vlastnícku hranicu, teda aby táto hranica viacej nebola označovaná
za spornú, ale bola považovaná za právne relevantnú“. V písomnom odôvodnení tohto návrhu (č.l.
254) žalobcovia poukazovali na vydržanie, pri ktorom uviedli iba všeobecne, že predmet držby nie je
vylúčený z vlastníckeho práva, žalobcovia i žalovaní, obe strany ako nadobúdatelia po svojich právnych

predchodcoch údajne rešpektovali priebeh hraníc EN parciel podľa zobrazenia v pozemkovej mape a v
dobrej viere užívali pozemky tak, ako boli zakreslené v katastri nehnuteľností, a poukazovali pritom na
dlhodobý priebeh oplotenia medzi nimi. /pozn. súdu: Na margo týchto tvrdení však súd pre úplnosť už na
tomto mieste (keďže sa vecou samou v tomto smere pre procesnú neprípustnosť žaloby napokon ďalej
osobitne nezaoberal) uvádza, že podľa znaleckého posudku (jeho príloha č. 5) bolo reálne oplotenie

medzi parcelami postavené mimo v súčasnosti katastrálne evidovanej hranice ich parcely - vo vnútri
(na) pozemku žalobcov (mali oplotené menej ako podľa súčasné zápisu v katastri mohli mať), z čoho
je zrejmé, že časť pozemku za oplotením zjavne neužívali, a teda vlastnícke právo k nej nemohli ani
vydržať. Vzhľadom na prednesy žalobcov súd tiež pripomína, že vydržaním sa nadobúda vlastníckeho
právo, a vlastnícke právo možno vydržať iba ku konkrétnej veci, pozemku (alebo jeho časti), ktorú má

subjekt v držbe (užívaní), a nie k administratívnej evidencii (evidovanej hranici, resp. k jej grafickému
znázorneniu - „čiare“)/.

Žalovanínavrhli,abysúdnávrhvcelomrozsahuzamietol.Uviedli,žetátohranica,takakojevsúčasnosti
zapísaná v katastri, nezodpovedá skutočnej vlastníckej hranici. Majú za to, že priebeh vlastníckej

hranice je iný ako sa domáhajú žalobcovia a je v súčasnosti vyznačená v katastri nehnuteľností, pričom
zoskutočnostíuvedenýchznalcommajúzato,žesadárekonštruovaťajenepochybneiná,akodoposiaľ
zapísaná hranica.

Podľa § 7 ods. 1 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné

právneveci,ktorévyplývajúzobčianskoprávnych,pracovných,rodinných,obchodnýchahospodárskych
vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.Podľa§79ods.1O.s.p.konaniesazačínananávrh.Návrhmáokremvšeobecnýchnáležitostí(§42ods.
3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov,
prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností,

označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ
domáha.

Podľa § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o

určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho;
b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;
c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.

V návrhovom konaní je výlučne na žalobcovi a jeho zodpovednosti čoho (akého práva) a na základe
akých skutočností sa v súdnom konaní domáha. V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. musí
žalobca vo svojom návrhu pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok

(povinnosťtvrdenia),tedavymedziťskutkovéokolnosti,ktorémajúbyťpodkladomrozhodnutia,aoznačiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť). Žalobca procesne zodpovedá za to čo a
prečožaluje,azavýberaformuláciuprocesnýchprostriedkov.Jepretozásadnevecoutoho,ktonavrhuje
začatie konania, aby žalobu prispôsobil po stránke formulačnej a obsahovej § 79 ods. 1 O.s.p.

Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby je žalobný návrh (petit). V ňom žalobca uvádza, ako
by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň
stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť.
Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky,
rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je

síce pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne
vymedzených prípadoch (§ 153 ods. 2 O.s.p.), to však v plnom rozsahu platí len z hľadiska obsahu
petitu a podstaty zmyslu toho, čoho sa žalobca v konaní domáha. V žiadnom prípade to ale neznamená,
že by súd pri svojom rozhodovaní bol do najmenších podrobností viazaný výrazovými prostriedkami
použitými v texte petitu alebo jeho doslovným znením (vrátane slov, slovných spojení, ba dokonca aj

eventuálnych gramatických chýb) a že by sa prípadnou odlišnou formuláciou výroku svojho rozhodnutia,
než zodpovedá doslovnému zneniu žalobného petitu, dopúšťal procesnej vady. Naopak tam, kde
je to potrebné, je dokonca povinnosťou súdu upraviť formulačne petit žaloby tak, aby zodpovedal
objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným spôsobom výkonu
rozhodnutia.

Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 79 ods. 1 nevyžaduje, aby žalobca po stránke formálnej do
najmenších podrobností formuloval návrh budúceho výroku súdneho rozhodnutia. Z jeho doslovného
znenia je zrejmé, že za postačujúce považuje, ak žalobca v žalobe vyjadrí podstatu (zmysel) toho,
čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového stavu domáha. Petit žaloby, tak ako ho žalobcovia

formulovali, je súd povinný posudzovať čisto z hľadiska obsahového. Súd do výroku svojho rozhodnutia
nemusí prevziať doslovne žalobcom naformulovaný petit žaloby, môže v ňom vykonať také zásahy, ktoré
zachovávajú podstatu petitu a nemenia jeho zmysel (rozsudok NS Slovenskej republiky 3Cdo/219/2007
z 30.júla 2008).

Zo skutočností uvedených žalobcami je zrejmé, že žalobcovia sa po zmene návrhu domáhajú určenia
priebehu hranice, a teda určenia ich vlastníckeho práva k označenému pozemku (vymedzenému
hranicou) tak (rovnako), ako je to v súčasnosti evidované v katastri nehnuteľností.

V danom prípade ide z pohľadu ust. § 80 O.s.p. nepochybne o žalobu určovaciu a určenie, či tu právo

resp. právny vzťah je alebo nie je. Predpokladom úspešnosti takého návrhu sú z hľadiska procesného
dve podmienky. Prvou je, že účastníci konania majú vecnú legitimáciu, a druhou že navrhovateľ má na
požadovanom určení naliehavý právny záujem. Obidve podmienky treba rozlišovať, aj keď spolu úzko
súvisia a vecnú legitimáciu i naliehavý právny záujem treba posudzovať podľa požadovaného petitu.Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva. Je samozrejmým predpokladom úspešnosti
žaloby na určenie. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je

má predovšetkým ten, kto je účastník právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Aktívnu vecnú
legitimáciu má ten účastník konania, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia,
o ktoré v konaní ide, prípadne ktoré môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté (a na ktorých má právny
záujem). Pasívnu vecnú legitimáciu má účastník konania, ktorý je nositeľom tomu zodpovedajúcej
hmotnoprávnej povinnosti, alebo ktorého práva majú byť dotknuté.

Druhý predpoklad, právny záujem navrhovateľa na žiadanom určení je daný vtedy, ak jeho záujem na
požadovanom určení je právom aprobovaný a dotýka sa jeho (hmotnoprávneho) postavenia, pričom
tento záujem musí byť podľa požiadavky zákona zároveň kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Naliehavý právny
záujem pritom môže byť iba na takom určení, ktoré je právne významné, určité, vykonateľné, a
vytvárajúce tak pevný základ právneho vzťahu, resp. spôsobilé riešiť právne vzťahy medzi účastníkmi

v čase vyhlásenia rozsudku, a zároveň odstránenie stavu ohrozenia, resp. neistoty nie je možné
dosiahnuť iným vhodným spôsobom, a teda je pre navrhovateľa právne naliehavo potrebné. Účelom
tejto podmienky je totiž zabrániť rozmnožovaniu zbytočných sporov (ktorých spornosť možno odstrániť
či napraviť inak), alebo sporov bez praktického (konečného) významu pre ich účastníkov. V sporovom
konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, pritom platí, že súd je viazaný žalobou. Pri určovacích

žalobách to pre navrhovateľa znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva
vecná legitimácia účastníkov v čase rozhodovania súdu (hmotné právo, ktorého ochrany sa domáha), a
súčasne existenciu naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. Ak je totiž žaloba pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu procesne neprípustná, je vylúčené ďalej sa zaoberať žalobou vo veci
samej (mutatis mutandis porovnaj rozhodnutia NS SR sp. zn. 1 Cdo 26/07, 2 Cdo 231/07, 1 Cdo

91/2006.) .

Podľaustálenejsúdnejpraxe„určeniapriebehuhranícsavadministratívnomkonaní(§48anasl.zákona
č. 162/1995 Z. z.) možno domáhať v prípadoch, ak nedošlo súčasne aj k porušeniu vlastníckeho práva
a pôvodnú hranicu medzi susediacimi pozemkami treba len rekonštruovať (vtedy, keď pôvodná hranica

medzi susediacimi pozemkami sa postupom času a z rôznych dôvodov stala neurčitou). Ak však došlo
k porušeniu vlastníckeho práva, vlastník má právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva aj
návrhom na určenie hranice medzi jeho pozemkom a pozemkom susediacim; v takomto prípade totiž
ide o určenie, komu z vlastníkov susediacich pozemkov patrí sporná plocha.“ (R 6/1999 - rozsudok NS
SR, sp. zn. 1 Cdo 11/97, na ktorý v závere svojho odôvodnenia odkazovalo aj účastníkmi predložené

rozhodnutie Katastrálneho úradu v Prešove zo dňa 10.3.2008). „Vlastník sa môže domáhať ochrany
svojho vlastníckeho práva predovšetkým návrhom na vydanie veci, návrhom na zdržanie sa zásahov
do vlastníckeho práva, ako aj návrhom na určenie vlastníckeho práva, ak má na požadovanom určení
naliehavý právny záujem. Z okruhu určujúcich návrhov na ochranu vlastníckeho práva nemožno vylúčiť
ani návrh na určenie hranice medzi spornými pozemkami. V takomto prípade totiž ide o vzájomné

vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv a slová "určenie hranice" treba považovať za vyjadrovací
spôsob, ktorým tak účastníci, ako aj súd, majú na mysli určenie, ktorá časť zo spornej plochy v
prírode, ktorému z vlastníkov susedných pozemkov patrí.“ (pozri tamtiež), a teda, z pohľadu žaloby,
aby bolo určené, že ten, kto sa domáha súdnej ochrany (žalobca), je vlastníkom určitej spornej časti
zemského povrchu (vymedzenej hranicou). Určenie hranice v občianskom súdnom konaní (na rozdiel

od jej určovania v administratívnom konaní) teda nemožno vnímať izolovane a samoúčelne, nie je
rekonštrukciou alebo iba geodetickým zameraním, vytýčením alebo technickým určením pôvodnej
hranice, ale je vždy konaním súvisiacim so súdnou ochranou (§ 1 O.s.p.) vlastníckeho práva - určením
vlastníckeho práva k hranicou vymedzenej časti zemského povrchu, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

Len pre úplnosť súd pripomína, že občianske súdne konanie pri ochrane vlastníckeho práva neslúži
ani (akoby mohlo vyplývať z predchádzajúcej žalobnej žiadosti žalobcov zo dňa 15.1.2013 na č.l. 105
spisu - kde žiadali nové „vymeranie hranice“) na autoritatívne určovanie (konštituovanie) novej hranice
z viacerých „vhodných“ alternatív, keďže súd svojim rozhodnutím nemôže (okrem výnimiek pri prikázaní

veci, napr. podľa § 135c ods. 2 a § 142 ods. 1 OZ) modifikovať, meniť, odňať a zakladať vlastnícke právo
(v tomto prípade k pozemku, resp. k „novou“ hranicou vymedzenému pozemku), a vlastnícke právo vždy
len posudzuje a autoritatívne deklaruje (súdne rozhodnutie má deklaratórnu povahu).Z uvedeného je teda zrejmé, že súdny spor o určenie hraníc pozemku je svojou povahou v zásade
sporom o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (pozemku) resp. k takouto hranicou vymedzenej
časti zemského povrchu, a aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby je vlastník, do vlastníckeho

práva ktorého sa neoprávnene zasiahlo, resp. vlastník, ktorý sa z dôvodu právneho záujmu, ktorý
musí byť zároveň naliehavý (napr. z dôvodu zosúladenia stavu evidovaného v katastri nehnuteľností
so skutočným stavom) domáha určenia vlastníckeho práva k tejto časti pozemku. Ak však vlastníkovi
(žalobcovi) platná evidencia vlastníckeho práva k takejto časti pozemku už svedčí, jeho naliehavý právny
záujem na určení vlastníckeho práva k takému pozemku z tohto pohľadu nie je daný.

V danom prípade pritom žalobcovia netvrdili, že by žalovaní alebo evidencia katastra nehnuteľností
ohľadom nejakej konkrétnej spornej plochy zasiahli do ich vlastníckeho práva (v katastrálnom operáte
znázornený priebeh hranice a parcely zodpovedá ich predstavám), a domáhajú sa vlastne určenia
vlastníckeho práva k pozemku (priebehu hranice) tak isto, ako je to v súčasnosti evidované v katastri
nehnuteľností. Vo vzťahu k tomu je však zrejmé, okrem toho, že žalobcovia z hľadiska vecnej

legitimácie neuviedli a nepreukázali (okrem všeobecných tvrdení o vydržaní, ku ktorému však z jeho
predpokladov ani len netvrdili, tak ako bolo vysvetlené vyššie, konkrétnu držbu spornej plochy) žiadne
konkrétne dôvody, pre ktoré by mali byť vlastníkmi spornej plochy, že žalobcovia sa už z hľadiska
procesnej prípustnosti (naliehavého právneho záujmu) takejto žaloby domáhajú určenia vlastníckeho
práva (priebehu hranice) iba tak ako je v súčasnosti evidované v katastri nehnuteľností. Na takomto

určení však z ich žaloby nevyplýva žiadny naliehavý právny záujem, a žaloba je preto už z tohto dôvodu
neprípustná. Žalobcovia sa nedomáhajú žiadneho určenia vlastníckeho práva nad rámec evidovaný v
katastri nehnuteľností.

Naopak, je vecou toho, do vlastníckeho práva ktorého sa eventuálne zasiahlo (dotknutého vlastníka), ak

mu niekto bráni v užívaní, alebo je v jeho prospech evidované menej než mu patrí, a domnieva sa že je
vlastníkom spornej plochy (v tomto prípade zrejme žalovaní), aby svoje práva uplatnil u dotknutých osôb,
a ak sa nedohodnú, aby svoje nároky uplatnil v samostatnom konaní. Tento záver pritom korešponduje
aj s tvrdeniami žalobcov (podanie zo dňa 15.1.2013), podľa ktorých Katastrálny úrad v Prešove odporučil
podať žalobu na súde žalovanému. Na takýto eventuálny žalobný návrh sa pritom vzťahujú rovnaké

procesné podmienky vrátane s tým spojenej povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh, a (podobne
ako každý určovací návrh) musí byť dostatočne konkrétny, určitý a zrozumiteľný tak, aby bolo zrejmé
čoho, akého konkrétneho eventuálneho určenia (vlastníckeho práva) sa oprávnený domáha tak, aby
prípadné kladné rozhodnutie súdu bolo zároveň aj vykonateľné (výrok určitý a katastrom realizovateľný).

Podľa § 67c ods. 5 zák. č. 162/1995 Z.z. (ďalej len „Katastrálny zákon“) - ak vzniknú rozpory v tvrdení
vlastníkov a iných oprávnených osôb o priebehu hraníc pozemkov, za hodnoverné sa považujú hranice
vyznačené v platnom katastrálnom operáte; zmena takto zisteného priebehu hraníc je prípustná len na
podklade právoplatného rozhodnutia súdu. Ak je priebeh hraníc predmetom súdneho sporu, vyznačia
sa hranice v katastrálnom operáte ako sporné.

Podľa§70ods.2Katastrálnehozákonaúdajekatastra,atoúdajeoprávachknehnuteľnostiam,parcelné
číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho
územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej
jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach,

údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa
nepreukáže opak.

Ak súčasný zápis vlastníckeho práva (priebehu hranice ich pozemku) zodpovedá tomu, ktorého sa
žalobcovia domáhajú (rozsudok by z hľadiska ich vlastníckeho práva určoval to isté, čo kataster v ich

prospech eviduje v súčasnosti), nie je zrejmé akej ochrany, resp. akého naliehavo právne potrebného
určenia ich vlastníckeho práva, sa vlastne domáhajú, a žaloba je z toho pohľadu nedôvodná. Je zrejmé,
ženiejedôvodnaosobitnéurčovanievlastníckehoprávaatejistejhranice,leboúdajeuvedenévkatastri
sú platné, hodnoverné a záväzné, kým sa nepreukáže opak (§ 70 ods. 2), a zmena takto zisteného
priebehu hraníc (okrem opravy zrejmých chýb v písaní, počítaní alebo iných zrejmých nesprávností

v katastrálnom operáte) je prípustná len na základe právoplatného rozhodnutia súdu. Požadované
rozhodnutie, okrem toho že nie sú zrejmé vecné predpoklady na jeho vydanie (že žalobcovia sú
vlastníkmi spornej plochy), nemá pre hmotnoprávne vzťahy účastníkov žiaden právny význam, pretože
na jeho základe by nedošlo k zmene údajov o ich právach k nehnuteľnostiam v katastrálnom operáte(sporná plocha je v katastri v ich prospech evidovaná už v súčasnosti), a preto súd žalobu pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu zamietol.

Už len pre úplnosť súd uvádza, že pokiaľ ide o otázku administratívne vyslovenej spornosti priebehu
hranice (bez konkrétneho návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorý sa
podáva v zákonom v stanovených lehotách podľa piatej časti OSP a prejednáva v správnom súdnictve),
v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z
občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych (a teda súkromnoprávnych)

vzťahov (§ 7 ods. 1 O.s.p.), a nie administratívne otázky, ktoré sa riešia v správnom (administratívnom)
konaní.

Aj keď v tomto konaní súd nie je oprávnený záväzne preskúmavať rozhodnutia správnych orgánov
a tieto ani zrušiť (a dokonca podľa § 135 ods. 2 O.s.p. ak bolo o nejakej súvisiacej otázke vydané
príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza), v súvislostiach tohto prípadu nad rámec

odôvodnenia výroku rozsudku súd pripomína, že správny orgán (podobne ako súd) nemôže svojim
výrokom rozhodovať o čomkoľvek a akokoľvek, a podľa názoru súdu na margo rozhodnutia správy
katastra o oprave hranice medzi parcelami tak, že ju vyznačí ako spornú, možno uvažovať o jeho
nulitnosti.

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom
v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo

povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 59 ods. 1 písm. b) Katastrálneho zákona Okresný úrad (predtým Správa katastra) aj bez návrhu
v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví v katastrálnej mape chybne zakreslené
hranice pozemkov.

Podľa § 59 ods. 5 Katastrálneho zákona na opravu chýb v katastrálnom operáte sa vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní, ak sa oprava týka údajov uvedených v liste vlastníctva; to neplatí, ak ide
o opravu výmery pozemku evidovaného v mape určeného operátu.

Z citovaných ustanovení je podľa názoru súdu zrejmé, že opravou hranice sa nepochybne rozumie
reálna oprava chybného zákresu hranice (zrejme podľa údajov katastrálneho operátu), a nie
vyznačovaniehraniceakospornej.Navyše,naopravu,aksanetýkaúdajovuvedenýchvlistevlastníctva,
sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Okrem toho týmto konkrétnym rozhodnutím
sa v správnom konaní nerozhodovalo o žiadnych právach, právom chránených záujmoch alebo

povinnostiach fyzických alebo právnických osôb (§ 1 ods. 1 správneho poriadku), a nie je teda zrejmé, čo
bolo vlastne jeho predmetom a dôvodom. A napokon, podľa § 67c ods. 5 katastrálneho zákona hranice
sa v katastrálnom operáte vyznačia ako sporné (iba) ak je priebeh hraníc predmetom súdneho sporu
(a to zrejme bez osobitného rozhodnutia v správnom konaní), a teda ak súdneho sporu niet, priebeh
hraníc v administratívnom zmysle (z pohľadu vymedzenia pojmov katastrálneho zákona) sporný nie je,

a zákonný dôvod a poklad na takýto zápis, a už vôbec nie na osobitné rozhodnutie a jeho výrok, nebol
daný.

Je možné, že v danom prípade ide o kombináciu zrejmej chyby zakreslenia hranice pozemkov v
katastrálnej mape a súčasného sporu účastníkov o ďalší priebeh hranice (vlastnícke právo), a v

takom prípade správny orgán mohol, ak to zistil a mal na to podklady (v súčinnosti s vlastníkmi a
inými oprávnenými osobami, no nie nevyhnutne len s ich súhlasom), odstrániť zrejmú chybu (napr.
nesprávny zákres lomového bodu ak pre taký nemal žiaden právny podklad) a vo zvyšku účastníkov,
resp. domnelého vlastníka, odkázať na občianske súdne konanie (podanie určovacej žaloby). Podľa
názoru súdu pritom nepochybne treba rozlišovať medzi opravou chybne zakreslenej hranice podľa §

59 a zmenou priebehu hranice podľa § 67c katastrálneho zákona. Otázne však je či bol správny orgán
oprávnený určovať hranicu za spornú. Súdu nie je známe žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by mu takú
právomoc zverovalo. Súd ešte raz pripomína, že podľa § 70 ods. 2 katastrálneho zákona platia údaje
katastra a hranice sa v katastrálnom operáte vyznačia ako sporné iba ak je priebeh hraníc predmetomsúdneho sporu, a ak súdny spor neprebieha, ako sporné sa v katastrálnom operáte zrejme nevyznačujú
(čl. 2 ods. 2 Ústavy SR).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., keď žalovaným,
ktorí boli v konaní procesne úspešní, bolo potrebné priznať náhradu trov konania potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva, keďže však o trovách konania rozhoduje súd na návrh, žalovaní si
ich náhradu neuplatnili, a neúspešný žalobcovia na ich na náhradu nemajú právo, súd náhradu trov
konania nepriznal žiadnemu z nich.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

13C/60/2012
- 11 -

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.